Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316201407
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316201407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: M. H., nar. X.X.XXXX, adresa N. E.,
zastúpenému advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková, so sídlom Sereď, A. Hlinku 3044, proti žalovanej:
K. G., nar. X.XX.XXXX, adresa N. E. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, so sídlom
Galanta, Vajanského 1520, o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/39/2016-201 zo dňa 15.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolažalovanejpriznalplnéprávonanáhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 a § 451 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z dokazovaním zisteného skutkového stavu veci, že žalovaná je

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, v kat. území N. E., a to dom so s.č. XXX
postavený na parcele č. 684, parcely registra „C“ č. 684 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 485
m2, parcely registra „C“ č. 685/1 - záhrady o výmere 209 m2, ktoré sú v podiele 1/1 k celku napísané
na žalovanú a ktoré táto nadobudla v roku 1998 kúpnou zmluvou (V 1881/1998 zo dňa 7.9.1998).
Uvedené nehnuteľnosti boli rekonštruované a užívané stranami sporu počas ich spolužitia, ktoré trvalo
do 16.10.2015, kedy žalovaná zrušila žalobcovi trvalý pobyt v uvedených nehnuteľnostiach. Rozsah a
charakter rekonštrukcie nehnuteľnosti nebol v konaní žalobcom ku dňu rozhodnutia preukázaný a to

presným popisom prác a výšky investícii na vykonanie týchto prác. Z listinných dôkazov predložených
žalobcom pritom súd zistil, že najneskoršie boli vystavené v roku 2011. Listinné dôkazy (pokladničné
bloky, faktúry) súvisiace s vykonaním rekonštrukčných prác vystavené po roku 2011 žalobca nepredložil
anipovyslovenípredbežnéhoprávnehonázorukonajúcehosúdu.Žalovanýtaktiežajnaprieknámietkam
žalovanej nešpecifikoval akým spôsobom dospel k požadovanej výške bezdôvodného obohatenia, z
čoho pozostáva požadovaný nárok a v akých časových úsekoch a obdobiach došlo k vzniku tohto
bezdôvodného obohatenia, pretože z tvrdení žalobcu jednoznačne vyplývalo, že k vzniku ním tvrdeného

nároku nedošlo jednorazovo, ale postupne v priebehu niekoľkých rokov.

4. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania prvoinštančný súd ako primárnu otázku riešil,
či nárok uplatnený žalobcom je premlčaný alebo nie. Žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu investíciedo cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom podľa názoru súdu pritom nemôže
byť faktické spolužitie a spoločné užívanie nehnuteľností stranami sporu, preto súd vychádzal z toho,
že žalobca investoval do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej bez právneho dôvodu a nie z dôvodu,

ktorý odpadol po zrušení trvalého pobytu žalobcu žalovanou. Toto zrušenie preto podľa názoru súdu
nemôže zakladať a spôsobovať vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože bezdôvodné
obohatenie pri investícii do cudzej nehnuteľnosti predstavuje zhodnotenie nehnuteľnosti oproti jej
pôvodnej hodnote, teda predstavuje rozdiel medzi hodnotou pôvodnej nehnuteľnosti a hodnotou
nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii s vynaložením finančných prostriedkov žalobcom. Rozhodujúcim

okamihom pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je znemožnenie faktického užívania nehnuteľnosti,
ale okamih ukončenia rekonštrukcie, ktorá má za následok zhodnotenie nehnuteľnosti. Žalobca v konaní
predložil listinné dôkazy za účelom preukázania investícii najneskôr z roka 2011. Žiadne ďalšie listinné
dôkazy,ktorýmibypreukázal,žedonehnuteľnostiinvestovalarekonštrukciapokračovalaajporoku2011
súdu predložené neboli. Z uvedených dôkazov teda súd uzavrel, že žalovaný v konaní síce preukázal
vynaloženie finančných prostriedkov na zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanej avšak tieto investície,

ktoré mali za následok zhodnotenie nehnuteľnosti boli realizované pred rokom 2011. Z uvedeného
teda vyplynul záver, že ak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej bolo to v
roku 2011. Žalobca pritom od roku 1998 vedel, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná a
že investuje do jej výlučného majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to,
že žalobu žalobca doručil súdu dňa 29.01.2016 súd považoval uplatnený nárok za premlčaný a to

vzhľadom na jednoznačné uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty (žalobca od roku 1998
vedel, že investuje do cudzej nehnuteľnosti) ako aj vzhľadom na uplynutie trojročnej objektívnej lehoty,
pretože najneskorším obdobím v ktorom došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti a ktoré žalobca nepochybne
preukázal bol rok 2011. Nárok uplatnený žalobou (29.1.2016) nebolo preto možné žalobcovi priznať,
pretože tento nárok je premlčaný vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 OSP, v zmysle
ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol plne úspešnej žalovanej, pretože žaloba bola v celom
rozsahu ako nedôvodná zamietnutá s tým, že o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, pri uplatnení odvolacieho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Prioritne

uviedol, že účelom vynaloženia nákladov žalobcu do predmetných nehnuteľností bolo spoluužívanie
nehnuteľností samotným žalobcom. Existoval teda iný zákonom uznaný právny dôvod - dohoda strán
o spoluužívaní predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva a súčastí, existencia ich spoločného
spolužitia, spoločné hospodárenie, existencia spoločného dieťaťa, ako aj neobývateľnosť predmetných
nehnuteľností v čase kúpy, aby mal žalobca dôvod investovať finančné prostriedky do daných

nehnuteľností. Žalobca nehnuteľnosti od nadobudnutia žalovanou spoluužíval a mal na tejto adrese
zriadený trvalý pobyt. V okamihu poskytnutia plnenia existoval teda právny dôvod plnenia, ktorý však
v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky t.j. odpadol. Dôvodom, ktorý odpadol
je zrušenie trvalého pobytu žalobcu na danej adrese dňa 16.10.2015. Až okamihom odpadnutia
právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením a týmto okamihom začína

plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 OZ a týmto okamihom je
podľa odvolateľa deň 16.10.2015. Vydania plnenia sa žalobca domáhal na základe § 451 ods. 1 a 2
OZ, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. Prostredníctvom znalca resp. znaleckého posudku, ktorý vo veci žiadal vypracovať,
bolo možné zistiť presnú hodnotu zrekonštruovaných nehnuteľností a finančný rozdiel medzi týmito

hodnotami bude tvoriť skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu. Lehota na
vrátenie daného plnenia sa odvíja nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a
bezdôvodného obohatenia t.j. odo dňa, kedy bolo žalobcovi odopreté užívacie resp. spoluužívacie právo
k predmetnému rodinnému domu t.j. odo dňa 16.10.2015, kedy žalovaná žalobcovi zrušila na danej
adrese trvalý pobyt. Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia

potom nie je rozhodujúci okamih zhodnotenia nehnuteľností, ale deň, keď bolo žalobcovi znemožnené
predmetný rodinný dom a jeho príslušenstvo užívať t.j. deň 16.10.2015. Námietka žalovanej o premlčaní
uplatneného nároku preto neobstojí.7. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach vykonával
so súhlasom žalovanej ako ich vlastníčky v niekoľkých etapách a trvali niekoľko rokov, pričom do nich
investoval svojpomocne z vlastných finančných prostriedkov. V konaní požadoval vykonať znalecké

dokazovanie, ktorým by bola zistená výška vznesených investícií nevyhnutných na vykonanie týchto
prác, a teda výška bezdôvodného obohatenia. K sume 50.000,- Eur uplatneného nároku dospel žalobca
na základe inzerátu, v ktorom žalovaná cez realitnú kanceláriu ponúkala predmetné nehnuteľnosti na
predaj. Zistil, že predmetné nehnuteľnosti majú na trhu hodnotu cca 100.000,- Eur a preto uplatnenú
sumu 50.000,- Eur považoval za primeranú, ktorú do nehnuteľnosti investoval svojimi finančnými

prostriedkamiasvojouosobnouprácou.Žalovanánepreukázaladôkazomopaku,žebydonehnuteľnosti
investovala iba ona svoje vlastné finančné prostriedky, pričom to v tom čase ani nebolo možné, pretože
bola na materskej dovolenke.

8. V závere odvolateľ uviedol, že je názoru, že predložil súdu všetky doklady súvisiace s rekonštrukciou
nehnuteľnosti, ktoré mal k dispozícii, navrhnutí svedkovia mali nahradiť doklady, ktoré k dispozícii nemal.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.1.2018 ustálil rozsah a čas jednotlivých etáp rekonštrukcie s
presným rozpisom práce v každej jednej etape. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku
premlčania a nesprávne ustálil, že najneskorším obdobím, v ktorom došlo k zhodnoteniu nehnuteľností
žalobcom bol rok 2011.

9. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila prostredníctvom svojho
advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby Krajský súd v Trnave v zmysle § 387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok potvrdil a to z dôvodu vecnej správnosti všetkých jeho výrokov a priznal jej aj
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaná uviedla, že sa plne stotožňuje so všetkými

výrokmi napadnutého rozsudku, rozsudok považuje za vecne správny a má za to, že je daný dôvod
na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu potvrdil a priznal žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania. Konajúci súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy
správnym a zákonným spôsobom vyhodnotil, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj náležitým a zákonným spôsobom odôvodnil.

10. K odvolaniu žalobcu uviedla, že opakovane poukazuje na to, že spolužitie osôb nie je právnym
dôvodom na investovanie do nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve inej osoby, a teda v danom prípade
sa nijak nemôže jednať ani o nadobudnutie majetkového prospechu z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako to uvádza žalobca. Žaloba bola preto podaná nedôvodne. Zároveň neexistuje žiadny právny

dôvod na to, aby sa lehota premlčania počítala odo dňa 16.10.2015, kedy bol žalobcovi zrušený
trvalý pobyt v dotknutej nehnuteľnosti, ako to navrhuje žalobca v odvolaní. Trvalý pobyt má evidenčný
charakter a nezakladá žiaden právny titul na užívanie nehnuteľností, ako ani na investovanie do cudzej
nehnuteľnosti. Uvedený dátum a skutočnosť, ktorá sa k nemu viaže nemôžu byť tým okamihom, od
ktorého by sa rátalo plynutie premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nárok žalobcu je

premlčaný a to jednak v subjektívnej aj v objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Žalobca
už v roku 1998 vedel, že nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a vedel, že ich
vlastníkom je žalovaná, teda už vtedy vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a že jeho prípadné
investície idú do cudzích nehnuteľností a zároveň žalobca v konaní prezentoval svoje najneskoršie
investície do nehnuteľností v roku 2011, kedy vedel aj určiť prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia,

a teda v danom prípade subjektívna lehota pred podaním žaloby (29.1.2016) dávno uplynula, podobne
ako objektívna. Na vznesenej námietke premlčania žalovaná aj naďalej trvá a z dôvodu opatrnosti ju
vznáša opätovne aj vo vyjadrení.

11. Žalobca sa ďalej odvoláva na svoje písomné podanie zo dňa 24.1.2018, v ktorom použil obdobné

tvrdenia ako v podanom odvolaní. Žalovaná poukázala tiež na to, že v konaní na súde prvej inštancie
žiadne investície žalobcu do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej neboli zo strany žalobcu riadne
preukázané. Žalobca dodnes riadne písomne a skutkovo nevymedzil predmet sporu, uplatňovanú sumu
určuje odhadom a spolieha sa na to, že konkrétna suma bude určená vykonaným dokazovaním, pričom
účelom dokazovania nie je vytvárať skutkový stav, ale tento preukazovať. Žalobca predmet sporu riadne

skutkovo nevymedzil ani po tom, ako mu súd na pojednávaní dňa 23.11.2017 uložil povinnosť písomne
a skutkovo vymedziť predmet sporu v lehote 14 dní. Zároveň žalobca ani nepredložil a neoznačil dôkazy
v lehote určenej súdom na pojednávaní do 10.1.2018. V neposlednom rade žalovaná poukázala aj na
to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si svoj návrh na vypracovanie znaleckého posudku v danej veciriešil súkromným znaleckým posudkom. Žalovaná je názoru, že žalobca v konaní vonkoncom neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, ako ani výšku uplatneného nároku,
pričom jeho nárok by v prípade jeho riadneho preukázania bol jednoznačne premlčaný. Žalovaným

prezentovaný odvolací dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nie je v konaní vonkoncom daný.

12. Ďalšie podania strany do spisu v odvolacom konaní nedoručili.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
nasprávne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Súd prvej inštancie správne uzavrel a odvolací súd sa s jeho názorom plne stotožňuje, že investície

žalobcu do nehnuteľností vlastnícky patriacich výlučne žalovanej v priebehu ich spolužitia boli vykonané
bez právneho dôvodu. Žalobca totiž ani netvrdil a v konaní ani nebolo preukázané, že by medzi
ním a žalovanou existovala hocaká dohoda o predmetných investíciách do nehnuteľností žalovanej,
ktorá by zakladala právny dôvod na investovanie žalobcu do nehnuteľností. Existencia spoluužívania
predmetných nehnuteľností stranami, ich spolužitia v daných nehnuteľnostiach, spoločné hospodárenie,

či existencia spoločného dieťaťa, nie je a nemôže byť právnym dôvodom na investovanie do cudzej
nehnuteľnosti, ktorý by neskôr podľa tvrdenia žalobcu odpadol zrušením mu trvalého pobytu na danej
nehnuteľnosti žalovanou. Existencia faktického spoluužívania predmetných nehnuteľností mohla byť
právnym dôvodom iba na investície žalobcu do bežnej údržby a bežných opráv nehnuteľností, nie však
na investície vedúce k jej zhodnoteniu. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že pokiaľ žalobca

investoval svoje finančné prostriedky a osobnú prácu do nehnuteľností vlastnícky patriacich výlučne
žalovanej, došlo k tomu bez právneho dôvodu a nie z dôvodu, ktorý mal podľa žalobcu odpadnúť po
zrušení mu trvalého pobytu na daných nehnuteľnostiach.

16. Podľa už konštantnej súdnej judikatúry, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa ani v danom prípade,

vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, vzniká vlastníkovi bezdôvodné
obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy
sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech plnenia
bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto
plnenia, bez ohľadu na zavinenie, peňažný dlh (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 335/2001). Obdobný

právny záver bol prijatý už predtým Najvyšším súdom SSR pod Cpj 37/78, ktorý konštatoval, že ak
neexistuje právny dôvod (napr. zmluvné dojednanie s vlastníkom), aby niekto iný než vlastník do
veci investoval svoje prostriedky, vlastníkovi nehnuteľností vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa
nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila a to k okamihu, kedyk tomuto zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu
zvýšeniu hodnoty veci. Okolnosť, kedy osoba, ktorá investíciu vykonala a nehnuteľnosť vyprace, je z
toho hľadiska bez významu.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu jeho investícií do nehnuteľnosti žalovanej, ktoré podľa
preukázaného mali prebehnúť najneskôr do roku 2011, bol v čase doručenia žaloby súdu 29.1.2016 už
nesporne premlčaný a to nielen v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 1 zák.

č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) teda odkedy sa žalobca dozvedel, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniu,aktosanajehoúkorobohatil,aleiv trojročnejobjektívnejpremlčacejlehote
ododňakeďknemudošlo,vzmysle§107ods.2OZ.Keďžepotomžalovanávpriebehuprvoinštančného
konania vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku, súd v zmysle § 100 ods. 1 OZ nemohol
premlčané právo žalobcovi priznať, čo muselo viesť k zamietnutiu jeho žaloby, bez potreby zaoberať sa
ďalšími okolnosťami prípadu.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov

prvoinštančného konania s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. V tomto odvolacom konaní bola opäť plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaných ustanovení
žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca
výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní
nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).