Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717205469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717205469.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecižalobcuY.A.,bytomM.,A.XXX,právnezastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou JUDr. W. R., s.r.o., so sídlom F. P. XXX/XX, M., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému X.
A., trvale bytom C. XX, M., právne zastúpeného JUDr. W. W., advokátkou, C.. A. N. XX/XX, M. S., o
zaplatenie 2.340 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.
decembra 2017, č.k. 3Pc/18/2017-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania p r i z n á v ažalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.340 eur v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur vždy k poslednému dňu
v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť. Druhým výrokom súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia
vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia spotrebovaného výživného od žalovaného
od dňa 04.01.2016 v celkovej výške 2.340 eur. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

rozsudkom súdu Považská Bystrica súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému vo výške
130 eur mesačne, a to od dňa 04.01.2016. Súd mal za preukázané, že od uvedeného dátumu, t.j. od dňa
04.01.2016 do 15.06.2017 vrátane, žalobca zaplatil žalovanému titulom výživného sumu 2.340 eur (18
mesiacovx130eur).Súdposúdil,žesajednáoskutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohateniazískaného
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko toto
bolo preukázané, súd zaviazal žalovaného k povinnosti túto sumu žalobcovi vydať (zaplatiť). Vzhľadom

na žalovaného majetkové, osobné a zárobkové pomery povolil splácať priznanú žalovanú sumu v
mesačných splátkach po 100 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP s tým, že dôvody
hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ktorý je mladý
človek, syn žalobcu, je zamestnaný s príjmom v priemere 615,54 eur, pričom matke prispieva sumou
200 eur mesačne, spláca úver na auto vo výške 188 eur a iný majetok väčšej hodnoty nemá. Dôvody
hodné osobitného zreteľa súd videl aj v tom, že súd zaviazal žalovaného k zaplateniu čiastky 2.340 eur,

čo žalovaného dostatočne finančne zaťažuje a tiež aj vzhľadom na rodinný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca v časti
o nepriznaní náhrady trov konania. Poukázal na to, že nepriznanie náhrady trov konania úspešného
účastníkovi konania sa pripúšťa len ako výnimka zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti

za výsledok sporového konania. Zdôraznil, že je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu práva na súde a dôležitým je i správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Priznanietrov konania sa nejaví ako neprimerane tvrdé, pretože práve správanie žalovaného ho viedlo k začatiu
konania o vrátenie spotrebovaného výživného. Žiadal o vrátenie výživného po tom, ako sa k nemu
žalovaný správal, i ako si účelovo predlžoval štúdium, len aby mohol ďalej poberať výživné. Na

základe uvedeného žalobca žiadal odvolací súd, aby vec zrušil a vrátil na nové rozhodnutie, alebo aby
rozhodnutie zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na vzťahy so žalobcom a skonštatoval,
že žalobcove tvrdenia, že jeho správanie malo vplyv na podanie žaloby, nie sú pravdivé.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o trovách

konania, je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď

strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, je
teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. Nárok na náhradu trov konania má strana

sporu voči protistrane.

7. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v

spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti
zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že
týmvytvárapriestornanekontrolovanúvoľnúúvahusúdu.Vzmysleustálenejjudikatúry(napr.uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno
§ 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

9. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom konania (konanie o určenie otcovstva,
ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej
úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav
scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých)
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Zuvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať
i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou
vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému

účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
MCdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca mal vo veci plný úspech, nakoľko výrok
meritórneho rozhodnutia sa zhoduje so žalobným petitom, t.j. žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade jestvujú
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré nie je možné priznať úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

11. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú
v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, ktorý je mladý človek, syn žalobcu, je zamestnaný s

príjmom v priemere 615,54 eur mesačne, pričom matke prispieva mesačne sumou 200 eur, spláca úver
na auto vo výške 188 eur a iný majetok väčšej hodnoty nemá. Súd prvej inštancie ďalej dôvody hodné
osobitné zreteľa videl v tom, že skutočnosť, že súd zaviazal žalovaného k zaplateniu čiastky 2.340 eur,
dodatočne finančne zaťažuje žalovaného a aj vzhľadom na danosť rodinného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v tomto prípade existujú dôvody
hodné zreteľa podľa § 257 CSP z nasledovných dôvodov. Nemožno vidieť dôvod hodný osobitného
zreteľa v majetkových a osobných pomeroch žalovaného, nakoľko tento je zamestnaný, dosahuje
pravidelnýmesačnýpríjem,vlastníosobnýautomobil,mázabezpečenébytovépotreby,apretonemožno

v týchto okolnostiach vidieť dôvod hodný osobitného zreteľa k aplikácii § 257 CSP.

13. K ďalšiemu dôvodu hodnému osobitného zreteľa, ktorý uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný je
mladý človek a syn žalobcu, treba uviesť, že tieto skutočnosti sami o sebe nemôžu znamenať dôvod
na aplikáciu § 257 CSP. Ďalej odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť,

že súd zaviazal žalovaného na platenie sumy 2.340 eur, žalovaného dostatočne zaťažuje, a to preto,
že treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný bez právneho dôvodu toto výživné spotreboval, pričom
mu muselo byť zrejmé, že je to plnenie bezdôvodné, ergo nemal na prijatie tejto sumy právny dôvod,
keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká okamihom, keď dieťa nadobudne schopnosť samé
sa živiť. Náhrada trov konania nemá spočívať v opatrení, od ktorého by bolo možné upustiť, ak by vec

sama „dostatočne zaťažovala“ neúspešnú stranu konania. Súd v konaní rozhoduje a prejednáva spory
vyplývajúce z porušenie alebo ohrozenia subjektívnych práv, pričom so súdnym konaním sú spojené
určité náklady s tým, že pre ich náhradu sú stanovené jasné pravidlá.

14. Dôvodom hodným osobitného zreteľa k aplikácií § 257 CSP nemôže byť ani to, že žalovaný je synom

žalobcu, keďže žiadna právna norma nevylučuje, aby sa osoby súdnou cestou domáhali voči osobám,
s ktorými sú v rodinnom (alebo blízkom) vzťahu, svojich práv. Opačný úsudok by viedol k záveru, že
v prípade sporov, kde by účastníkmi konania boli osoby v rodinnom (alebo blízkom) vzťahu, by apriori
jestvovali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a bola by tým popretá primárna zásada,
ktorá sa uplatní pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to zásada úspechu vo veci podľa § 255 CSP.

15. Keďže odvolací súd v tomto prípade vylúčil aplikáciu § 257 CSP a neboli tiež naplnené dôvody pre
aplikáciu § 256 CSP, bolo potrebné rozhodovať podľa § 255 CSP, a preto, kvôli plnému úspechu vo veci
žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd zmenil výrok o trovách konania napadnutého
rozsudku v zmysle § 388 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať
súd prvej inštancie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).