Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200463
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518200463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: S. A. W., P..B.. v skratke S., a.s., so sídlom V. B. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/X, XXX XX N. W., o zaplatenie 786,41 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 10Cpr/4/2018-16 zo dňa
20.02.2018 sa zrušuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 786,41 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

spolu úrokom z omeškania vo výške vo výške 55,00 % ročne zo sumy 786,41 Eur od 15.09.2017 do
zaplatenia.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2018 proti žalovanému domáhal zaplatenia 786,41
Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5,00 % ročne od 15.09.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel pracovný zmluvu a žalovaný pred skončením výpovednej
doby u neho prestal pracovať, pričom v pracovnej zmluve bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá

počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalovaný oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa
§ 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku
žalovaného a dĺžky výpovednej doby.

2. Súd dňa 20.02.2018 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba žalobcovi. Keďže sa žalovanému
nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd v súlade s § 266 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz
zrušil. Podľa 266 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd

platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

3. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o spor jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
pracovnoprávneho sporu nepresahuje 2.000,- Eur, súd vyvesil oznam na úradnej tabuli súdu, že dňa
22.08.2019 o 09:00 hod. na č.d. 200B, 2. poschodie, na tunajšom súde, bude vo veci verejne vyhlásený
rozsudok.

4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Súd nepostupoval podľa § 322 prvá veta C.s.p z dôvodu, žežalovaný sa zdržiava na neznámom mieste a nariadenie pojednávania by nesledovalo výchovnú funkciu
civilného procesu.

5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca
ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 22.12.2016 pracovnú zmluvu, v ktorej
bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalobca
oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume,
ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Žalobca dal
žalovanému dňa 02.06.2017 výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný od 19.05.2017

prestal bezdôvodne chodiť do práce. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu predstavoval
786,41 eur.

7. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonník práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť

pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

8. Podľa 62 ods. 2 cit. zák. výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ods. 4 cit. zák. výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako
podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

10. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

11. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec
uzavreli 22.12.2016 pracovnú zmluvu, pričom žalobca od 27.06.2016 prestal bezdôvodne chodiť do
práce a následne žalobca dal žalovanému 19.05.2017 z tohto dôvodu výpoveď z pracovného pomeru.
Preto výpovedná doba trvala od 01.07.2016 do 31.07.2016. V pracovnej zmluve bolo dojednané, že

ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalobca oprávnený uplatniť si
peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u
žalobcu predstavoval 786,41 eur, pričom z tejto sumy nebola zo strany žalovaného uhradená žiadnasuma. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom
zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č.
87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).