Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201075
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:6311201075.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

StanislavyMiklánkovejaJUDr.IvetySopkovejvprávnejvecižalobcov:1/M.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
D. XXX, 2/ G. L. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/XX, R. nad R., 3/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. 9, 4/ G. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. C. XXXX/XX, R. nad R., 5/ C. Q. ml., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. U. XXX, Z., 6/ B.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 4, R. nad R., 7/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. U. XXX, Z., 8/ C. Q. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. XXX, Z., 9/ E. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, Z., XX/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 4, R. nad R., XX/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX, Z., XX/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, R. nad R., XX/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

I. XXX/XX, D., XX/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, D., XX/ B.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, U. A., XX/ B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, R. nad R., XX/ G. U., nar. XX.XX.XXXX,
v zast. zákonným zástupcom B. U., navrhovateľom XX/, bytom E. XXXX/X, R. nad R., XX/ G. U., nar.
XX.XX.XXXX, v zast. zákonným zástupcom B. U., navrhovateľom XX/, bytom E. XXXX/X, R. nad R.,
XX/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. T. XXX/XX, R. nad R., XX/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, v zast.
zákonným zástupcom C. H., navrhovateľom XX/, bytom O. T. XXX/XX, R. nad R., XX/ B.. C. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. T. XX, R. nad R., XX/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, R. nad R., XX/

H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, Z., XX/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.-M. XXX, XX/ B.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, R. nad R., XX/ C. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, R.
nad R., všetci navrhovatelia zastúpení advokátom JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, so sídlom ČSA 13,
Banská Bystrica, navrhovatelia 22/ a 25/ zároveň zastúpení SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28,
Bratislava, proti odporcom: 1/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. O. XXX, R. nad R., zastúpený
JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Wolkrova 41, 2/ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na

odvolanie nemajetkovej ujmy žalovaných 1/, 2/ a žalobcov 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/ a 26/ proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 5. mája 2016, č. k. 5C/63/2011-889, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 23p r i z n á v a
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/.

Žalobcom 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/, 26/ a žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím rozhodol o nárokoch žalobcov,
ktoré uplatnili proti žalovaným v 1/ a 2/ rade nasledovne:Uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť: žalobkyni 1/ sumu 26 000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 26 000,- eur,
žalobkyni 3/ sumu 5 000,- eur, žalobkyni 4/ sumu 22 000,- eur, žalobkyni 5/ sumu 16 000,- eur, žalobkyni
6/ sumu 20 000,- eur, žalobkyni 7/ sumu 16 000,- eur, žalobcovi 8/ sumu 16 000,- eur, žalobkyni 9/

sumu 5 000,- eur, žalobkyni 10/ sumu 5 000,- eur, žalobcovi 11/ sumu 26 000,- eur, žalobcovi 12/ sumu
3 000,- eur, žalobcovi 13/ sumu 3 000,- eur, žalobcovi 14/ sumu 1 000,- eur, žalobcovi 15/ sumu
3 000,- eur, žalobcovi 16/ sumu 12 000,- eur, žalobcovi 17/ sumu 20 000,- eur, žalobkyni 18/ sumu 23
000,- eur, žalobkyni 19/ sumu 15 000,- eur, žalobcovi 20/ sumu 23 000,- eur, žalobcovi 21/ sumu 13
000,- eur, žalobcovi 22/ sumu 7 000,- eur, žalobkyni 23/ sumu 3 000,- eur, žalobcovi 24/ sumu 3 000,-

eur, žalobkyni 25/ sumu 9 000,- eur, žalobkyni 26/ sumu 10 000,- eur, a to v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odložil
svoje rozhodnutie o náhrade trov konania v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia z vykonaného dokazovania, v zmysle

ktorého rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 4T/127/2010-3279 zo dňa 26.05.2011 bol odporca 1/
uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods., ods. 4 Trestného zákona, keď z
nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a smrť viacerým
osobám. Skutku sa dopustil tak, že dňa 21.02.2009 v čase okolo 09. hod. 03 min. 50 s. za obcou
Polomka v blízkosti cesty I/66 v kilometri 150,600, viedol autobus zn. KAROSA ev. č. BN-099AE, kde

odbočildopravanamiestnuobslužnúkomunikáciu,ktorásaďalejmenínaúčelovú,vedúcuklyžiarskemu
stredisku Polomka - Búčnik a prechádzal cez nechránené železničné jednokoľajové priecestie označené
zvislým dopravným značením „Výstražný kríž pre jednokoľajové železničné priecestie A 30a s tabuľou
s nápisom Pozor vlak“ bez toho, aby si počínal mimoriadne opatrne a teda riadne sa presvedčil, či
môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie, pretože v tom čase už bolo vidieť a počuť zľava

z pohľadu obžalovaného v smere od Červenej Skaly prichádzajúci osobný motorový vlak s jedným
prívesným vagónom č. 812034-7, pričom obžalovaný nereagoval na prichádzajúci vlak a vošiel na
železničné priecestie v čase, keď už mohol vidieť prichádzajúci vlak, ktorému nedal prednosť v
jazde, v dôsledku čoho prichádzajúci motorový osobný vlak narazil do ľavého boku autobusu v jeho
strednej časti, následkom čoho okrem iného boli usmrtené osoby cestujúce autobusom, a to F. Q., nar.

XX.XX.XXXX, C. L., nar. XX.XX.XXXX, G. L., nar. XX.XX.XXXX, B.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, K. E.,
nar. XX.XX.XXXX, B.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, N. L., nar. XX.XX.XXXX, G. U., nar. XX.XX.XXXX, G.
F., nar. XX.XX.XXXX, G. G., nar. XX.XX.XXXX, B.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, C. H., nar. XX.XX.XXXX.
Odporca 1/ bol odsúdený na nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 102 mesiacov a
na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 4 roky. V čase dopravnej nehody bol

prevádzkovateľomautobusuzn.KAROSAev.č.BN-099AEodporca1/akoživnostníkapovinnézmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla mal uzatvorené u
odporcu 2/. V trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno vypovedali viacerí svedkovia
o tom, že cesta bezprostredne pred priecestím bola hrboľatá, rozbitá, niektorí započuli škrípanie resp.
zarevanie motora autobusu pred nehodou. Odporca 1/ po nehode kričal, že si zabil kamarátov a pomáhal

vyťahovať cestujúcich z autobusu. Svedkovia v trestnom konaní označovali miesto za neprehľadné a
ďalší (B. L., Ing. R.) uvádzali, že rozhľadové pomery sú v danom mieste klasifikované ako nepriaznivé,
resp. nezodpovedajú traťovej rýchlosti a pred priecestím mala byť nižšia traťová rýchlosť. Z rozsudku
v trestnom konaní je zrejmé, že nebolo možné vykonať rekonštrukciu nehody, pretože po nehode sa
zmenili podmienky v teréne, keď došlo k zabezpečeniu priecestia, výrubu krovín a k úprave povrchu

cesty. V trestnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie ohľadne zistenia príčin nehody,
pričom súd oboznámil znalecké dokazovanie z trestného konania ako listinné dôkazy. Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v posudku uviedol, že jedine odporca 1/ mohol nehode zabrániť,
k nehode došlo v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy a model nehody podľa znaleckého posudku
Ing. Chládka je technicky neprijateľný. Ústav zároveň uviedol, že ani prípadné vyskočenie rýchlosti

autobusu pred nehodou, ani jamy na ceste smerom k priecestiu nemali vplyv na stanovenie príčiny
nehody. Ďalej uviedol, že dopravné značenie pred priecestím nespĺňalo požiadavky stanovené zákonom
o cestnej premávke a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu. Železničné priecestie nebolo v takom
stave, ktorý by vyhovoval platným normám a právnym predpisom. Po nehode v Polomke, pri ktorej
zahynuli príbuzní navrhovateľov, zriadilo Mesto Bánovce nad Bebravou účet s názvom „Pomoc obetiam

nehody v Polomke“ za účelom poskytnutia finančných prostriedkov fyzickými osobami a právnickými
osobami s cieľom pomôcť rodinám, ktoré zasiahli dôsledky tragickej nehody v Polomke dňa 21.02.2009.
Na účte boli zhromaždené finančné prostriedky z darov od fyzických a právnických osôb v celkovej sume
38 324,38 eur. Na účet prispela aj rodina odporcu 1/ sumou 2 000,- eur. Následne od júla 2009 uzatvoriloMesto Bánovce nad Bebravou zmluvy o postúpení preddavku darovaných finančných prostriedkov s
viacerými navrhovateľmi a poskytlo im príspevky na pomoc z rôznych titulov. Pokiaľ ide o navrhovateľov,
tak príspevky im boli poskytnuté ako pozostalým z dôvodu smrti ich blízkeho príbuzného nasledovne:

navrhovateľke 1/ suma 789,88 eur, navrhovateľke 2/ suma 800,32 eur, navrhovateľke 4/ suma 1 579,76
eur, navrhovateľke 5/ suma 10,43 eur, navrhovateľke 6/ suma 789,88 eur, navrhovateľovi 7/ suma
10,43 eur, navrhovateľovi 8/ suma 789,88 eur, navrhovateľovi 11/ suma 789,88 eur, navrhovateľovi 16/
suma 789,88 eur účelový dar 405,- eur a účelový príspevok na bežné výdavky v sume 5 000,- eur,
navrhovateľovi 17/ suma 1 449,04 eur, navrhovateľke 18/ suma 1 449,04 eur, navrhovateľke 19/ suma

789,88 eur, navrhovateľovi 20/ suma 1 449,04 eur, navrhovateľovi 21/ suma 789,88 eur, navrhovateľovi
22/ suma 789,88 eur. Navrhovateľky 25/ a 26/ dostali každá sumu 5 081,62 eur z titulu poistného plnenia
z poistnej zmluvy z dôvodu úmrtia ich matky.

3. Skutkové závery okresný súd podriadil pod ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako nároky žalobcov za zásah do osobnostných práv. Dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je

pasívne vecne legitimovaný, pretože ako vodič autobusu zavinil dňa 21.02.2009 dopravnú nehodu a
tým okrem iného spôsobil smrť 12 ľudí, väčšinou príbuzných navrhovateľov (11 zosnulých). Odporca
1/ týmto svojim konaním zasiahol do osobnostných práv zomrelých, konkrétne do ich práva na život.
Odporca 1/ zároveň zasiahol do osobnostných práv príbuzných po zomrelých, a to konkrétne do
ich práva na rodinný a súkromný život a spôsobil im citovú ujmu. Z titulu zásahu do osobnostných

práv navrhovateľov odporcom 1/ je tak odporca 1/ vecne pasívne legitimovaný. Nie je podstatné,
či bol odporca prevádzkovateľom vozidla ako živnostník, ale podstatné je to, že ako vodič autobus
viedol a spôsobil ním dopravnú nehodu s následkom smrti 12 osôb, čím v prípade smrti 11 ľudí
objektívne zasiahol do sféry osobnostných práv navrhovateľov. Žalovaný v 2. rade bol poisťovateľom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - autobusu, ktoré odporca 1/ riadil

a spôsobil ním nehodu. Navrhovatelia si tak nároky na náhradu nemajetkovej ujmy mohli uplatniť
priamo voči odporcovi 1/, ako osobe, ktorá zasiahla do ich osobnostných práv, ale v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. aj voči odporcovi 2/, ktorý bol poisťovateľom vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda. Ide však o ten istý nárok navrhovateľov, a preto sú odporcovia povinní zaplatiť
navrhovateľom priznanú nemajetkovú ujmu tak, že pokiaľ ju uhradí jeden z nich, povinnosť druhého z

nich tým zaniká. Odporca 2/ namietal, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože do osobnostných
práv navrhovateľov nezasiahol a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla sa nevzťahuje na nemajetkovú ujmu. Zmyslom a účelom povinného zmluvného poistenia je
právna a ekonomická ochrana tak poškodeného, ako aj škodcu, ktorý neúmyselne spôsobí dopravnú
nehodu a tým aj škodu. Poškodeného v tom zmysle, aby tento mal bez ohľadu na majetkové pomery

škodcu garantované nároky na odškodnenie a škodcu v tom zmysle, aby v prípade škôd v dôsledku
nehody, ktorú nespôsobil úmyselne a ani pod vplyvom návykových látok, bol právne chránený pred
nepriaznivými následkami, ktoré by mohli mať pre neho aj likvidačný charakter v rovine ekonomickej
a sociálnej. V súlade so zmyslom a účelom zákona č. 381/2001 Z. z. tak nemajetková ujma podľa §
13 Občianskeho zákonníka spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovatelia sú nepochybne poškodenými, keď smrťou
ich blízkych došlo k ujme v ich rodinnom živote, súkromnom živote a k citovej ujme a takúto ujmu je v
širšomzmyslepotrebnépovažovaťzaškodunazdraví,ktorújepovinnýnahradiťpoisťovateľzpovinného
zmluvného poistenia. Súčasťou náhrady škody spôsobenej na zdraví sú jednoznačne aj nemajetkové
ujmy, ktoré sa na základe výslovného znenia zákona odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje

zmysel škody aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku
zásahu do inej, než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za
ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada. Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady č.
72/166/EHS, Smernica č. 90/232/EHS, Smernica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky

primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených
strán a potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia
cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou povinného
poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel okrem

iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu
na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla a aby bolo
zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla,
poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej osoby,pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela ujmu
alebo škodu následkom dopravných nehôd, ktorá je potom oprávnená na náhradu (odškodné), pokiaľ ide
o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami. S použitím eurokonformného výkladu

pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v citovaných ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. a s
prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková
ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou

formoupodľa§13ods.2a3Občianskehozákonníka,ktorúvširšomponímanítrebapovažovaťzaškodu
na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Obaja žalovaní sú preto vo veci pasívne
vecne legitimovaní. Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, 25/ a 26/ tvrdili,
že sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy voči odporcovi 1/ titulom ochrany osobnosti zomrelého. Z
tohto titulu im však náhrada nemajetkovej ujmy nepatrí a v tejto časti nie sú aktívne legitimovanými. V
danej veci bolo konaním odporcu 1/ zasiahnuté do práva na život, teda do osobnostného práva rodičov,

resp. manželov uvedených navrhovateľov. Nároky osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka boli
už predmetom posudzovania v konaní pred súdmi Slovenskej republiky a v tomto sa súd stotožňuje s
názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku 2 Cdo 93/2008 z 30.03.2010.
Právo na ochranu života je súčasťou subjektívneho osobnostného práva, neoddeliteľne spojeného s
osobnosťou fyzickej osoby. Napriek uvedenému o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie niektorých

navrhovateľov z dôvodu, že títo nemajú nárok na nemajetkovú ujmy z titulu neoprávneného zásahu
odporcu1/doosobnostnýchprávzomrelých,bolivšetcinavrhovateliavovecivecneaktívnelegitimovaní.
Ich vecná aktívna legitimácia vyplýva zo skutkového zdôvodnenia nimi uplatnených nárokov. Všetci
navrhovatelia, aj keď v rôznom rozsahu a sčasti rozdielnym spôsobom, svoj návrh skutkovo (nie právne;
pričom podstatné je skutkové zdôvodnenie a právne zdôvodnenie nie je pre súd záväzné) zdôvodňovali

tým, že smrťou ich dieťaťa, rodiča, manžela alebo súrodenca došlo k zásahu do ich rodinného a
súkromného života a k citovej ujme navrhovateľov. Uvedené vyjadrujú zdôvodnenia, že smrťou ich
blízkeho stratili pomoc a podporu, ktorú im táto soba poskytovala, stratili človeka, na ktorého sa mohli
obrátiť o potrebnú pomoc radou, nemajú viac možnosť ísť so zosnulým na dovolenku, výlet, absolvovať
kultúrne alebo spoločenské podujatie, rodinnú oslavu, čím sú navrhovatelia ochudobnení v ich ďalšom

rodinnom, súkromnom a citovom živote. Z tohto hľadiska a týmito skutkovými zdôvodneniami bola daná
vecná aktívna legitimácia všetkých navrhovateľov. Zároveň bol daný aj právny základ nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v ich osobnostnej sfére v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu
1/, ktorý spôsobil smrť ich blízkych, čo jednoznačne vyplýva z uvedeného rozsudku Okresného súdu
Brezno.

4. Výšku jednotlivých priznaných nárokov žalobcov posudzoval okresný súd podľa § 13 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že strata rodiča, dieťaťa, manžela alebo súrodenca je nenapraviteľná,
nereparovateľná, pričom k nej v danom čase nemuselo dôjsť, keďže smrť príbuzných navrhovateľov
bola násilná a nie prirodzená. Tým je splnená požiadavka ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka,tedaprávonavrhovateľovnanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,keďžezadosťučinenie
v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nezdá byť postačujúce v prípade smrti blízkej osoby
v dôsledku konania inej osoby. Výška primeraného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, pričom je
potrebné zohľadniť v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Závažnosť ujmy v rodinnom živote, v súkromnom živote a v citovom

prežívaní navrhovateľov možno posudzovať len z objektívnych hľadísk, pretože nie je reálne možno
presne a empiricky zistiť, kto ako prežíva smrť blízkej osoby a do akej miery ho takáto okolnosť zasiahla
v citovej oblasti a ako rýchlo a akým spôsobom je schopný sa s takouto udalosťou vyrovnať, alebo aspoň
čiastočne zmieriť. Nie je možné vžiť sa do situácie navrhovateľa, ktorému nečakane zomrel rodič, dieťa,
manžel alebo súrodenec v relatívne mladom veku. Súd preto závažnosť ujmy, ktorá navrhovateľom

vznikla, hodnotil z hľadiska objektívnych kritérií, ktoré bolo možné z vykonaného dokazovania zistiť,
a to najmä z hľadiska príbuzenského pomeru medzi navrhovateľom a zosnulou osobou, ich vekom, z
hľadiska ich vzťahov, skutočnosti, či boli jeden na druhého odkázaný či už nevyhnutnou pomocou, alebo
vyživovacou povinnosťou, či žili v spoločnej domácnosti, v akom rozsahu a ako často spolu trávili čas
a pri akých príležitostiach. V tomto však súd s výnimkou niektorých navrhovateľov mohol vychádzať iba

z písomne podaného návrhu, výsluchov navrhovateľov a predložených fotografií, ktoré však vo väčšine
prípadov nič nehovoria o mieste, čase a okolnostiach zachytenej situácie, resp. sú irelevantné pre
posúdenie vzťahov navrhovateľov k zomrelým, pokiaľ bola napríklad predložená iba spoločná fotografia
zomrelých. Je však potrebné uviesť, že aj výsluch účastníka je dôkazom ako každým iným, podliehavoľnému hodnoteniu dôkazov súdom a pokiaľ neboli výpovede navrhovateľov významne spochybnené
odporcami a inými dôkazmi, čo s výnimkou navrhovateľov 14/ a 22/ neboli, nemal súd dôvod aj vzhľadom
na bezprostredné vnímanie výpovedí a spôsob podania výpovedí jednotlivými navrhovateľmi dôvod

pochybovať o ich pravdivosti. Žiaden slovenský právny predpis neupravuje výšku nemajetkovej ujmy
poskytovanú v takýchto prípadoch. Súd pri rozhodovaní o výške nárokov preto vzal do úvahy okrem
vyššieuvedenýchskutočnostíakonkrétnychokolnostíživotakaždéhoznavrhovateľovuvedenýchnižšie
aj okolnosti, ktoré by mohli byť v týchto veciach akýmsi ukazovateľom na to, aby výška nemajetkovej
ujmy bola v obdobnej veci poskytovaná v obdobnej výške. Podľa názoru súdu uvedené môže najlepšie

vystihnúť porovnanie súm priznávaných v obdobných veciach v rámci určitého priestoru, a to konkrétne
v rámci Európskej únie, najmä pokiaľ ide o susedné štáty Slovenskej republiky a s poukazom zvlášť
na Českú republiku, s ktorou Slovenská republika donedávna zdieľala tie isté právne normy upravujúce
náhradu nemajetkovej ujmy. Súd zistil, že rakúsky súd priznal dospelému dieťaťu sumu 13 000,- eur
za smrť matky, s ktorou nežil v spoločnej domácnosti. V Českej republike boli v nedávnej minulosti
zavedené, no neskôr zrušené, paušálne sumy odškodňovania v obdobných prípadoch, pričom v prípade

smrti manžela a detí to bolo 240 000,- Kč a v prípade ostatných príbuzných 175 000,- Kč (cca 8 900,- eur
resp. 6 500,- eur). Istým spôsobom môže byť pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy návodom aj
zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý v ustanovení
§ 5 ods. 1 uvádza, že ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie
odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. V čase nehody bola výška minimálnej mzdy

295,50 eur a 50 - násobok tejto sumy je 14 775,- eur. Vychádzajúc z týchto súm by potom bolo adekvátne
priznať v priemere sumu 12 225,- eur za smrť rodiča dospelému dieťaťu a rovnako tak osobe, ktorej
zomrelmanželapribližnevovýškedvojnásobkutejtosumynáhradumaloletémudieťaťu,ktorémuzomrel
rodič. Pokiaľ ide o súrodencov alebo rodičov, ktorým zomrelo dospelé dieťa, v tomto súd poukazuje
na paušálne sumy odškodnenia upravené v Belgicku, kde je suma náhrady 1 500,- eur pozostalému

súrodencovi, ktorý so zomrelým nežil v spoločnej domácnosti a suma náhrady 3 750,- eur rodičovi
zomrelého dieťaťa, ktoré nežilo s rodičom v spoločnej domácnosti. Z týchto súm súd vychádzal pri
jednotlivýchúčastníkochstýmžezohľadnilkonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu,konkrétne
stupeň príbuzenstva, vek pozostalej osoby, vek zomrelého, či žili v spoločnej domácnosti, či mali
samostatné domácnosti, či žili oddelené životy dlhšie, príspevky, ktoré boli pozostalému vyplatené a v

akej výške. Pokiaľ ide o samotnú podstatu priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak ide o primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy, nie o úplnú, keď zásah do súkromného a rodinného života navrhovateľov
sa objektívne ani vyčísliť nedá. Absolútne už nejde o cenu života, ako to býva často prezentované. Ide
o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť primeraná okolnostiam prípadu a slúži iba na zmiernenie
ujmy, ktorú navrhovateľ utrpel. Z objektívneho hľadiska nemôže byť úplnou náhradou a zároveň nemôže

slúžiť ani ako nástroj pomsty voči osobe, ktorá do osobnosti navrhovateľa zasiahla, nemôže slúžiť ani
ako nástroj na obohatenie sa, ani ako nástroj na ekonomickú likvidáciu. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme
priznanej každému z navrhovateľov prihliadol súd aj na tú skutočnosť, že istou formou zadosťučinenia je
aj odsúdenie odporcu 1/ na niekoľkoročný trest odňatia slobody. Zároveň u jednotlivých navrhovateľov
zohľadnil súd aj vyplatené príspevky z dobrovoľnej zbierky, avšak iba v minimálnom rozsahu, pretože s

výnimkou navrhovateľa 16/ sa tieto príspevky pohybovali na úrovni niekoľko sto eur. U navrhovateliek
25/ a 26/ súd zohľadnil aj skutočnosť, že týmto bolo vyplatené poistné plnenie z titulu úmrtia ich matky, a
to každej vo výške cca 5000,- eur. Z uvedených dôvodov a dôvodov uvádzaných jednotlivo ku každému
z navrhovateľov priznal súd navrhovateľom náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú považoval za primeranú
k okolnostiam zásahu, osobám navrhovateľov, odporcu 1/ a k zomrelým. V ďalšej časti odôvodnenia

svojho rozsudku okresný súd konštatoval svoje zistenia, na základe ktorých jednotlivým žalobcom
priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/, 26/ a žalovaní 1/, 2/.

6. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola ich žaloba vo
zvyšnej časti zamietnutá. Navrhli zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobkyni v 6. rade priznať
náhradu nemajetkovej ujmy - 40.000 eur, žalobcovi v 11. rade - 34.000 eur, žalobcovi v 14. rade -
24.000 eur, žalobcovi v 15. rade - 23.500 eur, žalobcovi v 22. rade - 7.000 eur, žalobkyni v 25. rade
- 16.000 eur, žalobkyni v 26. rade - 15.000 eur.

7. Uviedli, že výška nemajetkovej ujmy je výlučne predmetom uváženia súdu, čo vzhľadom na jej
charakter je nespochybniteľné a súčasne, že neexistujú zákonné kritéria pre jej vyčíslenie alebo
presné určenie, odvolatelia majú zato, že osobitný zreteľ tohto prípadu priznaná nemajetková ujmanepokrýva dostatočne a nepredstavuje pre navrhovateľov primeranú satisfakciu, čo je primárnym cieľom
priznaného plnenia. Síce treba prisvedčiť konajúcemu súdu v tom, že sa pokúsil o zobjektivizovanie a
badať v rozhodnutí snahu o priblíženie sa v Slovenskej republike akceptovateľným, akým je napríklad

existencia právnej úpravy aj v okolitých štátoch, čo je v poslednej dobe celkovo trendom, pretože isté
ustálenie hodnoty ľudského života možno vidieť v udalostiach, kedy bolo poskytnuté plnenie pozostalým
po usmrtenom horolezcovi či po zastrelenom slovenskom vojakovi v Afganistane. V týchto prípadoch
plnenie predstavovalo viac ako 30 000 eur. Potom reflektujúc na túto hodnotu považujú odvolatelia za
základ úvahy pre priznanie túto úroveň. Aspekt, ktorý nemožno prehliadnuť, že dopravná nehoda v

Polomke patrí medzi najtragickejšie v histórii samostatnej Slovenskej republiky, a malo by byť cieľom
odškodnenia, plneného z povinného zmluvného poistenia čo možno najspravodlivejšie. Nejedná sa o
plnenie zo štátneho rozpočtu, ani o plnenie, ktoré by nebolo v prípade takejto udalosti očakávané.
Systém poistenia vytvára totiž podstatné základné rámce, kedy výška plnenia je predpokladaná v oveľa
vyššej miere. Keďže súčasť priznaného plnenia všetkým 26 žalobcom činí približne 331 000 eur, je to
neporovnateľne menej, dokonca len zlomok toho, čo predstavujú limity poistenia, či judikatúra:

a) v zákone č. 381/2001 Z.z. (§ 28c ods. 2 písm. a) ide o sumu 2 500 000 eur bez ohľadu na počet
zranených alebo usmrtených. Teda počíta sa s plnením niekoľko násobne prekračujúcim plnenie v tomto
prípade, na ktoré by bol odporca 2/ povinný v zmysle rozhodnutia. Tak tragická nehoda, ako je tá z
Polomky by totiž nemala byť náhrada za život, ale na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Žiadna
sumapriznanásúdomprismrti-totálnejškodynaživote,niejedostatočnávzhľadomnaspôsobenúujmu

a ani na to, aby nahradila život človeka, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie.
b) Slovenská judikatúra pozná prípady, kedy bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy rádovo vyššia.
i) rodičia dieťaťa, ktoré v dôsledku pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vysúdili sumu
rovnajúcu sa celej priznanej sume v tomto prípade od zdravotníckeho zariadenia, pričom tento prípad
zahŕňa 26 žalobcov;

ii) Ján Slota pri ohrane osobnosti vysúdil 5 000 000,- Sk za poškodenie povesti za to, že denník Nový
čas o ňom napísal, že močil z terasy reštaurácie, čo sa však na súde nepodarilo dokázať a teda jeho
ujma ani nebola ujmou najvyššou, ktorou je smrť blízkej osoby;
iii) JUDr. Štefan Harabin vysúdil 1 000 000,- Sk od denníka SME za zverejnenie nepravdivého tvrdenia,
že za komunizmu odsúdil do väzenia kňaza za prejav jeho viery, v ďalšom spore 3 000 000,- Sk od

vydavateľa denník Pravda;
iv) JUDr. Róbert Fico, CSc. vysúdil 2 000 000,- Sk od Spoločnosti 7 Plus za zverejnenie nepravdivej
informácie, že sa o novinároch vyjadril, že sú „špinaví hajzli“, a taktiež 1 000 000,- Sk za zverejnenie
tvrdenia, že krádež auta jeho manželky bola políciou protekčne vyšetrená.

8. Žalobkyňa 6/ ako dcéra, ktorá prišla v jednom okamihu o oboch svojich rodičov, vidí priestor na
zodpovedajúce odškodnenie vo vyššej plnení, keďže sa jedná o stratu nie jedného blízkeho ľudského
života tak, ako to bolo prezentované počas celého konania. Zásah je najvyšší možný aj v tom, že sa
vlastne rozpadla celá rodina neb.. a neb. Ing. C. E., ktorí ako rodičia už neuvidia svoju dcéru a syna,
nedočkajú sa ani vnúčat a spoločných radostí a naopak, žalobkyňa 6/ ako dcéra sa musí v živote zaobísť

bez rodičovských rád a pomoci a prebrala tak predčasne úlohu najstaršieho člena rodiny vo svojich 36.
rokoch.

9. Žalobca 11/ svoje odvolanie dôvodí rovnako ako jeho sestra tým, že nepovažuje priznanú sumu
za zodpovedajúcu existujúcim spoločenským hodnotám, čo pripisuje aj neexistencii príslušnej právnej

úpravy. Pri nehode sa jednalo o smrť oboch rodičov, preto priznaná sumu 26 000eur túto skutočnosť
nezohľadňuje dostatočne. Zotrváva pritom na názore, ktorý prezentoval už v predošlom písomnom
odvolaní a to, že :
„Ako občan SR a občan EÚ sa musím čudovať nad rozdielnosťou metrov, akými merajú nadnárodné
poisťovacie spoločnosti hodnotu ľudského života a s tým spojenú kompenzáciu utrpenia zo straty

blízkeho človeka v Západnej Európe a u človeka z postsocialistického bloku. Hanbím sa za to, ako musí
bežný človek našej republiky bojovať o veci, ktoré sú v civilizovanej spoločnosti absolútne samozrejmé
a uráža ma ľahostajnosť, s akou pristupuje slovenský právny systém k danej problematike. Vyslovujem
súčasne žiadosť kompetentným inštitúciám Slovenskej republiky, aby zmenili právne vákuum danej
problematiky a zabezpečili svojim občanom dôstojnú istotu priznania nároku nemajetkovej ujmy v

prípade straty ľudského života, a čo možno najpresnejšiu definíciu tejto ujmy hodnotou, akou má byť
kompenzovanánásilnástrataľudskéhoživota.Stotožňujemsasnázoromštátu,ktorýbežnekompenzuje
zmiernenie utrpenia zo straty blízkeho človeka sumou 30 000eur; z dôvodu straty oboch mojich rodičovžiadam priznať sumu 60 000 eur. Preto oceňujem prehodnotenie pôvodnej výšky a jej zvýšenie, avšak
sumu 26 000 eur za stratu oboch rodičov nemôžem akceptovať ako spravodlivú pre mňa.“

10. Žalobca 14/ svoje odvolanie dôvodí tým, že odôvodnenie výšky odškodnenia súdom I. inštancie
je výsledkom toho, že súd bez akýchkoľvek podkladov v plnej miere uveril výpovedi svedkyne G. G.,
manželky odsúdeného žalovaného 1/ C. G., ktorej výpoveď bola preukázateľne účelová s cieľom
žalobcu14/ a celú rodinu očierniť.

11. Žalobca 15/ svoje odvolanie dôvodí tým, že rovnako ako žalobca 14/ nepovažuje odškodnenie
spôsobenej ujmy stratou svojho brata za dostatočné a v plnom rozsahu zotrváva aj na dôvodoch žalobcu
14/. Priznaná suma nezohľadňuje skutkové okolnosti istené súdom prvého stupňa dostatočne, pretože
1 500 eur je spoločensky neakceptovateľných. On i neter a synovec (žalobcovia 6/ a 11/) prišli o rodinné
puto s bratom a jeho manželkou; je potrebné sa pri tejto okolnosti pristaviť a pouvažovať, či plnenie
na takejto nízkej hranici je akceptovateľné vo svetle iných rozhodnutí v okolitých štátoch ale najmä na

domácej pôde, kedy sa v sporoch o „banality“ priznávajú desaťtisíce euro, a keď ide o ľudský život,
potom súd prizná 1 500 eur, hoci sa žalobca 15/ o tento spor nijako nepričinil svojím správaním a bola tu
nekonečná možnosť odškodnenia nielen dobrovoľným plnením, a to aj počas 6 rokov trvajúceho sporu,
ale aj zo strany poisťovne (žalovaného2/), ktorá má pre tento prípad plniť a nie sa stále vyhovárať.

12. Žalobca 22/ svoje odvolanie dôvodí tým, že priznaná suma 7 000 eur nezohľadňuje spôsobenú ujmu,
pretože v najlepších rokoch prišiel o manželku, s ktorou vychovával 2 dcéry a s ktorou sa tešil na vnúčatá
a spoločnú starobu.
„K osobe žalovaného 1/ poznám ho už od jeho 16 rokov a viem, akými spôsobmi čo dokázal a čoho je
schopný. Chcem sa vyjadriť k udalostiam (scenáru), ako to všetko prebiehalo od samého začiatku. Tu

chcem podotknúť, že žalovaný 1/za vyhrážanie sa p. G. bol odsúdený na 1 rok, čo mu bolo pripočítané k
trestu za uvedenú tragédiu. Chcem zdôrazniť, že v tomto duchu sa niesli aj všetky pojednávania - hneď
na začiatku som bol obvinený, že som viedol mimomanželský život a to stále doteraz a bez akýchkoľvek
dôkazov! To všetko len na základe tvrdenia jeho právnej zástupkyne - paragraf § 120 O.s.p. ods. 1, 4
platí len pre mňa a druhá strana si môže tvrdiť čo chce a nemusí dokazovať svoje tvrdenia? Sudcovi

neboliktomupredloženéžiadnerelevantnédôkazy.StačiloibavyjadreniesvedkyneMinarovičovej,ktorá
mala iba sprostredkované informácie! Keď som sa pýtal F. G., ktorý bol vtedy na pojednávaní, čo to má
znamenať, ten mi povedal, že oni nič, že to vymyslela jeho právna zástupkyňa. Ja som si túto jej taktiku
overoval aj u iných advokátov, ktorí mi potvrdili, že táto taktika sa bežne používa pri pojednávaniach
o odškodnení na súdoch v takýchto prípadoch. Z jej ´vyjadrení bolo cítiť suverenitu, ba až aroganciu.

Najprv ma obvinila pred všetkými prítomnými a hlavne pred mojou švagrinou a švagrom, čo bol jej zámer,
čím poškodila moje dobré meno a povesť a právo na súkromný život podľa § 11 Obč. zákona a neskôr
sa vyjadrila aké to muselo byť pre mňa ťažké sa obhajovať pred prítomnými. Tieto vyjadrenia sú samé
polopravdy a klamstvá, ku ktorým sa neskôr ešte vyjadrím. Boli sme manželia skoro 30 rokov, nikdy
nebol podaný žiadny návrh na rozvod manželstva, o mojom určitom prehmate, ktorý sa stal asi 1,5 roka

pred tragédiou manželka vedela, žili sme stále neprerušene v spoločnej domácnosti a manželstvo plnilo
spoločenskú úlohu. Chcem veriť, že tento môj prehmat v mojom prípade nepôsobí retroaktívne. Dva
týždne pred tragédiou sme boli spolu na plese, a to aj s G. a keby to bolo také zlé medzi nami, ako
sa pokúšala svedkyňa vykresliť, tak určite sa nepôjdeme spolu zabávať. U žalovaného 1/ sú motívom
peniaze, ktoré on nerád dáva ale rád berie. A u poisťovne detto, čo je o nich všeobecne známe. Padlo

vyjadrenie, aby pri odškodňovaní G. neutrpel sociálnu a ekonomickú ujmu. My, ktorí poznáme jeho
pomery to vnímame ako výsmech pre nás všetkých. Vlastní (vlastnil) obchodné centrum Stred, ktoré
kúpil za 20 mil. Sk, vilu s rybníkom a parkovacími miestami v Závade, chatu na Spiši, ktorú medzitým
predal, rodinný dom, dopravnú firmu a rôzne pozemky zapísané na firmu. Jeho manželka chodí na
finančnenákladnédovolenky(Kuba,Talianskoapod.).Ačoujmypozostalýchpodopravnýchnehodách?

Na tých každý kašle alebo sa odškodnia smiešnymi sumami ako v tomto prípade. Aj my pozostalí
máme tiež sociálne, ekonomické a hlavne psychické ujmy a iné, ktoré vôbec naše zákony neriešia, lebo
absentujú. Nám tento stav zostane do konca života. Ako som sa dozvedel, G. bude onedlho prepustený
z výkonu trestu na podmienku a môže spokojne podnikať ďalej a užívať si života. Je tu jasná absencia
Zákona o odškodnení pozostalých po dopravných nehodách, sú tu rôzne rozhodnutia súdov v tej istej

veci a veľký pocity krivdy. Po tom všetkom som pochopil, že tu vládne nespravodlivosť, prieťahy, že
súdnesporyajtiebanálnetrvajúveľmidlho.Odsúdenísmevlastnebolimy,všetcipozostalí.Rozhodnutia
alebo rozsudky môžu byť zákonné ale nespravodlivé. Realizovanej zbierke sa pripisuje veľmi dôležitá
úloha, ktorá nemá žiadny vplyv na odškodnenie pozostalých, kde sa snaží dať do popredia príspevokG. 2 000 eur, hoci jeho možnosti boli oveľa väčšie a vzhľadom k tomu, že spôsobil tragédiu bola to
morálna povinnosť. Jeho príspevok vnímam len ako nutné gesto, nič iné, nie ako pomoc pozostalým,
len aby sa na to mohlo poukazovať, čo sa aj stalo. Zrejme sa to udialo len pre tento efekt. Zo zbierky

sme dostali 789,88 eur. Do týchto súm zo zbierky boli zahrnuté aj sumy 5 081,62 eur, ktoré dostali moje
dcéry (žalobkyne 25/ a 26/) zo životnej poistky matky. Presne o tieto sumy boli moje dcéry ukrátené pri
odškodňovaní. Syn a dcéra Q. dostali po 16 000 eur, moje dcéry B. 9 000 eur a C. 10 000 eur. Vníma
to ako nespravodlivosť súdu voči nemu a dcéram“.

13. Žalobkyňa 25/ svoje odvolanie taktiež dôvodí tým, že priznaná suma 9 000 eur nezohľadňuje
spôsobenú ujmu. So svojou maminou mala hlboké nadštandardné citové vzťahy, nie štandardné ako to
zdôvodnil súd. Skoro každý deň si volali cez skype a keď mi to dovolili finančné prostriedky, tak som
rodičov vždy navštívila na Slovensku. Súdom navrhnutá čiastka jej nikdy nevráti to, čo mala s mamou a
čo navždy stratila, jedinú kamarátku, ktorá bola pre mňa veľkým vzorom, zmyslom života a poskytovala
mi nenahraditeľnú pomoc, oporou a istotou, vždy keď to potrebovala. Chýba jej opora a istota, ktorú

matka predstavovala. Je veľmi sklamaná z rozhodnutia súdu, že podľa čoho hodnotí citové väzby aj
u rodičov, keď u iných ich považuje za veľmi významné a u jej rodiny „len“ štandardné. 7 rokov nežila
síce v spoločnej domácnosti, pretože bola nútená odísť zo Slovenska kvôli zamestnaniu, a vie, že tí,
ktorí odišli z rôznych dôvodov do zahraničia mali ešte väčšiu citová väzbu k najbližšej rodine ako tí, ktorí
mohli každý deň spoločne prežívať.

14. Rovnako žalobkyňa 26/ podala odvolanie z obdobných dôvodov ako jej sestra žalobkyňa 25/. Má
za to, že pri stanovení sumy sa u nej oproti iným rodinám v tomto prípade nezohľadnili bezdôvodne tie
isté skutočnosti o kvalite života rodiny. S matkou mala nadštandardný vzťah, rovnako aj s otcom ho má
doposiaľ. Mrzí ju rovnako ako jej sestru, že sa s matkou nemohla podeliť o ukončenie vysokoškolského

štúdia, nemôže s ňou počítať do budúcna ako so starou matkou pre vnúčatá. To sa nedá sumou 10
000 eur nahradiť. Odrazu žiť bez matky vo veku, kedy nazrela do sveta dospelosti, nie je jednoduché a
vyrovnanie sa s tým nie je nemožné dosiaľ. Nakoľko konajúci súd priznal plnenie čo do výšky 10 000 eur,
odvolaniežalobkyňa25/podávačodosumy15000eur,predstavujúcejrozdielmedzipriznanousumoua
sumou, ktorá by vychádzala z vyššie uvedeného. Práve to, že objektívnou stránkou tejto udalosti je smrť

mnohých ľudí pri nehode autobusu by malo byť v tomto prípade zohľadnené, pretože cestujúci nastupuje
do autobusu s tým, že ak sa niečo stane, existuje zákon (povinné zmluvné poistenie), v zmysle ktorého
budú poškodení odškodnení a bude im nahradená ujma. To však v tomto prípade úplne dostatočne
nestalo.

15. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo
žalobečiastočnevyhovené,namietalvýškupriznanejnáhradynemajetkovejujmy jednotlivýmžalobcom.
Vytýkal okresnému súdu, že nevzal do úvahy výsledky dokazovania, predovšetkým neprihliadal na
okolnosti zásahu do osobnostných práv žalobcov a skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas súdneho
konania. Keďže sa súd pri výpočte základných súm inšpiroval zákonom č. 215/2006 Z.z., mohol ísť

ešte ďalej a pri ustálení finančnej kompenzácie mohol prihliadať aj na ďalšie ustanovenia tohto zákona,
podľa ktorých Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia
v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí
sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom (§ 5 ods. 1). Poškodenému sa v prípade ujmy na
zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť maximálne finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou

odškodnenia vypočítaného podľa odseku 1 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už poškodený
dostal ako náhradu ujmy na zdraví (§ 5 ods. 2). Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto
zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy (§ 6). Poškodeným sa rozumie osoba,
ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví ; ak táto osoba v dôsledku tohto činu
zomrela (ďalej len „zomretý“), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieža po zomretom, a ak ich

niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Ak
zákonodarca limitoval celkovú sumu odškodnenia obetí násilných trestných činov päťdesiatnásobkom
minimálnej mzdy, aj v tomto prípade mal súd podľa nášho názoru limitovať hornú hranicu finančnej
kompenzáciesumou12225eur,odktorejmalodrátaťkonkrétnesumypoukázanéjednotlivýmžalobcom,
či už z verejnej zbierky organizovanej mestom Bánovce nad Bebravou (u žalobcov v 1./, 2./, 4./-8./,

11./, 16./-22./, 25./, 26./, rade) alebo zo životného poistenia zomrelých osôb (u žalobkýň v 25./ a 26./
rade). Taktiež mal súd z tejto základnej sumy odrátať primeranú časť po zohľadnení ďalších skutočností
preukázaných v tomto konaní, ako napr. blízky vzťah žalovaného v 1./ rade k zomrelým a pozostalým
osobám, správanie žalovaného v 1./ rade po nehode, správanie niektorých žalobcov po nehode apočas súdneho konania (aj súd konštatoval, že motívom niektorých žalobcov nie je to, čo je zmyslom
ochrany osobnosti - str. 29 rozsudku), a ďalšie okolnosti, ktoré súd zistil z vykonaného dokazovania
(popísané na str. 29 a 30 rozsudku). Našim úmyslom nie je bagatelizovať predmet tohto konania, ani

spochybňovať či znevažovať hodnotu ľudského života, no v tomto konaní bolo už neraz vyslovené,
že primeraná náhrada za zásah do osobnostných práv nie je priamo úmerná hodnote ľudského
života, pretože hodnota ľudského života sa nedá vyčísliť. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy a
rôznorodú súdnu prax je preto treba vytvoriť spravodlivé podmienky a pravidlá pre vyčíslenie finančnej
kompenzácie, ktorých následkom by nemala byť finančná likvidácia žalovaného v 1./ rade. Súd v tomto

prípade prihliadal na výšku kompenzácie, ktorá bola priznaná napr. v Rakúsku, tj. 13 000 eur za smrť
matky, no je treba si uvedomiť, že v Rakúsku bola v roku 2009 minimálna mzda v sume 1 000 eur,
zatiaľ čo na Slovensku bola v sume 295,50 eur. V Belgicku, na ktoré súd poukázal pri určení sumy
finančnej kompenzácie za stratu súrodenca či dospelého dieťaťa, bola minimálna mzda v roku 2009 v
sume 1 387 eur, no napriek tomu súd rozsudkom priznal žalobcovi za stratu súrodenca alebo rodičovi
za stratu dospelého dieťaťa dvojnásobnú finančnú kompenzáciu, ako je paušálna suma upravená v

Belgicku. Ďalším podstatným faktom, ktorým sa súd pri vyčíslení finančnej náhrady nezaoberal,
je celkový okruh osôb, ktoré uplatňujú finančný nárok za stratu blízkej osoby. Zákon č. 215/2006
Z.z. obmedzuje počet poškodených a určuje, že poškodeným je pozostalý manžel po zomretom a
pozostalé dieťa po zomretom, a len ak ich niet, tak je poškodeným rodič po zomretom. Opäť, úmyslom
zákonodarcu bolo určitým spôsobom limitovať rozsah odškodnenia. Aj v Rakúsku je výška nemajetkovej

ujmy limitovaná okruhom osôb. Napriek tomu, že súd priznal všetkým žalobcom nárok podľa § 13
Občianskeho zákonníka a uznal ich aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 11 Občianskeho zákonníka, pri
určení výšky nemajetkovej ujmy mal prihliadať aj na okruh osôb, ktoré si nárok uplatnili (napr. ak vo
vzťahu k jednej zomrelej osobe si uplatnil nárok pozostalý manžel, detí aj súrodenci, prípadne aj rodičia,
zatiaľ čo vo vzťahu k inej zomrelej osobe si nárok uplatnil len pozostalý manžel). Aj z tohto dôvodu

mala byť výška náhrady nemajetkovej ujmy u väčšiny žalobcov nižšia oproti priznanej sume (napr. po
neb. G. G. si uplatnil nárok pozostalý manžel, dve deti a dvaja súrodenci - žalobcovia v 22./-26./ rade;
po neb. F. Q. si uplatnili nárok pozostalý manžel, dve deti a súrodenec - žalobcovia v 5./, 7./, 8./ a
13./ rade). Napokon samotný žalobca v 21./ rade uviedol že „ho zraňuje, keď na jeho smútku a priete
stavia niekto rodinný biznis..“. Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa

nášho názoru súd nedostatočne prihliadal na jedinečné okolnosti tohto prípadu a výsledky dokazovania
konštatované v odôvodnené rozhodnutia a verifikovateľným spôsobom nezohľadnil tieto významné
okolnosti pri priznaní nároku žalobcom. Z odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa zdôvodnenia
výšky priznanej náhrady jednotlivým žalobcom nie je zrejmé, akým spôsobom a či vôbec súd premietol
do výške priznanej finančnej kompenzácie výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne kamarátsky,

resp. rodinný vzťah žalovaného v 1./rade k usmrteným osobám, resp. k pozostalým žalobcom, dopravné
značenie, ktoré nespĺňalo zákonné požiadavky, nedostatočné rozhľadové pomery, trestné odsúdenie
žalovaného v 1./ rade, snaha žalovaného v 1./ rade pomôcť zraneným po dopravnej nehode, finančný
príspevok rodiny žalovaného v 1./ rade do verejnej zbierky, neunesenie dôkazného bremena na strane
navrhovateľov, správanie niektorých žalobcov počas súdneho konania, ktorí sa snažili žalovaného v 1./

rade očierniť a ublížiť jeho rodine (žalobcovia v 14./ a 22./ rade), alebo ktorých motívy neboli úplne
nezištné. Vzhľadom na konštatovanie súdu, že žalobca v 22./ rade porušil základnú povinnosť manžela,
čím sa jeho manželstvo javilo len ako formálne, a súčasnej svedkyňa - sestra žalobcu a tiež jeho
dve dcéry (žalobkyne v 25./ a 26./ rade) potvrdili, že nebohá manželka žalobcu bola v manželstve
nešťastná, sa výška priznanej finančnej náhrady v sume 7 000 eur javí ako veľmi neprimeraná a

nezodpovedajúca výsledkom dokazovania. Podľa nášho názoru bola suma finančnej kompenzácie
priznanej žalobcovi v 22./ rade prvotným súdnym rozhodnutím (1 000eur) zodpovedajúce skutkovým
okolnostiam preukázaným v tomto konaní. Taktiež bola primeraná suma náhrady nemajetkovej ujmy
priznaná pôvodným súdnym rozhodnutím žalobcom, ktorým zomrel súrodenec (suma 1 500 eur), a
rodičom, ktorým zomrelo dospelé dieťa (suma 3 500 eur), čo zodpovedá aj belgickej právnej úprave

výšky náhrady. Rovnaká výška odškodnenia mala byť podľa nášho názoru priznaná navrhovateľom v 3./,
9./, 10./,12./, 13./, 15./, 23./ a 24./ rade a vo vzťahu k žalobcovi v 14./ rade mala byť znížená na polovicu.

16. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmý spôsob výpočtu priznaných náhrad jednotlivo u každého žalobcu.
Keďže výšku priznaných náhrad súd určuje na základe voľnej úvahy, vzhľadom na vyššie uvedené

navrhujeme, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súd Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.05.2016,
č.k. 5C/63/2011-889 zmenil tak, že výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcovi v
1./ až 26./ rade primerane zníži s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a v tomto súdnom konaní
preukázané okolnosti zásahu do osobnostných práv žalobcov.17. Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a navrhol žalobu žalobcov 1/-26/ proti nemu zamietnuť. V

odvolaní uviedol, že rozsudok okresného súdu zo dňa 05.05.2016 je už v poradí druhým rozhodnutím
okresného súdu v tejto veci. Proti prvému rozsudku zo dňa 15.07.2013 podali odvolanie len niektorí
žalobcovia 1, 2, 6, 11, 14, 15, 22 a 25 a odvolanie sa týkalo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu
zamietol. Odvolanie proti rozsudku zo dňa 15.07.2013 podal aj žalovaný 2 v časti, ktorej súd žalobcom
1-26 vyhovel. Ostatní žalobcovia: 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24 a 26 sa

voči prvostupňovému rozhodnutiu v zamietajúcej časti neodvolali. Krajský súd v Trenčíne uznesením
6Co/741/2013-640 zo dňa 24.11.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsah odvolacieho prieskumu krajským súdom bol daný odvolaniami žalobcov 1, 2, 6, 11, 14, 15,
22 a 25 a žalovaného 2 a súd bol v zmysle vtedy platného § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania. Odvolaním nenapadnuté výroky v časti zamietnutia nárokov žalobcov 3, 4, 5, 7, 8,
9, 10, 12, 13, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24 a 26 nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehota

na podanie odvolania. Pokiaľ okresný súd v novom rozsudku zo dňa 05.05.2016 opätovne konal a
rozhodoval aj o nárokoch žalobcov 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24 a 26 v
časti, v ktorej boli ich nároky v predchádzajúcom rozsudku vo zvyšku zamietnuté, nepostupoval správne,
pretože opätovnému rozhodnutiu bránila prekážka res iudicata. Okresný súd založil svoje rozhodnutie
voči žalovanému 2 opäť na nesprávnom právnom posúdení, keď konštatuje, že žalovaný 2 je v tomto

konanívecnepasívnelegitiminovanýknáhradenemajetkovejujmyvpeniazochžalobcom,pričomokrem
pôvodného odôvodnenia, ktoré uviedol vo svojom prvom rozsudku (že nemajetková ujma podľa § 13
OZ spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla ) toto dopĺňa o ďalšie (str. 26 a 27 odôvodnenia): odvoláva sa na tzv. motorové
smernice (Smernica Rady č. 72/166 EHS, Smernica č. 90/232 EHS, Smernica č. 2000/26ES, na tzv

eurokomformný výklad pojmu náhrada škody a škody na zdraví, na rozhodnutie Súdneho dvora EU zo
dňa 30.10.2013 vo veci Haasová, C-22/12 a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, ktorými je „súd
viazaný a ktoré majú prednosť pred rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach, podľa ktorých nie
je daná vecná pasívna legitimácia poistiteľov“. S uvedeným právnym posúdením veci konajúcim súdom
nesúhlasíme, považujeme ho za nesprávne a v rozpore s aktuálnou právnou úpravou zodpovednosti

za škodu v Občianskom zákonníku, v rozpore s právnou úpravou povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zákone 381/2001 Z.z. ako aj
aktuálnou rozhodovacou praxou. Odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi 2 je okrem toho
nedostatočné, nepresvedčivé a bez potrebnej argumentácie. Napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne
v tejto veci už vyslovil svoj právny názor v uznesení zo dňa 24.11.2014, dovoľujeme si kontinuálne

zotrvať na neexistencii pasívnej legitimácie žalovaného 2 a apelovať na odvolací súd v tom smere, že
zaviazanie žalovaného 2 by bolo priamym porušením princípov právnej istoty a zákazu retroaktivity.
Obdobne nález Ústavného súdu SR zo 14.09.2006, sp. zn. IV.ÚS49/2006 napriek uvedenému, keď
sme v konaní okresnému súdu poukázali na viaceré súdne rozhodnutia v obdobných veciach ako je
prejednávaná v tomto konaní (NS SR 4Cdo/160/07, NS SR 2Cdo93/2008, NS SR 4Cdo/168/2009, KS

BB 13Co/39/2012, 5Co/141/2011, KS Prešov 12Co/89/2013 ako aj ďalšie rozhodnutia českých súdov,
ktoré vychádzajú z podobného právneho prostredia ako je naše), keď uvedené súdne rozhodnutia
vyslovili záver, že poisťovňa nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv, resp. neexistuje poistné krytie uplatneného nároku
na nemajetkovú ujmu titulom zásahu do práva na ochranu osobnosti v zákone 381/2011 Z.z., okresný

súd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná opätovne rozhodol protichodne so zaužívanou judikatúrou.
S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (OSP), ktorý tiež zakotvuje
princíp právnej istoty v čl. 2 ako jeden zo základných princípov súdneho konania. Keďže SR je právnym
štátom, je zrejmé, že by v ňom mali platiť právne zásady, na ktorých je postavená demokratická
spoločnosť (vrátane princípu právnej istoty) a súdy by mali vychádzať z právneho stavu, ktorý platí a

nie ktorý by mal platiť. Bol by to v opačnom prípade koniec záväznosti aktuálneho znenia legislatívy a
začiatok právnej anarchie a neistoty. Právny názor prvostupňového ako aj odvolacieho súdu v tomto
konaní považujeme za nesprávny z viacerých dôvodov, ktoré sme počas súdneho konania viackrát
uvádzali, či už v našich písomných vyjadreniach (aj v rámci odvolania) alebo ústnych prednesoch
na pojednávaniach a na týchto tvrdeniach trváme. Súčasná právna úprava zákona č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“) v § 4 taxatívnym spôsobom vymedzuje okruhy, ktoré sú poistením kryté. V
tomto ustanovení však zákon o PZP s poistením nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka nepočíta. Tento stav, ktorý tu bol od počiatku zákonného poistenia upraveného vyhláškouč. 423/1991 Zb. a trvá aj v súčasnosti za účinnosti zákona o PZP, nikdy nebol spochybňovaný a
dokonca zo strany štátu opakovane podporený v tom smere, že jeho tvorcovia nemali v úmysle náhradu
nemajetkovejujmypodľa§11anasl.Občianskehozákonníkadotohtopoisteniazahrnúť.Zdôrazňujeme,

že súčasná právna úprava dôslednej odlišuje právo na náhradu škody a právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ako dva samostatné právne inštitúty. Vo svetle prijatého rozhodnutia ESD vo veci
Haasová je však nutné konštatovať, že Súdny dvor v rozsudku nevyložil, či v rámci ním posudzovanej
vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného poistenia je zahrnutá aj náhrada
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí dopravných nehôd alebo nie. Súdny dvor preto

žiadnym spôsobom nespochybnil závery doterajšej judikatúry SR, aplikujúcej vnútroštátne právo, v
zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do PZP. Súdny dvor EU iba uviedol, ako by
úprava tejto otázky mala vo vnútroštátnom práve v súlade s komunitárnou úpravou vyzerať. Pokiaľ
je preto prítomný názor, že by Slovenská republika nesprávne implementovala príslušnú Smernicu
a vznikla tým žalobcom škoda, medzinárodné rozhodnutia jednoznačne ustanovujú, že žalovať svoj
nárok môžu jedine voči štátu. Prípadné nedostatky pri transpozícii smerníc rozhodne nemôžu pôsobiť v

neprospech fyzickej alebo právnickej osoby, t.j. ani poisťovni spoliehajúcej sa na záväznosť platných a
účinnýchnoriemvnútroštátnehoprávnehoporiadku.Akaktuálnasúkromnoprávnaúpravanáhrady(unás
Občiansky zákonník) náhradu za nemajetkovú ujmu pozostalých neupravuje (nepozná) v ustanoveniach
§ 442 a nasl., potom nie sú tieto nároky kryté ani povinným zmluvným poistením. ESD si uvedomuje, že
môže síce dávať odporúčania národnému zákonodarcovi ako by mal postupovať po vydaní rozsudku

ESD, ale mu nemôže prikázať, aby hmotnoprávnu úpravu nárokov poškodených (príp. ich pozostalých)
upravil určitým spôsobom. Odškodňovacie právo nie je vec európskeho, ale národného práva (táto
právomoc nebola zatiaľ prenesená na EÚ). Súdny dvor vo svojom rozsudku predovšetkým pripomína,
že povinnosť krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami sa odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody vyplývajúcej zo zodpovednosti poisteného

za škodu. Zatiaľ čo povinnosť krytia poistením je definovaná a zabezpečená právom Únie, rozsah
náhrady škody sa v zásade spravuje vnútroštátnym právom (Súdny dvor EÚ, tlačové komuniké č.
144/13). Občiansky zákonník v príslušných ustanoveniach upravujúcich náhradu škody pritom upravuje
len 2 nároky nemajetkovej povahy - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poistné krytie
týchto nárokov poisťovne nenamietajú z dôvodu, že sú jednoznačne zákonom zaradené medzi nároky

odškodňované v rámci spôsobenej škody na zdraví. Náhrada nemajetkovej ujmy titulom zásahu do
osobnostných práv v zmysle § 11 a 13 Obč. zák. je však vyčlenená a upravená samostatne a nemá vo
vzťahu k náhrade škody ani subsidiárny vzťah. Ide o samostatný nárok, ktorého vznik a spôsob náhrady
sa spravuje samostatným režimom, ktorý je absolútne nezávislý od zodpovednosti za spôsobenú
škodu a rozsahu jej náhrady. Napokon tento názor zodpovedá aj rozhodnutiam Najvyššieho súdu

SR, ktorý vyslovil názor, že náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv nie je škodou
na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a tým pádom nie je krytá povinným
zmluvným poistením. Pozostalí môže aj podľa súčasnej úpravy žalovať pôvodcu zásahu do ich súkromia
podľa ustanovení § 11 a 13 Obč. zák. Takéto ujmy však PZP nekryje. Pokiaľ sa súd v rozhodnutí
odvoláva na tzv. motorové smernice a eurokomforný výklad, k tomuto uvádzame nasledovné: Smernica

ako akt. komunitárneho práva je adresovaná výlučne členským štátom, nezaväzuje a nezakladá
priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžaduje si transpozíciu do vnútroštátneho
právneho poriadku formou aktu členského štátu, pričom výber formy a právnej sily aktu implementácie
je ponechaný na členský štát. Smernice teda nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a ich
záväznosť je daná judikatúrou ESD výlučne v rozsahu: nepriamej záväznosti (nepriameho účinku)

- ako interpretačný rámec, ktorý však nesmie byť contra legem vnútroštátnemu právu a priamej
záväznosti (priameho účinku) - zaväzujúc však výlučne členský štát EÚ na ich transponovanie do
právneho poriadku. Nepriamy účinok smernice spočíva v povinnosti členského štátu vykladať znenie
vnútroštátneho predpisu vo svetle znenia a cieľa smernice (rozsudky C-378/07 Angelidaki, C-397/01
Pfeiffer, C-282/10 Maribel Dominguez, C-268/06 Impact). Zásada konformného výkladu vnútroštátneho

práva má však aj určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je tak obmedzená všeobecnými
zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad contra legem vnútroštátneho práva (rozsudky
C-378/07 Angelidaki, C-397/01 Pfeiffer, C-282/10 Maribel Dominguez, C-268/06 Impact). Pre prípad,
že výsledok stanovený smernicou by nemohol byť dosiahnutý na základe výkladu, právo Spoločenstvá

ukladá členským štátom povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobili jednotlivcom u dôvodu neprebratia
smernice (C-6/90 a 9/90 Frankovich). Vnútroštátna právna úprava, ktorá je pre súd pri rozhodovaní
veci záväzná jednoznačne a bez pochýb určuje, aké nároky sú z povinného zmluvného poistenia
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlakryté(§4zákonaoPZP).Zvýkladuzákona o PZP ako vcelku je zrejmé, že nemajetková ujma nie je uvedeným poistením krytá z dôvodu,
že vnútroštátne právo v rámci náhrady škody nepriznáva poškodenému takýto nárok. Na základe
uvedenéhoniejemožnéanieurokonformnýmvýkladomdospieťkzáveru,ženemajetkováujmavzmysle

ust. §§ 11 - 13 Obč. zák. je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, nakoľko zásada konformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre
výklad vnútroštátneho práva contra legem, ktorý by v tomto prípade znamenal pripísanie náhrady
škody poisťovateľovi v rozpore s tým, čo stanovuje vnútroštátna právna norma (návrh generálneho
advokáta vo veci C22/12 Haasová, bod. 109). Pokiaľ ide priamy účinok smernice (a teda možnosť

dovolávať sa priamej aplikácie tzv. motorových smerníc pred vnútroštátnym súdom voči jednotlivcom)
podľa ustálenej judikatúry ustanovenie smernice má priamy účinok len vtedy, ak je z hľadiska svojho
obsahu bezpodmienečné a dostatočne presné. Významným rozhodnutím v otázke priamej aplikácie
smernice je rozhodnutie vo veci C-152/84 Marshall, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že bezpodmienečné
a dostatočne určité ustanovenia smernice, ktoré neboli členským štátom implementované do konca
stanoveného obdobia alebo neboli implementované správne, majú priamy účinok a jednotlivci sa ich

môžu dovolávať proti členskému štátu. Táto záväzná povaha smerníc vytvára povinnosti len členskému
štátu, ktorému je adresovaná; smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom. Súdny dvor už v
ustálenej judikatúre rozhodol, že smernica nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na
smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať (C-152/84 Marshall, bod 48, C-91/92 Faccini Dori,
bod 20, C-201/02 Well, bod 56). Rozsudok NS SR č. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016 - skutočnosť,

že slovenský právny poriadok nestotožňuje nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy a tieto považuje za 2 samostatne existujúce nároky, pričom náhradu nemajetkovej ujmy nekryje
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
preukazuje aj najaktuálnejšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „NS
SR“), ktorý odstránil akékoľvek pochybnosti o tom, či náhrada nemajetkovej ujmy je alebo nie e krytá

povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Z odôvodnenia rozsudku NS SR č. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016 je zrejmé, že poisťovne v tomto
smere zaujali správny právny názor, keď namietali v takýchto sporoch svoju pasívnu legitimáciu, pretože
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. NS SR zaujal právny názor, že pojem škoda

v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. nesubsumuje v sebe aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada nie je predmetom poistného krytia v
zmysle § 4 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, z ktorého dôvodu poisťovňa nie je v konaní pasívne
legitimovaná. Pokiaľ ide o výšku prisúdených súm jednotlivým žalobcom, považujeme postup súdu
za rozporuplný. V odôvodnení rozsudku poukazuje na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva na

ochranu osobnosti došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Tie sú viacmenej totožné s okolnosťami uvádzanými v prvom
rozhodnutí okresného súdu. Oproti pôvodnému rozsudku sa však súd v novom rozhodnutí vysporiadal
aj s novou skutočnosťou a to rozdelením príspevkov žalobcom z dobrovoľnej zbierky a v súvislosti
so stanovením výšky nemajetkovej ujmy poukázal na sumy priznávané v obdobných veciach v rámci
susednýchkrajínEÚ.Nemôžemesúhlasiťsospôsobomstanoveniavýškynemajetkovejujmy,keďnajmä

pod vplyvom súm prisúdených v iných štátoch EÚ súd u väčšiny žalobcom dokonca prisúdené sumy
oproti pôvodnému rozsudku zvýšil (iné odôvodnenie postupu súdu z rozsudku nevyplýva, naopak súd
rozhodoval vedomý si novej skutočnosti o rozdelení príspevkov zo zbierky žalobcom, s ktorými v prvom
rozsudkuneuvažoval).Orientácianavýškupriznávanýchsúmvinýchkrajináchniejevhodnýmriešením,
pretože je tam iné ekonomické, právne a sociálne prostredie, iná životná úroveň ako v SR.

18. Žalovaný v 2. rade v replike k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že s právnym názorom a
argumentáciou v jeho odvolaní plne súhlasí. Vo svojom odvolaní však prioritne vyjadril nesúhlas
s posúdením právneho základu súdom vo vzťahu k nemu.

19. Žalovaný 2/ v replike k odvolaniu žalobcov 22/ a 25/ uviedol, že podali odvolanie dokonca dvakrát,
z ich podaní nie je jasné čoho sa vlastne domáhajú svojimi odvolaniami. V odvolaní zo dňa 25.7.2016,
ktoré v ich mene podáva splnomocnený zástupca SHM PARTNERS, s.r.o. žiadajú rozsudok zmeniť
tak, že žalobcovi 22/ sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 33 000,- eur
a žalobcovi 25/ sumu 41 000,- eur. Odvolaním zo dňa 25.7.2016, ktoré v mene žalobcov 6/, 11/, 14/,

15/, 22/, 25/ a 26/ podával splnomocnený právny zástupca JUDr. Ing. Michal Ševčík, žalobca 22/ sa
domáha sumy 7 000 eur a žalobca 25/ sumy 16 000 eur, pričom netrvajú už na tom, aby žalovaní 1/
a 2/ boli zaviazaní na zaplatenie solidárne. Dvojité právne zastúpenie týchto žalobcov, pokiaľ právni
zástupcovia nekonajú v zhode, celú situáciu komplikuje a logicky si vynucuje ďalšie úkony, ktorými samajú nezrovnalosti odstrániť. Takéto konanie rozhodne nemožno považovať za účelné a odôvodnené
uplatňovanie práva, čo žiadame zohľadniť pri rozhodovaní o trovách. Obe podania tiež rozchádzajú
v tom, aké mali žalobcovia 22/ a 25/ vzťahy s rodinou G.. V doplnení odvolania zo dňa 26.7.2016

(podpísané SHM PARTNERS s.r.o.) žalobca 22/ poukazuje na skutočnosť, že do predmetnej nehody
mal so sestrou, ktorá je manželkou žalovaného, mimoriadne dobré rodinné vzťahy, pravidelne sa
stretávali, zúčastňoval sa spoločne spoločenských akcií. S tým nekorešponduje vyjadrenie žalobkyne
25/ v odvolaní zo dňa 25.7.2016 (podpísanom JUDr. Ing. Ševčíkom) na str. 8, kde je uvedené, že:
„vzťahy s rodinou žalovaného 1 (G.) nie sú úprimné, tak ako by mali byť. Vzťahy boli naštrbené už

pred tragédiou...“ Žalovaný 2 nebol účastníkom dopravnej nehody ani nepozná rodinný život žalobcov,
preto sa nemôže k niektorým skutkovým okolnostiam uvádzaným žalobcami vyjadrovať ani verifikovať
pravdivosť tvrdení žalobcov. Rozhodne však nesúhlasíme s ďalšími dôvodmi, ktorými sa snaží žalobca
22/ dosiahnuť zvýšenie prisúdenej sumy. Skutočnosť, že žalobca 22/ je bratom manželky žalovaného 1/
má byť podľa neho skutočnosťou odôvodňujúcou zvýšenie priznanej, pretože zásah do osobnostného
práva dotknutej osoby je vnímaný mnohonásobne intenzívnejšie. Žalobca 22/ vidí dokonca ďalší zásah

dosvojhorodinnéhoživotavtom,žemanželkažalovaného1/,ktorájejehosestrouzmenilapodopravnej
nehode svoje správanie a nepodporuje ho v nepriaznivej životnej situácii a odmieta komunikáciu. Vzťahy
medzi žalobcom 22/ a manželkou žalovaného 1/ (svedkyňou v tomto konaní) sú pre posúdenie nároku
žalobcu 22/ právne bezvýznamné. V odvolaní žalobcov uvedených vyššie, podpísanom JUDr. Ing.
Ševčíkom odvolatelia uvádzajú, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ dobrovoľne neplnili, ani len čiastočne

a snahu o plnenie nepreukázali ani počas súdneho konania. Žalobcovia alebo ich právny zástupca
pozabudli, aký nárok je predmetom konania. Keďže žalobcovia sa domáhajú náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, musíme pripomenúť, že učenie výšky náhrady je zákonom zverené súdu (§ 13
ods. 3 OZ). Taktiež povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému 2/ nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu ani dojednanej poistnej zmluvy, preto žalovaný 2/, ktorý do práva na

ochranu osobnosti žalobcov nezasiahol nemal na základe čoho pristúpiť k plneniu v prospech žalobcov
titulom tohto uplatneného nároku. Opäť musíme zdôrazniť, že zákon o PZP 381/2001 Z.z., nehovorí
všeobecne o povinnosti nahradiť škodu (akúkoľvek), ale hovorí o „nárokoch na náhradu škody“, ktoré
taxatívne vymenováva v § 4. Limity plnenia dojednané v poistných zmluvách sa potom taktiež vzťahujú
len k povinnosti poisťovne nahradiť nároky na náhradu škody, za ktoré poistený zodpovedá a ktoré sú

súčasne zahrnuté do poistného krytia. Aj poisťovňa môže na seba prevziať iba také riziká, ktoré dokáže
uniesť. Musí si na to tvoriť technické rezervy a svoju schopnosť plniť svoje záväzky z poistných zmlúv
musí orgánu dohľadu neustále preukazovať (testom primeranosti technických rezerv). Preto musí byť v
poistnej zmluve vždy jasne vymedzený obsah a rozsah poistenia, aby mohla poisťovňa stanoviť poistné
tak, aby bola schopná plniť svoje záväzky. Ak by na základe rozhodnutia súdu bola poisťovňa povinná

platiť aj záväzky nad rámec poistnej zmluvy, tak by ju to mohlo priviesť k takému istému finančnému
bankrotu ako zodpovedného za nemajetkovú ujmu. Tu by to však bolo s vážnejšími dôsledkami na
ostatných poistených a na orgán dohľadu. Štát nikdy o krytí nemajetkovej ujmy neuvažoval ani v čase
zákonného poistenia, keď určoval sám rozsah krytia aj výšku poistného. Po demonopolizácii si štát
neobjednal poistné krytie pre nemajetkovú ujmu, preto poisťovne nikdy nekalkulovali poistné pre tento

druh krytia, nikdy netvorili na to technické rezervy a dohľad nikdy nenamietal porušenie zákona z tohto
titulu. Poisťovacia činnosť musí byť vykonávaná s použitím poistnej matematiky a štatistiky. Žiadna
poisťovňa nedokáže vykonávať svoju činnosť, ak nedokáže predvídať výšku náhrad, ktoré raz bude
musieť vyplatiť. Žalobcovia v snahe dosiahnuť vyššie sumy náhrady nemajetkovej ujmy poukazujú aj
prípady zo slovenskej judikatúry, kedy boli súdmi priznané vyššie náhrady. Je pritom zaujímavé, že ani

jeden z uvedených prípadov nie je skutkovo podobný s prejednávanou vecou. Záverom si dovoľuje
uviesť, že ľudsky chápe tragický rozmer dopravnej nehody v Polomke, ale za daného právneho stavu,
aký v SR platí, nie je nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poistením krytý a teda
voči žalovanému 2/ nie je dôvodný. V odvolacom konaní žiada žalobu žalobcov 1/ - 26/ v celom rozsahu
voči žalovanému 2/ zamietnuť.

20. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ a žalobcov 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/, 26/ uviedol, že:

i) v odôvodnení žalobcov 6/, 11/, 14/, 15/ nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani zdôvodnenie v
čom spočíva nezákonnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia súdu vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobcovia uvádzajú rovnaké tvrdenia ako počas celéhosúdneho konania. Zdôvodnenie odvolania je obsahovo totožné s odvolaním žalobcov zo dňa 12.08.2013
voči pôvodnému rozsudku súdu zo dňa 15.07.2013. Žalobca v 15/ rade zrejme len skopíroval text
pôvodného odvolania, keďže sa podľa jeho obsahu odvoláva voči priznanej sume 1 500 eur (zatiaľ

čo mu súd priznal finančnú kompenzáciu 3 000 eur), odvolanie podáva čo do sumy 23 500 eur (ako
rozdiel sumy 25 000 eur a 1 500 eur) a v odvolacom návrhu žiada, aby súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobcovi v 15/ rade sumu 23 500 eur. Odvolanie žalobcu v 15/ rade považujeme preto za
zmätočné, neodôvodnené a vadné. Žalobca v 14/ rade v odvolaní poukazuje na nevieryhodnosť
výpovede svedkyne G. G., avšak v konaní nenavrhol žiadne dôkazy na vyvrátenie pravdivosti jej

výpovede. Žalobca v 14/ rade mal možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie nadštandardných vzťahov
s nebohým bratom a jeho manželkou. V súdnom konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade a rovnako
aj jeho manželka mali s nebohými manželmi E. veľmi dobrý vzťah. Zároveň bol zo strany žalovaného v
1/ rade v súdnom konaní preukázaný postoj žalobcu v 14/ rade a motívy, ktoré týmto sporom sledoval.
Odvolanie žalobcu v 14/ rade preto považujeme za nedôvodné a účelové a žiadame, aby ho odvolací
súd zamietol.

ii) Žalobcovia v 22/ a 25/ rade podali odvolanie prostredníctvom oboch právnych zástupcov, pričom
jednotlivé písomné podania obsahujú rozdielny odvolací návrh. V písomnom odvolaní vypracovanom
advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., ktoré bolo súdu doručené dňa 28.07.2016, žalobca
v 22/ rade žiada, aby odvolací súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi v 22/ rade sumu 33
000 eur a žalobca v 25/ rade žiada, aby odvolací súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi

v 25/ rade sumu 41 000 eur. V písomnom odvolaní vypracovanom advokátom JUDr. Ing. Michalom
Ševčíkom, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.08.2016, žalobca v 22/ rade žiada, aby odvolací súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi v 22/ rade sumu 7 000 eur a žalobca v 25/ rade žiada, aby
odvolací súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi v 25/ rade sumu 16 000 eur. Máme za to, že
odvolanie žalobcov v 22/ a 25/ rade má vady, je zmätočné a nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, pretože

obsahuje rozdielny odvolací návrh. Absolútne sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu
žalobcov v 22/ a 25/ rade AK SHM PARTNERS s.r.o., podľa ktorého by mal príbuzenský vzťah medzi
žalobcami v 22/ a 25/ rade a žalovaným v 1/ rade byť dôvodom pre zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy.
Je predsa logické, že aj samotný žalovaný v 1/ rade trpí stratou nebohej švagrinej a ako je uvedené
nižšie smútok prekonávali obe rodiny spoločne, čím žalovaný v 1/ rade a jeho rodina prispievali k

zmierneniu následkov dopravnej nehody žalobcov aj inou formou ako peňažnou, a to formou vzájomnej
pomoci a podpory. V dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu aj do rodinného života žalovaného v 1/
rade, ktorý túto ťarchu bude niesť celý život a to ej okolnosť práve pre zníženie náhrady nemajetkovej
ujmy, nie jej zvýšenie. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade boli preukázané všetky okolnosti majúce za
následok zníženie náhrady nemajetkovej ujmy, bližšie popísané v písomnou vyjadrení žalovaného v 1/

rade zo dňa 18.02.2013. Povinnosť zohľadniť vyplatené plnenia žalobcom od iných subjektov z hľadiska
posúdenia adekvátnosti satisfakcie vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 24.11.2014, pričom
súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Preto aj túto námietku právneho
zástupcu žalobcov považujeme za neopodstatnenú.
iii) Pred a bezprostredne po nehode mal žalovaný v 1/ rade a jeho manželka so žalobcom v 2/ rade

a jeho dcérami (žalobkyne v 25/ a 26/ rade) dobrý vzťah. Všetci traja žalobcovia strávili prvé Vianoce
po nehode spoločne s rodinou žalovaného v 1/ rade v ich rodinnom dome, vzájomne si pomáhali,
spoločne smútili a boli si oporou. Je nepochopiteľné, že žalobca v 22/ rade zrazu na všetko zabudol.
Žalobca v 22/ rade sprevádzal žalovaného v 1/ rade ma všetkých trestných pojednávaniach, ako to
sám žalobca v 22/ rade uviedol, vyslovoval mu podporu, pomáhal mu aj pri zabezpečovaní znaleckých

posudkov a ďalších dôkazov pre účely trestného konania, spolu preberali obhajobu žalovaného v 1/
rade. Zrejme aj z tohto dôvodu si žalobca v 22/ rade neuplatnil od žalovaného v 1 rade náhradu
nemajetkovej ujmy v trestnom konaní, ako iní žalobcovia. Zároveň žalovanému v 1/ rade by v tom
čase ani nenapadlo, že žalobca v 22/ bude od neho požadovať finančnú kompenzáciu. Žalovaný v /
rade opravoval dcére žalobcu (žalobkyni v 26/ rade) auto. Je výslovne nepravdivé tvrdenie žalobcu, že

„od tragédie do dnešného dňa spolu s manželkou žalovaného nekomunikoval, čo definitívne prispelo
k rozpadu rodiny“! Rozpad ich rodiny spôsobil až priebeh tohto súdneho konania, prvotný rozsudok
súdu, v ktorom súd priznal žalobcovi náhradu finančnej kompenzácie len v sume 1 000 eur, avšak
predovšetkým obrana žalobcu v 22/ rade, ktorý prostredníctvom osočovania žalovaného a jeho rodiny
chcel získať čo najvyššie finančné odškodnenie. Písomné aj ústne vyjadrenie žalobcu v 22/ rade neboli

vôbec zamerané na preukázanie následkov zásahu do jeho osobnostného práva a zdôvodnenie výšky
požadovanej finančnej kompenzácie, ale práve naopak žalobca v 22/ rade obhajoval svoje zlyhanie v
manželskom vzťahu spôsobom poukazovania na chyby druhých, osočovania žalovaného v 1/ rade a
jeho manželky, ktorá je sestrou žalobcu. Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaný v 1/rade doposiaľ neospravedlnil jemu a jeho rodine za stratu manželky a matky. Žalovaný v 1/ rade zaslal
listy všetkým pozostalým rodinám s ospravedlnením a vyjadrením ľútosti nad stratou blízkych počas
výkonu trestu odňatia slobody z ÚVTOS v Nitre. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1/ rade bol v výkone

trestu odňatia slobody zásielky nemohli byť odoslané ako doporučená zásielka, preto nie je možné
preukázať ich doručenie. Žalobcovi v 22/ rade predmetný list musel byť doručený, pretože žalovanému
v 1/ rade sa ako nedoručená vrátila len jedna zásielka adresovaná p. C.i Q. (žalobcovi v 28/ rade).
Ostatné zásielky museli byť ich adresátom /pozostalým rodinám doručené. Žalovaný v 1/ rade taktiež
vyjadril svoju ľútosť v liste, ktorý zaslal súdu, a tiež prostredníctvom médií po návrate z výkonu trestu

odňatia slobody. Zástupca žalovaného v 1/ rade, F. G., sa v mene žalovaného 1/, ktorý bol po nehode
hospitalizovaný, ospravedlnil a vyjadril ľútosť prostredníctvom médií bezprostredne po nehode. Žalobca
v 22/ rade žiaden zo spôsobov ospravedlnenia nepostrehol, pretože mu na vyjadrení ľútosti nezáleží.
Žalobcav22/radeakojedinýprostriedokprocesnéhoútokuzvolilskutkové tvrdenia,ktorébolizamerané
len na osočovanie rodiny žalovaného v1/ rade, a vôbec nesúviseli s predmetom sporu. Počas výsluchu
uviedol, že jeho manželka vedela o jeho známosti pričom v súčasnosti (tj. ku dňu konania výsluchu

03.12.2012) jeho známosť trvá 3, 4 roky. Z toho vyplýva, že žalobcova známosť trvala minimálne od
decembra 2008, čo sú tri mesiace pred smrťou jeho manželky. Aj žalobkyňa v 25/ rade pri výsluchu dňa
28.08.2012 uviedla, že mama od nej potrebovala psychickú podporu, lebo mala problémy vo vzťahu
s jej otcom. Uviedla, že nesporné tvrdenia svedkyňa G. G. už len doplnila a potvrdila mimomanželský
vzťah žalobcu v 22/ rade, preto nemožno mať pochybnosti o dôveryhodnosti jej výpovede. Výpovede

žalobcov v 22/ a 25/ rade priamo rozporujú tvrdenia ich právneho zástupcu, podľa ktorého „prípadná
kríza či nezhody v manželskom živote mali byť dávno pred úmrtím manželky žalobcu v 22/ rade“ (na
str. 3 odvolania). Žalobcovia v 22/ a 25/ rade z dôvodu osobného neúspechu v spore zmenili rétoriku
a popierajú tvrdenia, ktoré sami uviedli pri výsluchu, čím sa snažia privodiť lepší výsledok v spore. To
však robí ich aktuálnu výpoveď nedôveryhodnou.

iv) K odôvodneniu odvolania žalobkyne v 25/ rade uviedol, že k zmene skutkových tvrdení z dôvodu
osobného neúspechu v spore došlo aj u žalobkyne v 25/ rade, ktorá pri výsluchu 28.08.2012 uviedla:
„najhoršie na tom je, že vodič autobusu je môj ujo a s celou rodinou sme sa stretávali, keď sme boli deti
a aj neskôr, nikdy nám neublížil a preto nepochopím, prečo sa to stalo..... S rodinou žalovaného v 1/
rade sa stretávam, naposledy včera. Keď som na Slovensku, stretnem sa s jeho manželkou a deťmi,

teda bratrancom a sesternicou, porozprávame sa o bežných veciach, ale o tejto veci sa nebavíme“. V
odvolaní 25.07.2016 žalobkyňa v 25/ rade uvádza: „Vzťahy s rodinou žalovaného v 1/ rade (G.) nie sú
úprimní, tak ako by mali byť. Vzťahy boli naštrbené už pred tragédiou a táto nehoda ich rodiny ešte viac
rozdelila ako zocelila..“. Je zrejmé, že aj žalobkyňa v 25/ rade zmenila rétoriku v snahe privodiť si lepší
výsledok v spore a tiež dopomôcť k vyššiemu finančnému odškodneniu aj svojmu otcovi. Vzhľadom aj k

tomu, že rodina žalovaného v 1/ rade pozvala rodinu žalobcov v 22/, 25/ a 26/ rade stráviť s nimi spoločné
Vianoce, nemyslíme si, že je to rodina žalovaného v 1/ rade, kto je v tomto rodinnom vzťahu neúprimný.
v)Kodôvodneniuodvolaniažalobkynev26/radeuviedol,žeodvolaniežalobkynev26/radepovažujeme
za neodôvodnené, navyše zrejme chybou v písaní je žalobkyňa v texte odvolania na str. 8 označená
ako žalobkyňa v 25/ rade. V odôvodnení odvolania žalobkyne v 26/ rade nie sú uvedené žiadne

skutočnosti, ktorými by rozporovala výsledky dokazovania alebo nesprávne skutkové závery súdu, ani
zdôvodnenie, v čom spočíva nezákonnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia súdu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti považujeme odvolania žalobcov v 22/, 25/ a 26/ rade za nedôvodné a účelové a
žiadame, aby ich odvolací súd zamietol.
vi) K odvolaniu žalovaného v 2/ rade uviedol, že je účelové a nedôvodné v snahe vyhnúť sa plneniu.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v časti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade v tomto
konaní je presvedčivé, dostačujúce, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
rozhodnutí zo dňa 24.11.2014 a v plnom rozsahu sa s ním stotožňujeme. Zákon č. 318/2001 Z.z.
upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Účelom tohto zákona je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou.

Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším
dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen
občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený
zásah do osobnostných práv, musí byť táto zodpovednosť predmetom poistného krytia podľa zák. č.
318/2001Z.z.Akbynáhradanemajetkovejujmypozostalýchnemalabyťpredmetompoistnéhokrytia,vo

všeobecnosti by to znamenalo značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za túto nemajetkovú
ujmu. Zároveň§ by to mohlo znamenať aj neistotu pozostalých, či im prisúdená finančná náhrada bude
aj v skutočnosti poskytnutá a v prípade insolventnosti zodpovedného subjektu vymožiteľná. Žalovaný
v 1/ rade nemá vlastné finančné zdroje na to, aby žalobcom kompenzoval nemajetkovú ujmu v sumespolu 331 000 eur. Práve z tohto dôvodu ako prevádzkovateľ motorového vozidla/podnikateľský subjekt
uzavrel so žalovaným v 2/ rade poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s limitom poistného plnenia v sume 20 000 000,- Sk (663 878,37 eur)

na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, riadne si počas platnosti poistnej zmluvy plnil
svoje povinnosti, pričom dôvodne sa spoliehal na to, že v prípade poistnej udalosti poisťovňa splní
svoju základnú povinnosť a poskytne poškodeným poistné plnenie. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
a ďalšie rozhodnutia nižších súdov, na ktoré žalovaný v 2/ rade vo svojom odvolaní poukazuje, boli
prekonané rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z 24.10.2014 vo veci Katarína Haasová/Rastislav

Petrík,BlankaHolingová,zktoréhovyplýva,žečlánokIIIods.1smerniceRady72/166EHSz24.04.1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok I
ods. 1, 2 druhej smernice Rady 84/5 EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14 ES z 11.05.2005 a čl. I prvý

odsek tretej smernice Rady 90/232 EHS z 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, sa
majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu

upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Pri výklade pojmu ujma na zdraví Súdny
dvor prihliadal na rôzne právne poriadky členských štátov s dôrazom na rôzne jazykové mutácie tohto
pojmu, a preto sa sústredil najmä na štruktúru a účel relevantných ustanovení. Podľa bodu 49 rozsudku
v tejto súvislosti treba uviesť, že pojmy ako „ujma na zdraví“, prípadne „osobná ujma“ dopĺňajú pojem
„škoda majetku“, a pripomenúť, že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie

ochrany obetí. Za týchto okolností súd uplatnil extenzívny výklad uvedených pojmov. Z bodu 73 návrhov
vyplýva, že aplikovaný širší výklad zahŕňa nielen zásah do tela, teda do fyzickej integrity obete, ale aj
ujmu, ktorá má „osobný“ teda nemajetkový charakter, čo zahŕňa fyzické, ako aj psychické utrpenie. S
použitím eurokonformného výkladu náhrady škody, škoda na zdraví v ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4, a § 15
ods. 1 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia z hľadiska
zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových
vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti
dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona. Žalovaný v 2/ využíva
nejednotnosť súdnej praxe v tejto oblasti a s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sa snaží zmeniť
už niekoľkokrát vyslovený právny názor konajúceho súdu a tak právne posúdenie veci nakloniť vo svoj
prospech. Tak ako sme už počas súdneho konania uvádzali, bolo by v rozpore s princípmi právnej istoty,
základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právom

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ak by
rozhodnutie súdu nebolo predvídateľné a nebolo by v súlade s procesným právom a jeho pravidlami.
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto
ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré sú povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné

sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej
veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí
vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom
odvolacieho a dovolacieho súdu. Rozhodnutie všeobecného súdu nie je prameňom práva a nie je pre

tunajší súd záväzné. Vzhľadom na nejednotnosť súdnej praxe a rozdielne rozhodnutia súdov v otázke
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade, nemožno v danom prípade uplatniť princíp právneho
štátu o predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, na základe ktorého by súdy mali v podobných veciach
rozhodovať analogicky. V súdnom spise je založených viacero súdnych rozhodnutí s opačným právnym
názoromakototvrdížalovanýv2/rade.Prekonajúcisúdjevšakpodľa§391ods.2CSPzáväznýprávny

názor odvolacieho súdu niekoľkokrát vyslovený v tejto veci (4Co/294/2011-145, 6Co/741/2013-640) a
jeho nerešpektovanie súdom prvého stupňa by spôsobilo nezákonnosť nového súdneho rozhodnutia.
Žiadame, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 2/ rade ako nedôvodné zamietol. Žalovaný v 1/ rade
si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.21. Žalobcovia 22/ a 25/ v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že s jeho tvrdeniami
v odvolaní nesúhlasia a poukazujú na skutočnosť, že súd pri rozhodnutí o výške náhrad priznaných

jednotlivým žalobcom zohľadňoval okolnosti týkajúce sa jednotlivých žalobcov, čo preukazuje jednak
rozličné sumy náhrad priznané jednotlivým žalobcom a taktiež odôvodnenie rozhodnutia súdu týkajúce
sa náhrad priznaných jednotlivým žalobcom. Žalobcovia 22/ a 25/ síce nesúhlasia s odôvodnením súdu
pokiaľideozdôvodnenievýškyimpriznanýchnáhrad,aletvrdeniežalovaného1/oabsenciizdôvodnenia
súdu je nepravdivé. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní súčasne uvádza, že súd pri priznaní náhrad

jednotlivým žalobcom neodpočítal od sumy primeranej náhrady nemajetkovej ujmy sumy poskytnuté
žalobcom pred rozhodnutím súdu z verejnej zbierky, resp. zo životných poistení. Žalobcovia 22/ a
25/ s uvedeným tvrdením žalovaného 1/ nesúhlasia. V nimi podanom odvolaní uviedli, že súd síce
neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že by pri určení výšky priznaných náhrad zohľadňoval sumy
poskytnuté žalobcom z iného dôvodu, avšak vzhľadom na sumy priznaných náhrad je pravdepodobné,
že súd takýto postup uplatnil. Žalobcovia 22/ a 25/ už v podanom odvolaní, resp. jeho doplnení uviedli,

že uvedený postup súdu je nesprávny a neakceptovateľný. Akékoľvek poistné plnenie poskytnuté
poisťovňou pozostalému z dôvodu úmrtia určitej osoby je plnením z poistného vzťahu, teda absolútne
iného právneho dôvodu ako je náhrada nemajetkovej ujmy poskytnutá osobou, ktorá spôsobila smrť
danej osoby zo zodpovednostného vzťahu. Náhrada nemajetkovej ujmy totižto nie je náhradou škody
vzniknutej pozostalému v súvislosti so smrťou určitej osoby a teda poskytnutie poistného plnenia

pozostalému nie je v žiadnom prípade možné započítavať na náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy
pozostalému. Obdobne prostriedky prijaté žalobcami 22/ a 25/ z verejnej zbierky boli poskytnuté ako
príspevok na náhradu nákladov spojených s úmrtím rodinných príslušníkov žalobcov a teda poskytnutie
príspevku z verejnej zbierky pozostalému nie je v žiadnom prípade možné započítavať na náhradu
vzniknutej nemajetkovej ujmy pozostalému. Pokiaľ by sa poistné plnenie zo životného poistenia či

príspevok z verejnej zbierky, teda plnenia poskytnuté osobou odlišnou od osoby zodpovednej za
neoprávnený zásah do osobných práv žalobcov, započítavali na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej
žalobcom protiprávnym konaním žalovaného 1/, časť povinnosti žalovaného 1/ nahradiť nemajetkovú
ujmu vzniknutú žalobcom 22/ a 25/ by bola splnená treťou osobou bez právnej povinnosti nahradiť
žalobcom 22/ a 25/ vzniknutú nemajetkovú ujmu a teda u žalovaného 1/ by došlo v rozsahu plnení

poskytnutých treťou osobou k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia 22/ a 25/ však považujú
za neakceptovateľné, aby sa nakoniec žalovaný 1/ ako osoba zodpovedná za vznik nemajetkovej ujmy
žalobcom 22/ a 25/ v súvislosti s poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy bezdôvodne obohacovala.
Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na súvis výšky minimálnej mzdy a výšky náhrad nemajetkovej
ujmyvinýchkrajináchanaSlovensku,vzmyslektoréhosúpodľanázoružalovaného1/súdomžalobcom

priznané sumy náhrad neprimerané. Žalobcovia 22/ a 25/ však s uvedeným tvrdením žalovaného
1/ zásadne nesúhlasia. V nimi podanom odvolaní poukazovali na skutočnosť, že v prvom rade je
primeranosť priznaných náhrad žalobcom potrebné porovnávať s obdobnými prípadmi prejedávanými
slovenskými súdmi. Rozhodnutie súdu by malo byť v zhode s predchádzajúcou ustálenou praxou v
obdobných prípadoch v Slovenskej republike, pričom v prípade zásadného odklonu od predchádzajúcej

súdnej praxe by súdne rozhodnutie malo obsahovať primerané a presvedčivé odôvodnenie súdu o
dôvodoch odklonu od ustálenej súdnej praxe, predmetné súdne rozhodnutie však takéto zdôvodnenie
neobsahuje. Absolútne odmietajú argumentáciu žalovaného 1/, že súd mal pri určení primeraných
náhrad priznaných žalobcom zohľadňovať súvis medzi sumou minimálnej mzdy a sumy priznaných
náhrad nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch v iných krajinách, pretože na aplikáciu uvedeného

pravidla neexistuje žiadny akceptovateľný či primeraný dôvod. Žalovaný 1/ v podanom odôvodnení
uvádza, že súd mal pri určovaní výšky náhrad priznaných žalobcom zohľadňovať počet osôb, do
osobných práv ktorých bolo zasiahnuté v dôsledku úmrtia jednej osoby. Jednoducho povedané podľa
názoru žalovaného 1/ primerane rastu počtu osôb uplatňujúcich si náhradu nemajetkovej ujmy v
dôsledku úmrtia tej istej osoby má byť suma náhrady nemajetkovej ujmy priznanej jednotlivej osobe

znižovaná. Žalobcovia 22/ a 25/ s uvedenou argumentáciou žalovaného zásadne nesúhlasia. Dôsledky
protiprávneho zásahu do osobnostných práv konkrétneho jednotlivca pokiaľ ide o jeho intenzitu a
dôsledky nie je ničím závislá od počtu osôb, do osobnostných práv ktorých bolo súčasne zasiahnuté
tým istým protiprávnym zásahom. Z uvedeného dôvodu ani výška primeranej náhrady konkrétneho
jednotlivca nemôže byť závislá od počtu jednotlivcov, ktorým je potrebné primeranú náhradu poskytnúť.

22. V písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného v 2. rade žalobcovia 22/ a 25/ uviedli,
že žalovaný 2/ vo svojom podaní poukazuje na rozpor rozsahu odvolania ako aj rozpor
skutkových okolností uvedených v odvolaní vo vyššie uvedenej veci podaného žalobcami 22/a 25/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu SHM PARTNERS s.r.o. a odvolania podaného
prostredníctvom splnomocneného zástupcu URBÁNI & Partner s.r.o. Žalobcovia 22/ a 25/ týmto
potvrdzujú, že v celom rozsahu zotrvávajú na rozsahu odvolania vo vyššie uvedenej veci

podaného splnomocneným zástupcom SHM PARTNERS s.r.o. a rovnako v celom rozsahu zotrvávajú
na skutkových okolnostiach uvedených v odvolaní podaného splnomocneným zástupcom SHM
PARTNERS s.r.o. Žalovaný 2/ následne vo svojom podaní opakovane uvádza svoju argumentáciu,
ktorou odôvodňuje nedostatok jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní vo vyššie uvedenej veci.
Ohľadom uvedenej námietky žalovaného 2/ žalobcovia 22/ a 25/ poukazujú na ich vyjadrenie k

odvolaniu žalovaného 2/ zo dňa 29.09.2016, na ktorom zotrvávajú v celom rozsahu. V celom rozsahu sa
stotožňujú s odôvodnením pasívnej legitimácie žalovaného 2/ vo vyššie uvedenej veci uvedeným súdom
v odôvodnení jeho rozhodnutia. Žalobcovia 22/ a 25/ súčasne poukazujú na skutočnosť, že pasívna
legitimácia žalovaného 2/ vo vyššie uvedenej veci je v súlade s doterajšou ustálenou súdnou praxou
v Slovenskej republike.

23. Vpísomnejduplikekvyjadreniu žalovaného1/žalobcovia22/a25/uviedlinasledovné: Žalovaný1/
vo svojom podaní poukazuje na rozpor rozsahu odvolania ako aj rozpor skutkových okolností uvedených
v odvolaní vo vyššie uvedenej veci podaného žalobcami 22/ a 25/ prostredníctvom splnomocneného
zástupcu SHM PARTNERS s.r.o. a odvolania podaného prostredníctvom splnomocneného zástupcu
URBÁNI & Partner s.r.o. Žalobcovia 22/ a 25/ týmto potvrdzujú, že v celom rozsahu zotrvávajú na

rozsahu odvolania vo vyššie uvedenej veci podaného splnomocneným zástupcom SHM PARTNERS
s.r.o. a rovnako v celom rozsahu zotrvávajú na skutkových okolnostiach uvedených v odvolaní podaného
splnomocneným zástupcom SHM PARTNERS s.r.o. Žalovaný 1/ vo svojom podaní uvádza, že nesúhlasí
s tvrdením žalobcov 22/ a 25/, v zmysle ktorého príbuzenský vzťah medzi žalobcami 22/ a 25/ a
žalovaným 1/ je dôvodom na zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy, pretože podľa žalovaného 1/ naopak

uvedená skutočnosť je dôvodom na jej zníženie, keďže aj samotný žalovaný 1/ trpí stratou nebohej
švagrinej, pričom smútok prekonávali obe rodiny spoločne a tým žalovaný 1/ prispieval aj inou formou
(vzájomná pomoc a podpora) k zmierneniu následkov na strane žalobcov 22/ a 25/. Zásadne nesúhlasia
s uvedeným vyjadrením žalovaného 1/. Žalobcovia 22/ a 25/ poukazujú na skutočnosť, že žalovaný
1/ nemal s manželkou žalobcu 22/ v podstate žiadny rodinný vzťah a možno dokonca povedať, že ju

ako svoju švagrinú ignoroval. Žalovaný 1/ rodinu žalobcu 22/ a jeho manželky za posledných 17 rokov
ich manželstva ani raz nenavštívil v ich domácnosti. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný 1/ len ťažko
mohol trpieť úmrtím manželky žalobcu 22/, keďže počas jej života bola pre neho bezvýznamnou osobou,
ku ktorej sa nesprával ako člen širšej rodiny. Tvrdenie žalovaného 1/, že po nehode prispieval aj inou
formou (vzájomná pomoc a podpora) k zmierneniu ujmy žalobcu 22/ a 25/ je absolútne nepravdivé a vo

vzťahu k žalobcom 22/ a 25/ až urážlivé. Žalovaný 1/, či jeho rodina neprejavila po predmetnej dopravnej
nehode voči žalobcom 22/ a 25/ žiadnu pomoc, či podporu, naopak manželka žalovaného 1/ sa 7 rokov
po dopravnej nehode úmyselne vyhýbala akejkoľvek komunikácii či stretnutiu so žalobcami 22/ a 25/.
Žalobca 22/ síce spočiatku zabezpečoval odvoz žalovaného 1/ na trestné pojednávania na základe
prosby manželky žalovaného 1/ (žalovaný 1/ mal zadržané vodičské oprávnenie), avšak vzhľadom na

skutočnosť, že v trestnom konaní boli zistené podrobnosti dopravnej nehody odporujúce informáciám
poskytnutých žalobcovi 22/ žalovaným 1/, žalobca odmietol ďalej zabezpečovať odvoz žalovaného 1/.
Žalobca22/sivtrestnomkonanínáhraduškodyneuplatnilvýlučnezdôvodu,žepočastrestnéhokonania
nekonal organizovane s ostatnými poškodenými a teda sa nepridal k ich úkonu uplatnenia náhrady
škody v trestnom konaní. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, že žalovaný 1/ vyjadroval

podporu žalovanému 1/ a že by si nechcel voči žalovanému 1/ uplatňoval náhradu vzniknutej ujmy.
Žalovaný1/vosvojompodaníuvádza,žerozpadširšejrodinyžalovaného1/ažalobcu22/boldôsledkom
výlučne skutočnosti, že žalobca 22/ nebol spokojný s výškou náhrady nemajetkovej ujmy priznanej mu
súdom prvého stupňa a osočovanie žalovaného 1/ a jeho rodiny žalobcom 22/. Uvedeného tvrdenie
žalovaného je absolútne nepravdivé a vo vzťahu k žalobcovi 22/ urážlivé. Rozpad rodiny nespôsobilo

prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci, rodinné vzťahy boli zničené už dávno predtým. K rozpadu
rodiny došlo jednak samotnou dopravnou nehodou a následným správaním žalovaného 1/ a jeho
manželky (odmietaním komunikácie, či stretnutia), ak aj úmyselným osočovaním žalobcu 22/ v súdnom
konaní žalovaným 1/, jeho manželkou a právnym zástupcom žalovaného 1/ v snahe nepravdivo vykresliť
žalobcu 22/ ako neverného manžela v čase dopravnej nehody a taktiež v dôsledku skutočnosti, že

do dnešného dňa žalovaný 1/ alebo jeho manželka nenašli odvahu osobne sa ospravedlniť žalobcovi
22/ a 25/ za spôsobenú tragédiu. Žalovaný 1/ vo svojom podaní uvádza, že žalobca 22/ v konaní
uviedol, že jeho mimomanželská známosť trvala v deň výsluchu 03.12.2012 4 roky, teda od decembra
2008, čiže 3 mesiace pred smrťou manželky, nikdy v konaní takéto tvrdenie nevyslovil a ani nemoholvysloviť, pretože by bolo nepravdivé. Žalobca 22/ mal v čase úmrtia manželky, ako aj v čase pred úmrtím
manželky, harmonický vzťah s manželkou, pričom v konaní neboli vykonané žiadne dôkazy okrem
výpovede manželky žalovaného 1/, ktoré by preukazovali opak. Žalovaný 1/ vo svojom podaní uvádza,

že žalobca 25/ v konaní potvrdil poskytovanie psychickej podpory manželke žalobcu 22/, vzhľadom na
ich manželské problémy. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ je však nepravdivé. Žalobca 25/ v konaní
nezmenil žiadne zo svojich skutkových tvrdení a trvá na svojich vyjadreniach zhrnutých v podanom
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný 1/ vo svojom podaní opakovane uvádza, že
dobrovoľne prispel čiastkou 2 000 eur do zbierky na pomoc poškodeným v dôsledku dopravnej nehody.

Žalobca 22/ a 25/ však zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočný rozsah majetku žalovaného 1/ je uvedený
príspevok zanedbateľný a súčasne výsmechom pre všetkých poškodených, pretože poškodení žijú v
rovnakom meste ako žalovaný 1/ a sú im veľmi dobre známe skutočné majetkové pomery žalovaného 1/.
Poukazujú na skutočnosť, že žalovaný 1/ vo svojom podaní zo dňa 26.08.2016 uvádza množstvo nových
skutkových tvrdení, ktorými spochybňuje morálnu stránku žalobcov 22/ a 25/, ktoré však žalovaný 1/
neuviedol v prvostupňovom konaní, neboli v prvostupňovom konaní dokazované a žalobcovia 22/ a 25/

nemali možnosť sa týmto obvineniam a nepravdivým tvrdeniam žalovaného 1/ v prvostupňovom konaní
brániť. Nepravdivosť uvedených tvrdení žalovaného 1/ už nemôže byť skúmaná v odvolacom konaní a
ani samotný žalovaný 1/ nenavrhol na preukázanie pravdivosť jeho tvrdení žiadne dôkazy, ide teda len o
jehoúčelovétvrdeniavsnahevykresliťžalobcov22/a25/vnegatívnomzmysleabagatelizovaťskutočnú
ujmu vzniknutú žalobcom 22/ a 25/ úmrtím manželky, resp. matky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd

nemôže na nové skutkové tvrdenia uvedené v podaní žalovaného 1/ zo dňa 26.08.2016 prihliadať.

24. Od 1. júla 2016 sú účinné rekodifikačné normy súdneho procesného práva - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), ktorými bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len

„O.s.p.“).

25. Intertemporálna úprava v ust. § 470 ods. 1 CSP vyjadruje princíp okamžitej aplikability procesného
predpisu, a to aj v konaniach začatých pred účinnosťou CSP, t. j. pred 01.07.2016.

26. Súčasne podľa ust. § 470 ods. 2 CSP platí, že právne účinky úkonov, vykonaných pred účinnosťou
tohto zákona, zostávajú zachované.

27. V prejednávanej veci začalo konanie pred 1. júlom 2016, rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 5.
mája 2016, odvolania boli podané síce za účinnosti aktuálneho procesného predpisu, avšak prieskum

rozsudku okresného súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti podliehal skoršej právnej úprave v O.s.p.

28. Krajský súd preskúmal vec podľa ustanovení § 379 a 380 CSP a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaniach
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.

29. Rozsudok okresného súdu je úplne, správne a presvedčivo odôvodnený, v súlade so zákonnou
úpravou v čase jeho vyhlásenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), preto sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi
vecného rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach na ne poukazuje. Súčasne považuje za
potrebné uviesť nasledovné:

30. Vprejednávanejveci podaliodvolanie niektorí žalobcovia,ktorínamietajúvýškupriznanéhonároku
na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy, čo možno subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci.

31. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd prvej inštancie
na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis; tiež vtedy, ak na správne zistený
skutkový stav aplikuje síce správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje.

32. Určiť výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pri neoprávnenom zásahu do

ochrany osobnosti, je neľahkou úlohou súdu. Uplatní sa postup podľa § 136 O.s.p, keď súd túto
výšku určí podľa svojej úvahy. Základom posúdenia podľa uvedeného ustanovenia je zistenie takých
skutočností, ktoré umožnia súdu založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných
súvislostí posudzovaného prípadu.33.Vrozhodovacejpraxisúdusaustálili postupneurčitékritériápreurčenie výškynáhradyposkytovanej
pozostalým osobám, a to:

a) okolnosti na strane žalobcu (poškodeného)
b) okolnosti na strane žalovaného (subjekt zodpovedný za spôsobenú imateriálnu ujmu).

34. Okolnosti na strane žalobcu spočívajú:
i)intenzita vzťahu zomrelého a pozostalého

ii) vek zomrelého a pozostalého
iii) otázka hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe
iv) morálne zadosťučinenie vo forme právneho postihu žalovaného (spravidla trestnoprávna sankcia).

35. V prípade usmrtenia blízkej osoby je závažnosť vzniklej ujmy vnímané objektívne ako veľmi
nepriaznivý následok, pretože ide o následok nerepasovateľný s prvkom nečakanosti. Celková

doba pôsobenia nepriaznivého následku do osobnostných práv pozostalých je značne dlhá, časove
presnejšie bližšie neurčiteľná.

36. Na strane žalovaného (škodcu) sú významné skutočnosti ako:
i) postoj škodcu (popieranie viny v trestnom konaní sa považuje za štandardný spôsob obhajoby).

Prihliadať možno iba k prípadnému excesu (arogantný postoj).
ii) dopad udalosti na jeho duševnú sféru
iii) majetkové pomery škodcu - k nim možno prihliadnuť v prípade akejsi moderácie, aby zásadne
nedošlo k majetkovej likvidácii škodcu a aká výška náhrady zodpovedala princípu proporcionality.

37. Vychádzajúc z uvedených kritérií sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými právne
významnými skutočnosťami na strane pozostalých a na strane žalovaného v 1. rade a odvolací súd
považuje za správne právne závery okresného súdu v otázke výšky priznaných nárokov žalobcom
- odvolateľom 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/, 26/.

38. Žalobkyňa v 6. rade B. mala čase nehody 35 rokov, pri nehode zahynuli obaja jej rodičia, matka
vo veku 55 a otec vo veku 61 rokov. Žalobkyňa 14 rokov žije v zahraničí, v dôsledku smrti rodičov
sa vrátila na Slovensko, čím prišla o prácu v zahraničí. S rodičmi udržiavali pravidelné kontakty a
vzhľadom na vek žalobkyne a jej rodičov bola perspektíva pestovania vzťahov ešte dlhoročná. Náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000 eur za zásah do jej osobnostného práva - práva na

súkromie, v dôsledku protiprávneho narušenia tohto práva žalovaným v 1. rade je možné považovať za
primeranú, vychádzajúc z uvedených skutkových zistení o právne významných okolnostiach vo vzťahu
k žalobkyni v 1. rade a poškodeným (jej rodičom, ktorí zraneniam pri nehode podľahli).

39. Žalobcovi v 14. rade priznal okresný súd nárok na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

26.000 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu aj výška tohto nároku je adekvátna zisteným skutkovým
okolnostiam o následkoch úmrtia oboch jeho rodičov (aj rodičia žalobkyne v 6. rade). Bolo nesporné,
že medzi žalobcom 11/ a jeho rodičmi existovali intenzívne citové väzby a podpora a pomoc zo strany
poškodených, a to v starostlivosti o deti, spoločné záľuby v motorizme. Manželka navrhovateľa v 11.
rade pracovala vo firme žalobcovej matky, ktorej úmrtím prišla o prácu.

40. Žalobcovi v 1. rade zomreli v dôsledku škodovej udalosti brat a bratova manželka. Okresný súd
svojou úvahou dospel k záveru o oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch za zásah do jeho práva na ochranu osobnosti vo výške 1.000 eur. Žalobca nežil s
poškodenými v jednej obci. Ich vzájomné kontakty sa nevymykali bežným súrodeneckým vzťahom

dospelých ľudí, preto aj náhradu vo výške 1.000 eur. Ich vzájomné kontakty sa nevymykali bežným
súrodeneckým vzťahom dospelých ľudí, preto aj náhradu vo výške 1.000 eur možno považovať za
adekvátnu.

41. Žalobcovi v 15. rade zomrel v dôsledku nehody brat, s ktorým spolu vyrastali až do maturít v roku

1966, pomáhali si pri stavbách domov a od roku 1991 - 2006 spolu podnikali a neskôr spolu pracovali
v jednej firme. Správne okresný súd diferencoval náhradu žalobcovi v 15. rade od náhrady žalobcovi
v 14. rade, a to vzhľadom aj na spoločné podnikanie a spoločnú prácu u iného zamestnávateľa, čo
možno hodnotiť ako bližšie osobné vzťahy.42. S priznanou výškou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom v 22., 25. a 26. rade
sa na základe skutkových okolností odvolací súd stotožnil. Priznaná náhrada 7.000 eur žalobcovi v

22. rade, ktorému pri nehode zomrela manželka, považuje odvolací súd za správnu, zohľadňujúcu
okolnosť, že manželka žalovaného v 1. rade je jeho sestrou, že ich vzťahy po tejto udalosti ochladli,
keď predtým sa navštevovali a ako uviedla manželka žalovaného 1/, ako aj žalobca 22/, tento mal aj
mimomanželský vzťah v nedávanej minulosti pred nehodou, takže možno objektívne uvažovať o tom,
že citovaný vzťah k poškodenej mal žalobca 22/ narušený, i keď pocit spolupatričnosti zostal zrejme

zachovaný a nehodou zmarený.

43. Žalobkyne 25/ a 26/ sú dcérami žalobcu 22/. Pri nehode zomrela ich matka. Okresný súd správne
vzal do úvahy pri výške priznaného nároku 9.000 eur okolnosť, že jej matka finančne pomáhala počas
štúdiu v Rakúsku, že bola pre ňu najväčšou morálnou oporou. Podobne aj pre žalobkyňu v 26. rade,
ktorá študovala v Bratislave.

44. Odvolanie žalovaného v 1. rade smeruje proti výške jednotlivých priznaných nárokov. Ide teda
o uplatnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p.

45. Právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, v akom rozsahu má súd priznávať poškodeným
subjektom nárok na náhradu za nemajetkovú ujmu v dôsledku zásahu od ich osobnostných práv. Preto
súd pri voľnej úvahe podľa § 136 O.s.p. vzal do úvahy rozhodujúce kritériá podľa bodov 33-35 tohto
rozsudku.

46. Okresný súd takto postupoval a svoje úvahy o výške nárokov priznaných jednotlivým žalobcom aj
presvedčivo odôvodnil, vychádzajúc zo skutkových zistení v konaní. Odvolací súd na tieto dôvody pri
jednotlivých nárokoch poukazuje a pre úplnosť uvádza, že argumentácia žalovaného 1/, že v Českej
republike je uvedený nárok pozostalých limitovaný výškou 8.900 eur, neobstojí. Aktuálne právna
úprava je všeobecná (§ 2958 a § 2959 O.z.) a každý prípad je potrebné posudzovať individuálne,

berúc do úvahy kritériá pre voľnú úvahu súdu o výške priznaného nároku. Napokon odvolací súd sa k
tejto otázke už vyjadril vo svojom predošlom rozhodnutí.

47. Žalovaný v 2. rade - Allianz - Slovenská poisťovňa vo svojom odvolaní opakovane namieta svoju
vecnú pasívnu legitimáciu v právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania. Svoju argumentáciu opiera

o výklad ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., teda, či nárok na náhradu za imateriálnu ujmu
do osobnostných práv žalobcov, možno subsumovať pod nárok na náhradu škody podľa uvedeného
ustanovenia. Podľa jeho názoru, uplatnený nárok žalobcov nie je nárokom na náhradu škody, ako ho
definuje Občiansky zákonník, preto tento nárok nemožno subsumovať pod uvedené ustanovenie §
4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.

48. S právnym názorom žalovaného v 2. rade sa odvolací súd neidentifikuje a nie je žiadny rozumný
dôvod odchýliť sa od právneho záveru k tejto otázke, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení.

49. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri vnútroštátnom
práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať
jednotne. Právo Spoločenstva má tú zvláštnosť, že mení právomoci vnútroštátneho súdu v jeho vzťahu
k zákonom.

50. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len „Súdny dvor“ vo veci Simmeathal II
(29.03.1978, 106/77), pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho
systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru ESD by účinnosť komunitárneho práva bola „oslabená,
keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím,

či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu
a súdu Spoločenstva.51. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne
prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom
možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto

smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho
spoločenstva). V prejednávanej veci je úlohou súdu posúdiť nárok navrhovateľov, ktorí uplatňujú
náhradu nemajetkovej ujmy v relutárnej forme, ktorá im vznikla na základe vyššie uvedenej právnej
udalosti, ktorej dôsledkom bola smrť ich blízkych.
Je potrebné sa zaoberať:

1. Či uvedený nárok - náhrada nemajetkovej ujmy, spadá pod povinné poistenie zodpovednosti za
škodu, a teda, či odporca 2/ má vo veci pasívnu vecnú legitimáciu, ktorú v konaní namieta na základe
vyššie uvedených dôvodov.
2. Či výška priznaného nároku zodpovedá kritériám primeranosti a je aj dôstojná vo vzťahu k ujme,
ktorú v rôznych sférach života utrpeli navrhovatelia v dôsledku smrti ich blízkych pri dopravnej nehode.
Súdny dvor EÚ vydal 30.10.2013 rozsudok Haasová, C - 22/12 /1/ vo veci prejudiciálnej otázky

položenej Krajským súdom v Prešove, ktorá sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so
zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Vzhľadom na to, že niektoré otázky
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (najmä povinnosť zabezpečiť,
aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola krytá poistením, ďalej
niektoré druhy škôd a okruh obetí, tretích osôb, na ktorých sa toto poistenie musí vzťahovať) sú

harmonizované smernicou 72/166/EHS (ďalej len „prvá smernica“) a smernicou 90/232/EHS (ďalej len
„tretia smernica“), krajský súd požiadal Súdny dvor o vysvetlenie, či sa článok 3 odsek 1 prvej smernice
a článok 1 tretej smernice majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú
blízkym obeti usmrtenej pri dopravnej nehode. V uvedenej veci bola podaná žaloba na základe

ustanovení upravujúcich ochranu osobnosti - § 13 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, keďže manžel
pani Haasovej, pán Haas zahynul pri dopravnej nehode. Súdny dvor pri posudzovaní tejto otázky
poukázal na ustálenú judikatúru prijatú vo veci Marques Almeida, C-300/10, podľa ktorej zámerom
smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu, ale členské štáty sú stále oprávnené
upraviť režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Táto ich voľnosť

je však zároveň obmedzená tým, že druhá smernica, ktorá dopĺňa prvú smernicu, stanovuje povinné
krytie niektorých škôd, medzi ktoré patrí najmä ujma na zdraví v určitých minimálnych sumách.

52. Podľa Súdneho dvora sa pod pojmom ujma na zdraví má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada
vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom

spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu.

53. Súdny dvor na základe týchto svojich úvah dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z
povinného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma,

ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Je zjavné, že vnútroštátne právo
v Slovenskej republike takúto možnosť priznáva.

54. Súčasne Súdny dvor poukázal na rozsudok z toho istého dňa, ktorý sa týka podobných skutkových
okolností ako v prípade pani Haasovej. V tomto rozsudku Súdny dvor spresnil, že ak členský štát

priznáva nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nemôže jej maximálnu výšku stanoviť nižšie, než sú
výšky minimálneho poisteného krytia stanovené v druhej smernici, t. j. v súčasnosti 1 milión eur na
poškodeného alebo v prípade viacerých poškodených 5 miliónov eur na nehodu.

55. Je zrejmé, že tieto sumy určujú len minimálne poistné krytie, ktoré si musia upraviť členské štáty

vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, čo v prípade Slovenskej republiky podľa § 7 zákona o
povinnom zmluvnom poistení a praxe väčšiny poisťovní, znamená aj maximálne poistné krytie.

56. Citované právne závery z rozsudku Súdneho dvora dávajú odpoveď na otázku, či žalovaný v 2.
rade, ako poisťovateľ, má v prejednávanej veci pasívnu vecnú legitimáciu, ktorú namietal v priebehu

konania, ako aj vo svojom odvolaní.

57. Vzhľadom na uvedené, odvolania niektorých žalobcov a oboch žalovaných nie sú opodstatnené,
preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platí kritérium úspechu strany sporu v konaní a uvedená
zásada platí aj pre odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP).

59. Žalobcovia, ktorí nenapadli odvolaním rozsudok okresného súdu, avšak im priznané nároky
napadli zhľadiska svojejvecnejlegitimáciežalovanej2/azhľadiskavýškypriznanéhonárokužalovanej
1/, mali v konaní úspech, preto im patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným
1/, 2/. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne okresný súd (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Žalobcovia 6/, 11/, 14/, 15/, 22/, 25/, 26/ nemali v odvolacom konaní úspech, rovnako boli neúspešní
aj žalovaní 1/, 2/, preto žiadnemu z týchto strán vzájomný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nebol priznaný.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).