Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010505
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
RastislavaVrankuaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiobžalovanémuD.I.,nar.XX.XX.XXXX
v T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.
septembra 2015 prejednal odvolanie obžalovaného D. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 13. augusta 2014, sp.zn. 2T/140/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu.

Podľa§322ods.1Tr.por.savecvraciasúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.08.2014, sp.zn. 2T/140/2013, bol obžalovaný D. I.

uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa
16.07.2012 o 18.30 hod. viedol po ceste I/50 smerom od mesta Prievidza do Handlovej, okres Prievidza
motocykel zn. Ducati Monster, evidenčné číslo R. a to v ľavom jazdnom pruhu s dvoma jazdnými
pruhmi, pričom v kilometri 176,5 z dôvodu neprimeranej rýchlosti k stavu a povahe vozovky, ako aj
iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, narazil s týmto motocyklom do pred ním idúceho motorového
vozidla zn. Suzuki Swift SX4, evidenčné číslo D., ktoré viedol ako vodič A. G., čím porušil ustanovenie §

16 ods. 1, ods. 2 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
dôsledku čoho A. G. utrpel zranenia - podvrtnutie stavcov v bedrovej oblasti a posttraumatickú stresovú
reakciu, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas 4 týždňov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný D. I. odsúdený podľa § 158 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák.
k trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.

podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. mu bola určená skúšobná doba vo výmere 24
mesiacov.

Zároveň mu bol uložený podľa § 61 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení
napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výrokov o vine a treste, ktoré písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania namietol, že v skutkovej vete rozsudku nie je vôbec
zmienka o tom, ako so svojím motorovým vozidlom jazdil pred nehodou vodič A. G.. V odôvodnení

rozsudku sa značne zjednodušuje a zároveň skresľuje skutočný priebeh dopravnej nehody. Skutočnosť,
že obžalovaný narazil do pred ním idúceho vozidla, sa javí nepochopiteľná, ako keby sa obžalovanývôbec nevenoval situácii pred ním. To, že nevenoval pozornosť situácii v cestnej premávke, pritom
nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania. Ak už aj porušil
povinnostivodičavniečom,takvovedenímotocyklanieneprimeranou,alenedovolenourýchlosťou.Toto

porušenie nepopiera, avšak tvrdí, že uvedené porušenie (jazda motocyklom nedovolenou rýchlosťou)
nebolo v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou. Túto nehodu zavinil vodič A. G. tým, že mu
vytvorilnáhluprekážku.Ďalejnamietolnedostatkypriprvotnomdokumentovanínehody.Nebolizisťovaní
svedkovia, ktorí mohli k priebehu nehody tesne po nehode uviesť relevantné skutočnosti (N. I., B.. B.
R., doposiaľ nezistený svedok, ktorý sa po nehode vyjadroval pre TV JOJ), nezaistili všetky stopy, čo

negatívne ovplyvnilo závery znaleckého posudku B.. I., V.. V protokole sú zranenia popísané ako ľahké,
hoci utrpel mnohopočetné zlomeniny a ďalšie vážne zranenia a stav obžalovaného po nehode bol vážny.
Obžalovaný ďalej namieta vierohodnosť výpovedí poškodeného A. G.. Poškodený tvrdí, že sa snažil
obžalovanému ihneď po nehode pomôcť. Z výpovedí svedkov I. a B. R. vyplýva, že poškodený sa mu
ani nepokúšal pomôcť, ale ani splašene nepobehoval, ale telefonoval a bavil sa s policajtom, ktorý
nehodu dokumentoval. Pri prvotnom vyšetrení sa poškodený o žiadnom strese nezmieňuje. Poškodený

klame, keď tvrdí, že keď sa rozhodol s autom prejsť do ľavého jazdného pruhu, pozrel sa do spätného
zrkadla, pričom obžalovaného s motocyklom v spätnom zrkadle nevidel. Vo svojej obrane tvrdí, že to je
vylúčené znalcom Ing. Gondžárom aj znalcom Ing. Mercellom. Obžalovaný považuje nesprávny záver
súdu pre nevierohodnosť výpovede poškodeného v tom, že predovšetkým výpoveďou poškodeného
je usvedčený zo zavinenia dopravnej nehody. Ohľadne zavinenia dopravnej nehody sú pre závery

rozhodujúce znalecké dokazovanie znalcami z odboru dopravy Ing. Gondžára a Ing. Mercella. Znalec
Ing. Gondžár stanovil jedinú technickú príčinu dopravnej nehody, a to vysoké prekročenie maximálnej
dovolenej rýchlosti a v jej dôsledku nezvládnuté brzdenie s tým, že otázku, či poškodený G. mal
predvídať, že motocyklista jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu jazdí s vysokým prekročením rýchlosti,
pokladá za otázku právnu. Obžalovaný uvádza, že poškodený nemohol riešiť rýchlosť obžalovaného,

keď ho vôbec neregistroval. Pritom znalec Ing. Mercell stanovuje dve technické príčiny nehody - 1.
prekročená rýchlosť obžalovaného, 2. nesprávne vykonaný odbočovací manéver poškodeného, ktorý
vytvoril kolíznu situáciu - obžalovaného vo svojej jazde nielen obmedzil, ale aj ohrozil - prinútil ho
znižovať rýchlosť, pričom z jeho strany bola pre obžalovaného vytvorená náhla prekážka z technického
hľadiska. Rozdielnosť znaleckých posudkov vidí v tom, že v prvom rade Ing. Gondžár vychádza zo

stabilnej rýchlosti motocykla a Ing. Mercell z meniacej sa rýchlosti motocykla, keďže pri obchádzaní s
motocyklom pridával. V druhom rade Ing. Gondžár pri spätnom výpočte rýchlosti neuvažuje s nárazom
vozidla Suzuki do zvodidiel a Ing. Mercell tento náraz do svojich výpočtov premieta. V treťom rade
znalcirozdielnestanovujúmiestoprvéhokontaktumedziautomSuzukiamotocyklomDucati.ZnalecIng.
Gondžár zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, nespochybnil technickú prijateľnosť analýzy

dopravnej nehody znalcom Ing. Mercellom. Obžalovaný tvrdí, že s jeho výpoveďou, stopami vo
zvodidlách, stopou č. 10 a stopou zanechanou vozidlom Suzuki na vozovke korešponduje prístup znalca
Ing. Mercella a nie znalca Ing. Gondžára. Taktiež nebolo bez pochybností preukázané, že poškodený
utrpel aj posttraumatickú stresovú reakciu, ktoré síce stanovila znalkyňa MUDr. G., ale len na základe
subjektívnych údajov poškodeného a táto nebola objektivizovaná lekármi. Obžalovaný preto navrhol,

aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr.por. spod
obžaloby oslobodí.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného do konania neverejného zasadnutia krajského súdu

písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por.,
na podklade podaného odvolania, vykonal dňa 23. septembra 2015 neverejné zasadnutie

a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých obžalovaným
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného D. I. je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine
a treste je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a tiež preto, že okresný súd sa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti osprávnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať, prípadne vykonať ďalšie
dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por.).

Odvolací súd predovšetkým zistil, že ako v skutkovej vete, tak aj v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje okresným súdom ustálený konkrétny údaj o rýchlosti jazdy motocykla obžalovaného. V
skutkovej vete napadnutého rozsudku je uvedené, že k nehode došlo z dôvodu „neprimeranej rýchlosti“.
V odôvodnení rozsudku, pokiaľ ide o rýchlosť motocykla, okresný súd uviedol len to, že sa priklonil
k záverom znaleckého posudku Ing. Gondžára, CSc. V časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v

ktorej okresný súd uvádza obsah posudku uvedeného znalca, je uvedené, že predstretová rýchlosť
motocykla bola 132 kilometrov za hodinu, plus mínus tolerančné rozpätie. Z uvedeného nie je zrejmé,
k akým skutkovým zisteniam dospel okresný súd ohľadne konkrétnej rýchlosti jazdy motocykla, keďže
pojem neprimeraná rýchlosť, nie je skutkovým zistením o konkrétnej rýchlosti jazdy, ale je výsledkom
právneho hodnotenia konkrétnej rýchlosti jazdy vzhľadom na konkrétnu dopravnú situáciu podľa § 16
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) Poukaz

okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na závery konkrétneho znaleckého posudku tiež
nedáva odpoveď na otázku, akú konkrétnu rýchlosť motocykla v prejednávanom prípade ustálil okresný
súd, keďže v odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na znalcom zistenú rýchlosť motocykla v
určitom rozpätí.

Podľa názoru odvolacieho súdu absencia konkrétneho zistenia údaja o rýchlosti motocykla
obžalovaného je v prejednávanom prípade podstatnou náležitosťou skutku v zmysle § 163 ods.
3 Tr.por. a z hľadiska určitosti skutku nestačí túto rýchlosť označiť pojmom „neprimeraná“, keďže
takéto označenie je právnym pojmom (viď a contrario k právnemu pojmu primeraná rýchlosť podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Odpoveď na otázku skutkových zistení okresného súdu o

konkrétnej rýchlosti motocykla obžalovaného pred nehodou nedáva ani ďalšia formulácia skutkovej
vety napadnutého rozsudku, podľa ktorej obžalovaný „porušil ustanovenie § 16 ods. 1, ods. 2
Zákona č. 8/2009 Z.z. ...“, nakoľko konštatovanie porušenia konkrétneho zákonného ustanovenia je
výsledkom právneho posúdenia zistených konkrétnych skutkových okolností prípadu. Keďže skutková
veta rozsudku neobsahuje skutkovú okolnosť - okresným súdom ustálenú konkrétnu rýchlosť motocykla

vyjadrenú číselným údajom s príslušnou fyzikálnou jednotkou rýchlosti, ktorá rýchlosť by mala byť
v prejednávanom prípade rozhodujúcou pre posúdenie veci - ide o vadu napadnutého rozsudku,
spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť, lebo napadnutý rozsudok nedáva jednoznačnú odpoveď na túto
rozhodnú skutkovú otázku. Úlohou odvolacieho konania v otázke preskúmavania správnosti súdom
prvého stupňa ustálených skutkových okolností prípadu, je preskúmať správnosť postupu súdu prvého

stupňa pri riešení konkrétnych skutkových otázok a nie nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa zistiť
skutkový stav veci v miere nevyhnutnej pre rozhodnutie.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že je potrebné rozlišovať medzi
neprimeranou rýchlosťou (§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.) a nedovolenou rýchlosťou (§ 16 ods. 2

až 7 zákona č. 8/2009 Z.z.), lebo nie každé prekročenie dovolenej rýchlosti automaticky znamená aj
naplnenie pojmových znakov neprimeranej rýchlosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú
akékoľvek úvahy okresného súdu s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli okresný súd
k právnemu záveru o neprimeranej rýchlosti jazdy obžalovaného v zmysle § 16 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z., teda absentuje poukaz na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré okresný súd subsumoval pod

jednotlivé pojmové znaky, uvedené v uvedenom ustanovení (okolnosti, ktoré môže vodič predvídať a
povinnosť vodiča jazdiť takou rýchlosťou, aby mohol zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad).

Pokiaľ ide o nedovolenú rýchlosť, pre absenciu konkrétneho údaja o rýchlosti motocykla ustáleného
okresnýmsúdom,jenepreskúmateľnásprávnosťprávnehozáveruokresnéhosúduozavinenídopravnej

nehody z dôvodu nedovolenej rýchlosti jazdy obžalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti musí
poukázať na to, že v ustanoveniach zákona č. 8/2009 Z.z. zákonodarca rozlišuje z hľadiska prekročenia
dovolenej rýchlosti medzi nezávažným (výklad „a contrario“) porušením ustanovenia o dovolenej
rýchlosti (§ 137 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2 písm. d/) a závažným porušením ustanovenia o dovolenej
rýchlosti (§ 137 ods. 2 písm. d/ - prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo

vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km/h na -1 a viac alebo
mimo obce o 30 km/h na -1 a viac). Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, z napadnutého rozsudku
nevyplýva, k akým skutkovým zistenia dospel okresný súd v súvislosti s rýchlosťou jazdy obžalovaného,
nie je preskúmateľné, či okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z porušenia všeobecne záväznýchprávnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo strany obžalovaného závažným
alebo nezávažným spôsobom.

Vyriešenie uvedenej otázky podľa názoru odvolacieho súdu môže mať v prejednávanom prípade
podstatný význam pre správne právne posúdenie veci, lebo v prejednávanom prípade prichádza do
úvahy posúdiť, či poškodený spôsobom svojej jazdy neporušil všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s poukazom na povinnosť vodiča § 10 ods. 1 a najmä ods. 6
prvá veta zákona č. 8/2009 Z.z. (povinnosť dať prednosť v jazde). K tomuto názoru vedú odvolací súd

závery aj simulácie nehody v znaleckom posudku Ing. Gondžára, CSc., ku ktorým sa priklonil okresný
súd a z ktorých záverov vyplýva, že v čase, kedy poškodený začal s vozidlom prechádzať do ľavého
jazdného pruhu, obžalovaný sa s motocyklom nachádzal už v tomto ľavom jazdnom pruhu. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nedanie prednosti v jazde je podľa § 137 ods. 2 písm. i)
zákona č. 8/2009 Z.z. zákonodarcom kvalifikované ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd s vyššie uvedenými rozhodnými okolnosťami
prípadu v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal, odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. ani
pri hodnotení znaleckých posudkov, skúmajúcich tú istú udalosť s pomerne rozdielnymi výsledkami. V
súvislosti s hodnotením znaleckého dokazovania v trestnom konaní, odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že znalecký posudok nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie
a podľa § 2 ods. 12 Tr.por. je súd aj tento dôkaz povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v

súhrne. Špecifikum hodnotenia znaleckého posudku vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Tr.por., podľa
ktorého súd nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti
ani v prípade, že by takýmito odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť
skutkových okolností, z ktorých znalec vychádza, či závery znalca majú oporu v správne zistených
skutkových okolnostiach, či sú závery znalca náležite odôvodnené, logické a úplné. To znamená, že hoci

nie je súd oprávnený sám posudzovať odborné otázky, pri hodnotení tohto dôkazu podľa § 2 ods. 12
Tr.por. nesmie len mechanicky preberať závery znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že znalci (odborníci vo svojom odbore) majú povinnosť podávať znalecké
posudky aj laikom zrozumiteľným spôsobom.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné považovať za súladný s vyššie uvedeným postupom
okresnéhosúduprihodnotenídôkazov,ktorýmodôvodnilvdôvodochnapadnutéhorozsudkupriklonenie
sa k správnosti záverov znalca Ing. Gondžára, CSc.

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že obaja znalci z odvetvia doprava cestná pri posudkoch

vychádzali z tých istých podkladov (obsah výsluchov vypočutých svedkov, listinné dôkazy), dopravnú
nehodusimulovalizapomocitohoistéhosimulačnéhopočítačovéhoprogramu(PCCRASHverzia9.0.)a
napriektomu,akoodbornícivtomistomodvetví,dospelikrozdielnymzáverom.Vznaleckýchposudkoch
tiež znalci uviedli, že ich úlohou bolo do simulačného programu zadať také hodnoty, aby simulácia čo
najviac zodpovedala nehodovému deju podľa zistených stôp (č.l. 49-50, str. 19, resp. č.l. 220, bod 2.2.2).

S ohľadom na rozdiely vo výpovediach najmä vodičov práve znalecky posudok mal objasniť objektívne
okolnosti dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov v danom prípade aj s poukazom na vyššie uvedené
závery o možnostiach hodnotenia znaleckého posudku nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné
prikloniť sa k záverom jedného z dvoch rozdielnych znaleckých posudkov len s poukazom na jeho zhodu
s tvrdeniami poškodeného tak, ako to vykonal okresný súd v prejednávanom prípade.

S poukazom na to, že znalci pri podávaní znaleckého posudku vychádzali z rovnakých údajov a používali
ten istý simulačný program, okresný súd mal dbať zvýšenú pozornosť na objasnenie príčin týchto
rozdielov, najmä vzhľadom na existenciu zadokumentovaných stôp z miesta dopravnej nehody. Keďže
podľa už vyššie uvedeného môže súd preverovať len správnosť skutkových okolností, z ktorých znalec

vychádza a nie je oprávnený riešiť odborné otázky, mal okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. v rámci dokazovania zamerať svoju pozornosť predovšetkým na to, výsledky simulácie ktorého
znalca sa najviac približujú skutočne zisteným a zaisteným stopám na mieste nehody.S poukazom na vyššie uvedené zásady hodnotenia znaleckého posudku súdom v trestnom konaní,
podľa názoru odvolacieho súdu, v neprospech priklonenia sa k správnosti záverov posudku Ing.
Gondžára, CSc, za daného stavu dokazovania, a s tým spojeného odmietnutia záverov posudku Ing.

Mercella, najmä o polohe motocykla v momente nárazu do vozidla poškodeného, svedčí skutočnosť,
že Ing. Gondžár, CSc. sa v posudku vôbec nevyporiadal s existenciou stopy č. 7, ktorej začiatok
sa nachádza v oblasti stopy č. 6. V prípade posudku Ing. Gondžára vyvstáva aj otázka správnosti
znalcom uvádzaného tolerančného rozpätia správnosti výsledkov v rozsahu 5%, keďže výsledná poloha
simulovaného pohybu vozidla poškodeného nezodpovedá skutočnej výslednej polohe vozidla a znalec

osobitne neriešil ani zhodu simulovaného pohybu vozidla poškodeného so skutočne zistenými stopami
po kolesách osobného motorového vozidla (stopy č. 7, 8, 9). Keďže sa okresný súd pri hodnotení
dôkazov nevyporiadal s vyššie uvedenými podstatnými otázkami, odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval celkom v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.,
v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení vo výroku o vine, na ktorých
objasnenie bude treba doplniť dokazovanie v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr.por.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1
Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci okresnému súdu bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie zamerané na

posúdenie, simulácia ktorého znaleckého posudku sa najviac približuje skutočne zaisteným stopám
na mieste nehody a výsledným polohám vozidiel s ohľadom na to, že úlohou simulácie dopravnej
nehody je čo najpresnejšie určiť priebeh nehody tak, aby zodpovedal skutočným stopám zaisteným
na mieste nehody. V tejto súvislosti úlohou okresného súdu bude objasniť aj to, či a ako znalci
zohľadnili možnosť pôsobenia rozdielnych brzdných síl pri pohybe vozidla poškodeného po zrážke

(ako sa menila hodnota spomalenia vozidla), keďže stopy po kolesách (stopy č. 7, 8, 9) majú
rozdielny bod ich začiatku. Znalci tiež neuviedli, ako stotožnili stopy po kolesách č. 7, 8, 9 v tom
smere, ktorá stopa pochádza od toho - ktorého konkrétneho kolesa vozidla poškodeného, ktoré
zistenie je z hľadiska posúdenia zhody simulácie nehodového deja so skutočne zanechanými stopami
nevyhnutné pre hodnotenie správnosti znaleckého posudku súdom. Znalci v posudkoch nevysvetlili,

ako do simulácie v časti spomaľovania vozidla poškodeného premietli skutočnosť, že na mieste nehody
boli lokalizované a zistené len 3 stopy po kolesách vozidla poškodeného, pričom nevysvetlili, o akú
hodnotu bolo znížené spomalenie vozidla poškodeného v dôsledku absencie šmykovej stopy po štvrtom
kolese oproti maximálne možnému spomaľovaniu vozidla v dôsledku brzdenia všetkými kolesami a
ako zohľadnili, že stopa č. 7 podľa fotodokumentácie nesie stopy drenia kolesa aj časťou tvrdšou

ako je pneumatika (otázka s tým spojeného prípadného vplyvu na spomaľovanie vozidla). V rámci
riešenia uvedených otázok bude úlohou okresného ustáliť aj kvantitatívne predovšetkým rýchlosť
jazdy obžalovaného, výhľadové možnosti poškodeného, kde sa nachádzal obžalovaný v čase, keď
poškodený začal prechádzať do ľavého jazdného pruhu, aké možnosti mali účastníci nehody zabrániť
tejto nehode, ustáliť otázku vplyvu nerovnosti vozovky pri rýchlostnom limite 90 km/hod na nevyhnutnosť

vojdenia vozidla poškodeného do ľavého jazdného pruhu a správne ustálené skutkové okolnosti správne
posúdiť z hľadiska právnych povinností jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. V prípade ustálenia
primárneho zavinenia dopravnej nehody obžalovaným bude tiež nevyhnutné vyporiadať sa v ďalšom
konaní aj s námietkami obhajoby vo vzťahu k ujme poškodeného na zdraví z hľadiska správnej aplikácie
aj ustanovenia § 123 ods. 1 Tr.zák.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.