Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315202481
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kanás
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6315202481.2

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690
904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, proti povinnému Q. V., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom Fr. K. 5, A.,
zast. advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, so sídlom M. R. Štefánika 29/36, Brezno, o vymoženie
povinnosti zaplatiť 41,16 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so
sídlom Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska 17, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Brezno číslo 5603 063741 zo dňa 13.04.2015 bol súdny exekútor JUDr.
Jozef Ďurica poverený vykonaním exekúcie a vymožením povinnosti zaplatiť 41,16 Eur s prísl..

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási súd za
neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek

v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 86/2010).

Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.

XC/XXXX/XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa 25.12.2012, ktorým uložil povinnosť žalovanému
(povinnému) zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- Eur .

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné

právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany.Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, zaručovaná spotrebiteľom Občianskym zákonníkom, odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Posudzovanie zmluvy ako spotrebiteľskej
prichádza do úvahy vtedy, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ konajúci v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom

vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď
používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad a spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto zmluvy
individuálne ovplyvniť.

V predmetnom rozhodcovskom konaní sa oprávnený domáhal rozhodnutia o svojej pohľadávke, ktorá

mala vzniknúť z poistenia uzavretého dňa 19.12.2007. Rozhodcovský súd si podľa odôvodnenia
rozsudku založil svoju právomoc na rozhodnutie na základe skutočnosti, že podľa jeho názoru
došlo medzi účastníkmi zmluvy k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a z poverenia žalobcu
(oprávneného) zo dňa 19.12.2007 resp. z časti XVII. poistných podmienok vyplývalo, že poisťovňa určila
na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní k zmluve vyplýva, že

rozhodcovská doložka je krytá podpisom žalovaného (povinného) a tento ju nebol povinný podpísať.

Rozhodcovský súd vychádzal z poistnej zmluvy č. 4435090014 zo dňa 19.12.2007. Podľa doložky
uvedenej v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4435090014 sa v
bode 2 zmluvné strany dohodli nasledovne: "Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja

spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku." Ďalšie zmluvné dojednania odkazujú na Všeobecné poistné
podmienky, kde je v časti XV. upravené rozhodcovské konanie. V časti XVII. Všeobecných poistných

podmienok je zároveň uvedené, že záväzný výklad týchto VPP sa v prípade sporu vykonáva v rámci
rozhodcovského konania s tým, že sa chráni povaha a účel poistenia.

Súdmázato,žetaktokoncipovanározhodcovskádoložkapredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Oprávnený už od začiatku sledoval tú skutočnosť, aby boli prípadné spory zo zmluvy
vždy riešené v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnený, pričom
ide o súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla oprávneného, čím budú jeho náklady minimálne, ale
na druhej strane by sa podstatne sťažilo právo spotrebiteľa (povinného) na uplatnenie jeho práv.
Všeobecné poistné podmienky sú predtlačené, univerzálne, používané opakovane pri uzatváraní zmlúv

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá možnosť dohodnúť sa individuálne na znení
týchto poistných podmienok s dodávateľom. Osobitné zmluvné dojednania tvoria tiež predtlačený
formulár a aj keď sú zaradené za všeobecné poistné podmienky, je zrejmé, že spotrebiteľ ich osobne
nevyjednáva a nemôže ich ani ovplyvniť a vo svojej podstate predstavujú súčasť formulárovej poistnej
zmluvy. Oprávnený predložil povinnému k podpisu zmluvu vrátane Všeobecných poistných podmienok,

Osobitných zmluvných dojednaní, teda vrátane bodu 2. - vopred pripravenej rozhodcovskej doložky,
ktorá pritom jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, pričom
niejemožnosťalternatívy"súhlasí-nesúhlasí".ZároveňvčastiXVII.Všeobecnýchpoistnýchpodmienok
je výslovne uvedené, že záväzný výklad týchto podmienok sa v prípade sporu vykonáva v rámci
rozhodcovského konania. Ak by aj povinný nepodpísal Osobitné zmluvné dojednania, tak vzhľadom na

vyššie uvedené znenie je zrejmé, že oprávnený uplatňuje riešenie sporov iba formou rozhodcovského
konania. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko
porušenie povinností zo strany oprávneného je v absolútnej väčšine prípadných sporov vylúčené.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípadeiných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť

exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009)

Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne
uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.