Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216211121
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216211121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu J.. Ľ. D., U. T. X., N. Č.. XX, zastúpeného
JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5, proti žalovanému MESTU
KOŠICE, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/A, o zaplatenie 6.045,88 eura s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01. 02. 2017 č.k. 18C/149/2016-52 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.045,84
eura s 5,25 % úrokom z omeškania od 03. 05. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu
80 %.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.045,84
eura a úroky z omeškania z príslušnej sumy 251,91 eura vo výške 5,25 % ročne za každý jednotlivý
mesiac počnúc od 07. 06. 2014, končiac dátumom 07. 05. 2016 v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku,vprevyšujúcejčastipríslušenstvapohľadávkykonaniezastavilažalovanéhozaviazalnahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Uvedeným rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom
bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely

č. XXXX/XX o výmere 578 m2, zapísanej na LV č. XXXXX X. Ú. X. - M., ktorý žalovaný užíva ako
verejné priestranstvo - verejnú zeleň. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2016, v ktorom
sú pozemky, ktoré by boli predmetom ohodnotenia, a ktoré sú predmetom sporu sa nachádzajú v
lokalite Borovicový háj, územným plánom definované ako verejná zeleň. Všeobecná hodnota sporného
pozemku je v sume 44.211,22 eura a všeobecná hodnota nájmu bola určená v sume 5,234 eur/m2
ročne. Žalovaný spochybňoval výšku peňažného plnenia žiadaného z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorá zodpovedala čo do rozsahu hodnoty nájomného len všeobecným podmienkam. Námietku však

uplatnil až na pojednávaní dňa 01. 02. 2017. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnou vecnou argumentáciou,
neuviedol žiadne fakty, ktoré by umožňovali posúdiť opodstatnenosť jeho námietok, nevyjadril sa ani k
predpokladanej sume bezdôvodného obohatenia, nepoukázal na obdobné prípady, či znalecké posudky
ktoré by nasvedčovali dôvodnosti jeho úsudku, neuviedol žiadne prekážky, ktoré by mu bránili, aby dokonania po viac ako 8 mesiacoch nepredložil znalecký posudok, ani nepreukázal, že taký znalecký
posudok bol ním zadaný na vypracovanie.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súde k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný. Súd bol toho názoru, že aj keď na strane žalovaného existuje dôvod na užívanie verejného
priestranstva z titulu zabezpečovania potrieb obyvateľov, neprestavuje to právny titul, podľa ktorého
by vznikal oprávnene a súčasne povinnosť žalobcu strpieť takéto oprávnenie užívania bez náhrady.
Akékoľvekobmedzeniavlastníckehoprávavzmysleužívaniavecivlastníkaajehopovinnostistrpieťtoho

užívanie je možné len za náhradu, ako to vyplýva z ustanovení § 128 Obč. zák. a článku 20 Ústavy SR.
Výška nájomného za užívanie sporného pozemku bola určená na základe znaleckého posudku. Podľa
znaleckého posudku nájomné v rozhodnom období zodpovedá mesačne sume 251,91 eura. Podľa
názoru súdu prvej inštancie v konaní bol nesporný základ nároku žalobcu spočívajúci v práve žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď neboli spochybňované skutočnosti vyplývajúce z listinných
dôkazov, že žalovaný pozemky vo vlastníctve žalobcu užíva ako verejnú zeleň, z ktorých dôvodov

je žalobca obmedzovaný v užívaní svojho vlastníctva. Žalovaný užíva nehnuteľnosti žalovaného bez
právneho dôvodu, keďže medzi sporovými stranami neexistuje zmluva a nebol tvrdený ani zistený iný
právny dôvod užívania nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná na súde 06. 05. 2016 a žalovanému bola
doručená 30. 05. 2016. Z uvedeného mal súd za nepochybné, že o nárokoch žalobcu uplatnených v
súdnom konaní mal žalovaný vedomosť viac rokov a vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu súdneho

konania takmer rok. Žalovaný na pojednávaní dňa 01. 02. 2017 sa voči nároku čo do výšky pohľadávky
bránené len všeobecnými tvrdeniami nespôsobilými spochybniť správnosť žalobcom predloženého
znaleckého posudku. Ako dôkaz žalovaný navrhol znalecký posudok, ktorý údajne dal vypracovať, o
čom však rovnako nepredložil žiadne dôkazy. Súd preto neprihliadol na ďalšie návrhy žalovaného na
dokazovanie. Žalovaný nevedel žiadne také informácie, ktoré by bolo možné považovať za účinné

popretie nároku žalovaného, čo do rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia. Návrhy na vykonanie
dokazovania súd vyhodnotil ako predložené oneskorene a účelové, keďže neboli ničím zdôvodnené
ani nebolo preukázané, aby sa reálne začalo nejaké znalecké dokazovanie iniciované žalovaným a
týkajúce sa ohodnocovania sporných pozemkov. Majúc za nesporne zistený základ nároku, súd priznal
žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vyplývajúcej zo žalobcom predloženého

znaleckého posudku.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal mu súd aj úrok
z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného je objektívnou skutočnosťou vznikajúcou bez ohľadu na to, či ho

žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzve alebo nie, k omeškaniu preto dochádza za každý
mesiac užívania bez právneho dôvodu, za ktorý takáto náhrada z titulu užívania nehnuteľnosti nebola
poskytnutá. Konanie v časti nároku súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil vzhľadom na čiastočné
späťvzatie v uvedenej časti.

6. Výrok o trovách konania odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého priznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal, včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, V odvolaní namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý priznal
žalobcovi úrok z omeškania vždy počnúc 7. dňom v mesiaci tak, ako by sa jednalo o dlh z nájomného
v súlade s § 671 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru takýto postup nie je správny, keďže v tomto
prípade je uplatnený z bezdôvodného obohatenia, nie nájmu, a preto sa pri určení momentu omeškania
treba riadiť úpravou splatnosti relevantnou pre inštitút bezdôvodného obohatenia vychádzajúc pritom

z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka. Má za to, že
z ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nepostačuje len samotný úkon osoby na úkor ktorej
sa niekto obohatil, a ktorým táto osoba žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale tento úkon sa
musí stať známym aj osobe, ktorá sa mala bezdôvodne obohatiť. Až tento moment možno považovať za
kvalifikovanú žiadosť - výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto mu bola doručená až dňa 02.

05. 2016, preto do omeškania sa mohol dostať najskôr dňa 04. 05. 2016. Súd prvej inštancie sa s jeho
námietkou dostatočne nevysporiadal a v určení počiatočného dňa omeškania sa stotožnil so žalobcom,
pričom neuviedol, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri riešení tejto otázky riadil a
nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia. Ďalej v odvolaní namietal, že regionálny ÚSES okresovKošice I. - IV. špecifikuje danú oblasť ako mestské biocentrum regionálne BC-R (M) Borovicový lesík nad
Popradskou ulicou. Vychádzajúc tak z názvu Borovicový lesík, ak aj z reálneho využívania predmetnej
lokality a jej charakteru, berúc do úvahy historické súvislosti a spôsob využitia má za to, že pozemky v

lokalite Borovicové lesy majú charakter lesných pozemkov, na ktoré sa vzťahuje právna úprava zákona
o lesoch. Nemohol sa teda obohatiť na úkor žalobcu, pokiaľ je povahou rovnaké plnenie - sprístupnenie
pozemkov pod Borovicovým lesíkom verejnosti vyplýva žalobcom ako vlastníkom lesných pozemkov aj
z ust. § 30 zákona č. 326/205 Z.,z. o lesoch. Označenie lokality Borovicový lesík ako verejnej zelenie nie
je ničím iným ako nepresným a prekladaným označením vyvolaným snahou o vyhovenie požiadavkám

kladeným na predmetné územie orgánmi ochrany prírody a dokumentom regionálneho ÚSES okresov
Košice I. - IV. Žalobca nadobudol predmetný pozemok s vedomím, že tento pozemok je územným
plánom určený ako verejná zeleň a že zmena funkčného využitia nie je v danej lokalite plánovaná.
Tým dobrovoľne sám seba obmedzil vo svojom vlastníckom práve a preto akékoľvek uplatňovanie si
finančných nárokov z dôvodu existencie verejnej zelene na predmetom pozemku nie je v súlade s
dobrými mravmi a nemôže mu byť poskytnutá právna ochrana.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že v konaní bol nesporný základ nároku žalobcu spočívajúci v práve žalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene
skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu s s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovanému je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie nedospel vo veci na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým zisteniam.

12. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je vlastníkom parcely KN-C č. XXXX/XX vedenej

ak ostatné plochy vo výmere 578 m2, zapísané na LV č.XXXXX, X.. Ú. W., X. - M.. V poznámke je
v katastri zapísaná ako ostatné plochy so spôsobom využitia (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy,
rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok).
Z listu žalobcu zo dňa 30. 11. 1999 je zrejmé, že uvedená parcela leží na území, ktorému platný
územný plán hospodárstvo-sídelnej aglomerácie Košice určuje funkciu verejnej zelene. Je nesporné, že

na pozemku žalobcu KNC č. XXXX/XX sa nachádza lesný biotop „Borovicový háj“. Lokalita „Borovicový
háj“ je územie, ktorému územný plán určuje funkciu verejnej zelene. V mestskom územnom systéme
ekologickej stability (MÚSES) je definovaná ako biocentrum, kde v súlade so všeobecným záväzným
nariadením Mesta Košice č. 25 o miestnom územnom systéme, ekologickej stability platí špecifický
režim, ktorý vymedzuje podmienky ochrany. Predmetné pozemky naďalej majú plniť funkciu verejnej

zelene V rozhodnom období tieto pozemky slúžili verejnosti na rekreáciu, prechádzky, šport a na
ďalšie využitie. Charakter tohto typu pozemkov žalobcu vyplýva zo všeobecne záväzných nariadení
žalovaného, platných a účinných rozhodnom období. Užívaním verejnej zelene mestom Košice tak
dochádza k obohateniu žalovaného v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto správne
postupovalsúdprvejinštancie,akuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie.

V tejto časti považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné.

13. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalovaného vo vzťahu k príslušenstve
pohľadávky, ak súd pri rozhodovaní ohľadom úroku z omeškania vychádzal z názoru, že k omeškaniu
dochádza za každý mesiac užívania bez právneho dôvodu, za ktorý takáto náhrada z titulu užívania

nehnuteľnosti nebola poskytnutá. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.14. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo o plnenie veriteľ požiadal.

15. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhov nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil.
Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, je stanovená predpisom alebo súdnym
rozhodnutím. Ust. § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť splniť deň nasledujúci po tom, ako o plnenie veriteľ
požiadal. Typickým nárokom, u ktorého nebýva čas plnenia určený dohodou ani nie je stanovený v

Občianskom zákonníku, je nárok na náhradu škody, ale aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré sú obvykle viazané na výzvu veriteľa.

16. Ust. § 563 sa týka výlučne tých prípadov, kedy doba plnenia nie je vôbec určená. Právo ju určiť
patrí veriteľovi. Akonáhle veriteľ o plnenie požiada, je dlžník povinný plniť prvého dňa po tom. Splatnosť
teda nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak nesplní ju v deň splatnosti,

dostáva sa ďalší deň do omeškania.

17. Keďže žalobca vyzval žalovaného na plnenie výzvou doručenou mu dňa 02. 05. 2016, splatnosť
dlhu nastala nasledujúci deň, t.j. 03. 05. 2016 a až nasledujúcim dňom, t.j. 04. 05. 2016 sa žalovaný
dostal do omeškania.

18. Pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne
právne posúdil, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky
tak, že priznal žalobcovi príslušný úrok z omeškania počnú dňom 04. 05. 2016 do zaplatenia.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo
výroku o príslušenstve pohľadávky.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 3 v spojení s § 255 C.s.p., podľa
ktorých ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne o nároku na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie.

21. Vzhľadom na to, že v rámci odvolacieho konania účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).