Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205305
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5612205305.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej v exekučnej veci oprávnenej:
Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807
484, proti povinnej: MUDr. B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. T. XXX, I. V., pre vymoženie
617,68 Eur, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Margitou Rojčekovou, so sídlom Exekútorského

úradu H. W. XX, Z. pod spisovou značkou EX 1479/12-K, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/1034/2012 zo dňa 09.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým súd povinnej uložil povinnosť zaplatiť
súdnej exekútorke JUDr. Margite Rojčekovej trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e.

Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku odvolaním nenapadnutého ponecháva n e d o t k
n u t é.

Oprávnená m á voči súdnej exekútorke p r á v o na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu
100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinnej súd uložil povinnosť zaplatiť
súdnej exekútorke JUDr. Margite Rojčekovej trovy exekúcie vo výške 44,75 Eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia.

Pred pôvodnou súdnou exekútorkou JUDr. Veronikou Kučavíkovou sa dňa 23.05.2012 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. EX 1479/12 pre vymoženie pohľadávky vo výške 617,68 Eur, priznanej
vykonateľným rozhodnutím č. 700-1910161408-GC04/08 zo dňa 21.02.2008, vydaným Sociálnou
poisťovňou, pobočka Liptovský Mikuláš. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní
poverenia č. 5505*035896 zo dňa 14.06.2012, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 617,68 Eur a trovy exekúcie. V priebehu konania nástupníčka pôvodnej

súdnej exekútorky podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul už nie je možné
z dôvodu uplynutia času vykonať. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na
nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
uložené rozhodnutím podľa zákona o sociálnom poistení. Predmetný exekučný titul bolo možné vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom uplynutím tejto lehoty sa
rozhodnutie stáva neúčinným. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2008.

Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
vykonať, sa potom skončila dňom 16.04.2018. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v súlade s citovanýmustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Trovy exekúcie znáša povinný, pokiaľ
nie je dôvod na postup podľa § 203 Exekučného poriadku. V predmetnej veci oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie dňa 23.05.2012, čiže šesť rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, čím sa

začalo exekučné konanie včas, aby súdna exekútorka mala reálnu možnosť zákonným spôsobom
vymôcť od povinnej pohľadávku a trovy exekúcie. Z tohto dôvodu súd uložil povinnej povinnosť nahradiť
súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 68/2017 Z. z., súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V súlade s § 14 vyhlášky súd priznal súdnej exekútorke

odmenuvminimálnejvýške33,19Eur.Okremodmenyzavýkonexekučnejčinnostimáexekútorkanárok
aj na náhradu poštovného vo výške 4,10 Eur. Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty,
preto súd zvýšil odmenu a náhrady spolu vo výške 37,29 Eur o 20 % DPH, t. j. o 7,46 Eur. Celkom tak
súd priznal exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 44,75 Eur, ktoré je povinná zaplatiť povinná.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala riadne a včas odvolanie súdna exekútorka. Odvolanie podala

proti výroku II., ktorým súd uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Margite Rojčekovej trovy
exekúcie vo výške 44,75 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. V podanom odvolaní
uvádza,žeexekútormapostavenieúčastníkatejčastikonania,vktorejsúdrozhodujeotrováchexekúcie
(§ 37 ods. l EP). Poučenie o opravnom prostriedku je teda nesprávne. Proti výroku o náhrade trov
exekúcie obsiahnutom v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. l písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ EP

je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). Je to v súlade zároveň s ustanovením § 355 ods. 2 CSP a § 357
písm. m/ CSP (odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o „nároku na náhradu trov
konania.") Výrok súdu, ktorým zaviazal povinného zaplatiť trovy exekúcie súdnej exekútorke vo výške
44,15 Eur považuje za nesprávny v tom, že ich úhradou zaviazal povinnú. Oprávnený v uvedenej veci
podal návrh na vykonanie exekúcie 23.05.2012, t. j. až štyri roky po právoplatnosti a vykonateľnosti

exekučného titulu a zároveň v čase, keď povinná sa už zdržiavala na území Rakúskej republiky.
Oprávnený ako verejnoprávna inštitúcia mal vedomosť o uvedenej skutočnosti a napriek tomu podal
návrh na vykonanie exekúcie. Má za to, že oprávnený zavinil preklúziu, keďže podal návrh na vykonanie
exekúcie len alibistický na titul, ktorý bol už štyri roky vykonateľný a v čase, keď povinná sa nezdržiavala
na území Slovenskej republiky a titul bol tak de jure nevykonateľný. Disponovať návrhom môže len

oprávnený, súdy v praxi nezastavujú exekučné konania na podnet súdneho exekútora. Súdny exekútor
je viazaný podaným návrhom. Voči povinnej bolo oprávneným podaných ďalších sedem návrhov na
vykonanie exekúcie, a to napriek tomu, že nebolo nič vymožené a nebol zistený majetok. Na základe
uvedeného trvá na tom, že trovy exekúcie zavinil oprávnený, pretože pri náležitej opatrnosti mohol a mal
predvídať dôvod zastavenie exekúcie. Lenže keby zobral návrh späť pre nemajetnosť povinnej - znášal

by trovy exekúcie, a tak radšej čakal na preklúziu. Predpokladá, že takýto postup oprávneného je určitá
forma procesného zavinenia a žiada, aby súd výrok odvolaním napadnutého uznesenia zmenil tak, že
zaplatením trov exekúcie zaviaže oprávneného v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila oprávnená Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský

Mikuláš. Uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a argumenty v odvolaní považuje sa neodôvodnené a
tendenčné.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 365 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku o
trovách konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie
nedotknuté.

5. Krajský súd sa v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením§220ods.2CSPvspojenísust.
§ 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Zrušené
rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. Naproti

tomu neúčinné rozhodnutie existuje kauzálne aj normatívne. Po svojom vydaní pre danú oblasť práva
však stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu.
K zrušeniu exekučného titulu môže dôjsť len v právnom konaní, v ktorom bol vydaný, a iba podľa
procesných noriem umožňujúcich takéto zrušenie.

8. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré
spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. K
takýmto skutočnostiam patrí aj plynutie času. O zastavení exekúcie sa rozhoduje na návrh i bez návrhu.
Exekútorjepovinnývkaždomštádiuskúmať,čisanevyskytlidôvodyneprípustnosti,aakdôjdekzáveru,
že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.

9. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1 podľa ktorého, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie, v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a v § 203 ods. 3 ak sa exekúcia zastaví v dôsledku

vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.

10. V predmetnej exekučnej veci oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.05.2012, čo je
šesťrokovpreduplynutímprekluzívnejlehotyvzmysle§148ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnom
poistení, čím sa začalo exekučné konanie včas, t.j. dostatočne skoro pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

Poverená súdna exekútorka tak mala časovo reálnu možnosť zákonným spôsobom vymôcť od povinnej
pohľadávkuatrovyexekúcie.To,žekskutočnémuvymoženiuexekúcievpriebehuuplynutiaprekluzívnej
lehoty nedošlo, nezapríčinila oprávnená, a už vôbec nie neskorým podaním návrhu. Odvolací súd je toho
názoru, že v danom prípade nie je dôvod zaviazať oprávnenú na úhradu trov súdnej exekútorky, nakoľko
oprávnená postupovala v zmysle platných právnych predpisov, urobila všetko pre úspešné vymoženie

exekúcie - návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil povinnej povinnosť nahradiť súdnej exekútorke
priznané trovy exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo
výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie nedotknuté.

11. Odvolateľ - súdna exekútorka nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným účastníkom
v odvolacom konaní bola oprávnená a preto odvolací súd vyslovil, že oprávnená má voči súdnej
exekútorke právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)