Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9Er/310/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202103
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5811202103.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: ETINA, s.r.o., naposledy so
sídlomVojtaššákova569/53,Tvrdošín,IČO:44970552,(vymazanýzORdňa26.04.2014),vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Barborou Božíkovou Áhgovou, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79,
Bratislava, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.060,40 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 54,23
Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo dňa 05.05.2011 pod č. 5507 011466* poveril podľa § 45 ods. 1 Zákona NR
SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
mu voči povinnému.

2. Vo vyššie uvedenom konaní súdny exekútor podaním zo dňa 31.05.2019 oznámil súdu, že povinný

bol dňa 23.04.2014 vymazaný z Obchodného registra.

3. Podľa § 243h, ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd oboznámením sa s výpisom z obchodného registra povinného zistil, že na základe uznesenia
Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/181/2013-86 zo dňa 25.03.2014, bola obchodná spoločnosť ETINA
s.r.o. zrušená bez likvidácie, obchodná spoločnosť s obchodným menom ETINA s.r.o. bola v zmysle
§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 26.04.2014
vymazaná. Zásadne preto platí, že povinný je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57

ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uvedené korešponduje s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky prezentovaného v rozhodnutí z 09.02.2012 3 M Cdo 15/2011.7. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

8. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo

priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje
o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

12. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 70,19 Eur s DPH.
Táto odmena sa skladá z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady za hotové výdavky vo výške 30,36 Eur
+ 20% DPH.

13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

15. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

16. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor
povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní

trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len
za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané,
či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise, a ktoré boli účelné.

17. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po

prevereníúkonovexekučnejčinnostiobsiahnutýchvpripojenýchlistináchapriznalsúdnemuexekútorovi
náhradutrovexekúcievovýške48,24EursDPH.Súdpriznalsúdnemuexekútorovináhraduzapoštovné
vo výške akú požadoval, teda 9,- Eur, ktorá pozostáva z náhrady poštovného za doručené zásielky,
ktorých odoslanie mal súd preukázané z exekučného spisu priloženými doručenkami. Taktiež mu bola
priznaná náhrada za poplatky vo výške 3,- Eur za poskytovanie súčinnosti a vykonané lustrácie. Súd

nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telefonické rozhovory a využívanie internetu vo výške 3,-
Eur, za kancelárske výdavky v sume 3,36 Eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú
existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, a ani ich presne nešpecifikoval. Navyše súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v
odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov,

konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v stanovisku Ústavného súdu SR I. ÚS
157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelárskymateriál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume

náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Taktiež mu nebola priznaná náhrada za archiváciu vo výške 12,- Eur, nakoľko v zmysle § 25 v odmene

súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou a v zmysle § 22 vyhlášky jednou z podmienok priznania náhrady hotových výdavkov je , aby
tieto náklady boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom za účelne
vynaložené výdavky možno považovať iba výdavky, ktoré boli exekútorom preukázateľne vynaložené
(zdokladované) a mohli viesť k uspokojeniu nárokov oprávneného. Súd súdnemu exekútorovi priznal
odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom

riadne zadokumentované a preukázané. Súd zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný uniesť vo veci
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Nakoľko je
súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov
o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.

18. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich
vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do
výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových
výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli
dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti

a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora.

19. Súd zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe § 203 ods.
2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. m) CSP v
spojení s § 9a ods. 1 EP).

Proti výroku II. v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 5 EP a

contrario, § 355 ods. 2 a contrario Civilného sporového poriadku - ďalej len ako „CSP“ v spojení s §
9a ods. 1 EP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 C.s.p.)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.