Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/623/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201683
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315201683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: A. H., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. I., L. XXXX/X, zastúpená advokátkou Mgr. Ivicou Šišolákovou, so sídlom
Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO:
47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Andrea
Cviková, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/91/2015-50 zo dňa 14. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vydania plnenia z bezdôvodného
obohatenia v sume 2.375,16 eura p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti finančného zadosťučinenia v sume
500,- eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.375,16
eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané

finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v
časti o zaplatenie 38,48 eura a v časti určenia, že zmluvná podmienka formulovaná v bode 13 zmluvy
o revolvingovom úvere č. zmluvy 8100010128 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zastavil. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 328,92 eura k rukám
právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
aplikáciou ustanovení § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 písm. a) až f), ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len OZ - zákon č. 40/1964 Zb.), zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa - § 3 ods.
3, ods. 5. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil záverom, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.413,64 eura a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v súvislosti s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100010128. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k
uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanou vyplatený úver najskôr vo výške 1.659,70
eura a potom revolving vo výške 862,01 eura. Pri poskytnutí prvého úveru sa žalobkyňa zaviazala, že ho

splatí prostredníctvom 30 pravidelných mesačných splátok po 106,42 eura, ktorú povinnosť si žalobkyňa
riadne plnila a celkovo splatila žalovanému sumu 4.935,35 eura. Z predložených listinných dôkazov
ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni bol poskytnutý tzv. klasický úver, nakoľko tomu nasvedčuje
jednak mechanizmus jeho splácania - pravidelné mesačné splátky a jednak aj spôsob jeho čerpania -jednorazovévyplateniedňa09.07.2008a21.07.2009.Prirevolvingovýchúverochsajednáoposkytnutie
úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do schválenej výšky (za predpokladu,
že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní). Pritom zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi neobsahuje zákonom stanovené náležitosti - nie je tu jednoznačne uvedená výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj končená splatnosť úveru. Preto súd v
súlade s argumentáciou žalobkyne mal za to, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, jej bol poskytnutý bez
akýchkoľvek poplatkov a bezúročne. Preto na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu,
nakoľkožalobkyňamuplnilaviac,akojejboloposkytnuté.Priznanásuma2.375,16eurajepritomtvorená

nepremlčanou časťou plnení žalobkyne poskytnutých v prospech žalovaného v období od 30.01.2012 do
13.02.2014 v sume 2.275,16 eura a sumou 100,- eur, ktorá bola žalovanému vyplatená počas konania.
Súd sa stotožnil aj s názorom žalobkyne, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval
v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, dostatočne nechránil jeho práva a
preto žalobkyni priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur, ktorú výšku mal súd za primeranú
vzhľadom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv žalobkyne, ktorý jej bol

spôsobilýprivodiťujmunauspokojovaníživotnýchpotriebapotenciálnepočnúcsozákladnýmiživotnými
potrebami. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že práve v tejto časti ohľadom sumy 38,48 eura
bola žaloba vzatá späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 3 OSP, keďže nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni a táto bola s prihliadnutím na
čiastočnéspäťvzatiežalobyvtejtočastineúspešnálenvnepatrnejmiere,pretojejbolapriznanánáhrada

trov právneho zastúpenia z troch úkonov právnej služby plus režijný paušál, t.j. spolu 328,92 eura.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Srozhodnutímsúduprvejinštancie
nesúhlasil. Uviedol, že súd neuviedol ani žiadne skutkové, ani žiadne právne posúdenie. Zmluva o
revolvingovomúvereč.8100010128bolamedziúčastníkmikonaniauzavretánadobuneurčitú.Uvedená

skutočnosť nebola zo strany konajúceho súdu zohľadnená v súvislosti s tvrdením o neuvedení údajov
o konečnej splatnosti. Zo skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere umožňujúcej opakované čerpanie úveru vyplýva, že stanoviť konečnú splatnosť je možné vždy
len vo vzťahu ku konkrétnemu čerpaniu (či už z úveru alebo revolvingu). Táto skutočnosť je zohľadnená
aj v článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že termín konečnej splatnosti je vždy

zhodný s dátumom splatnosti príslušnej poslednej splátky, ktorou sa uhrádza úver. Tento údaj je uvedený
v oznámení o schválení úveru, ktorý tvorí súčasť zmluvy a s ktorým bol žalobca oboznámený a bol
mu doručený. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie ani nezisťoval, v dôsledku čoho je jeho záver o
chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti minimálne predčasný. Ako druhý dôvod, z ktorého súd pri závere
o bezúročnom úvere vychádza, je záver o chýbajúcom údaji o výške, počte a termíne splatnosti istiny,

úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva však obsahuje aj výšku splátky, aký je počet splátok a k
akému dňu má byť splátka uhradená. Ak súd prvej inštancie sa podľa obsahu napadnutého rozsudku s
obsahom zmluvy nezaoberal, jej obsah vo vzťahu ku svojim záverom nevyhodnotil. Rozhodnutie súdu a
jeho závery odporujú pravidlám hodnotenia dôkazov, závery súdu sú nepostačujúce a neodôvodnené.
Žalovaný napáda rozsudok aj v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko v tejto

časti súd nielenže neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých rozhodol podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z., ale ani nezdôvodnil, podľa čoho určil jeho výšku. Súdna prax opakovane ustálila,
že síce stanovenie výšky je vecou úvahy súdu, avšak nemôže byť výsledkom ľubovôle a musí byť
preskúmateľné. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 136 OSP, na ktorého aplikáciu sa rovnako vzťahuje
§ 157 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých pri stanovení

výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal. Poukaz na to, že zo strany žalovaného malo dôjsť k
zásahu do majetkových práv žalobcu je mylný, pretože súdom opisovaný zásah zodpovedá sume
úhrad jednotlivých splátok, ktorých výšku sám žalobca akceptoval a uhrádzal. Súd teda neopodstatnene
spája samotný vznik bezdôvodného obohatenia so vznikom nároku na finančné zadosťučinenie.
Bezdôvodné obohatenie podľa napádaného rozsudku vzniklo tým, že žalobca mal uhrádzať v prospech

žalovaného viac, než podľa zákona mal. Táto skutočnosť však nepredstavuje sama osebe dôvod pre
priznanie finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s týmto rozhodnutím i preto, že vychádza
zo skutočností, ktoré sám žalobca netvrdil. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia nebol v konaní
splnený zákonný predpoklad a to žaloba na ochranu proti porušeniu práva (tak ako to predpokladá § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splnením

predpokladu podľa označeného zákonného ustanovenia. Vzhľadom k uvedenému žalovaný podal proti
rozsudku odvolanie z dôvodov nesprávnych skutkových záverov, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a
nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako
vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202
OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziachdanýchrozsahom(§212ods.1OSP,akt.§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený
doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na
toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych

noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po
30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15C/91/2015 je
nárok žalobkyne voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.413,64 eura s

príslušenstvom, ako i finančné zadosťučinenie.

8. V predmetnom spore niet pochybností o tom, že tu ide o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

9. Režim spotrebiteľských zmlúv je upravený v Občianskom zákonníku a v ďalších právnych predpisoch,

ktorých cieľom bolo zaistiť harmonizáciu zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp.
s acquis communautaire v tejto oblasti (Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 85/577/EHS
zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodné priestory a
Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je stav, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnomernom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorého
dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému dojednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je ani na zmluvné

dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť a to vo forme obmedzenia autonómie vôle.

10. Obsah zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky

usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej
veľkosti než okolitý text, nesmie byť umiestnený v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako
rozhodcovská doložka zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale lenspotrebiteľskejzmluvysamotnej)listiny,naktorejspotrebiteľapripojujesvojpodpis.Výnimkupredstavujú
špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (uznesenie ÚS ČR 3512/11 zo
dňa 11.11.2013). Nejedná sa tu pritom o nič iného, než o rozvedenie povinnosti jednať vo vzťahu k

spotrebiteľovi poctivo.

11. Revolvingový úver je opakujúci sa úver. Kým spotrebiteľský úver je jednorazovým úverom na nákup
konkrétneho tovaru či služby, pri revolvingovom úvere vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý
vzťah. Ten klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, vždy keď je potrebuje - a teda aj

opakovane - až do výšky svojho úverového rámca. V prípade použitia týchto peňazí, alebo
časti z nich, platí mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatku spätne pripočítavajú na jeho
účet. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať
o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi
poskytnutý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového
rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 09.07.2008 zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8100080128 a to na základe žiadosti žalobkyne, ktorou jej žalovaný poskytol úver v sume
50.000,- Sk - 1.659,70 eura, ktorý mala žalobkyňa splatiť 30 splátkami vždy 19. dňa v mesiaci, s výškou
splátky 3.206,- Sk - 106,42 eura. Zmluvná odmena za poskytnutý úver bola vyčíslená na sumu 46.180,-

Sk - 1.532,90 eura, RPMN za úver 77,02% a ročná úroková sadzba úveru 77,02%. Suma úveru bola
žalobkyni vyplatená dňa 9. 8. 2008 (č.l. 39 sp.).

13. Tu sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sa jednoznačne nejedná o
revolvingový úver, ale o bežný spotrebiteľský úver(dohodnutá výška splátky 106,42 eura, počet splátok

30 splatných 19 dňa v mesiaci, jednoznačne vedúce k úhrade celého úveru spolu s odmenou, úrokmi a
či poplatkami a to formou pravidelných, v zmluve presne stanovených splátok).

14. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,

že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také dojednanie o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aké predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nepostačujúce, ak zo
zmluvy vyplýva, že vo výške splátky sú okrem istiny zahrnuté aj úroky, ktoré sú splácané uhrádzaním
jednotlivých splátok. V citovanom ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch

zákonodarca výslovne vyžaduje uvedenie súm, súhrn ktorých tvorí splátku úveru (istina + úroky +
poplatky). Obligatórnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských o úveroch je
okrem iného podľa písmena g) aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Keďže aj táto obligatórna
náležitosť v zmluve absentuje, ide o úver bez úrokov a poplatkov(§ 4 ods. 3 zákona). Žalovaný v
odvolaní argumentuje tým, keďže išlo o úvere na dobu neurčitú a poukazuje na zmluvné dojednania,

v, ktorých sa tento údaj nachádza a prípadne i na oznámenie o schválení úveru, ktoré bolo žalobkyni
doručené. Ani touto argumentáciou žalovaný nedostál zákonnej požiadavke na uvedenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. Zákonodarca vyjadril požiadavku na stanovenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru celkom nepochybne. O výklade uvedeného ustanovenia nemôžu byť
žiadne rozumné pochybnosti. Žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal, že si zákonom stanovenú

povinnosť splnil, preto musí niesť s tým spojené následky. V pokiaľ preto neboli uvedené obligatórne
náležitosti obsiahnuté v zmluve, nemožno zvrátiť zákonný dôsledok s tým spojený, t. j. že ide o zmluvu
bez úrokov a bez poplatkov.

15. S prihliadnutím k uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

žalobkyňa bola povinná žalobcovi vrátiť len to, čo od žalobcu dostala, t. j. sumu 1.659,70 eura (§ 4 ods.
3 zákona). Druhý úver bol žalobkyni poskytnutý automaticky v priebehu splácania prvého úveru a to
formou jeho výplaty na podklade prvej zmluvy a bol jej v sume 862,01 eura vyplatený dňa 21.7.2009.
Tu je dôvodná otázka, za akým účelom sa žalobkyni vyplácal ďalší revolvingový úver, keďže jeden jej
už bol poskytnutý, ktorý aj splácala a ak by išlo o revolvingový úver, stále by z neho mohla čerpať. Z

uvedeného plynie jednoznačný záver, že o revolvingový úver tu nešlo, pretože inak by neboli pravidelné
mesačné splátky vedúce k splateniu celého úveru v rozsahu 30 splátok a žalobkyňa by nemala dôvod
prijať ďalší úver, keďže z prvého úveru by mala stálu možnosť obnoviteľného čerpania. Keďže tomu
tak nebolo(nebol jej poskytnutý revolvingový úver ale bežný spotrebiteľský úver), vznikol jej v priebehusplácania prvého úveru zmluvný nárok na vyplatenie revolvingu, takže jej bola automaticky poskytnutá
ďalšia suma úveru 862,01 eura (vyplatený 21.7.2009, pričom o jeho poskytnutie vôbec nežiadala).
Takéto dojednanie je neplatné a spôsobuje nejasnú a neprehľadnú situáciu, ktorá dezorientuje bežného

spotrebiteľa, pretože pri hradení pôvodných tridsiatich splátok po 106,42 eura nie je vôbec zrejmé, aká
časť z tejto sumy sa použije na úhradu prvého úveru a aká časť na úhradu druhého úveru najmä za
situácie, ak by čerpanie a tým aj splátka na revolvingový úver mala byť vyššia, ako suma dohodnutej
ba či uhradenej splátky. Suma úveru bola žalobkyni vyplatená jednorázovo a nič nenasvedčuje preto
situácii, že by sa malo jednať o revolvingový úver.

16. Celkom bolo žalobkyni poskytnutých 2.521,71 eura, pričom z prehľadu platieb uskutočnených
žalobkyňou vyplýva, že táto na predmetný úver uhradila sumu vo výške 4.935,35 eura. Poskytnuté
peňažné prostriedky žalobkyňa preplatila o sumu vo výške 2.413,64 eura. Počas konania v mesiaci
marec 2015 došlo ešte k zrážke zo mzdy žalobkyne vo výške 50,- Eur v prospech žalovaného a dňa
17.4.2015 žalobkyňa dobrovoľne uhradila sumu 50,- eur, všetko spolu 2.513,64. Žalobkyňa si v konaní

v konečnom dôsledku uplatnila celkom sumu 2.375,16 eura, ktorý nárok aj odvolací súd považuje za
dôvodný a preto jej bol súdom prvej inštancie správne priznaný. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v podlieha § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.

17. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie, pretože v súlade s

právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa žalovaný dostatočne nechránil jej práva, a preto
ho žalobkyni priznal vo výške 500,- eur, ktorého výšku mal súd za primeranú, a to vzhľadom na
nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv žalobkyne, ktorý zásah bol spôsobilý
privodiťjejujmunauspokojovaníživotnýchpotrieb,potenciálnepočnúczákladnýmiživotnýmipotrebami.

18. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Zákon o ochrane spotrebiteľa v citovanom ustanovení priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý bol
na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností, má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

20. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo
všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými
platbami v prospech dodávateľa vznikli. Pre priznanie tohto peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené
žiadne špeciálne podmienky, nemôže tu však ísť o svojvôľu súdu, pretože i takto priznaná náhrada
musí byť odôvodnená čo do základu a výšky a táto voľná úvaha musí byť preskúmateľná. Primerané

zadosťučinenie môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ
musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov sa všetko
zhojilo. Súd prvej inštancie na zistenie dôvodnosti nároku na primerané finančné zadosťučinenie
nevykonal žiadne dokazovanie, proporcionálne neporovnal daný úspech žalobkyne v konaní s výškou
jej nemajetkovej ujmy, s dôsledkami, ktoré platenie neoprávnených súm žalobcovi žalobkyňu postihlo,

na intenzitu zásahu do práv žalobkyne konaním žalovaného a iné (napr. zrážky zo mzdy žalobkyne).

21. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
predmetnú vec, pričom nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci, keď je jednoznačne
neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej

inštancie.22. Odvolací súd potom, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. c) CSP
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť.

24. O doterajšej náhrade trov prvostupňového konania(keďže výrok o nich nemohol byť uzavretý pre
čiastočné zrušenie rozsudku) a tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí,
ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).