Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619200292
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4619200292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

DagmarPodhocovejaJUDr.IngridDoležajovej,vprávnejvecinavrhovateľa:S..Z.U.,nar.XX.XX.XXXX,
t. č. bytom Y., ul. N. XXX/XX, proti dcére navrhovateľa: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. S. XXXX/
XX, zastúpená: Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Topoľčany, Streďanská 1537/14, IČO: 42 370
175, o zrušenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
30. apríla 2019 č. k. 6Pc/3/2019-137 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie mení tak,že zrušuje vyživovaciupovinnosť
navrhovateľa určenú rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2017 č. k. 9P/178/2017-108

s účinnosťou od 01.09.2018.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči jeho dcére. Návrh podal z dôvodu, že dcéra je od 01.09.2018 nezamestnaná, evidovaná
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany a už sa nepripravuje štúdiom na budúce povolanie.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.11.2017 č. k. 9P/178/2017-108, ktorým bola zvýšená vyživovacia

povinnosť zo sumy 130 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017. Navrhovateľ v tom čase
pracoval ako živnostník, ktorý v daňovom priznaní za rok 2016 uviedol príjmy vo výške 22.471,50
eura a vyživovaciu povinnosť mal voči dcére a synovi K., ktorý pochádza z jeho druhého manželstva.
Dcéra navrhovateľa bola v tom čase študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb
v Y., od roku 2012 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka bola v tom čase
zamestnaná na dobu určitú od 01.09.2017 do 30.09.2018, kde za september dosiahla hrubú mzdu
476,62 eura. Žila v spoločnej domácnosti aj so synom Z., ktorý pracoval na dohodu o vykonaní práce.

V súčasnosti navrhovateľ dosiahol za rok 2018 príjem 21.820,63 eura, i naďalej žije v rodičovskom
dome a vyživovaciu povinnosť má voči synovi K., na ktorého mesačne prispieva sumou 40 eur. Dcéra
navrhovateľa v roku 2018 ukončila štúdium strednej odbornej školy, od 01.09.2018 je evidovaná v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá, ani nikdy nepoberala dávku v hmotnej núdzi, ani žiadne
iné sociálne dávky. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 190,10 eura, naďalej žije v byte aj s
plnoletým synom Z.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
orodine.Malzapreukázané,žedcéranavrhovateľajeplnoletá,nepripravujesanabudúcepovolanie,má

však zdravotné obmedzenia, jej intelektová úroveň je v pásme ľahkej mentálnej retardácie, IQ 60. Vlastní
preukaz ZŤP a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Zdravotný stav dcéru navrhovateľa ju obmedzuje
natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať tak, aby dosahovala pravidelný mesačný príjem. Matka si
vyživovaciu povinnosť voči dcére riadne plní, poskytuje jej ubytovanie, stravu, oblečenie, pričom samapoberá invalidný dôchodok vo výške 190,10 eura. Z dokazovania vyplynulo, že dcéra navrhovateľa a
uchádzala o zamestnanie avšak zamestnávateľ sa vyjadril, že nie je možné prijať ju do zamestnania,
pretože nevyhovuje do pracovného pomeru. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a neboli

jej ponúknuté vhodné pracovné miesta. Na základe týchto skutočností návrh navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho

zmeny tak, že bude zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči dcére N. počnúc dňom 01.09.2018. V
dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd dospel k
nesprávnemu záveru, že zdravotný stav dcéry ju obmedzuje natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať
tak,abydosahovalapravidelnýmesačnýpríjem.Vkonanínebolpredloženýžiadendôkaz,žebysadcéra

navrhovateľa vôbec pokúšala získať zamestnanie v odbore, ktorý vyštudovala, resp. v inom vhodnom
odbore. V súdnom spise sa nachádza iba jediné potvrdenie od zamestnávateľa L. N. s.r.o., z ktorého
vyplýva, že tento zamestnávateľ neevidoval voľné pozície do výroby, a teda nezískala by zamestnanie
ani ak by bola úplne zdravá. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spôsobilosti dcéry vychádzal iba
z lekárskej správy psychológa PhDr. D. A., ktorá však nie je kvalifikovaná posúdiť mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery správ PhDr. A. vyvrátil fotodokumentáciou, z ktorej
je zrejmé, že aktivity dcéry navrhovateľa úplne odporujú obsahu predloženej správy. Je toho názoru, že
táto je schopná začleniť sa do pracovného života, avšak vôbec sa nesnaží získať prácu a v súčinnosti
so svojou matkou sa snaží zabezpečiť si priznanie invalidného dôchodku. Z dokazovania tiež vyplynulo,
že dcéra sa chodí pýtať na prácu v sprievode matky, ktorá zjavne marí získanie zamestnania pre

dcéru, keď zamestnávateľov vopred oznamuje, že dcéra má zdravotné problémy. Dosiahnuté vzdelanie
dcéry navrhovateľa jej umožňuje zamestnať sa v spoločnostiach poskytujúcich rovnaké alebo obdobné
služby, ako predmet štúdia, pričom v súčasnosti v Y. a okolí trh práce ponúka viacero pracovných
miest. Zmyslom ust. § 62 Zákona o rodine nie je povinnosť rodiča čakať do momentu, kedy sa jeho
dieťa skutočne zamestná, ale zákonodarca vychádzal z toho, že dieťa má možnosť sa zamestnať a

túto možnosť už dcéra navrhovateľa reálne má. Záverom uviedol, že podľa použiteľného komentára
k § 62 ods. 1 Zákona o rodine, závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj
so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy
na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť.

3. K odvolaniu sa vyjadrila zástupkyňa dcéry navrhovateľa. Uviedla, že navrhovateľ žiada zrušiť
vyživovaciu povinnosť od 05.02.2018, hoci dcéra navštevovala školu do 30.06.2018. Táto je od
26.10.2012 uznaná ako ZŤP a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Z dôvodu svojho zdravotného
stavu navštevuje rôzne odborné ambulancie. Pozná dobre jej zdravotný stav, žije s ňou v spoločnej

domácnosti, táto nevládze pracovať ani doma, lieči sa na epilepsiu a s takouto diagnózou nie je schopná
pracovať. Samu ju nepúšťa z domu, nevie sa vyjadrovať, nechápe veľa vecí a zabúda a keď idú po ceste,
tak ju drží za ruku, aby ju nezachytilo auto. Dcéra má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
od 25.04.2018. Navrhovateľovi v skutočnosti nejde o dcérine zdravie, ale sa len snaží zbaviť svojej
vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Navrhovateľ prípisom došlým Krajskému súdu v Nitre dňa 08.07.2019 žiadal, aby súd doplnil
dokazovanie o zadováženie správy, či jeho dcére bol priznaný invalidný dôchodok a či je toho času
práceneschopná a z akého dôvodu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní (! 385 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie výsluchom
strán sporu, zadovážením správy Sociálnej poisťovne Bratislava o priznaní invalidného dôchodku dcére

navrhovateľa a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil.6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmeniapomery.Okremvýživnéhopremal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh.

8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči v tom čase ešte maloletej dcére N. rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa

27.11.2017 č. k. 9P/178/2017-108, ktorým bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť zo sumy 130 eur
na 200 eur mesačné počnúc od 01.09.2017. Navrhovateľ v tom čase pracoval ako živnostník, ktorý za
rok 2016 uviedol príjmy vo výške 22.471,50 eura. Dcéra bola študentkou 3. ročníka Strednej odbornej
školy obchodu a služieb T. I. v Y., od roku 2012 bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Matka v tom čase bola zamestnaná v U. Z. Y. na dobu určitú do 30.09.2018, pričom súd vychádzal z jej
príjmu za september brutto 476,62 eura. V súčasnosti navrhovateľ naďalej pracuje ako živnostník, za rok

2018 jeho príjem predstavoval 21.820,63 eura. Naďalej má ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi K..
Dcéra navrhovateľa v roku 2018 ukončila štúdium, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
01.09.2018, z ktorej evidencie bola vyradená na vlastnú žiadosť dňom 04.09.2019, čo bolo potvrdené na
odvolacom pojednaní. Po doplnení dokazovania zadovážením správy sociálnej poisťovne bolo zistené,
že táto poberá invalidný dôchodok 164 eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2018, ktorý jej bol od

01.01.2019 zvýšený na sumu 168,30 eura mesačne. Je uznaná invalidnou s celkovou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti poberá
invalidný dôchodok.

9. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 hovorí o povinnosti prispievať na výživu dieťaťa, pokiaľ dieťa nie je

schopné samé sa živiť. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zdravotného stavu dcéry
navrhovateľa a konštatoval, že tento ju obmedzuje natoľko, že sa nemôže riadne zamestnať tak, aby
dosahovala pravidelný mesačný príjem. Odvolací súd po doplnení dokazovania sa s takýmto právnym
posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje. Ako už bolo vyššie konštatované, dcéra navrhovateľa
poberá invalidný dôchodok s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.

Aj keď priznanie invalidného dôchodku nie je samotnou tou skutočnosťou, pre ktorú by bolo potrebné
zrušiť vyživovaciu povinnosť povinného rodiča, je potrebné prihliadnuť na mieru jej obmedzenia začleniť
sa do pracovného pomeru, ktorá je len 45%, a preto odvolací súd dospel k záveru, že jej zdravotný
stav ju neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla. Vychádzal i zo
samotnej výpovede dcéry navrhovateľa na odvolacom pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisu, keď

bolozistené,ženavšetkypohovorychodídcéranavrhovateľasosvojoumatkou,ktorádopreduinformuje
zamestnávateľa o jej zdravotných obmedzeniach, z čoho automaticky vyplýva, že o zamestnanie takejto
osoby nemajú záujem. Primárnym dôvodom pre priznanie invalidného dôchodku bola diagnostikovaná
schizofrénia avšak samotná dcéra navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedla, že od času,
ako bola s otcom v Chorvátsku t. j. pred rokom, mala asi len 2-3 záchvaty, pričom naposledy jej

bolo povedané, že ani nemá volať záchrannú službu v prípade, ak nedôjde pri uvedenom záchvate
k nejakému zdravotnému poškodeniu. Aj keď na odvolacom pojednávaní predložila potvrdenia, že
sa uchádzala o zamestnanie u rôznych zamestnávateľov, samotná potvrdila, že podľa jej názoru je
povinnosť jej otca platiť výživné pokiaľ sa nezamestnaná a pokiaľ sa nezamestnaná celý život, tak
by aj po celý život mal by jej otec platiť výživné. S takýmto postojom dcéry navrhovateľa sa odvolací

súd nestotožňuje. IPodľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby sa dcéra navrhovateľa začlenila
do normálneho života a tomto smere apeluje i na jej matku, aby jej so začlenením do takéhoto života
bola nápomocná a nie, aby ju v tom ešte viac obmedzovala. Situácia dospela do takého štádia, že
dcéra navrhovateľa je odkázaná len na svoju matku, nemá žiadnych priateľov, chodí zásadne len s
ňou aj vonku, pričom jej zdravotný stav ju v tomto neobmedzuje. Z uvedených dôvodov preto odvolací

súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach dieťaťa samostatne sa živiť, a preto zrušil
vyživovaciu povinnosť povinného rodiča a to počnúc od 01.09.2018 tak, ako požadoval v návrhu, keď
i odvolací súd dospel k záveru, že počiatok určenia zrušenia vyživovacej povinnosti je potrebné určiť
od uvedeného dátumu, pretože až 30.06.2018 dcéra navrhovateľa ukončila strednú odbornú školu,
otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil do augusta 2018, pričom v tom čase mala už priznaný aj

invalidnýdôchodok. Zástupcadcérynavrhovateľanamietal,ženavrhovateľmoholpožiadaťajozníženie
výživného. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že návrh na zrušenie výživného v sebe subsumuje i
návrh na zníženie výživného. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu tak, ako boli vyššie popísané, je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti anie iba na jej zníženie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 388 CSP zmenil.

10. O náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).