Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010184
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319010184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Maniačkovej a

prísediacich PaedDr. Anny Pilárikovej a Anny Ondrusovej v trestnej veci obžalovanej: W. U. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 3. apríla 2019 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: W. U., nar. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom U.,
R. XX/XX, t.č. v ÚVV Leopoldov,

je vinná, že

vpresnenezistenýdeňsiobstaralaheroínadňa15.10.2018včaseokolo15.00hod.vU.nauliciO.XXX/
XX v byte č. 2 predala L..B.., nar. XXXX dve zauzlované vrecká s heroínom za sumu 40,- Eur a následne
do 17.23 hod. dňa 15.10.2018 v U. na ulici O. XXX/XX v byte č. 2 v kuchyni na stole, stoličke a na zemi
pod radiátorom mala bez oprávnenia v držbe hnedý práškový materiál predstavujúci heroín s prímesou
kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 2972 mg o koncentrácii účinnej látky 5,6 % hmotnostných

diacetylmorfínu, obsahujúci 166 mg absolútneho diacetylmorfínu považovaného za 12 jednotlivých
dávok drogy, hnedý práškový materiál predstavujúci heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s
hmotnosťou 512 mg o koncentrácii účinnej látky 8,0 % hmotnostných diacetylmorfínu, obsahujúci
41 mg absolútneho diacetylmorfínu považovaného za 3 bežné jednotlivé dávky drogy a roztrhané
igelitové vrecko s obsahom hnedého práškového materiálu predstavujúceho heroín s prímesou kofeínu
a paracetamolu s hmotnosťou 35,263 g o koncentrácii účinnej látky 6,5% hmotnostných diacetylmorfínu,
obsahujúceho 2292 mg absolútneho diacetylmorfínu považovaného za 153 jednotlivých dávok drogy,
ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke vykonanej dňa 15.10.2018 v byte č. 2 nachádzajúcom sa v U.

na ulici O. XXX/XX pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných látok,

teda

neoprávnene predala, zadovážila a prechovávala po akúkoľvek dobu omamnú látku,

čím spáchala

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona,§ 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 3Pv 490/18/2202-25 podanej na
súd dňa 12. februára 2019, prejednal súd trestnú vec obžalovanej W.B. U..

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával
dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, náhrade škody eventuálne ochranného opatrenia:
lustrácia registra trestov z č. l. 120, lustrácia z registra priestupkov z č. l. 121, správou z Mesta U. na č.
l. 122, správou ÚVV a ÚVTOS Leopoldov na č. l. 123.

Z lustrácie registra trestov vyplýva, že obžalovaná má evidované 2 záznamy, pričom v oboch prípadoch
bola odsúdená za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 217 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. V jednom prípade sa na ňu hľadí ako keby nebola odsúdená. Bola odsúdená jeden krát
na podmienečný trest odňatia slobody a jeden krát na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaná má evidovaný jeden priestupok a to na úseku
cestnej dopravy, ktorý priestupok bol vybavený v blokovom konaní.

Zo správy Mesta U. vyplýva, že obžalovaná má evidovanú adresu trvalého pobytu R. XX/XX, U..

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Leopoldov je obžalovaná hodnotená pozitívne. Konfliktné situácie medzi
obvinený nevyvoláva. Udržiava si poriadok na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov
plní a rešpektuje. Dosiaľ nebola disciplinárne odmenená ani potrestaná. Nevyužila zaradenie do práce
na pracovisko „Ručné šitie obuvi“.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí

súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.).

Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon
v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť

rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 172 ods. 1 Tr. zák. je 3 až 10rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr. zák.). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 172 ods.
1 Tr. zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák., že súd
musí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo

ako nepodmienečný).

Základná trestná sadzba podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona je 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov.
Trestný zákon umožňuje za stíhaný skutok uložiť podmienečný trest odňatia slobody. Predmetná právna
úprava bola prijatá novelou vykonanou zákonom č. 204/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2013, pričom

dolná hranica trestnej sadzby bola znížená zo 4 rokov na 3 roky. Ako uvádza dôvodová správa k tejto
novelizácii, navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom podľa § 51, a to najmä v tých prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za
nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej
dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná ako horný limit pre stanovenie, že sa
v danom prípade jedná o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 135. Kvalifikácia skutku

v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo
forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej
drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby
nedokáže vopred predpokladať. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že charakter trestných činov podľa §
171 (do desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky) a § 172 ods. 1 písm. d) (všetko nad desaťnásobok

obvykle jednorazovej dávky), ako aj výška trestu odňatia slobody, ktoré za tieto trestné činy možno
uložiť, sú nepomerne odlišné. U páchateľov, u ktorých je zadržaná nelegálna droga v množstve
mierne prevyšujúcom hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, pričom zjavne ide o bežného
užívateľa drogy a nie o predajcu, je tento nepomer možné kompenzovať navrhovaným znížením dolnej
sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 1 s následnou možnosťou podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51. Navrhovaný postup zvyšuje možnosti štátu,
aby v rámci skúšobnej doby pôsobil vhodnými prostriedkami na túto špecifickú kategóriu páchateľov
prostredníctvom výkonu probácie, resp. uložením ďalších povinností a obmedzení, ktoré môžu viesť k
účinnej náprave páchateľa vo vzťahu k neužívaniu návykových látok. Zákonodarca chcel touto novelou
teda riešiť často sa opakujúce prípady prechovávania omamných látok v množstve väčšom ako 10

obvykle jednorázových dávok a to aj vtedy, ak páchateľ s drogou neobchodoval a ani ju nevyrábal.

V súdenej veci je zrejmé, že u obžalovanej pri domovej prehliadke, zodpovedajúcej ustanovenia
Trestného poriadku, bola zaistená droga heroín v množstve predstavujúcom v súhrne 168 obvykle
jednorázovýchdávokdrogyaobžalovanábolatýmtorozsudokuznanázavinnúnielenztohto,žesidrogy

neoprávnene zadovážila a tieto prechovávala, ale ich aj predávala, teda bola dílerkov drog. Vychádzajúc
teda z uvedeného súd absolútne ani neuvažoval o tom, že by obžalovanej uložil podmienečný trest
odňatia slobody, keď dospel k záveru, že obžalovaná nepatrí do tej špecifickej kategórie, ktorú mal
na mysli zákonodárca, keď prijal novelu horešpecifikovanú. Teda obrana obhajoby v smere uložiť
obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby s probačným dohľadom za

súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností odvolávajúc sa na jej doterajší život, bola zo
strany súdu s poukazom na horeuvedené vyhodnotená ako márna, míňajúca sa účelu trestu v zmysle
Trestného zákona.

U obžalovanej súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,

pretožesaktrestnejčinnostipriznalaaúprimnejuoľutovalaanahlavnompojednávaníučinilavyhlásenie
o svojej vine, ktoré súd prijal. Zároveň vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, keďže bola už v minulosti odsúdená. Preto súd ukladal trest s prihliadnutím na § 38
ods. 2 Trestného zákona v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby od 3 do 10 rokov.

Z hodnotenia osoby obžalovanej prihliadajúc na jej pomery a možnosti jej nápravy vyplynulo, že
obžalovanábolavminulostiodsúdenáa aniprechádzajúceodsúdenianeviedli kjejnápraveaneodradili
ju od páchania trestnej činnosti. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti v tomto prípade vzhliadnuté
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obžalovanej je nevyhnutné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Takto uložený trest súdom zodpovedá závažnosti

spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovanej, je zákonný, spravodlivý a
primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom, keď súd
má za to, že takto uložený trest odňatia slobody je spôsobilý naplniť nielen jeho represívnu funkciut. j. chrániť spoločnosť pred obžalovanou ako páchateľom trestného činu tým, že jej zabráni v páchaní
trestnej činnosti pokračovať, ale aj funkciu výchovnú z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebola
obžalovaná vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

Pre úplnosť súd uvádza akými úvahami sa riadil, keď vo vzťahu k doličným veciam (1 ks. príručná
digitálna váha označená marllboro, igelitový sáčik so zvyškami hnedej látky, zvyšky znečisteného
alobalu, roztrhaný igelitový sáčik s obsahom hnedej látky) neuložil trest prepadnutia veci v zmysle §
60 odsek 1Trestného zákona. V tomto smere súd zdôrazňuje, že uloženie akéhokoľvek druhu trestu
musí vychádzať z ustanovenia § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého je trest ujma na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach odsúdeného. Sankcia, ktorá by nebola pre odsúdeného ujmou, nie

je preto trestom a nie je možné ju v trestnom konaní uložiť. Ujmu je pritom potrebné vykladať tak, že
ide o podstatné obmedzenie práv odsúdeného, teda také, ktoré citeľne zasiahne do jeho života. Toto
konštatovanie sa týka aj trestu prepadnutia veci, pri ktorom je podľa názoru súdu nadbytočné ukladať
trestprepadnutiavecí,ktorémajúlenminimálnu,čizanedbateľnúhodnotuaktorýchstratanepredstavuje
pre odsúdeného žiadnu ujmu na jeho majetkových právach. Predmety použité ako obalové materiály

na drogy (sáčky, alobal) síce boli použité na trestnú činnosť, no jedná sa o predmety takej nepatrnej
hodnoty, bežnosti a bezvýznamnosti, že ich prepadnutie považuje súd za neúčelné a nehospodárne
(vzhľadom na ich ďalšie protokolárne odovzdávanie), ktoré nijakým spôsobom nenaplnia účel trestu
prepadnutia veci a budú zničené. Súd preto dospel k záveru, že uloženie trestu prepadnutia vecí, by bolo
v rozpore s ustanovením § 31 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovanej by takýto výrok nespôsobil žiadnu

podstatnú ujmu na jej majetkových právach. Navyše počas dokazovania na hlavnom pojednávaní ani
nebolo nepochybne preukázané vlastnícke právo obžalovanej k dotknutej digitálnej váhe, pričom podľa
§60 ods. 5 Tr. zák. môže súd trest prepadnutia vecí uložiť len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Súd
preto trest prepadnutia veci obžalovanej neuložil.

Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedeéú vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods.
1 Trestného poriadku).