Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201483
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819201483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu V., s.r.o., so sídlom v O., V. XX, H.: XX XXX XXX, proti
žalovanémuV.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.,J.XX,ozaplatenie167,-eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. mája 2019, č. k. 17Csp/15/2019-23 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výrokovej časti o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

167,- eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 167,- eur, odplaty 56,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur, poplatkov za upomienky 180,- eur,
úroku v sadzbe 70 % ročne z 200,- eur od 31.03.2015 do 22.04.2015 a z 167,- eur od 23.04.2015 do
zaplatenia a úroku z omeškania v sadzbe 5% ročne z 111,- eur od 01.04.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný

ako dlžník 31.03.2015 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 200,- eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.03.2016 s odplatou 56,- eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu
mieru nákladov 28 % a úrokom 140,- eur vychádzajúc zo sadzby úroku 70 % ročne, pričom v súvislosti s
úrokom nebola vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov. Žalovaný žalobcovi zaplatil na splatenie
úveru 33,-eur. Súd prvej inštancie uviedol, že na vzťah strán sa použije zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zo zmluvy zistil, že údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov vychádzal z toho, že bol poskytnutý úver 200,- eur pri odplate 56,-

eur, pričom pri výpočte nebolo zohľadnené, že žalobca mal okrem odplaty zaplatiť aj úrok 140,- eur.
Preto bol tento údaj 28 % nesprávny, keďže správne mala byť vyjadrená ročná percentuálna miera
nákladov 98 %. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusíobsahovaťročnúpercentuálnumierunákladovvypočítanúnazákladeúdajovplatnýchvčase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výpočet, ktorý nezohľadňuje dohodnutý úrok je v rozpore
s § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch, tento nedostatok spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému

bol poskytnutý úver 200,- eur a žalovaný zaplatil žalobcovi 33,- eur. Preto bol žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom a tým, čo bolo na zaplatenie úveru zaplatené, teda
len 167,- eur. Žalobca má právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny od 01.04.2016 do
zaplatenia, keďže od tohto dňa je žalovaný podľa dojednania v zmluve v omeškaní so zaplatením celejistiny, a to podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení §3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonník. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol,
keďže za odplatu 56,- eur, zmluvnú pokutu 33,- eur, poplatky za upomienky 180,- eur a úrok v sadzbe

70 % ročne treba považovať za nároky, na ktoré pri tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nároku
niet. Vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby a toho, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli,
súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca bol toho názoru, že

predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nemôže byť
posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené
obligatórne náležitosti. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými
údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere. Žalovaný bol podľa žalobcu dostatočne informovaný o
výškeRPMN.ÚdajRPMNjeuvedenýjednaknaprednejstranezmluvyoúvereazároveňnasamostatnej

listine s ktorou bol žalovaný oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
odovzdaná. Poukázal na ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca
uviedol, že uvedené nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené s poskytnutím

peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Bol tak toho názoru,
že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri
užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný

pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere žalovaný vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 28 % . V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu

podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 14,15 %. Z vyššie uvedeného podľa
žalobcu vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a
neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca
vyjadril názor, že žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit,
že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,

mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že súhlasil
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP
v platnom znení napadnutý Rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu vo výrokovej zamietajúcej časti a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2015 je spotrebiteľkou zmluvou (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá
obsahuje nesprávny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN 28 %, keď táto výška
nezohľadňuje dohodnutý úrok 140,- eur a správne má byť uvedená RPMN 98 %, v dôsledku ktorého

považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný bol preto
povinný zaplatiť len nesplatenú istinu vo výške 167,- eur a 5 % úrok z omeškania z tejto sumy od
01.04.2016 do zaplatenia.6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom /§19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch/. Zákon
o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 2 písm. g) veta prvá vymedzuje pojem celkové náklady

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov obsahuje aj prvok
úroku a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady
na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod..

9. Ročná percentuálna miera nákladov je tak dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov
z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je

jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru
a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN
v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške. Nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok
ako jej neuvedenie, a teda má sa za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje.
Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach

úverovej zmluvy. Uvedenie RPMN v správnej výške je povinnosťou veriteľa, pričom tento údaj nie je
závislí od vôle subjektov zmluvného vzťahu s ktorým by prípadne aj v inej výške mohol spotrebiteľ
súhlasiť, ale je výsledkom výpočtu podľa zákona na základe údajov poskytnutého úveru.

10. Ak RPMN vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru, medzi

ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, možno výkladom dospieť
k záveru, že údaj o RPMN (celkové náklady) nemôže byť nižší, ako zmluvný úrok reprezentujúci výšku
odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať aj ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s
poskytnutím úveru. V danom prípade v zmluve o úvere bolo uvedené, že výška RPMN je 28 % a úrok je
vo výške 70 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená nesprávne,

ako uviedol aj súd prvej inštancie.

11. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon
nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v

ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca
nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1 a § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).