Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/718/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313202002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.MartinaHoličavprávnejvecižalobkyne:Bratislavskávodárenská
spoločnosť, a.s., Bratislava, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Vilím,
Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému: Y. L., nar. XX. E. XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, o zaplatenie
1.292,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 15.
januára 2015 č. k. 26C/259/2013-80 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo 4.
júna 2015 č. k. 26C/259/2013-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo výške 26,93 eur a úroku

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,93 eur od 26. januára 2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

V zostávajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie sa r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.292,08 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
26,93 eur od 26. januára 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1292,08
eur od 2. júna 2010 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3

písm. a/, ods. 4, § 28 ods. 1, 3, 5, 6, 8 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v
znení neskorších predpisov, § 420 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov). Vecne zdôvodnil nepreukázaním existencie neoprávneného odberu pitnej vody a odvodu
vody do kanalizácie zo strany žalovaného. Zo žalobkyňou predložených faktúr vyplynulo, že obidve boli
adresované C. L. na adresu L., U. XX a obsahovali označenie odberateľa Y. L. (bez dátumu narodenia),
L., W. XX/XX. Odberné miesto bolo žalobkyňou špecifikované ako U. XX, L.. Nebolo tiež preukázané,

že žalovaný prevzal výzvu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o odbere. Bližšie nešpecifikovaný výstup z
počítačového systému (zrejme žalobkyne) súd prvej inštancie označil za dôkaz so spornou výpovednou
hodnotou. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie existencie škody,
ako aj subjektu, ktorý mal škodu spôsobiť a príčinnej súvislosti medzi konaním subjektu a vznikom
škody, čo však žalobkyňa v konaní nepreukázala (neuniesla dôkazné bremeno v uvedenom smere).
Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (nepreukázaním neoprávneného odberu pitnej
vody a odvodu vody na odbernom mieste L., U. XX). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil

ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, účinný do 30. júna 2016), v zmysle ktorého vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému
žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovanému trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich
náhradu nepriznal.2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala existenciu vád v konaní, ako i nesprávne právne posúdenie

veci. Žalovaný na svoju obranu predložil súdu prvej inštancie kúpnu zmluvu zo 14. novembra 2008,
ktorou preukazoval, že nehnuteľnosť na odbernom mieste L., U. XX vlastnil do roku 2009, následne ju
predal E. S., na základe čoho v roku 2010 nemohol na uvedenom mieste odoberať vodu. Žalobkyňa
kúpnu zmluvu zo súdu prvej inštancie neobdržala, v dôsledku čoho sa prostredníctvom právneho
zástupcu nemohla vyjadriť k ďalším súdu predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie o novom dôkaze

žalobkyňu neinformoval, neumožnil jej vyjadriť sa k obsahu, čím jej odňal možnosť konať pred súdom.
Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke vody
alebo v rozpore s takouto zmluvou. Žalovaný vodu odoberal bez uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou,
z čoho vyplýva, že sa jedná o neoprávnený odber a žalovanému vznikla povinnosť nahradiť škodu.
Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru, v ktorej vyčíslila škodu v dôsledku neoprávneného odberu,
ktorú výšku žalovaný nerozporoval a z jeho strany nebola doručená ani reklamácia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. V konaní bolo nesporné, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o odbere
vody a odvádzaní odpadových vôd. Súd prvej inštancie sa preto primárne zaoberal preukázaním

žalobkyňou tvrdenej skutočnosti neoprávneného odberu pitnej vody a odvádzania odpadových vôd na
odbernom mieste, ako prvého atribútu zodpovednostného vzťahu. Samotné vyúčtovanie peňažného
plnenia, v dôsledku tvrdeného neoprávneného odberu, nepochybne nepreukazuje skutočnosť, že k
neoprávnenému odberu pitnej vody (na adrese L. U. XX) v rozhodnej dobe (od 20. októbra 2009 do 30.
decembra 2009) došlo.

7. Správou obvodného oddelenia Policajného zboru Sereď z 26. marca 2014 mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalovaný má od 18. marca 2009 trvalý pobyt na adrese L., N. XXXX/XX a na uvedenej
adrese sa skutočne aj zdržiava. V súlade s uvedeným listinným dôkazom tiež vypovedal žalovaný,
poukázaním na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v L. na U. ulici, o čom následne predložil

listinný dôkaz. Kúpnou zmluvou, uzavretou 14. novembra 2008 medzi žalovaným a E. S. mal súd prvej
inštancie preukázaný prevod vlastníckeho práva žalovaného k spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2
k nehnuteľnosti v L., na U. ulici, súp. č. XXXX (rodinný dom) na kupujúcu, ktorá sa tak stala výlučnou
vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený
pod č. 7596/08 dňa 30. decembra 2008. Neoprávnený odber zo strany žalovaného za obdobie od

20. októbra 2009 do 30. decembra 2009 na odbernom mieste v L., na ulici U., preto nevyplýval ani
z vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti, keďže v uvedenom rozhodnom období
už vlastníkom (spoluvlastníkom) tejto nehnuteľnosti žalovaný nebol. Žalobkyňa, ktorá okrem faktúry
nepredložila žiaden iný listinný dôkaz, vzťahujúci sa k uvedenému odbernému miestu, ako ani iným
dôkazným prostriedkom nepreukázala svoje tvrdenie o nároku na zaplatenie sumy 26,93 eur, neuniesla

dôkazné bremeno, s čím je spojené dôvodne zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie, vzťahujúce
sa aj na uplatňované úroky z omeškania z uvedenej sumy.

8. Odvolacia námietka žalobkyne k procesnému postupu súdu prvej inštancie, v súvislosti s nezaslaním
listinného dôkazu žalobkyni nemohla byť dôvodná. Na súdne pojednávanie dňa 16. septembra 2014

(na ktoré bol predvolaný) sa právny zástupca žalobkyne nedostavil, čím sa vzdal práva byť prítomný
pri výsluchu žalovaného, ktorý navrhol odročenie pojednávania práve za účelom preukázania prevodu
svojho vlastníckeho práva na odbernom mieste. Nezúčastnil sa ani ďalšieho súdneho pojednávania dňa15. januára 2015, na ktoré bol predvolaný, čím sa vzdal práva byť prítomný pri vykonaní dôkazu listinami,
a to aj predmetnou kúpnou zmluvou.

9. Vzhľadom na zásadu ústnosti občianskeho súdneho konania, žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu (účasťou na súdnych pojednávaniach) mala možnosť nadobudnúť vedomosť o
vykonaní dokazovania kúpnou zmluvou, predloženou žalovaným, ako aj o jej obsahu. Informačnú
povinnosť o predkladaných listinných dôkazoch, vykonávaných na súdnom pojednávaní, na ktoré sú
účastníci konania a ich právni zástupcovia predvolávaní, súd prvej inštancie v zmysle ustanovení

procesného kódexu nemal (O. s. p., účinný do 30. júna 2016). Ustanovenie § 79 ods. 6 (pôvodne odsek
4) O. s. p. ukladalo povinnosť súdu doručovať rovnopisy návrhu na začatie konania spolu s prílohami,
ostatnýmúčastníkomdovlastnýchrúk.Obdobnesapostupovaloajvprípadepodaniasprílohamipodľa§
42 ods. 3 veta druhá O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). V danom prípade sa však nejednalo o podanie
alebo návrh, ako ani o prílohu podania alebo návrhu. Preto postupom súdu prvej inštancie nebola
žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom (žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu k predloženým listinným dôkazom na súdnom pojednávaní, ktorého práva sa
dobrovoľne vzdala, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami).

10. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti vo výške 26,93 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,93 eur od

26. januára 2010 do zaplatenia ako vecne správne potvrdil.

11. Vo vzťahu k zostávajúcej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur, ako i úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1292,08 eur (vzhľadom na petit žaloby) od 2.6.2010 do zaplatenia,
však rozhodnutie súdu prvej inštancie postrádalo argumentačný základ, týkajúci sa skutočnosti

neoprávneného odberu, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa
s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie faktúru na neoprávnený odber vody na vodomere
č. 5399761 na odbernom mieste N. XX, L. (čl. 6) a v písomnom podaní zo dňa 4. novembra 2013,
doručenomsúduprvejinštancie5.novembra2013,uviedlaajskutkovétvrdenieoneoprávnenomodbere
žalovaného na odbernom mieste N. XX, L. (č. l. 31). Obdobne aj žalobkyňou predložená výzva s

označením „zmena odberateľa“ (zo dňa 14. mája 2010) smerovala k uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody
na odbernom mieste N. XX, L. (č. l. 34).

12. Súd prvej inštancie preto nesprávne vychádzal pri posudzovaní neoprávneného odberu ako odberu
výlučne na odbernom mieste U. XX, L., ktoré sa vzťahovalo len k neoprávnenému odberu vyúčtovanému

prvou faktúrou (na sumu 26,93 eur).

13. Odlišné odberné miesto vyplývalo z tvrdení žalobkyne v jej písomných podaniach, ako aj z jeho
označenia na predmetných dvoch faktúrach. Súd prvej inštancie sa však neoprávneným odberom na
adrese L., N. č. XX vôbec nezaoberal. Nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

že označeným odberným miestom bol len L., U. XX. Hodnotenie vykonaného dokazovania sa týkalo
tiež neoprávneného odberu na adrese L., U. č. XX. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej
časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur a úrokov z omeškania nebolo preto možné v odvolacom konaní
preskúmať.

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti
mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje
poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú
problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.,
obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo

všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

15. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú
právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné

námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou
účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto
nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval
na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr.
rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,
seria A č. 254-B, s. 49).

16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti

konať pred súdom).

17.Nemožnoprehliadnuťanimieru(intenzitu)nepreskúmateľnostiadoakejtátovadapoškodíúčastníka
konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo

163/2015 zo 17. marca 2016).

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o
zaplatenie sumy 1.265,15 eur, ako i úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.292,08 eur od
2. júna 2010 do zaplatenia, nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia.

19. Jedná sa o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý proces a súčasne k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Úplná

absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí
za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny
záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej
časti o zaplatenie sumy 1.265,15 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.292,08 eur od 2.júna 2010 do zaplatenia z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni),
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
procesatentonedostatoknebolomožnénapraviťvkonanípredodvolacímsúdom(chýbalargumentačný

základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k časti uplatňovaného nároku žalobkyne).

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe tvrdenia žalobkyne
obsiahnutého v jej písomnom podaní, ako i na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiť dôkazy a to
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom

dokazovaní a žalobkyňou vymedzeného predmetu konania. Nárok žalobkyne preskúma z hľadiska
okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných relevantnou hypotézou príslušných právnych noriem,
ktorými sú predovšetkým zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov a O. z..

22. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.