Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/92/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610207589
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1610207589.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: V., zast. JUDr.

Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanej v 1. rade: Q. R., Q. žalovanému v 2.
rade: H. zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odstránenie oplotenia, o zákaze vstupu na pozemok, o odstránení odpadu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti:
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade vstupovať na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere
4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX.,
na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,

- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade vyvážať odpad na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o
výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č.
XXXX, na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade prechádzať na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o
výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č.
XXXX, na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade odstrániť odpad z pozemku s parc. č. XXXX - ornej pôdy o

výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č.
XXXX., na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Istiny prevyšujúcej 8 951,63 EUR a v časti prislúchajúcich úrokov z omeškania,
- Uloženia povinnosti odstrániť oplotenie z pozemku s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2,
nachádzajúcom sa v k. ú. Q. obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX, na Okresnom
úrade v Malackách, katastrálnom odbore
z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2010 doručila žalobkyňa vyjadrenie k návrhu na začatie konania
a zároveň podala vzájomný návrh v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 27C/19/2010. Súd
uznesením č.k. 27C/19/2010-53 zo dňa 13.09.2010 vylúčil časť vzájomného návrhu, ktorým požadovala,
aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť odstrániť oplotenie parcely A.. Takto vylúčenému

vzájomnému návrhu bola pridelená sp. zn. 27C/92/2010.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že s návrhom na usporiadanie pomerov medzi ňou ako vlastníkom
pozemku a medzi žalovanou v 1. rade ako vlastníkom stavby na jej pozemku nesúhlasí. Uviedla, žekomplex pozemkov, z ktorých manželia F. časť protiprávne ohradili od hlavnej cesty z Q. a využívajú
ich na vlastné obohatenie pozostáva okrem iného aj z parcely A. na LV XXXX o výmere 4686 m2,
ktorého je žalobkyňa vlastníkom. Žalovaná v 1. rade kúpila budovy bez akéhokoľvek právneho vzťahu

k pozemkom. Právny vzťah F. neriešili ani vtedy, keď budovy opravovali. Naopak v relácii V., v ktorej
bol medializovaný spor iného vlastníka pozemku z toho istého komplexu pozemkov prehlásili, že
niektorí vlastníci sa vysťahovalo do zahraničia, iní zomreli. Po medializácii sporu sa manžel žalovanej
v 1. rade (žalovaný v 2. rade) snažil niektoré pozemky pod budovami skupovať, ale vlastní len
malú časť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa snažila o vyriešenie vlastníckych práv. Pán F. ju navštívil

a požadoval doživotnú nájomnú zmluvu. S touto variantou žalobkyňa nesúhlasila. Dňa 15.03.2010
požiadala Kataster Malacky o informáciu kedy bola sporná budova postavená. Ona sama si pamätá
budovu už v sedemdesiatich rokoch. Z katastra dostala odpoveď, že sporná budova bola skolaudovaná
v r. 1993. teda podľa jej názoru nemôže ísť o pôvodnú budovu. 03.05.2010 žalobkyňa podala žalovanej v
1. rade niekoľko návrhov na vyriešenie sporu. Vylúčila však vecné bremeno a nájomnú zmluvu. Žalovaná
v 1. rade odmietla návrh na odkúpenie jej pozemku, s tým, že užíva len časť pozemku žalobkyne.

Neuviedla však, že prehradením jej pozemku od hlavnej cesty je jej pozemok nepoužiteľný. Žalobkyňa
ďalej žalovanej v 1. rade navrhla buď odstránenie stavby z jej pozemku alebo že žalobkyňa odkúpi
stavbu aj s pozemkom. Žalovaná v 1. rade nesúhlasila a podala návrh na súd na vyporiadanie vzťahov
vecným bremenom alebo nájomnou zmluvou.

3. Uznesením súdu zo dňa 17.01.2011 súd vylúčil na samostatné konania aj zvyšný vzájomný návrh
žalobkyne, ktorý sa viedol pod sp. zn. 27C/122/2011. Predmetom tohto vzájomného návrhu bolo:
zaplatenie 1745,10 € ako bezdôvodného obohatenia, zákaz vstupovať, prechádzať, vyvážať odpad na
pozemok registra E parc. XXXX o výmere 4686 m2 na LV XXXX, povinnosť odstrániť odpad z tohto
pozemku. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 27C/122/2011.

4. Uznesením súdu č.k. 27C/92/2010-6 zo dňa 28.04.2011 súd spojil konanie 27C/92/2010 a
27C/122/2011 na spoločné konanie tak, že sa bude viesť pod sp. zn. 27C/92/2010.

5. Podaním doručeným súdu dňa 19.08.2011 sa vo veci vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá oznámila,

že dňa 18.08.2011 žalobkyni prostredníctvom poštovej poukážky zaslala sumu 324,10 € z titulu
bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie dvoch rokov. Pri stanovení výšky vychádzala zo znaleckého
posudku č. 112/2010 zo dňa 18.05.2010 znalca H. z odboru stavebníctva.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2010 žalobkyňa požiadala o pripustenie vstupu žalovaného v

2. rade do konania.

7. Uznesením č.k. 27C/92/2010-12 zo dňa 07.10.2011 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade do
konania.

8. Podaním doručeným súdu dňa 15.12.2011 sa vyjadrili žalovaní tak, že žalovaný v 2. rade v roku
1993 uzavrel nájomnú zmluvu s Ovocinárskym štátnym majetkom š.p. Stupava, na základe ktorej
začal prevádzkovať podnikateľskú činnosť v prenajatých budovách postavených na parcele XXXX/X -
administratívnabudova,parc.č.XXXX/X.-sklady,parc.Č.XXXX/X.-dielne.Tietobudovybolipostavené
OŠM, a to administratívna budova v roku 1962, sklad v roku 1962 a dielne v roku 1985 a zamerané

boli geometrickým plánom v roku 1993. V roku 1995 sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností
reštituenti. V roku 1996 žalovaná v 1. rade kúpila predmetné nehnuteľnosti od vyššie uvedených
vlastníkov. Stavby žalovanej v 1. rade sú postavené na pôvodných parcelách XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX a XXXX. Žalovaní sa snažili o usporiadanie vzťahov pod stavbami, čoho dôkazom je kúpna
zmluva na parc.č. XXXX z roku 1995, kúpna zmluva 1 parc.č. XXXX z roku 2000, nájomná zmluva na

parc.č. XXXX z roku 2008, kúpna zmluva na 1 parc.č.XXXX, nájomná zmluva na parc.č. XXXX, rozsudok
o zrušení a vyporiadaní podielového na parc.č. XXXX a návrh na usporiadanie pomerov na parc.č.
XXXX z roku 2009. Nakoľko administratívna budova nebola plne využívaná, žalovaní sa rozhodli pre
rekonštrukciu nebytových priestorov na vytvorenie bytovej jednotky na parc.č. XXXX/X. Geometrickým
plánom zo dňa 25.07.2000 bola parc.č. XXXX/X. zameraná a rozdelená na parc. XXXX/X - rodinný dom

a parc.č. XXXX/X - administratívna budova. Čo sa týka rekonštrukcie striech na halách, žalovanému
v 2. rade bola v roku 2009 poskytnutá dotácia. Rekonštrukcia spočívala vo výmene strešných krytín
a zateplení hál. Žalobkyňa požaduje odstránenie odpadu z jej pozemku. K návrhu priložila fotografie,
na ktorých je zobrazená prenosná búda. Napriek skutočnosti, že táto búda nepatrí žalovaným a napozemku ostala ešte po OŠM, ak aj na ostatných pozemkoch zostali rôzne prenosné skladovacie búdy,
plechové sklady a uložený materiál, žalovaní na vlastné náklady z pozemku žalobkyne tieto odstránili.
Žalovaní sa snažili so žalobkyňou dohodnúť na usporiadaní vzťahov vlastníkov budovy a pozemku. Dali

vypracovaťgeometrickýplánnazameranieskutočneužívanejplochy,ktoráje195m2.Ponúkalinájomnú
zmluvu alebo zriadenie vecného bremena, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Požadovala odkúpenie celého
pozemku o výmere 4686 m2 alebo výmenu za pozemok o tej istej výmere. Pre stanovenie ceny nájmu
dali žalovaní vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil cenu nájmu 0,831 €/m2, teda za výmeru 195
m2 162,05 € za rok. Čo sa týka oplotenia, na pozemku žalobkyne je oplotenie o dĺžke 18,09 m, ktoré

vybudovalo žalovaní za účelom zamedzenia vstupu do areálu firmy. Ostatná hranica je tvorená múrom
stavby. Ostatné oplotenie od hlavnej cesty nepatrí žalovaným. Žalovaní uznali, že ide o bezdôvodné
obohatenie a že sú povinní obohatenie vydať. Dňa 18.08.2011 žalobkyňu zaplatili 324,10 € za posledné
dva roky bezdôvodného obohatenia. Za predchádzajúce roky namietajú žalovaní premlčanie, nakoľko
z ich strany nešlo o úmyselné obohatenie, čo dokazujú aj pokusy o usporiadanie pomerov.

9. Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2012 žalobkyňa upresnila petit žaloby tak, že žiadala: 1.
odstránenie oplotenia, 2. zákaz vstupovať na pozemok, 3. zákaz prechádzať cez pozemok, 4. zákaz
vyvážať na pozemok akýkoľvek odpad, 5. odstrániť z pozemku odpad a 6. zaplatiť bezdôvodné
obohatenie 1745,10 €.

10. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o ďalšiu finančnú sumu
zaroky2010a2011,atoosumu7788,14€ažiadalažalovanýchzaviazaťnazaplateniesumy9533,24€.
Zároveň žiadala nariadiť predbežné opatrenie tak, že súd žalovanej v 1. rade uloží povinnosť nenakladať
s nehnuteľnosťami - skladmi nachádzajúcimi sa na pozemkoch parc.č.XXXX/X a XXXX.

11. Súd uznesením č.k. 27C/92/2010- 130 zo dňa 25.07.2016 pripustil zmenu petitu a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Podaním doručeným súdu dňa 08.09.2016 žalovaní uviedli, že oplotenie v dĺžke 18,9 m bolo z
pozemku žalobkyne odstránené. Ďalšiu hranicu tvorí len múr stavby a ostatné oplotenie nie je na

pozemku žalobkyne. Čo sa týka vstupu na pozemok, žalovaní žiadnym spôsobom na jej pozemok
nevstupujú. Jediným zásahom do vlastníckeho práva bolo obdobie roku 2010 kedy žalovaný v 2. rade
realizoval rekonštrukciu strechy na hale a časť starej krytiny bola zhodená na pozemok žalobkyne.
Nakoľko hala má dĺžku 26 m, nijakým spôsobom nedošlo k užívaniu pozemku vo výmere 700 m2 za
obdobie dvoch rokov. Po ukončení rekonštrukcie žalovaní pozemok vyčistili. Žalovaní ďalej uviedli, že

nikdy nevyviezli ani neskladovalo na pozemku žalobkyne odpad. Dokonca na vlastné náklady odstránili
odpad z pozemku žalobkyne, ktorý tam bol z doby kedy halu užíval Ovocinársky štátny podnik. Žalovaní
ďalej nesúhlasili so zaplatením sumy 9533,24 €, nakoľko užívajú len časť pozemku žalobkyne, a to vo
výmete 195 m2 a za toto riadne od roku 2009 platia sumu 162,05 € ročne. Žalovaní uviedli, že žalovaná
v 1. rade už nie je vlastníčkou stavby na pozemku parc.č. 4064.

13. Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2016 žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na odstup času sa
zmenili skutkové okolnosti ohľadne jednotlivých petitov jej žaloby vzhľadom na správanie žalovaných,
berie žalobu v časti petitov: 1. zákaz vstupu na pozemok, 2. zákaz vyvážať odpad, 3. zákaz prechádzať
cez pozemok a 4. povinnosť odstrániť odpad, späť. V ostatnej časti na žalobe zotrvala.

14. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.12.2016, na ktorom strany zotrvali na svojich
vyjadreniach. Žalovaní uviedli, že pokiaľ ide o povinnosť žalovaných oplotenie odstrániť - toto oplotenie
už na pozemku nestojí, teda majú za to, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Ďalej namietli premlčanie
pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2008.

15. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 žalobkyňa opravila sumu žiadaného bezdôvodného
obohatenia tak, že namiesto nesprávne uvedenej 9533,24 € má suma žiadaného bezdôvodného
obohatenia znieť 8951,63 €.

16. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o bezdôvodné
obohatenie za rok 01.01.2012 do 31.12.2012, a to o sumu 3732,21 € s príslušenstvom.17. Na pojednávaní dňa 14.02.2017 súd pripustil zmenu petitu v znení podania žalobkyne zo dňa
08.02.2017.

18. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2017 žalovaní vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby
zo dňa 26.12.2016. Naďalej zotrvali na svojich vyjadreniach a na tom, že plot na pozemku žalobkyne už
nestojí. Poukázali na odpoveď Okresného úradu životného prostredia, z ktorého vyplýva, že nepovolené
skládky odpadov boli vytvorené v roku 2008, nie je jednoznačne dokázateľné, že pôvodcom skládok
odpadov je forma žalovaného v 2. rade a že nepovolené skládky boli v priebehu správneho konania

žalovaným v 2. rade odstránené.

19. Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti petitu odstránenia
oplotenia, nakoľko sa ohliadkou miesta presvedčila, že oplotenie už na jej pozemku nestojí.

20. Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2017 žalovaní vzniesli námietku premlčania aj k časti nároku

uplatnenému žalobkyňou v sume 3732,21 €. Keďže nárok si žalobkyňa uplatnila na súde až podaním
dňa 08.02.2017, je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 je premlčaný.

21. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2017 žalobkyňa namietla, žeby bol nárok premlčaný. Uviedla,
že žalobu podala už v roku 2010 i keď v tom čase žalovala len sumu 1745,10 €. V tomto prípade tiež

ide o plynutie desať ročnej objektívnej lehoty nakoľko žalovaní konali pri obohacovaní sa úmyselne,
lebo vedeli, že pozemok, ktorý užívajú nepatrí im ale žalobkyni. Dôkazom toho je podľa žalobkyne aj
korešpondencia medzi stranami z roku 2010.

22. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.04.2017, na ktorom vykonal výsluch žalovaného v 2.

rade a následne boli dokazovanie ukončené z dôvodu, že strany ďalšie dôkazy nenavrhli.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie Potvrdením MÚ v Malackách zo dňa 25.7.1995, geometrickým
plánom, Kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.1996, znaleckým posudkom č. 22/1996, Kúpnou zmluvou zo

dňa 17.11.1995, Kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2000, Nájomnou zmluvou zo dňa 22.9.2008, Kúpnou
zmluvouzodňa1.4.2010,Nájomnouzmluvouzodňa4.3.2010,RozsudkomOSMalackyč.5C/532/2009,
Návrhom na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, Stavebným
povolením, Kolaudačným rozhodnutím, geometrickým plánom, fa. č. 02210989, znaleckým posudkom
č. 112/2010, Kópiou poštového poukazu, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, Zápisnicou

z Obv. úradu ŽP zo dňa 1.10.2012, Podaním žalobkyne zo dňa 19.11.2012, výpisom z LV č. XXXX,
geometrickým plánom, fotodokumentáciou, Kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.1996, fotodokumentáciou,
hlásením o vzniku odpadu, Správou Obv. úradu ŽP vo veci vykonania štátneho dozoru zo dňa
26.10.2012, odpoveďou na žiadosť o informáciu zo dňa 27.5.2014 a fotodokumentáciou súčasného
stavu, oboznámením sa so spisom Obvodného úradu ŽP č. A/2012/01514/123

a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

24.ZvýpisuLVč.XXXXsúdzistil,žežalobkyňajevlastníčkoupozemkusparc.Č.XXXXnachádzajúcom
sa v okrese Q.y, obec Q., k.ú. Q. parcela registra E o výmere 4686 m2.

25. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný v 2. rade vlastní stavbu - sklady, postavenú na parc.č.
XXXX/X v Okrese Q..

26. Z výpisu z LV č. XXXX. súd zistil, že žalovaná v 1. rade vlastní stavby postavené na parc.č. XXXX/
X, XXXX/X, nachádzajúce sa v okrese Q..

27. Z geometrického plánu súd zistil, že pozemok č. XXXX. patriaci žalobkyni je z časti zastavaný
budovou skladov, ktoré sú postavené na parcele č. XXXX/X, ktoré vlastní žalovaný v 2. rade. Stavby
postavené na parc.č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v 1. rade sú postavené v susedstve
pozemku žalobkyne.

28. Z fotodokumentácie založenej v spise a zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že na pozemku
žalobkyne sa nachádzal, resp. nachádza odpad.29. Z vyjadrenia žalovaných súd zistil, že títo uznávajú, že časť ich budovy stojí na pozemku žalobkyne,
a to konkrétne vo výmere 195 m2. Za takto užívaný pozemok žalovaní platia žalobkyni ročne 162,05
€ ako náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré uznávajú. Náhradu vypočítali zo znaleckého posudku

č. 112/2010 zo dňa 18.05.2010 znalca H., v ktorom bola určená cena nájmu podobného pozemku vo
výške 0,831 eur/m2. Uvedený posudok nenamieta ani žalobkyňa.

30. Z listiny založenej na č. l. 62 súd zistil, že žalovaná v 1. rade oslovila žalobkyňu listom zo dňa
31.05.2010 o možnosti usporiadať vzťahy medzi nimi ohľadom pozemku pod stavbou - skladmi, ktoré

v tom čase vlastnila žalovaná v 1. rade.

31. Z kópie návrhu na začatie konania súd zistil, že dňa 23.07.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh
na začatie konania o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Návrh
podala žalovaná v 1. rade.

32. Z výpovede svedkyne Janky Kopkovej na pojednávaní dňa 14.02.2017 súd zistil, že na pozemku
žalobkyne bola svedkyňa približne dvakrát, a to na požiadanie žalobkyne, aby tam šla urobiť fotografie.
Prvýkrát keď prišli na pozemok nachádzali sa tam kopy eternitu prerastené burinou, plasty, kotúče a
nejaký drobný stavebný odpad. Pozemok žalobkyne ohraničený nebol, to, že to je pozemok žalobkyne
vedela z toho, že jej to povedala žalobkyňa. Druhýkrát bola svedkyňa na pozemku v čase keď tam mal

prísť zamestnanec úradu životného prostredia. Kopy odpadu už tam neboli, boli tam však veľké pieskové
plochyčerstvopojazdenéautom.Stopyautaviedlikhranicipozemkužalobkyne.Nasusednompozemku
svedkyňa videla nákladné auto, bager s uhŕňačom a zo zeme trčali nejaké plasty. Keď sa svedkyňa
so žalobkyňou vrátili na pozemok žalobkyne prišiel nejaký pán a pýtal sa ich kto sú a čo tam hľadajú.
Keď vysvetlili, že sa len pozerajú, pán mal skonštatovať, že sa zľakol, že sú zo životného prostredia.

Svedkyňa ďalej na otázku uviedla, že žalobkyňa jej zhruba ukázala odkiaľ pokiaľ je jej pozemok a tento
zhruba prešli, najväčšie kopy odpadu boli pri budove. Na zvyšnej časti pozemku bol tiež nejaký odpad
ale svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ pochádzal. Mala však pocit, že je po celom pozemku žalobkyne. V
súčasnosti by však presne určiť rozlohu odpadu nevedela. Na otázku ďalej svedkyňa uviedla, že nevie
a ani nevedela určiť odkiaľ odpad pochádza ale sleduje televíziu a tam zistila, že pri výrobe sa využíva

aj plast, tak si domyslela, že to bude asi z firmy, ktorá sa nachádza na susednom pozemku. Aby vedela
s istotou povedať, že odpad pochádza od žalovaných, musela by ich pri tom pristihnúť. Pokiaľ ide o
špecifikáciu odpadu svedkyňa uviedla, že šlo o eternit, kopu paliet a porozhadzované cievky.

33. Z pripojeného spisu Obvodného úradu životného prostredia číslo spisu A/2012/01514/123 súd

zistil, že šetrenie sa začalo na základe postúpenia z Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava
dňa 31.08.2012 vo veci nelegálneho nakladania s odpadmi z podnetu žalobkyne, v ktorom uviedla za
pôvodcu nepovolenej skládky odpadu na jej pozemku firmu A., ktorá sa zaoberá recykláciou plastov
a nachádza sa v susedstve jej pozemku. V spise sa nachádzal doklad „Sprievodný list nebezpečných
odpadov“, z ktorého vyplývalo, že dňa 24.09.2012 žalovaná v 1. rade dala odviesť azbest príjemcovi A.,

s.r.o. dopravcom Z. spol. s.r.o. o objeme 1,45 ton netto. Faktúru za likvidáciu nebezpečného odpadu z
rekonštrukcie strechy na ul. R. vystavila žalovanej v 1. rade dňa 27.09.2012 firma Z. spol. s.r.o, pričom
vyúčtovala celkovo 1,45 ton odpadu a dopravu v celkovej sume 263,11 €. Dňa 01.10.2012 sa konalo
ústne pojednávanie. Zo zápisnice Obvodného úradu životného prostredia č.k. OÚŽP-2012/01514/123-
KUJzodňa01.10.2012súdzistil,ženapozemkužalobkyneanasusediacompozemkubolavykonávaná

kontrola - vytvárania nepovolených skládok odpadov, na základe podania žalobkyne. Zo zápisnice súd
zistil, že žalovaná v 1 rade pripustila, že v období keď rekonštruovali strechu skladov sa mohol v okolí
skladov nachádzať azbest, ktorý pochádzal z ich strechy, tento však žalovaná v 1. rade dala v roku
2012 odstrániť. V období kontroly Obvodný úrad životného prostredia zistil na pozemku porozhadzovaný
azbest, ohorené časti plastov, veľké množstvo rôzneho druhu plastov - zbytky mletého plastu, špagáty.

Žalovaná v 1. rade pripustila možnosť pôvodu plastových odpadov z firmy A. (ktorú vlastnia žalovaní).
Žalovaná v 1. rade prisľúbila odstránenie zvyšného azbestu a povrchových odpadov do konca roka
2012. Zo žiadosti Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 26.10.2012 adresovanej Inšpektorátu
životného prostredia súd zistil, že úrad konštatuje, že na základe výsledkov doterajšieho šetrenia je
pôvodcomodpadunapozemkužalobkyneformaA.avzáujmeúplnéhojednoznačnéhoznepochybnenia

reálneho stavu úrad žiada Inšpektorát o účasť na kontrolných výkopoch. Zo zápisnice zo dňa 15.11.2012
súd zistil, že Obvodný úrad životného prostredia na základe miestnej ohliadky konštatoval, že na
pozemku boli vykonané výkopové práce aj napriek zákazu hýbať s pozemkom v záujme objektivity,
odpad z povrchu bol čiastočne odstránený, bolo dohodnuté, že zvyšky stavebného odpadu a všetokostatný odpad bude zneškodnený do 14 dní oprávnenou formou, budú doložené ďalšie dôkazy a podľa
nich bude úrad pokračovať v konaní. Dňa 03.12.2012 žalovaný v 2. rade založil do spisu doklady o
odovzdaní plastového odpadu a stavebného odpadu. Dňa 08.01.2013 žalovaný v 2. rade doložil doklad

- Hlásenie o vzniku a nakladaní odpadu. Dňa 11.06.2014 vzniesla žalobkyňa námietku, že v zápisnici
nie je uvedené, že žalovaný v 2. rade jej neumožnil vstup do areálu firmy, preto nemohla ukázať mieste,
kde bol odpad zakopaný.

34. Z výpovede žalovanej v 1. rade súd zistil, že firma žalovaného v 2 rade sa zaoberá recykláciou

plastov, a teda, že všetky plasty zrecykluje - spotrebuje a vyrobí plastové rúry. Teda z ich produkcie
plastový odpad nevzniká, oni práveže plastový odpad spotrebúvajú. Drevovýrobu mal žalovaný v 2. rade
v predmete podnikania len chvíľu asi v rokoch 2013 - 2014 ale išlo len o formálny zápis - pre nedostatok
dreva tento predmet podnikania ukončili.

35. Z výsluchu žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 21.04.2017 súd zistil, že žalovaný v 2.

rade začal podnikať približne v roku 1990. Okolo roku 1993 si prenajal haly od Ovocinárskeho
štátneho podniku. Pozemky pod halami boli nevysporiadané. Predmetom jeho podnikania bol nákup
priemyselných odpadových plastov a výroba plastových priemyselných rúr. Spor so žalobkyňou vznikol
v dobe, kedy chcel žalovaný v 2. rade vysporiadať pozemky pod halou, tak že časť pozemku, na ktorom
hala stojí od nej odkúpi. Žalobkyňa požadovala odkúpenie celého pozemku o rozlohe približne 4600 m2.

Žalovaný v 2. rade však o to záujem nemal.

36. Z fotodokumentácie založenej na pojednávaní dňa 21.04.2017 súd zistil, že na pozemku, na ktorom
stojí firmy A. sa v rámci oplotenej časti pozemku nachádza veľká kopa plastového odpadu.

37. Z odpovede na Žiadosť o informáciu z Okresného úradu životného prostredia Malacky zo dňa
27.05.2014 súd zistil, že Okresný úrad životného prostredia Malacky odpovedal žalobkyni na listy,
v ktorých žiadala o písomné poskytnutie odpovede ako bol vybavený jej podnet vedený pod č.j.
OÚŽP-2012/01514-KUJ vo veci nepovolenej skládky odpadov na jej pozemku. OÚŽP žalobkyni
odpovedal, že v tejto veci bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom žalovaná v 1. rade pripustila

(ako splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 2. rade možnosť pôvodu plastových odpadov z firmy
A., azbest pochádzal z budovy, ktorej je vlastníkom. Súčasne bolo na ústnom pojednávaní dohodnuté
odstránenie zvyšného azbestu a povrchových skládok do konca roka 2012. Bolo dohodnuté, že zahrnuté
plochy zeme, ktoré sa tam nachádzali budú odkryté na náklady firmy za účasti SIŽP Bratislava -
OOH. Výkopy boli dohodnuté na 15.11.2012, po príchode na miesto boli viditeľné stopy po pohybe

pôdy aj napriek zákazu kopania do vykonania kontrolných výkopov. Povrchové skládky odpadov boli
čiastočne odstránené. Bolo dohodnuté, že zvyšné skládky budú zneškodnené do 14 dní. Zástupca SIŽP
v Bratislave Mgr. B. skonštatoval, že na predmetnom pozemku sa nenašli žiadne odpady, ktoré by
dokazovali, že pôvodcom je firma A.. Okresný úrad životného prostredia ďalej uviedol, že na základe
výsledkov šetrenia nepovolené skládky odpadov boli vytvorené cca v roku 2008, nie je jednoznačne

preukázané, že pôvodcom skládok odpadov je firma Ing. F., nepovolené skládky odpadov boli v priebehu
konania odstránené majiteľom firmy podľa predložených dokladov v súlade so zákonom o odpadoch.
Na základe uvedeného teda úrad nezačal správne konanie vo veci uloženia opatrení na nápravu a vo
veci uloženia pokuty v zmysle zákona 223/2001 Z.z. o odpadoch.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.42. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

43. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

44. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

45. Keďže žalobkyňa počas konania vzala postupne žalobu v časti niektorých petitov späť a v
ďalšom konaní zotrvala len na návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konanie v časti

týchto petitov so súhlasom žalovaných, v tomto rozsudku zastavil. Čiastočné späťvzatie sa týkalo
petitov: uloženia zákazu vstupovať na pozemok žalobkyne, uloženia zákazu žalovaným vyvážať odpad
na pozemok žalobkyne, uloženia zákazu žalovaným prechádzať na pozemok žalobkyne, uloženia
povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne, uloženia povinnosti odstrániť odpad
z pozemku žalobkyne a časti istiny prevyšujúcej sumu bezdôvodného obohatenia 8951,63 € a časti

prislúchajúceho príslušenstva za roky: od 17.08.2010 tri roky spätne a za roky 2010 a 2011. Späťvzatie
sa netýkalo vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2012, o ktoré rozšírila žalobkyňa svoju žalobu
podaním zo dňa 08.02.2017.

46. Predmetom súdneho prieskumu zostal teda uplatnený nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 8951,63 € s príslušenstvom za roky od 17.08.2010 spätne tri roky, 2010 a 2011 a v
sume vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3732,12 € za rok 2012.

47. Pre zrozumiteľnosť nároku žalobkyne súd uvádza: žalobkyňa žiadala od žalovaných v tomto konaní
vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 17.08.2010 (deň podania jej žaloby) spätne tri roky vo

výške 1745,10 € najskôr za výmeru 700 m2 (za užívanie pozemku, ktorý žalovaní oplotili). Podaním
doručeným súdu dňa 06.12.2012 rozšírila svoju žalobu o sumu 7788,14 € nakoľko žiadala vydanie
bezdôvodného obohatenia za roky 2010 a 2011, pričom určila ročné bezdôvodné obohatenie v sume
3894 € (4686 m2 x 0,831 € = 3894,07 x 2 roky = 7788,14 €). Celkovo tak žiadala zaplatenie 9533,24 € čo
malo predstavovať bezdôvodné obohatenie vo výške 1745,10 € za 700 m2 od 17.08.2010 tri roky spätne

a sumu 7788,14 € bezdôvodné obohatenie za užívanie celého pozemku za roky 2010 a 2011. Podaním
doručeným súdu dňa 28.12.2016 vzala žalobkyňa žalobu späť v sume prevyšujúcej 8951,63 € nakoľko
uviedla, že za rok 2010 si uplatňuje sumu 3312,36 € (za užívanie výmery 3986 m2 nakoľko za užívanie
zvyšnej výmery 700 m2 si žalobkyňa nárok uplatnila už pri podaní samotnej žaloby dňa 17.08.2010) a za
rok 2011 sumu 3894,07 €. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu

a uplatnila si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 t.j. za obdobie od 01.01.2012
do 31.12.2012 vo výške 3732,21 €.

48. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali
získať žalovaní, nakoľko tým, že skladovali odpad na jej pozemku, tento pozemok užívali a neplatili jej za

uvedenéužívanienáhradu.Nespornouvovecibolaskutočnosť,ženehnuteľnosť,ktorápatrížalovanému
v 2. rade stojí vo výmere 195 m2 na pozemku žalobkyne. Uvedené žalovaní uznali. Za užívanie pozemku
žalobkyne pod stavbou žalovaných žalovaní náhradu žalobkyni platili každoročne vo výške 162,05 €,
pričom výšku náhrady určili podľa znaleckého posudku Ing. V. č. 112/2010, ktorého závery žalobkyňa
nenamietala. Ak si teda žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie

celého pozemku, vrátane výmery 195 m2, za ktorú už jej žalovaní náhradu poskytli, v tejto časti súd
považoval jej nárok za nedôvodný.

49. V prvom rade sa súd považoval za potrebné v záujme hospodárnosti vysporiadať s námietkou
premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 uplatnenou žalovanými.

50. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr za tri
roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Žalobkyňa uplatnila svoj nárok žalobou dňa 17.08.2010, teda platí, že najneskôr v tento deň o údajnom
bezdôvodnom obohacovaní sa žalovanými vedela. Zo spisu Okresného úradu Malacky odbor životného
prostredia pripojenému v tomuto konaniu vyplýva, že aj v roku 2012 o údajnom obohacovaní sa

žalovaných žalobkyňa vedela. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 si žalobkyňa
uplatnila podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017. Keďže žalobkyňa žiadala (okrem iného) vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 možno konštatovať, že prvým
dňom kedy mohla svoj nárok na súde uplatniť bol deň 01.01.2013. Od vtedy začala plynúť dvojročná
subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula teda

dňom 01.01.2015. Teda jej nárok uplatnený dňa 08.02.2017 na vydanie bezdôvodného obohatenia za
rok 2012 súd tento považoval za premlčaný a teda žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

51.Pokiaľideonámietkužalobkyne,žebysamalazohľadňovaťdesaťročnáobjektívnapremlčaciadoba,
nakoľko obohacovanie žalovaných bolo úmyselné, súd uvádza, že táto námietka žalobkyne bola v tomto
konaní irelevantná. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy bezdôvodné obohatenia

vzniklo.Keďžesižalobkyňauplatnilanároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazarok2012,jezrejmé,
že toto obohacovanie sa vznikalo za každý deň, resp. mesiac postupne a teda objektívna premlčacia
doba vznikla samostatne za každý deň/mesiac roka 2012. od tohto okamihu začala plynúť objektívna
premlčacia doba. Bez ohľadu na to, či by súd v konaní prihliadol na objektívnu lehotu 3 roky alebo 10
rokov platí, že síce objektívna aj subjektívna premlčacia doba začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle

od seba, ich vzájomný vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to
aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda keďže žalobkyni uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba nakoľko svoje právo si neuplatnila v lehote 2 rokov odo dňa kedy
sa o ňom dozvedela, jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 sa premlčalo, a to bez
ohľadu na to, či ešte mala plynúť troj alebo desať ročná objektívna premlčacia doba počítaná odo dňa

vzniku bezdôvodného obohatenia.

52. Súd teda skúmal ďalej dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie jej pozemku za obdobie od 17.08.2007 do 17.08.2010, zvyšok roka 2010 a rok 2011.

53. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor
koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a

pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo
124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho
vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia
vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

54. Dôvodom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je preukázateľné získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil a kto je povinný obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a kto má
právo na vydanie obohatenia. Predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je
preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo.

55. Účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia nie je kompenzácia nezavinených škôd a ani
zmierňovanie majetkových krívd. Prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia sa nemožno
domáhať ani uvedenia do pôvodného stavu, na čo slúži vlastnícka žaloba podľa § 126 Občianskeho
zákonníka.

56. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že žalovaní jej pozemok užívajú v celej výmere bezdôvodne,
nakoľko produkujú a skladujú na jej pozemku odpad. Žiadala teda vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie celého pozemku o výmere 4686 m2. Po vykonanom dokazovaní má súd v prvom rade za to,že v konaní nebolo preukázané, že odpad, ktorý sa eventuálne na pozemku žalobkyne nachádzal, resp.
nachádza, tam bol umiestnený práve žalovanými. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v otázke
pasívnej legitimácie žalovaných v tomto konaní. Žalobkyňa nepreukázala, že práve žalovaní sú osoby,

ktoré by za prípadné bezdôvodné obohatenie na jej úkor zodpovedali, a teda by boli subjektami, ktoré
sú povinné bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení doložila
do spisu fotodokumentáciu jej pozemku, z ktorej vyplýva, že je na ňom porozhadzovaný odpad. Svoje
tvrdenia o tom, že sú to práve žalovaní čo za odpad zodpovedajú, opierala aj o konanie, ktoré prebiehalo
na Okresnom úrade životného prostredia Malacky v roku 2012 o nelegálne umiestnenej skládke odpadu

na pozemku žalobkyne. V priebehu tohto konania bolo zistené, že na pozemku žalobkyne sa v tom
čase skutočne nejaký odpad nachádzal. Avšak ani v priebehu tohto konania sa nezistilo, že odpad na
pozemok žalobkyne umiestnili práve žalovaní. Uvedené vyplýva aj z odpovede na žiadosť o poskytnutie
informácie zo dňa 27.05.2014. Zo svedeckej výpovede svedkyne X. bolo zrejmé, že v čase, keď na
pozemku bola, bol odpad porozhadzovaný len miestami, najmä v blízkosti areálu firmy žalovaného v
2. rade. Ani samotná svedkyňa však tiež nevedela identifikovať, že odpad pochádzal od žalovaných.

Sama uviedla, že toto by mohla tvrdiť len vtedy, keby žalovaných pri umiestňovaní odpadu na pozemku
žalobkyne pristihla. Zo žiadneho predloženého dôkazu súdu nevyplývalo, že za odpad na pozemku
žalobkynezodpovedajúžalovaní.To,žežalovanýv2.radeprevádzkujevsusedstvepozemkužalobkyne
spoločnosť zaoberajúcu sa recykláciou plastov ešte nemusí preukazovať s určitosťou skutočnosť,
že odpad na pozemok žalobkyne umiestnili žalovaní. Samotní žalovaní túto skutočnosť tiež popreli.

Žalobkyňou v priebehu súdneho konania nebol preukázaný opak. Keďže existenciu bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaných tvrdila žalobkyňa, znášala aj povinnosť túto existenciu preukázať. To
sa však nestalo, a preto má súd za to, že v konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných,
t. j. nebolo v konaní preukázané, že sú to práve žalovaní, ktorých majetok sa na úkor žalobkyne
neoprávnene zväčšil alebo u koho neoprávnene nedošlo k jeho zmenšeniu.

57. Jediným prípadom kedy by bolo možné uvažovať o tom, že žalovaní pozemok žalobkyne užívali, je
doba, kedy bol na pozemku žalobkyne umiestnený azbest, ktorý mal pochádzať zo strechy haly, ktorá
pôvodne patrila žalovanej v 1. rade a neskôr žalovanému v 2. rade. Uvedené mal súd za preukázané
zo spisu Okresného úradu životného prostredia, ktorý bol k tomuto konaniu pripojený. Túto skutočnosť

napokonuznaliajžalovaní.Vpriebehutohtokonaniaaanivpriebehusúdnehokonaniavšaksúdunebolo
preukázané, v akom rozsahu bol pozemok žalobkyne skládkou tohto odpadu žalovanými užívaný. Ak
žalobkyňa žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celého pozemku, takýto jej nárok súd
nepovažoval za opodstatnený. Rozloha celého pozemku žalobkyne predstavuje 4686 m2. Zo svedeckej
výpovede svedkyne p. S., bolo zrejmé, že odpad sa nachádzal najmä v časti pri budovách skladov

žalovaných. Rozloha odpadu na pozemku žalobkyne bola podľa svedkyne však ťažko určiteľná. Takéto
určenie rozsahu užívania pozemku žalobkyne na stanovenie záväzku žalovaných obohatenie vydať
nepostačuje.Samotnážalobkyňaneurčilakonkrétnyrozsahpozemkuzapratanéhoodpadomžalovaným
- bez ďalšieho žiadala náhradu, akoby žalovaní užívali celý jej pozemok. Užívanie pozemku žalovanými
takéhoto rozsahu však súdu nebolo preukázané. Preto súd v danej veci ustálil, že žalobe žalobkyne nie

je možné vyhovieť ani v tomto prípade.

58. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Náhradu trov konania súd posudzoval zvlášť v zastavenej časti a zvlášť vo zvyšnej časti konania.
V zastavenej časti konania súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP skúmal procesné zavinenie zastavenia
a konania. Žalobkyňa vzala žalobu sčasti späť z dôvodu, ako sama uviedla, pre odstup času sa
zmenili skutkové okolnosti jej žaloby vzhľadom na správanie žalovaných. Žalobkyňa vzala žalobu späťv časti: 1.uloženia povinnosti žalovaným nevstupovať na jej pozemok, 2.uloženia zákazu cez pozemok
prechádzať, 3.zákazu vyvážať odpad, 4.uloženie povinnosti odpad odstrániť, 5.uloženie povinnosti
oplotenie odstrániť a 6.v časti prevyšujúcej sumu 8951,63 €. Pri skúmaní procesného zavinenia

zastavenia konania nejde o to, či by bola žaloba v tejto časti úspešná, resp. či by bola žaloba v
tejto časti dôvodná. Ide o procesné hľadisko aktivity žalobcu a jeho zodpovednosti za to, žalobu
akého znenia podal a ako v priebehu konania s predmetom sporu nakladá. V časti žalobných návrhov
1.,2.,3.,4. a 6. má súd za to, že zavinenie zastavenia konania možno z procesného hľadiska pričítať
práve žalobkyni. Pri sume bezdôvodného obohatenia sama žalobkyňa uviedla, že ide o nepresný

výpočet sumy a žalobu v prevyšujúcej časti preto berie späť. V tejto časti teda o zavinení zastavenia
konania niet pochýb. Vo zvyšných štyroch výrokoch súd uvádza, že zavinenie je potrebné skúmať z
objektívnych dôvodov. V konaní nebolo preukázané, že práve kvôli konkrétnemu správaniu žalovaných
bola vzatá žaloba späť. Ak by mal súd skúmať konkrétne okolnosti späťvzatia žaloby musel by ohľadom
toho vykonať ďalšie dokazovanie, čo by bolo nehospodárne. Súd teda ustálil, že v tomto prípade
zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobkyni. Kedy možno zavinenie zastavenia konania

pričítať správaniu žalovaných a ktoré konanie bolo v priebehu súdneho konania aj naozaj preukázané
(zhodnými tvrdeniami strán) je späťvzatie týkajúce sa bodu 5, a to povinnosti plot odstrániť. Vo vzťahu
k zvyšným výrokom však ide o nepatrnú časť.

64. Vo zvyšnej časti konania (v časti, ktorá zastavená nebola) boli úspešní žalovaní v celom rozsahu

nakoľko súd žalobu žalobkyne zamietol. V tejto časti konania teda vznikol nárok na náhradu trov konania
obom žalovaným voči žalobkyni.

65. Vzhľadom na celkový predmet konania, na zavinenie zastavenia konania a vzhľadom na to, že vo
veci samej bola žaloba žalobkyňa zamietnutá teda súd rozhodol tak, že žalovaným priznal náhradu trov

konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).