Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/110/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111214706
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4111214706.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobkyne : T. Q., narodená

XX.XX.XXXX, Q.. E. XXXX/XX, V., zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Hlavná 1221, Vráble, proti
žalovaným : 1. F. U., narodená XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 2. F. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/
XX, V., 3. X. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., žalovaný v 3. rade zastúpený: JUDr. Peter
Križan, advokát, Koceľova 2, Nitra, 4. P. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 5. X. V., narodený
XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 6. X. Šipoš, narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX V., žalovaní v
1., 2., 4., 5. a 6. rade zastúpení: T. F., narodený XX.XX.XXXX, F., 7. U. Q., narodená XX.XX.XXXX, Q..
E. XXXX/XX, V., 8. X. K., narodený XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, V., žalovaní v 7. a 8. rade zastúpení: Mgr.

Štefan Slováčik, advokát, Farská 34, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, , t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje vecné bremeno bezodplatne v prospech vlastníka stavby zapísanej Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor v LV č. XXXX pre kat.úz. V. ako viničný domček s.č. XXXX na parc.č. XXXX,
spočívajúce v práve prechodu pešo k stavbe s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez parc.č.
XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 217 m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat.úz. V. tak, ako je zakreslené
v prílohe č. 3 Geometrického plánu č. 7C 110/2011, zo dňa 8.10.2014, vyhotoveného Ing. J. N., úradne
overenéhoOkresnýmúradomNitra,katastrálnyodbordňa2.12.2014,č.1796/2014,ktorýjenedeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku.

Žalobkyni a žalovaným v 1. až 6. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 7. a v 8. rade súd priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobkyňa a žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Nitra, a to
žalobkyňa v rozsahu 50 % a žalovaní v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 %, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobkyňasažaloboudoručenounasúddňa19.5.2011,doplnenoudňa11.7.2014domáhalazriadenia
vecného bremena k stavbe zapísanej v LV č. XXXX pre kat.úz. V. ako viničný domček s.č. XXXX na
parc.č. XXXX, spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom a práve prechodu pešo k stavbe
s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez parc.č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 217 m2,

zapísanú v LV č. XXXX, kat.úz. V. a cez parc.č. XXXX/X zast.pl. a nádvoria o výmere 98 m2, zapísanú
v LV č. XXXX, kat.úz. V. tak, ako je zakreslené v Geometrickom pláne č. 7C 110/2011, ktorý vyhotovil
Ing. J. N..Svoju žalobu odôvodnila tým, že nie je vlastníkom priľahlých pozemkov a so žalovanými, ktorí jej bránia
v prístupe na pozemok nie je možné sa mimosúdne dohodnúť.

2/ Právny zástupca žalobkyne zotrval na písomne podanej žalobe. Chodník cez vinohrad treba celý
prejsť, aby sa žalobkyňa dostala k svojej stavbe. Predmetom konania je zabezpečiť vlastníkovi stavby
plnohodnotne túto stavbu užívať. Ak by žalobkyňa k svojej stavbe mohla chodiť len pomedzi vinič, tak
by riadne svoju stavbu užívať nemohla. Tento chodník nie je verejnou komunikáciou v zmysle zákona,
nehovoriac už o vzdialenosti. Tieto dva prístupy zažalovali z dôvodu, že takto sa aj v minulosti chodilo, čo

potvrdilžalovanýv8.rade,akoajmanželžalovanejv7.rade.Popierajútolenžalovanív1.až6.rade,opak
je však pravdou. Žalobkyňa nezapríčinila tento stav. Zo začiatku jej nebolo bránené chodiť cez susediace
pozemky. Žalobu bola nútená podať, pretože všetky strany sporu sa vyjadrili, že si vôbec neželajú, aby
cez ich pozemky chodila. Ďalšie možnosti prechodu navrhnuté žalovanými sú ďaleko horšie.

3/Žalobkyňanapojednávaníuviedla,ževčasekúpynehnuteľnostivroku2009,bolarealitnýmmaklérom

Ing. P. ubezpečená, že s prístupom nie je problém, tento je možný buď cez parcelu č. XXXX alebo
č. 3114/2, kadiaľ sa bežne chodilo koňmi. Cez pozemky žalovaných prechádzala pešo, vtedy problém
nebol. Zlom nastal , keď začala vykonávať rekonštrukčné práce. Vtedy začali slovné útoky zo strany
žalovaných. Žalovaný v 6.rade jej bránil v prechode natlčením kolíkov. Rovnako aj vlastník parcely č.
3114/2 jej znemožnil prístup tým, že na svoj pozemok nahádzal kamene. Nemá inú možnosť prístupu,

vinica parc. č. XXXX je dlhá 2 km a je nemysliteľné, aby cez takúto dlhú parcelu prechádzala.

4/ Zástupca žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade uviedol, že nie je možné zriadiť vecné bremeno cez
ich nehnuteľnosť, pretože lepší prístup je cez parc.č. XXXX/X, ktorý je dlhý 6 m, pričom cez ich parc.č.
XXXX je to 30 m a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že najmenej 20 rokov sa táto parcela ako

prístupová cesta nevyužívala.. Na najužšom mieste prechodu je pozemok široký 2 metre, pričom šírka
nákladnéhovozidla,ktorýžalobkyňaprirekonštrukciipoužívalaje2,5metra.Problémomsúmedziľudské
vzťahy, pokiaľ nebola žalobkyňa vlastníčkou, nebol žiadny problém.

5/ Žalovaná v 1. rade uviedla, že cez ich parcelu sa nikdy nechodilo. Aj predošlí vlastníci chodili cez

parcelu č. XXXX/X. Pán G. vôbec cez ich parcelu nechodil. Právo prechodu by ju obmedzovalo, pretože
má trojročného syna a prejazd motorovým vozidlom by ho mohol ohroziť na živote. V budúcnosti si
plánujú dobudovať skalku. Ovocné stromy vysadili, pretože tam bolo voľné miesto, určite to nebolo z
dôvodu zabránenia v prechode žalobkyni. So žalobou nesúhlasí.

6/ Žalovaný v 2. rade uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí, pretože takýto prechod by
narúšal jeho súkromie. Aj predošlý vlastník prechádzal cez parcelu XXXX/X a nie cez ich. Žalobkyňa
počas rekonštrukcie prechádzala cez parcelu XXXX/X, tento prístup je lepší, výhodnejší. Na našom
pozemku sú vysadené stromky, je tam skalka.

7/ Právny zástupca žalovaného v 3.rade uviedol, že prechod cez parcelu č.XXXX je najdlhší zo všetkých
priľahlých parciel. Žalobkyňa je majiteľkou stavby, ktorá bola povolená až dodatočným rozhodnutím
MNV Vráble č.výst.204/1990 zo dňa 2.5.1990. Súd nemôže poskytnúť právnu ochranu majiteľovi stavby,
ktorou bol porušený zákon. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1432/2007.

8/ Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobkyňa má lepší prístup cez parcelu č. XXXX/X a taktiež má prístup
cez vinicu. Nepamätá si, že by cez ich parcelu niekto chodieval. Pozemok bol zarastený. Prechod
považuje za zásah do jeho vlastníckeho práva. Obmedzoval by ho v tom, že by si nemohol niečo odložiť.
Na pozemku sú zasadené stromky, je tam skalka. Pán A. a Gajdoš chodili cez parcelu XXXX/2.

9/ Žalovaný v 4. rade uviedol, že s právom prechodu žalobkyne nesúhlasí. Na pozemku je vysadená
tráva, stromčeky, trávu kosia pre zvieratá, táto by sa došliapala. Narúšalo by to ich súkromie. K pozemku
žalobkyne sa vždy chodilo cez pozemok za ich pivnicou. Cez ich pozemok nikto nikdy neprechádzal.

10/ Žalovaný v 5. rade vypovedal zhodne ako žalovaní v 2. a v 3.rade.

11/ Žalovaný v 6. rade uviedol, že cez pozemok v jeho podielovom spoluvlastníctve sa v minulosti
nechodilo a ani sa nechodí. Situáciu pozná od roku 1985. Aj predošlý vlastník nehnuteľností a aj pán
G. chodieval cez parcelu č. XXXX/X. Strom na pozemku vysadili jeho deti, nebolo to so zámeromzamedzeniaprístupu.Chcesinatomtomiestepostaviťgaráž.Keďžalobkyňarobilarekonštrukčnépráce
nebol nijako obmedzovaný. Nechce, aby žalobkyňa chodila cez jeho parcelu, nikdy sa tadiaľ nechodilo
a ani nechodí.

12/ Zástupca žalovanej v 7. rade na pojednávaní uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí.
Priestorpredviničnýmdomčekomjejedinýpriestor,kdemôžurelaxovať,umývaťsúdy,náradie,prípadne
grilovať. Iný priestor na to nemajú. Priestor udržiavajú, majú tam vysadenú trávu. Nedá sa tadiaľ ísť
autom. Žalobkyňa má prístup zhora cez vinicu. V minulosti sa chodilo aj zhora, aj cez ich

parcelu a aj cez parcelu V..

13/ Právny zástupca žalovaných v 7. a v 8. rade uviedol, že žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala
naliehavý právny záujem, pretože k svojmu pozemku chodí aj v súčasnosti a nikto jej v tom nebráni.
Zrejme mala na mysli to, že jej bolo bránené prístupu vozidlom na svoj pozemok, avšak žalovaní sa
v konaní nikdy nevyjadrili, že by jej bránili chodiť na pozemok pešo. Prístup cez parcelu žalovaných v

7. a 8.rade č.XXXX/X tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne je veľmi obmedzujúci. Vzhľadom
na výmeru pozemku je ich obmedzenie najväčšie, pretože v mieste, kde by mal byť zriadený prechod,
majú miesto na sedenie, grilovanie, v jarných, letných a jesenných mesiacoch pozemok užívajú takmer
denne. Museli by ho vypratať. Zriadením vecného bremena by bolo zasiahnutého do ich vlastníckeho
práva nad mieru nevyhnutnú. Zostal by im už len malý kúsok preddveria a samotná stavba. Druhý prístup

je síce dlhší, ale neobmedzoval by tak vlastníkov tohto pozemku. Možné sú aj ďalšie dva prístupy cez
parcelu č.XXXX/X, a to aj zo strany, ktorá je hranicou s parcelou č.XXXX/X a aj z druhej strany okolo
stavby č.XXXX/X.

14/ Žalovaný v 8. rade odmietol zriadenie vecného bremena. V minulosti sa chodilo aj cez pozemok V. a

aj cez ich pozemok. S predošlými vlastníkmi neboli problémy. G. tam chodili minimálne, väčšinou pešo.
Parcela č. XXXX/X v časti pred domom je ich pracovný priestor a jednak oddychová zóna. Žalobkyňa
má prístup z druhej strany viníc.

15/ Svedkyňa F. Q., dcéra žalobkyne uviedla, že od susedov okolitých viníc vie, že v minulosti sa

chodilo k ich pozemku popri dome pána V.. Oni cez pozemok V. nechodili, lebo je zarastaný, je tam kopa
kamenia, stromy. Keď chodili cez parcelu č. XXXX/X, jej vlastník im vykrikoval, že im nohy doláme a
urobil tam skalku. Na vinice chodia pešo, keď tam nikto nie je.

16/ Svedkyňa F. A., matka žalobkyne uviedla, že realitným maklérom boli ubezpečené, že s prístupom

na pozemok nie je problém. Chceli chodiť cez parcelu č. XXXX. Istý čas chodili cez parcelu č. XXXX/
X, pán K. im hovoril, že im nohy doláme. Na chvíľu im dovolili K., aby prechádzali cez parc. č. XXXX.
Cez parcelu V. je miesto, aby sa tadiaľ chodilo aj autom. Dcéra nemôže prejsť ani pešo. Prebehne cez
parcelu pána K., ale po vyjadrení pani K. už ani tadiaľ nebude môcť chodiť.

17/ Svedok T. V., sused žalobkyne uviedol, že vlastní pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Vinicu
kúpil v roku 1979. Pred rokom 1986 sa k parcele žalobkyne chodilo dookola cez parcelu č. XXXX/X a
vychádzalo sa cez parc. č. XXXX alebo naopak. Pred žalobkyňou pozemok obrábal pán U., ktorý chodil
cez parcelu č. XXXX/X, lebo na parc. č. XXXX boli navozené skaly a je tam zabetónovaná nádrž na
vodu. Žalobkyňa chodila k pozemku pešo cez parcelu č. XXXX/X a cez parcelu č. XXXX.

18/ Svedok K. G., bývalý vlastník nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa uviedol, že keď bol
malý, chodili na vinice na koňoch a na vozoch, pričom sa vstupovalo cez parc. č. XXXX/X a schádzalo sa
cez parc.č. XXXX alebo naopak. V roku 1986 sa robilo zameranie, dovtedy nerobil nikto problémy, bolo
to jedno kadiaľ sa išlo. Po zameraní začal dolný sused robiť problémy. Dal si tam sudy, nasadil stromy.

On chodil cez parc.č. XXXX/X. S týmto vlastníkom nemal problém. Cez parcelu č. XXXX už nechodil .

19/ Svedkyňa V. P., sestra K. G. uviedla, že na vinice chodievali buď cez cestičku, ktorá viedla medzi
stavbami vo vlastníctve V. a vtedy K. (parc.č. č. XXXX) alebo išli cez parcelu č. XXXX/X. Ako dieťa si
pamätá, že otec chodil koňom s vozom jednou cestou hore a jednou dole alebo naopak. Brat chodieval

cez parcelu č. XXXX/X, pretože na parc.č. XXXX boli sudy.

20/ Svedok D.. P. K. uviedol, že jeho syn vlastní parc.č. XXXX, XXXX, ktorú získal dedením po jeho
rodičoch, preto pozná pomery na viniciach. Chodievalo sa medzi stavbami V. a ich, ale viac sa chodilookolo, cez parc. č. XXXX/X, resp. sa vyšlo jednou stranou hore a druhou sa išlo dole. Aj pán U., ktorý
obrábal vinicu chodieval cez parc. č. XXXX/X, určite už nechodil medzi hajlokmi cez parcelu č. XXXX.
Žalobkyňa väčšinou chodila cez ich parcelu, čo jej dočasne povolili. Určite je lepší prístup cez parcelu

č. XXXX/X ako cez XXXX.

21/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vypočutím strán sporu, svedkov,
písomnými vyjadreniami strán sporu, geometrickým plánom, listami vlastníctva, obhliadkou na mieste
samom, dôkazmi z prílohovej obálky, fotografiami, znaleckým posudkom č.17/2013, písomným

vyjadrením žalobkyne a prílohami na č.l. 381 -393 a zistil tento skutkový a právny stav :

22/ Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. V., zapísaných Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor,v LV č. XXXX parc.č. XXXX/XX zast.pl. a nádvoria - garáž s.č. XXXX o výmere 18 m2,
parc.č. XXXX vinice o výmere 1566 m2, parc.č. XXXX zast.pl. a nádvoria - viničný domček s.č. XXXX
a parc.č. XXXX zast.pl. a nádvoria o výmere 89 m2.

23/ Žalovaní v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat.úz. V. zapísanej v LV č.
XXXX ako parc.č. XXXX zas.pl. a nádvoria o výmere 217 m2, každý v podiele 1/6-ina. Žalovaní v 7. a v
8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/X zast.pl. a nádvoria o výmere 98 m2, zapísanej
v LV č. XXXX pre kat.úz. V. každý v podiele 1-ica.

24/ Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prechode pešo a v prejazde
motorovými vozidlami k stavbe s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez nehnuteľnosti
žalovaných,atocezparc.č.XXXXaXXXX/XtakakojevyznačenévGeometrickompláneč.7C110/2011,
zo dňa 8.10.2014, vyhotovenom Ing. J. N.. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalovaní bránili

žalobkyni v prechode a prejazde k svojmu pozemku.

25/ Žalovaní so zriadením vecného bremena nesúhlasia, pretože by ich to obmedzovalo v ich
vlastníckych právach. Poukázali na iné prístupové cesty k pozemku žalobkyne, ako aj na prístup z druhej
strany viníc.

26/ Podľa § 123 Obč.zák., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27/ Podľa § 126 ods.1 Obč.zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28/ Podľa § 151n ods.1 Obč.zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

29/ Podľa § 151o ods.1 Obč.zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

30/ Podľa § 151o ods.3 Obč.zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

31/ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zriadenie vecného
bremena predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto je treba dbať na to, aby právo
vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Žalobkyňa preukázala, že ako vlastníčka stavby,
nie je vlastníkom priľahlých pozemkov. V okolí stavby s.č. XXXX sa nachádzajú pozemky žalovaných,

a to parc.č. XXXX, XXXX/X, ako aj ďalších vlastníkov, ktorí neboli stranami sporu a žalobkyňa ani
nepožadovala zriadenie vecného bremena cez tieto nehnuteľnosti. Z druhej strany viníc žalobkyne sa
nachádza cesta s parc.č. XXXX, ktorá je vytvorená z parciel, ktoré majú súkromných vlastníkov a nie je
verejnou prístupovou cestou a bezprostredne nenadväzuje na žiadnu neknihovanú verejnú prístupovúcestu. Prístup žalobkyne k viničnému domčeku nie je možné zrealizovať bez toho, aby žalobkyňa
prechádzala cez cudzie pozemky. Preto bol súd toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na zriadení vecného bremena. Naliehavý právny záujem bol spochybnený žalovanými v 7. a v 8. rade,

pretože žalobkyni nikto nebráni prechádzať k stavbe pešo. Z vykonaného dokazovania mal súd za to,
že žalobkyni spočiatku nebolo bránené prechádzať cez pozemky žalovaných pešo, ale neskôr jej to už
nebolo umožnené, a preto chodila cez parc.č. XXXX, ktorá patrila K.. Žalovaní sa v spore vyjadrovali,
že si neželajú, aby žalobkyňa chodila cez ich pozemky, narúša to ich súkromie, ani jeden zo žalovaných
neuvádzal, že by mu vadil len prejazd vozidlom, vyjadrovali sa zamietajúco k celému predmetu sporu,

t.j. aj k zriadeniu vecného bremena pešo. Na pojednávaní dňa 30.8.2016 sa vyjadril právny zástupca
žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade, že žalobkyni nikto nebráni, aby chodila cez cudzie pozemky, ale
so zriadením vecného bremena nesúhlasí. Toto tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, pretože žalobkyňa
nemá istotu aj do budúcna, že jej vlastníci okolitých pozemkov nebudú brániť v prechode cez ich
pozemky, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa podala žalobu práve z dôvodu, že jej bolo bránené
chodiť pešo a aj motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných. Žalovaní sa po celú dobu sporu stavali k

právu prechodu žalobkyňou cez ich pozemky zamietajúco a navrhovali súdu ďalšie možnosti prechodu,
či už z druhej strany viníc alebo cez pozemky ostatných vlastníkov. Keď žalovaní tvrdia, že nebránia
žalobkyni v práve prechodu pešo, mohli uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, ktorou by určili žalobkyni kadiaľ
môže k svojej stavbe pešo bez zriadenia vecného bremena prechádzať. Takúto možnosť vyslovil na
pojednávaní dňa 30.8.2016 aj právny zástupca žalobkyne, s čím ani jeden zo žalovaných nesúhlasil.

Žalobkyňa preto osvedčila naliehavosť právneho záujmu na zriadení vecného bremena.

32/ Súd zvažoval dve možnosti prístupu k stavbe žalobkyne, pričom pri rozhodovaní zobral do úvahy
názor znalca Ing. J. N. a tiež sa oboznámil so stavom obhliadkou na mieste samom.

33/ Pri zriadení vecného bremena treba prihliadať na výhody, ktoré oprávneným vzniknú a tiež na
ujmu, ktorá by bola spôsobená vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Súd uprednostnil zriadenie vecného
bremena cez prac.č. XXXX, avšak len pešo, pretože vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil,
že prechod vozidlom by nebol možný ani pri jednej z dvoch možných variant (č.l. 218 - 219). Dôvodom
bola podzemná pivnica, vysadené stromy a úzky priestor medzi stavbami parc.č. XXXX a XXXX. Tento

spôsob prechodu sa aj na základe vykonanej obhliadky javil súdu ako menej zasahujúci do vlastníckeho
práva žalovaných v 1. až 6. rade ako v druhom prípade prechodu cez parcelu žalovaných v 7. a v 8., a
to aj napriek tomu, že je dlhší. Ako vidieť z fotografií č.l. 364, 365, 366-horná, 376, 377 prechodom pešo
by nedošlo k narúšaniu súkromia žalovaných, nakoľko ide o prechod za stavbou s.č. XXXX žalovaných,
medzi dvoma stavbami postavenými na parc.č. XXXX a XXXX, ktorý je úzky, na ktorom sú navezené

kamene a kde nie je žiadny oddychový priestor, ktorý by žalovaní využívali. Priestor prechodu označený
znalcom v prílohe č. 3 ZP, ako je vidieť z fotografií na č.l. 376 a 377 je zarastený a neudržiavaný. Zo
svedeckýchvýpovedívyplynulo,žetadiaľtosachodiloajvminulostiatiežsachodiloajcezparc.č.XXXX/
X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných v 7. a v 8. rade. Tento prechod aj keď je kratší, by zasahoval
do vlastníckeho práva spoluvlastníkov parcely č. XXXX/X vo väčšej miere, pretože výmerou ide o menší

pozemok, priestor kadiaľ je zakreslená cesta je jedinou oddychovou zónou na pozemku, nachádza sa
priamo pred oknom stavby postavenej na parc.č. XXXX/X, ako je vidieť aj z fotografií na č.l. 370 a 374.
Žalovaným v 7. a v 8. rade by zostal na užívanie priestor pred vstupom do stavby (fotografie na č.l. 366-
dolná, 367), ale rozlohou ide o veľmi malý priestor, popri ktorom vedie cesta k ďalším pozemkom.

34/ K argumentácii žalovaného v 3. rade o dodatočnom povolení stavby a nemožnosti poskytnutia
právnej ochrany majiteľovi stavby súd udáva, že nie je podstatné pre zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods.3 Obč. zák. ako bola stavba postavená. Stavebník stavbu postavil na svojom pozemku
a z rozhodnutia Mestského národného výboru vo V. zo dňa 2.5.1990 (č.l.52) vyplýva, že stavba bola
dodatočne povolená v podľa § 88 ods.1 písm. b) stavebného zákona č.50/1976 Zb. Iný prípad je

zriadenie vecného bremena k stavbe, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku, avšak aj v tomto prípade
zákon podľa § 135c ods.3 Obč. zák. pripúšťa zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v prípade
zriadenia vecného bremena by mal súd rozhodnúť aj o náhrade.

35/ Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku,
pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nevyhnutnej cesty súd určí
a prizná aj bez nároku (rozsudok NS ČR 22Cdo 1075/2006). Náhrada musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Peňažnou kompenzáciou poskytovanouvlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje aj to, že dochádza k právnemu zaťaženiu
vlastníkovho pozemku. Treba zohľadniť cenu pozemku a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou
zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie.

36/ Súd zriadil vecné bremeno bezodplatne, pretože mal za to, že jeho zriadením nedôjde k výraznej
ujme vlastníkov zaťaženého pozemku, nedôjde k zníženiu jeho hodnoty, žalovaní nebudú obmedzovaní
v užívaní pozemku prechodom pešo. Ide o oblasť viníc, kde sa žiadna zo strán sporu trvale nezdržuje,
vinice nie sú oplotené, je to otvorený priestor a ako sa vyjadril právny zástupca žalovaných na č.l.398

„po viniciach si každý z vlastníkov chodí kadiaľ uzná za vhodné“. V čase obhliadky, ktorá sa konala
v júni 2016 boli pozemky nepokosené, súdu sa javilo, že nie sú pravidelne užívané, a to napriek
ročnému obdobiu, v ktorom je najväčší predpoklad, že by mohli byť najviac využívané. „Skalky“ ako
hŕbu kamenia nazvali žalovaní neboli udržiavané. V minulosti, v čase začatia sporu boli pozemky
zrejme viac využívané, čo vyplýva aj z fotografie na č.l.183, kde vidno výsadbu kvetov pred viničným
domčekom postavenom na parc.č. XXXX, ktorá už v súčasnosti chýba (č.l. 364, 365). Finančná náhrada

za zriadenie vecného bremena by mala kompenzovať ujmu povinného počas doby trvania vecného
bremena. Na základe horeuvedeného mal súd za to, že žalovaným v 1. až 6. rade žiadna ujma, ktorá
by ich obmedzovala v užívaní pozemku zriadením vecného bremena prechodom pešo nevznikne, čoho
si boli vedomí aj žalovaní, ktorí ju ani nežiadali priznať, s výnimkou žalovaného v 3. rade.

37/ Súd žalobe vyhovel len v časti zriadenia vecného bremena cez parc.č. XXXX pešo a vo zvyšku
zriadenia prechodu motorovým vozidlom cez parc.č. XXXX, ako aj zriadenia vecného bremena cez
parc.č. XXXX/X pešo aj motorovým vozidlom zamietol.

38/ Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39/ Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41/Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42/ Žalobkyňa bola úspešná voči žalovaným v 1. až v 6. rade len v časti žaloby, z tohto dôvodu súd
nepriznal žiadnej zo strán sporu (žalobkyni, žalovaným v 1. až v 6. rade) právo na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 255 ods.2 CSP.

43/ Súd žalobu v časti zriadenia vecného bremena, ktoré smerovalo voči žalovaným v 7. a v 8. rade

zamietol a priznal im náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu podľa ust. § 255 ods.1 CSP.

44/ Rovnako súd premietol pomer úspechu a neúspechu aj do náhrady trov štátu, ktoré sú tiež trovami
konania a ktoré vznikli vypracovaním znaleckého posudku. Keďže žalovaní v 7. a v 8. rade boli v spore
úspešní, nezaviazal ich na náhradu trov štátu. Podľa pomeru úspechu, ktorý bol 50:50, zaviazal súd na

náhradu trov štátu žalobkyňu a žalovaných v 1. až v 6. rade.

45/ V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške
bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.