Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Mária Kubusová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/181/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210501
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8710210501.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: W.. H. Š., I..
XX.X.XXXX, Z. I.. K. XX, XXX XX Z., práv. zast.: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, Štúrova 101, 059
21 Svit, proti žalovaným: 1/ TATRY - TEPLO, s.r.o., Čukotka IV/77, 059 60 Vysoké Tatry - Tatranská
Lomnica, IČO: 36 486 311, práv. zast.: Beňo & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Nám. Sv. Egídia
93, 058 01 Poprad, 2/ L. G.Í., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Y. XXX, XXX XX O. G. - G. Y., práv. zast.: Mgr.
Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, v konaní o náhradu škody vo výške 13.500,-eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1/ rade má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %,
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
III. Žalovaný v 2/ rade má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %,
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa4.10.2010podalažalobkyňažalobuonáhraduškodyvovýške13.500,-eur.Svojnávrhodôvodnila
tým, že dňa 14.6.2007 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bytu č. 2, ktorý sa nachádza na
prízemí bytového domu v X. M.. Nehnuteľnosť je zapísaná v k.ú. M. M. I. Y. Č.. XXX F. B. Č.. XX E. B.
T. O. XXX W., M. M.. Č.. XX, Z.. Č.. X, O. X, B. B. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa dňa
29.6.2007 podala žalobu o určenie neplatnosti a nariadenia predbežného opatrenia týkajúce sa dražby
nehnuteľnosti.
2. Uznesením zo dňa 16.8.2011 č.k. 11C/181/2010-54 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
veci sp. zn. 11C/125/2007, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2011. Predmetom konania
11C/125/2007 bolo určenie, že dražba pod č. D 2080105 osvedčená notárskou zápisnicou notárky
JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č.k. N 310/07, Nz 23502/07, NCRIS 23444/2007
je neplatná. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to byt č. 2 na
prízemí bytového domu súp. č. XX I. B. Č.. XX ako aj spoluvlastnícky podiel 1413/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku parc č. XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 187 m2 k.ú. M. M., Správa Katastra Poprad LV č. XXX.
3. Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom č.k. 11C/125/2007-424 a to tak, že určil, že dražba pod č.
D 2080105 osvedčená notárskou zápisnicou notárky JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod
č.k. N 310/07, Nz 23502/07, NCRIS 23444/2007 je neplatná. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok
Okresného súdu Poprad a tým sa rozsudok stal právoplatným dňa 16.12.2013.4. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.05.2003 sp. zn. 3D/79/2000 súd mal preukázané, že do BSM
manželov nebohého X. L., I.. XX.XX.XXXX, E. X.F. XX.XX.XXXX, I. Z. M. M., X. M. Č.. XX patrí okrem
iného aj byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí v obytnom dome súp č. XX O. X. M., taktiež byt č. XX I. M.
I. X. B. T. X. M. Č.. XXXX I. I.. K. O. Z., polovica pohľadávky G. Z. M..L..T.. G. Y., Č. R. z titulu nedoplatku
úhrad do fondu opráv a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vo výške 47.123,-Sk.
5. Súd z citovaného dedičského spisy ma preukázané že spoločnosť G. Z. M..L..T. G. Y. prihlásil
pohľadávku a to polovicu pohľadávky z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv vo výške 47.123,-Sk a to
pohľadávku po nebohom X.F. L. a túto pohľadávku prebrala manželka H. Š.B. v celosti.
6. Súd mal preukázané, že byt, ktorý bol predmetom dražby bol v podielovom spoluvlastníctve manželov
t.z., že navrhovateľka vedela o skutočnosti, že je jej povinnosťou uhrádzať platby súvisiace s užívaním
predmetného bytu tak, ako to ustanovuje zákon č. 182/1993 Z.z.
7. Výška pohľadávky Tatry Teplo s.r.o. Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica bola v sume 82.641,-Sk.
Celkový dlh k 28.05.2007 predstavoval sumu 114.547,73,-sk.
8. Všetky tieto skutočnosti uvedené v bode 5, 6, 7 súd mal preukázané v spise 11C/125/2007.
9. Listom zo dňa 11.6.2007 právny zástupca žalobkyne oznámil vo veci riešenia pohľadávky žalobkyne
s tým, že uznal dlh z vyúčtovania za rok 2004 až 2006 vo výške 8.209,-Sk a zálohu za rok 2007 v sume
1.662,-eur.
10. Z osvedčenia o dedičstve 3D/70/2000 právoplatné dňa 9.5.2003 po neb. X. L., E. XX.XX.XXXX súd
mal preukázané, že dlhy a to polovicu pohľadávky G. M..L..T.. G. Y., Č. X/XX z titulu nedoplatku úhrad do
fondu opráv a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vo výške 47.123,-Sk preberá N. Š., manželka
poručiteľa v celosti.
11. Súd mal preukázané a to z potvrdenia Tatry - Teplo s.r.o. zo dňa 3.3.2006, že N. Š., I.. K. XX, Z.
uhradila istinu od roku 1996 - 2003 v sume 94.246,-Sk.
12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 9.4.2015 požiadal o zmenu petitu žaloby a to v
znení, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody v sume 145.170,24 eur a to do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
náhradu škody 18.714,91 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka výšky škody,
tak túto špecifikoval na pojednávaní dňa 9.4.2015, kde sumu 14.725,-eur tvorí zoznam hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v byte predtým, keď došlo k ich odobratiu a taktiež hnuteľné veci v sume 18.714,91
eur a taktiež žiadal titulom náhrady škody, titulom straty vlastníckeho práva po zohľadnení výšky výťažku
z rozvrhu vo výške 1.320.429,-Sk, uložený v úschove V.. Ľ. H. v prospech žalobcu a to priama škoda vo
výške 29.920,29 eur, škoda vzniknutá zašantročením hnuteľných vecí v sume 18.714,91 eur a ušlý zisk
z očakávaného príjmu z dlhodobého nájmu bytu vo výške 115.249,95 eur.
13. Súd mal preukázané zo spisu, že dňa 27.5.2008 Tatry - Teplo s.r.o. žalovaný v 1/ rade vyzval
žalobkyňu na prevzatie osobných vecí z bytu č. 2 na bytovke č. XX O. X. M., kde uviedol, že dňa
15.10.2007 zaslal žalobkyni zoznam vecí s prílohami z vypratania bytu a vzhľadom k tomu, že ubehla
polročná lehota uskladnenia vecí, ju opätovne vyzval, aby najneskôr do 20.6.2008 si prišla prevziať
osobné veci. Dňa 2.9.2009 opätovne vyzval žalovaný v 1/ rade žalobkyňu na prevzatie osobných vecí.
Dňa 15.10.2007 zaslal žalobkyni žalovaný v 1/ rade kópiu zoznamu s prílohami z vypratania bytu č. 2
na bytovke č. X O. X. M.. V zázname sa okrem iného uvádza, že všetky veci z bytu č. X O. Z. Č.. XX
B. Y. boli spísané a prevezené do skladu B. N. B. Y., kde za prítomnosti Mestskej polície boli uložené
a zapečatené. Zoznam vecí je podrobne rozpísaný a tvorí prílohu, kde je podrobne uvedený zoznam
obývačky, fotokópie hnuteľných vecí.
14. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade sa k návrhu žalobkyne vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú, aj čo sa týka hypotetického ušlého zisku, ktorý žalobkyňa mala získať výnosom z
prenájmu nehnuteľností.15. Právny zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol, že výška ušlého zisku, ktorú žalobkyňa špecifikuje
je účelová. Zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa odmietala so žalovaným komunikovať a v čase,
keď jej objektívne škoda hrozila, nevykonala primerané opatrenia na jej odvrátenie. Žalovaný v 2/ rade
zdôrazňuje, že nie je pravdou, že požiadal o vypratanie bytu a nemá vedomosť ani to, kto a kedy
predmetný byt vypratal. V uvedenom prípade absentuje úmyselné zavinenie, ktoré je potrebné zo strany
žalobkyne preukázať, keďže je nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu ustanovenia § 424 Občianskeho
zákonníka.
16. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade vzniesol námietku premlčania, kde uviedol, že žalobkyňa si
náhradu škody uplatnila až po uplynutí objektívnej lehoty. Pôvodná žaloba bola podaná na súde dňa
4.10.2010, pričom k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť už dňa 1.10.2007, čo uvádza aj samotná
žalobkyňa v žalobe. Objektívne premlčacia doba je hmotnoprávna a teda žaloba podaná na súde
až 4.10.2010, teda bola podaná po jej uplynutí. Čo sa týka uplatneného nároku a to ušlého zisku,
právny zástupca žalovaného v 1/ rade poukazuje na to, že uplatnený nárok vychádza z nereálnych cien
nájomného za prenájom bytov v danom čase a danej lokalite, čo je v rozpore s ustanovením § 442 ods.
1 a § 443 Občianskeho zákonníka.
17. Vo veci týkajúcej sa zašantročenia hnuteľných vecí tak ako požadoval právny zástupca žalobkyne
vo svojom návrhu a to vo výške 18.714,91 eur - 14.725,-eur - hnuteľné veci, kotol a montáž kúrenia v
hodnote 3.989,91 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že hnuteľné veci a hodnota hnuteľných vecí, ktoré
požaduje žalobkyňa, nebola jasne a zrozumiteľne zdokladovaná, bola uvedená suma, nebol uvedený
čas zakúpenia a hodnota vecí ku dňu vzniku škody. Súd poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že žalobkyňa
vedela, bolo jej oznámené, kde sú všetky hnuteľné veci uložené, opätovne žalovaný v 1/ rade ju vyzval
na prevzatie osobných vecí, na čo nereagovala. To neznamená, že tieto veci boli ako nazval právny
zástupca zašantročené, tieto veci existujú a žalobkyňa ani nemala záujem tieto veci si vyzdvihnúť, ani
pozrieť. Žalovaný v 1/ rade jej prvýkrát oznámil listom dňa 15.10.2007 a predložil zoznam hnuteľných
vecí a záznam z vypratania bytu. O tejto skutočnosti žalobkyňa vedela, následne ju vyzval opätovne
27.5.2008, aby si veci prišla prevziať, čo neuskutočnila a taktiež opätovne ju vyzval dňa 2.9.2009 na
prevzatie týchto vecí. To znamená, nie je pravdou, že tieto hnuteľné veci sa zašantročili, tieto veci
existujú. V prípade, ak by žalobkyňa tieto hnuteľné veci si prevzala na základe výzvy a aj v súčasnosti po
podanížaloby,akbytieveciprevzalaavprípade,žebyzistila,žedošlokznehodnoteniuhnuteľnýchvecí,
tak by mala právo uplatňovať si náhradu škody, avšak nie formou, akú si zvolila žalobkyňa. Žalovaný v
1/ rade jej predložil menný zoznam hnuteľných vecí a tieto v skutočnosti nenamietala a preto žalobkyňa
zvolila právnu cestu takú, že je výhodnejšie požadovať škodu titulom zašantročenia vecí, avšak bez
právneho titulu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a to z dôvodu, že hnuteľné veci sa nachádzajú na
mieste, ktoré jej oznámil žalovaný v 1/ rade listom už dňa 15.10.2007, kde jej oznámil, že všetky veci
boli spísané a prevezené do skladu B. N. B. Y., kde boli uložené a zapečatené.
18.Podľaustanovenia§415Občianskehozákonníka,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Predpokladom zodpovednosti za
škodu je porušenie konkrétnej právnej povinnosti, pričom do úvahy by mohlo prichádzať aj porušenie
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 415 OZ. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje
všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych
vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uloženej právnymi
predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania počínať
si natoľko obozretne, aby konanie alebo jeho opomenutím nevznikla škoda iným ani jemu samému.
Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za
škodu (Najvyšší súd ČR č.k. 32Cdo/4165/2010. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako vlastníčka
vecí svojim konaním - neprevzatím ku dňu rozhodnutia hnuteľných vecí zavinila v prípade, ak by aj
vznikla jej nejaká škoda, čo nebolo zo strany žalobkyne preukázané, nakoľko hnuteľné veci neprevzala
bezdôvodne a považovala tieto hnuteľné veci za zašantročené, čo nie je pravda. V uvedenej veci
týkajúcej sa zašantročenia hnuteľných vecí súd zamietol v tejto časti návrh žalobkyne ako nedôvodný,
nakoľko neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vzniku škody a zodpovednosť za škodu
tak ako to ustanovuje § 420 Občianskeho zákonníka.
19. Ďalšia časť uplatneného nároku sa týka ušlého zisku z očakávaného príjmu z dlhodobého nájmu
bytu vo výške 115.249,95 eur. V tejto časti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa predložila súduzmluvu o nájme bytu uzavretou medzi prenajímateľom W.. N. Š. - žalobkyňa a nájomca W. Z., Z. Y., kde
predmetom nájmu je byt č. 2 na prízemí bytového domu nachádzajúceho sa v X. M., B. Y. XX. V čl. 2
zmluvy v bode 1 sa uvádza, že nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi úhradu vo výške 1.700,-
Sk za noc počas 9 mesiacov po 30 dní v bežnom roku. Platba bude realizovaná 3-krát po 3 mesiacoch
naraz začiatkom každého obdobia v nezávislosti od obsadenosti bytu. Náklady spojené s užívaním bytu
hradí prenajímateľ. Zmluva sa uzatvára na obdobie 6 rokov odo dňa účinnosti tejto zmluvy a to odo
dňa 1.1.2008. Súd vyhodnotil túto zmluvu o nájme bytu, že nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia
§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a nejedná sa o nájom bytu, ale jedná sa o ubytovanie, nakoľko
aj v čl. 2 je uvedené úhrada za noc počas 9 mesiacov a platby sú realizované 3-krát po 3 mesiacoch,
to znamená, že nejednalo sa o nájom bytu tak ako to ustanovuje § 685. Súd zároveň poukazuje na to,
že zmluva bola uzatvorená dňa 19.2.2007 a účinnosť mala nadobudnúť 1.1.2008, t.j. rok po uzavretí
zmluvy o nájme bytu. Podľa názoru súdu jedná sa o fiktívnu zmluvu, nakoľko napr. v bode čl. 5 sa
uvádza,žebytnájomcaprevzalodprenajímateľavstavespôsobilomnaužívanie,takakomoholprevziať
19.2.2007 byt na spôsobilé bývanie, keď zmluva nadobudla účinnosť až 1.1.2008. Z tohto dôvodu súd v
tejto časti zamietol návrh ako nedôvodný týkajúci sa ušlého zisku, ktorý požaduje žalobkyňa a to čo sa
týka dôkaznej povinnosti, ktorú nepreukázala takými listinnými dôkazmi, ktoré by zodpovedali takému
stavu, aby súd v tejto časti návrhu vyhovel.
20. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.
Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí
pritom iba o pravdepodobnosť rozmnoženia majetku lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve
v dôsledku konania škodcu. Uznesenie Najvyššieho súdu č.k. 4Cdo/319/2008. Pri určení výšky ušlého
zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu,
teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel a práve uvedené dôkazné
bremeno pozostávalo na žalobkyni preukázať uvedené tvrdenia. Žalobkyňa nepreukázala, že v prípade
neuskutočnenia dražby by reálne došlo k získaniu prospechu z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti.
21. Čo sa týka straty vlastníckeho práva a vznik škody titulom straty vlastníckeho práva po zohľadnení
zvyšku výťažku z rozvrhu vo výške 1.320.429,-Sk uložený v úschove u JUDr. Ľudmily Chudelkovej v
prospech žalobkyne je priama škoda 29.920,29 eur. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyslovením
neplatnosti dražby v prípade, ak žalobkyňa mala a má záujem na vlastníctvo a v prípade ak by sa
domáhala určenia vlastníctva, tak to vlastníctvo je nepochybné, nakoľko keďže dražba bola vyhlásená
za neplatnú, tak vlastníčkou nehnuteľnosti sa stala žalobkyňa. Lenže táto žiadneho vlastníctva sa
nedomáhala, nežiadala o zápis v katastri nehnuteľností, zvolila žalobkyňa cestu titulu náhrady škody, čo
podľa názoru súdu nie je dôvodom, nakoľko žalobkyňa v prípade, ak by právne správne postupovala, tak
pri žalobe o vyhlásenie neplatnosti dražby zároveň požadovala resp. v inom konaní požadovala určenie
vlastníckeho práva. Uvedené vlastnícke právo jej naďalej zostalo, len evidenčne nie je zaznamenané v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva a to z dôvodu, že žalobkyňa nemala na tom záujem a to dať
do súladu evidenčný a právny stav.
22. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody
je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To
znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobí škodca -
žalovaný, existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného (žalobkyňu). O všeobecnú zodpovednosť
podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1/ vznik
škody, 2/ protiprávnosť konania, 3/ zavinenie škodcu, 4/ príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.
23. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpore medzi tým, ako fyzická
alebo právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým, ako konať mala, aby plnila svoje
povinnosti. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť, tzv.
generálnu prevenciu ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je takisto porušením právnej povinnosti v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda jedným zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu.24. O protiprávnosti konania ide teda o konanie, ktoré môže vyplývať z porušenia pozitívnej
hmotnoprávnej úpravy expressis verbis charakterizovanej v zákone; 2/ konania porušujúceho zmluvné
vzťahy, pričom v rámci existujúceho zmluvného vzťahu vzniká deliktuálny záväzkový vzťah. Za
protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti
za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností - generálna prevencia
v ustanoveniach § 415 OZ je považované za protiprávne konanie. Majetková ujma spôsobená tým,
že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za
predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, obyčajné tvrdené zmarenie
zamýšľaného zámeru poškodenej - žalobkyne na odškodnenie nestačí. Základným predpokladom
zodpovednosti za škodu patrí protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť, medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívnej povahy,
štvrtý povahy subjektívnej. Protiprávny úkon sa vykladá ako prejav ľudskej vôle, či už komisívny
alebo omisívny, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Niekedy sa tiež hovorí o úkone, ktorý
zasahuje do subjektívnych práv inej osoby (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Odo/1629/2006). Vo
vzťahu k zodpovednosti za škodu právna teória definuje zavinenie ako vnútorný psychický stav fyzickej
osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť
na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené
jednak na poznaní konajúceho spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli
konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť
uzrozumený.
25. Súd má za to, že jednak aj žalovaný v 1/ rade konal ako správca bytov v zmysle Zákona č. 182/1993
Z.z. a to v ustanovení § 8b ods. 2 písm. e/ ukladá povinnosť správcu sledovať úhrady za plnenia a úhrady
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vymáhať
vzniknuté nedostatky. Žalovaný v 1/ rade mohol zastupovať vlastníkov bytov pri výkone záložného
práva zriadeného zákonom v prospech ostatných vlastníkov iba vtedy, keď mal na to ich súhlas. Na
schôdzi vlastníkov bytov dňa 12.12.2006 bolo prijaté Uznesenie, kedy vlastníci bytov a nebytových
priestorovpožiadaližalovanéhov1/rade,abyvšetkýmimožnýmilegislatívnymiprostriedkamizabezpečil
vymoženie dlhu od žalobkyne. Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov ale nemá charakter listiny
umožňujúcej žalovanému v 1/ rade zastupovať vlastníkov bytov pri výkone záložného práva. Tak pri
dražbe bolo porušené ustanovenie § 15 Zákona č. 182/1993 Z.z. a ustanovenia § 3 ods. 8 a § 7 ods. 1
Zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 vyslovil súd neplatnosť dražby. Žalovaný v 1/
rade porušil tieto ustanovenia, avšak ako aj sama žalobkyňa uviedla, neplnila si povinnosti súvisiace s
úhradou bytu, ktorého bola vlastníčkou a dlh týkajúci sa úhrad tam bol, čo bolo potvrdené aj žalobkyňou
aj v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
26. Súd vo veci náhrady škody titulom hnuteľných vecí má za to, že žalobkyňa nemôže sa domáhať
náhrady škody, keď škoda jej nevznikla a sama svojim konaním zapríčinila stav aký je. Hnuteľné veci sa
nachádzajú v priestoroch, ktoré sú jej známe a súd zároveň sa zaoberal aj otázkou premlčania, ktorú
vzniesli žalovaní v 1/ a 2/ rade. Súd má za to, že v časti týkajúcej sa náhrady škody na hnuteľných
veciach, uvedený nárok je premlčaný, nakoľko k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť 1.10.2007,
čo v žalobe uvádza samotná žalobkyňa a žalobu podala dňa 4.10.2010. Objektívna premlčacia doba
je hmotnoprávna a teda žaloba bola podaná až dňa 4.10.2010 po jej uplynutí. Ďalej súd sa otázkou
premlčania nezaoberal a nerozoberal, nakoľko súd návrh v časti hnuteľných vecí zamietol z dôvodov
a to neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne a z dôvodu neexistujúcej škody a taktiež
v ďalších častiach zamietajúcich celý návrh žalobkyne súd zamietol z iných dôvodov a nie výlučne
z dôvodu premlčania. Čo sa týka vzniku škody a týkajúcej sa vlastníckeho práva, tak súd má za to,
že práve žalobkyňa svojou nečinnosťou - nedomáhala sa určenia vlastníckeho práva, ale uplatňuje si
titulom náhrady škody a čo ani súdu nepreukázala dostatočným dôvodom, čo sa týka výšky škody -
hodnoty bytu, ktorú požaduje ako titulom škody. Podľa názoru súdu v uvedenom prípade nejedná sa o
škodu, nakoľko práve žalobkyňa svojou nečinnosťou - nezáujmom dať do súladu právny stav so stavom
skutkovým si sama spôsobila stav, v akom sa nachádza. Nie je tu daná príčinná súvislosť tak ako to
ustanovuje § 420 Občianskeho zákonníka. Nie je tu daná protiprávnosť, preukázaná škoda a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
28. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
29. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
31. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
32. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.
33. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
34. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
35. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok
síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.
36. Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú,
nepreskúmateľnú a nepreukázateľnú.37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu 100 %, pretože boli plne úspešní.
40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobkyni rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoDval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.