Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010333
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711010333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov

JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017, v
trestnej veci obžalovaného R.. M. G., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm.
d) Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného R.. M. G., proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.04.2017, sp.zn. 5T/60/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.,

obžalovaný R.. M. G., nar. XX.XX.XXXX v W. J., trvale bytom N., K. XXX/X,

je vinný, že

ako fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe živnostenského listu pod T. W. R.. M. G. s W. B.
X. XXX/X, R. XXXXXXXX
- podal dňa 2. apríla 2007 na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2006, pričom do výdavkov zahrnul dodávateľské faktúry od spoločnosti M-Stavbár, s. r.
o. so sídlom Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 3. 2006 na sumu 690.200,- Sk
č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006 na sumu 358.915,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04.11.2006 na sumu

264.775,- Sk a č. 722/2006 zo dňa 03.11.2006 na sumu 271.201,- Sk za dodaný tovar - pozinkovaný
plech, čierny plech, ťahaná trubka; drôt napriek tomu, že od uvedenej spoločnosti tovar nekúpil a
nezaplatil zaň, čím znížil základ dane z pnjmov fyzických osôb o sumu 1.332.010,- Sk a spôsobil tak
zníženie príjmov Štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 8.400,78 €
(253.081,90 Sk),

t e d a

vo väčšom rozsahu skrátil daň,
čím spáchal
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. účinného do 31.12.2012.
Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm.
e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. obžalovanému ukladá zaplatiť dlh na dani v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Naproti tomu podľa § 285 písm. f) Tr. por. obžalovaného R.. M. G.

oslobodzuje spod obžaloby
pre skutky kvalifikované obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen z 18.05.2011 sp.zn. 2 Pv
22/2010 ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 21. apríla 2006 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej
len DPH) za I. štvrťrok 2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúry spoločnosti M-Stavbár, s.
r. o., Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 03. 2006 vystavenej na sumu 690.200-
Sk, z toho DPH vo výške 110.200- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúry nebol dodaný a za faktúru
nezaplatil, pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetnú faktúru za
fiktívnupriústnompojednávaníkonanomdňa09.06.2009naDaňovomúradeKrupina,podaldodatočné

daňové priznanie k DPH za L štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil
vlastnú daňovú povinnosť o sumu 110.200,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového
priznaniaspôsobilzníženiepríjmovŠtátnehorozpočtuSRvzastúpeníDaňovýmúradomKrupinaosumu
3.657,97 € (110.200,- Sk),
- dňa 24. januára 2007 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok

2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúr spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., Potravinárska 4,
Rimavská Sobota č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006 vystavenej na sumu 358.915,90 Sk, z toho DPH
vo výške 57.305,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006 vystavenej na sumu 264.775,- Sk, z toho
DPH vo výške 42.275,- Sk a č. 722/2006 zo dňa 03. 11. 2006 vystavenej na sumu 271.201,- Sk, z toho
DPH vo výške 43.301,- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúr nebol dodaný a za faktúry nezaplatil,

pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetné faktúry za fiktívne pri
ústnom pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, podal dodatočné daňové
priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil
vlastnú daňovú povinnosť o sumu 142.882,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového
priznaniaspôsobilzníženiepríjmovŠtátnehorozpočtuSRvzastúpeníDaňovýmúradomKrupinaosumu

4.742,81 € (142.882 - Sk),
pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom zo dňa 11.04.2017 sp.zn. 5T/60/2011 obžalovaného
R.. M. G. vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák.

sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe živnostenského listu B. T. W. R.. M. G. s W. B. X.
XXX/X, R.: XXXXXXXX
- podal dňa 2. apríla 2007 na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2006, pričom do výdavkov zahrnul dodávateľské faktúry od spoločnosti M-Stavbár, s. r.

o. so sídlom Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 3. 2006 na sumu 690.200 - Sk
č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006 na sumu 358.915,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006 na sumu
264.775- Sk a č. 722/2006 zo dňa 03. 11. 2006 na sumu 271.201,- Sk za dodaný tovar - pozinkovaný
plech, čierny plech, ťahaná trubka, drôt napriek tomu, že od uvedenej spoločnosti tovar nekúpil a
nezaplatil zaň, čím znížil základ dane z príjmov fyzických osôb o sumu 1.332.010,- Sk a spôsobil tak

zníženie príjmov Štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 8.400,78 €
(253.081,90 Sk),
- dňa 21. apríla 2006 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej
len DPH) za I. štvrťrok 2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúry spoločnosti M-Stavbár, s.
r. o., Potravinárska 4, Rimavská Sobota č. 1403/06 zo dňa 14. 03. 2006 vystavenej na sumu 690.200,-

Sk, z toho DPH vo výške 110.200,- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúry nebol dodaný a za faktúru
nezaplatil, pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetnú faktúru za
fiktívnupriústnompojednávaníkonanomdňa09.06.2009naDaňovomúradeKrupina,podaldodatočné
daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil
vlastnú daňovú povinnosť o sumu 110.200,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňovéhopriznaniaspôsobilzníženiepríjmovŠtátnehorozpočtuSRvzastúpeníDaňovýmúradomKrupinaosumu
3.657,97 € (110.200 - Sk),
- dňa 24. januára 2007 podal na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k DPH za IV. štvrťrok

2006, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z faktúr spoločnosti M-Stavbár, s. r. o., Potravinárska 4,
Rimavská Sobota č. 702/2006 zo dňa 27. 10. 2006 vystavenej na sumu 358.915,90 Sk, z toho DPH
vo výške 57.305,90 Sk, č. 261/2006 zo dňa 04. 11. 2006 vystavenej na sumu 264.775 - Sk, z toho
DPH vo výške 42.275,- Sk a č. 722/2006 zo dňa 03. 11. 2006 vystavenej na sumu 271.201,- Sk, z toho
DPH vo výške 43.301,- Sk napriek tomu, že tovar podľa faktúr nebol dodaný a za faktúry nezaplatil,

pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že daňový úrad považuje predmetné faktúry za fiktívne pri
ústnom pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, podal dodatočné daňové
priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006 dňa 12. 06. 2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil
vlastnú daňovú povinnosť o sumu 142.882,- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového
priznaniaspôsobilzníženiepríjmovŠtátnehorozpočtuSRvzastúpeníDaňovýmúradomKrupinaosumu
4.742,81 € (142.882 - Sk).

Za to obžalovanému R.. M. G. uložil podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 3,8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a § 51 ods. 1,2 Tr. zák. podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov
s probačným dohľadom.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie

obžalovaný Ing. M. G., a to ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.04.2017, pričom
takto podané odvolanie následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa
26.06.2017.
Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania primárne krajský súd požiadal o zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v celom rozsahu s tým, aby vo veci rozhodol sám a jeho

podľa § 285 písm. f) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, alternatívne krajskému súdu navrhol po zrušení
napadnutého rozsudku to, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V konaní bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že k
zdaniteľným obchodom došlo, lebo mu bol dodaný tovar, za ktorý aj riadne zaplatil a ktorý neskôr
spracoval pri výrobe výrobkov, ktoré neskôr odpredal. Žalovaný trestný čin krátenia dane a poistného §

276 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je úmyselným trestným činom. V konaní bol prvostupňový súd nútený
vypočuť celý rad svedkov, keď zisťoval či daňové doklady (faktúry a príjmové pokladničné doklady o
prijatí kúpnej ceny) vystavila spoločnosť M- Stavbár. Dokonca súd pribral do konania znalkyňu z odboru
písmoznalectva, ktorá mala posúdiť, či na faktúrach a na pokladničných dokladoch sa nenachádzajú
podpisy konateľa M- Stavbáru R.. W.. On ako bežný podnikateľ nemal možnosť preveriť a overovať

totožnosti osôb, ktoré s ním jednali ohľadne predaja tovaru, a to pozinkovaných plechov, čiernych
plechov, trúbky ťahanej a drôtu a ani nemal možnosť preverovať pravosť podpisov. Nemal najmenšie
pochybnosti o tom, že jedná s pracovníkmi M- Stavbáru spol. s.r.o., lebo tovar mu bol odovzdaný,
za tento riadne zaplatil a boli mu vystavené o tom aj príslušné daňové doklady. Dokazovaním bolo
preukázané, že svedkovia R.. W., N. O., T. H., X. Z., opoznali odtlačok pečiatky spoločnosti M - Stavbár

s.r.o. na faktúrach príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré dostal v súvislosti s
tým, keď nakúpil a zaplatil za tento tovar. Tiež bolo preukázané, že pečiatku s číslom 7 používal sklad
spoločnosti M-Stavbár, spol s.r.o., konkrétne Svedok T. H., ktorý potvrdil, že ako skladník po svojom
odchode odovzdal sklad pani W. ako aj pečiatku. V zásade pri nákupe tohto tovaru nemal možnosť
preverovať pravosť dokladov tak, ako sa to robilo v trestnom konaní, že doklady nie sú pravé sa dozvedel

až v rámci daňového, resp. trestného konania. Teda aj on bol predmetom podvodu, lebo osoby, ktoré
s ním jednali a ktoré mu vydali doklady na daňový subjekt M-Stavbár spol. s.r.o., ho uviedli do omylu,
pričom v tomto omyle žil až dovtedy, kým sa v rámci daňového a trestného konania nespochybniteľným
spôsobom vylúčilo, že by doklady skutočne boli vystavené spoločnosťou M-Stavbár spol. s.r.o. V konaní
bolo preukázané, že odtlačok pečiatky spoločnosti M-Stavbár spol s.r.o. bol pravý a že teda táto pečiatka

skutočne pochádzala zo spoločnosti M-Stavbár spol. s.r.o., a že ju v minulosti používal skladník T. H.,
ktorý túto pečiatku odovzdal pani W. po jeho odchode. Svedok H. po nahliadnutí do faktúr tiež nevedel
opoznať podpisy, ktoré sa na nich nachádzali a domnieval sa že môže ísť o podpis pani W.. Nemožno
mu vyčítať teda to, že daňové doklady (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady) považoval
za pravé a tieto v dobrej viere zaradil do svojho účtovníctva. Až potom, keď Daňový úrad Krupina

vykonával daňovú kontrolu a cestou Daňového úradu Lučenec zistil, že doklady nie sú pravé, vykonal
daňovú opravu po takomto zistení, a to daňového priznania k daní z pridanej hodnoty za I. štvrťrok
2006 a IV. štvrťrok 2006. Táto jeho daňová oprava (druhý a tretí odsek skutkovej vety výrokovejčasti rozsudku) sa mu pričíta v jeho neprospech, hoci toto jeho konanie by bolo potrebné hodnotiť ako
dobrovoľné odstránenie škodlivého následku, ktoré napravil alebo mu zamedzil.
Ďalej odvolateľ poukázal na obsah ust. § 85 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2012 o účinnej ľútosti,

podľa obsahu ktorého trestnosť trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 zanikla, ak
páchateľ dobrovoľne škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil. Je nepochybné ako to
vyplýva aj zo skutkovej vety ods. 2 a ods. 3 rozsudku že:
pri ústnom pojednávaní konanom dňa 09.06.2009 na Daňovom úrade Krupina, podal dodatočné daňové
priznanie k DPH za I. štvrťrok 2006, dňa 12.06.2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil vlastnú

daňovú povinnosť o sumu 110.200.- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového priznania
spôsobil zníženie príjmov štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 3.657,97
Eur (110.200.-Sk),
pričom po oboznámení sa so skutočnosťou, že Daňový úrad považuje predmetné faktúry za fiktívne pri
ústnom pojednávaní konanom dňa 09.06.2009 na Daňovom úrade Krupina, podal dodatočné daňové
priznanie k DPH za IV. štvrťrok 2006 dňa 12.06.2009 na Daňovom úrade Krupina, v ktorom zvýšil vlastnú

daňovú povinnosť o sumu 142.882.- Sk, čím by v prípade nepodania dodatočného daňového priznania
spôsobil zníženie príjmov štátneho rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 4.742,81
Eur (142.882.-Sk).
Až zákonom č. 334/2012 s účinnosťou od 01.01.2013 došlo k zmene v ustanoveniach o účinnej ľútosti,
ktoré sa týkajú tzv. daňových trestných činov. Do nadobudnutia účinnosti predmetnej zmeny Trestného

zákona (t.j. do 31.12.2012) platila účinná ľútosť podľa § 85 Tr. zák., aj keď na skrátenie dane a poistného
podľa § 276. Jemu však bolo vznesené obvinenie v roku 2010, zákonná úprava § 85 Tr. zák. platila tak,
že trestnosť skrátenia dane a poistného zanikla za podmienok § 85 Tr. zák., teda ak páchateľ dobrovoľne
škodlivý následok napravil alebo mu zamedzil. Už z citácie skutkovej vety napadnutého rozsudku je teda
zistiteľné a nie je to sporné medzi obžalobou a obhajobou to, že dobrovoľne zistený škodlivý následok

napravil, resp. mu zamedzil a teda trestnosť činu zanikla.
Pokiaľ mu je odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu kladený za vinu aj čiastkový skutok zo dňa
02.04.2007, ktorý mal spôsobiť zníženie príjmov štátneho rozpočtu SR o sumu 8.400,78 Eur (253.081,90
Sk), aj v tomto prípade vykonal po kontrole daňovú opravu a daň spláca a teda aj v tomto prípade mu
svedčí na prospech obsah ust. § 85 Tr. zák. o účinnej ľútosti. Aj v tomto prípade o pravosti dokladov

do vykonania daňovej kontroly nemal najmenšie pochybnosti. Ďalej odvolateľ poukázal aj na obsah
písomného znaleckého posudku znalca B.. R.. W., ktorým preukázal, že tovar v rozsahu podvodnej
fakturácie jemu neznámymi osobami mal fyzicky k dispozícií, lebo z týchto pozinkovaných a čiernych
plechov, drôtov a ťahanej trubky vyrobil ďalšie výrobky, ktoré dodal svojim odberateľom. S výrobkami,
ktorévyrobilzkúpenéhoazozaplatenéhomateriálusvojimodberateľomnemubolavyvodzovanátrestná

zodpovednosť za to, že bol uvedený do omylu neznámymi osobami, ktoré mu na základe nepravých
daňových dokladov odpredali tovar, za ktorý im zaplatil, z tohto tovaru vyrobil výrobky, ktoré fakturoval
svojím odberateľom vrátane DPH, ktorú riadne odviedol štátu.
Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa05.11.2013hospodobžalobyoslobodil.Poopätovnomprejednaní
veci po zrušení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici ho rozsudkom zo dňa 11.04.2017 uznal vinným

zo žalovaných trestných činov. Vzhľadom na stanovisko krajského súdu mal zato, že súd prvého stupňa
vykonal náležité dokazovanie vo veci, avšak na základe vykonaného dokazovania prijal nesprávny záver
o jeho vine, práve s poukazom na obsah ust. § 85 Tr. zák. o účinnej ľútosti. Vo veci bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, z ktorého možno ustáliť len jeho nedbanlivostné konanie, zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo to, že by konal úmyselne, že za tovar nezaplatil, naopak, tovar v rozsahu a množstve

tak, ako bol uvedený na faktúrach, mal fyzicky k dispozícii, spracoval ho na výrobky a tieto odpredal.
Nebola mu teda preukázaná ani subjektívna stránka trestného činu, t.j. úmysel krátiť daň, ako mu to je
kladené obžalobou za vinu. Pokiaľ požiadal alternatívne krajský súd o vrátenie jeho trestnej veci súdu
prvého stupňa, po zrušení napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti zdôraznil to, že súd prvého stupňa
vo veci neaplikoval ustanovenie zákona § 85 o účinnej ľútosti v znení účinnom do 01.01.2013. Trestnosť

žalovaných skutkov zanikla v zmysle § 85 Tr. zák., a preto je potrebné vec vrátiť súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a jeho spod obžaloby oslobodil. Súd prvého stupňa by mal
doplniť dokazovanie otázkou na daňový úrad, či vykonal daňovú opravu dane z príjmov za rok 2006 a či
vyrubenú daň aj spláca. On vykonal daňovú opravu dane z príjmov za rok 2006 a daň priebežne spláca.
Teda splnil zákonné podmienky účinnej ľútosti v zmysle § 85 Tr. zák. Namietal aj správnosť právnej

kvalifikácie skutkov, skutky by mali byť právne kvalifikované podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. Výška sadzby
dane je podstatná pre zistenie výšky daňovej povinnosti. Zistená daňová povinnosť a jej trestnosť závisí
od ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. a od ustanovenia § 276 Tr. zák., ktorý stanovuje konkrétne výšky,ako aj ich odstupňovanie v základnej a kvalifikovaných skutkových podstatách trestného činu. Záverom
obžalovaný krajský súd požiadal, aby jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného R.. M. G. podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ
podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a v tejto súvislosti
zistil, že odvolanie obžalovaného bolo čiastočne podané dôvodne.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
už má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.

12 Tr. por. s výhradou, pre ktorú krajský súd vo veci rozhodol sám rozsudkom, pričom tieto dôvody
sú uvedené nižšie. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168
ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia
je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa

prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, pričom aj svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil
v súlade so stavom veci. Žiada sa pripomenúť, že v tejto trestnej veci krajský súd už rozhodoval
uznesením zo dňa 26.03.2014 sp.zn. 3To/25/2014, ktorým pôvodný oslobodzujúci rozsudok okresného
súdu zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., pričom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto pôvodnom

konaní prvostupňový súd vo veci vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie v jeho priebehu na hlavnom
pojednávaní dňa 10.09.2013 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov R.. G. K., R.. O. B., R.. R. W.,
W. Q., R.. L. Y., V.. X. W., O. E., G. W., znalca B.. R.. V. W., B.. a dňa 05.11.2013 doplnil dokazovanie
výsluchom svedka R.. Z. W., procesným postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah písomného
znaleckého posudku autora B.. R.. V. W., B.., znalca z odboru ekonómie a manažmentu - účtovníctva a

daňovníctva a písomný doplnok k tomuto posudku (č.l. 497 až 502), pričom podľa § 269 Tr. por. prečítal
aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisového materiálu. Po zrušení veci krajským súdom je
nutné zdôrazniť, že sa prvostupňový súd dôsledne riadil obsahom ust. § 327 ods. 1 Tr. por., na hlavnom
pojednávaní dňa 29.10.2014 vykonal výsluchy svedkov E. N., V. Q., znalca B.. V. W., B.., na ďalšom
hlavnom pojednávaní 14.01.2015 vykonal osobné výsluchy svedkov V. O., V. Q., 11.03.2015 svedkov

K. N., V. H., X. Z., T. H. W.., 09.06.2015 svedka T. H. M.., pred hlavným pojednávaním 01.03.2017 bol
prvostupňovému súdu doručený aj písomný znalecký posudok znalkyne z odboru písmoznalectva W.. S.
J. a na tomto následnom hlavnom pojednávaní za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr.
por. prečítal jednotlivé zápisnice o výpovediach svedkov, ktorých osobný výsluch v rámci dokazovania
nepovažoval za nevyhnutný, v zmysle § 269 Tr. por. prečítal aj obsah listinných dôkazov, ktoré sú

zadokumentované v spisovom materiáli a nakoniec na hlavnom pojednávaní 11.04.2017 ešte doplnil
dokazovanie výsluchom svedkyne N. O.. Na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel k
záveru, že označenými tromi čiastkovými skutkami obžalovaný vo väčšom rozsahu skrátil daň (prvý
čiastkový skutok) a súčasne sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa dopustil v úmysle vo väčšom rozsahu skrátiť daň, pričom k dokonaniu trestného činu

nedošlo (zvyšné dva čiastkové skutky).
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd potom, ako konštatoval obsah vykonaných dôkazov odôvodnil
prakticky tým, že obžalovaný R.. M. G. v priebehu celého trestného konania popieral svoju trestnú
zodpovednosť za konanie, ktoré mu bolo kladené obžalobou za vinu. Tvrdil, že predmetné faktúry boli
vystavené oprávnene, nakoľko obchod riadne prebehol. O spoločnosti M-Stavbár sa dozvedel od svojho

známeho, ktorého však bližšie neidentifikoval a so zástupcami spoločnosti sa kontaktoval v reštaurácii
Zimná záhrada v Lučenci. Tovar si v spoločnosti objednal telefonicky, kde sa mu na druhej strane linky
predstavilo nejaké dievča. Keď prišiel do Lučenca, bol v reštaurácii, kým si dal kávu, vybavili mu doklady
a do reštaurácie ich prinieslo nejaké dievča, kompletne vyplnené a opatrené pečiatkou aj podpisom
za spoločnosť M-Stavbár, t. j. faktúry aj pokladničné doklady. On si potrebné doklady prevzal, tieto za

seba podpísal a odovzdal tejto dievčine, ktorej zároveň odovzdal aj platbu v hotovosti za odobratý tovar.
K uvedeným tvrdeniam však nebol zabezpečený žiaden dôkaz, obžalovaný nevedel stotožniť osobu,
cez ktorú sa kontaktoval so spoločnosťou M-Stavbár, ani osoby, s ktorými jednal ako so zástupcami
spoločnosti M-Stavbár. Ďalej obžalovaný tvrdil, že tovar preberal v mestách Poltár a Rimavská Sobota,
pričom v prípravnom konaní pri previerke výpovede obžalovaného nevedel stotožniť miesto, odkiaľ tovar

odoberal v Poltári, v Rimavskej Sobote označil priestory bývalého objektu ZŤS. V tejto súvislosti nebol
predložený žiaden doklad zo strany obžalovaného, že by vykonával vlastnými autami prevoz materiálu,
ktorý bol predmetom sporných faktúr, či už z Poltára alebo z Rimavskej Soboty. Rovnako výpoveďou
svedka Q., prostredníctvom ktorého mal vykonávať čiastočnú prepravu ako aj ďalších svedkov, a tošoférov zamestnaných u svedka Q., t. j. svedok Q., svedok Q. vo svojich výpovediach nepotvrdili, že
by pre obžalovaného vykonávali prepravu tovaru uvedeného v sporných faktúrach z miest Poltár alebo
Rimavská Sobota. Rovnako nebol doložený žiaden doklad o takejto jazde svedkom Q., ani samotným

obžalovaným, pritom zo svedeckých výpovedí šoférov vyplynulo, že pri jazdách sa vystavujú tzv. stazky,
dodacie listy, ktoré má mať k dispozícií aj firma príjemcu tovaru. To znamená, že neexistuje žiaden
doklad o vykonanej preprave tovaru od spoločnosti M-Stavbár z miest Poltár, Rimavská Sobota pre
obžalovaného či už vozidlom obžalovaného alebo vozidlami svedka Q.. Obžalovaný svoju obhajobu
postavil najmä na tvrdení, že uvedený tovar, ktorý je predmetom sporných faktúr musel mať k dispozícii,

inak by nevyrobil tovar, ktorý na základe objednávky dodával svojim obchodným partnerom. K tomu
obžalovaný predložil znalecký posudok B.. R.. W. B.., ktorého súd vypočul na hlavnom pojednávaní a
zároveň oboznámil obsah znaleckého posudku vrátane doplnku k nemu. Z predloženého znaleckého
posudku ako aj z výpovede znalca vyplynulo, že tento zhodnotil produkciu firmy obžalovaného a
dokladov týkajúcich sa nákupu materiálu na výrobu z hľadiska množstva deklarovaných výrobkov a
konštatoval, že obžalovaný musel mať k dispozícii materiál uvedený v sporných faktúrach. Je však

pravdou, že znalec sa v znaleckom posudku nezaoberal otázkou, či tento tovar bol dodaný práve
spoločnosťou M-Stavbár. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že uvedený záver ani znalcovi
neprináleží, pretože sa jedná o záver skutkový, ktorý je predmetom dokazovania súdom. K okolnosti,
či u obžalovaného bol k dispozícii tovar v deklarovanom rozsahu na sporných faktúrach, súd vypočul
svedkov N., O., W., ktorí pracovali pre obžalovaného v období roku 2006. Svedkovia zhodne potvrdili,

že sa stretli u obžalovaného s takým typom materiálu ako je uvedený na sporných faktúrach, nie však
v takom množstve. K tomu obhajoba uviedla, že podľa tvrdenia obžalovaného sa tovar mal voziť v
menších množstvách postupne a následne sa mala vyhotoviť jedna faktúra, ktorá zahŕňala viacero
dodávok a z tohto dôvodu je na faktúrach uvedený väčší objem materiálu. O týchto tvrdeniach obhajoby
však neexistuje žiaden hodnoverný dôkaz. Čo sa týka faktúr, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou M-

Stavbár, okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul konateľa spoločnosti M-Stavbár svedka W., ktorý
poprel spoluprácu s obžalovaným a tvrdil, že v roku 2006 spoločnosť M-Stavbár už nevykonávala žiadnu
činnosť, čo bolo potvrdené aj daňovým priznaním spoločnosti M-Stavbár, ktorá v daňových priznaniach
vykazovalanulu.AnivýpoveďousvedkovzamestnanýchvspoločnostiM-Stavbár-svedokZ.,svedokH.,
svedkyňa H., svedkyňa M. sa nepotvrdila okolnosť spolupráce spoločnosti M-Stavbár s obžalovaným.

Svedok W. vo svojej výpovedi poukázal na to, že firmu v rámci exekúcie mal odkúpiť svedok N., ktorý
bol taktiež vypočutý v konaní pred súdom. Tento svedok potvrdil, že v rámci exekúcie odkúpil majetok
spoločnosti M-Stavbár, nie však spoločnosť ako takú. Od spoločnosti M-Stavbár kúpil administratívnu
budovu a areál v Rimavskej Sobote, žiaden materiál tam určite nebol. Po kúpe nehnuteľností určil lehotu
na vysťahovanie a pokiaľ si spoločnosť M-Stavbár doklady nezobrala, ostatné on zlikvidoval. Nemal

k dispozícii žiadne dokumenty spoločnosti M-Stavbár. Potvrdil, že v minulosti spolupracoval s R.. W.,
zastupovalhonazákladeplnejmociataktieždisponovalpečiatkouspoločnosti.Bližšiedetailypreodstup
času si však svedok už nepamätal. Pokiaľ sa spoločnosť M-Stavbár dostala do konkurzu, svedkyňa V..
W. - správkyňa konkurznej podstaty potvrdila, že sa jej nepodarilo kontaktovať s konateľom spoločnosti,
tento jej žiadne doklady neodovzdal, stretli sa len jedenkrát pri ohliadke nehnuteľnosti. Nepamätala si,

že by pri zisťovaní pohľadávok alebo záväzkov firmy M-Stavbár sa stretla s firmou obžalovaného. Keďže
niektorí svedkovia (svedok Z., svedok H.) potvrdili, že na sporných dokladoch sa nachádza odtlačok
pečiatky, ktorú v tom čase používala spoločnosť M-Stavbár a pripustili, že sa jedná na niektorých
dokladoch o podpisy podobné podpisom svedka W., okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
z odboru písmoznalectva za účelom objektívneho posúdenia podpisov na sporných faktúrach.

Vykonaným znaleckým dokazovaním po zabezpečení porovnávacích podpisov svedka W. znalkyňa
konštatovala, že na preskúmavaných dokladoch nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej
z metód technického falšovania podpisov, t. j. sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho
prejavu konkrétnej osoby. U sporných podpisov na faktúre č. 248/2006, 702/2006 a na výdavkovom
pokladničnom doklade č. 183 a 156 znalkyňa po porovnaní podpisov konštatovala, že tieto nie sú

pravými podpismi osoby R.. Z. W.. Čo sa týka sporných podpisov na faktúre č. 1403/6 a výdavkovom
pokladničnom doklade č. 38, tieto nebolo možné znalecky preskúmať, nakoľko sporné podpisy boli
vyhotovené kurzívnym písmom a znalkyňa nemala k dispozícii porovnávacie podpisy osoby R.. W.
vykonané kurzívnym písmom. Z uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že sporné účtovné doklady
nepodpísal konateľ spoločnosti M-Stavbár R.. W.. Toto jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede

svedka W., ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva.
Ďalej okresný súd vyslovil záver, že v trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný
v daňovom priznaní pri dani z príjmov fyzických osôb a dani z DPH si uplatnil doklady a to sporné
faktúry popísané v skutkovej vete rozsudku, pričom preukázateľne k tomuto zdaniteľnému plneniu,t. j. medzi obžalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom a spoločnosťou M-Stavbár, s. r. o. k
zdaniteľnému plneniu nedošlo a preto pri týchto plneniach obžalovaný nemohol vynaložiť náklady
uplatnené v daňových priznaniach, ktoré následne ovplyvnili základ dane v prospech obžalovaného a

na škodu štátneho rozpočtu. Ak obžalovaný napriek uvedeným okolnostiam v daňových priznaniach
uplatnil výdavky vyplývajúce zo sporných faktúr, konal minimálne v úmysle nepriamom, t. j. musel byť
uzrozumený s tým, že svojim konaním spôsobí následok predpokladaný skutkovou podstatou zločinu
skráteniadaneapoistnéhopodľa§276ods.l,ods.2písm.d/Tr.zákona.Pokiaľobžalovanýpozisteniach
daňového úradu podal dodatočné daňové priznanie k dani z DPH na základe upozornenia o výsledkoch

daňovej kontroly, súd jeho konanie v súlade s obžalobou posúdil v zmysle ustanovenia § 14 Tr. zákona,
t. j. ako pokus trestného činu, pretože jeho konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu a to v úmysle spáchať trestný čin, pričom k jeho dokonaniu nedošlo len na základe zistení a
kontrole daňového úradu. Súd preto takéto konanie obžalovaného neposúdil ako dobrovoľné upustenie
od páchania trestnej činnosti, ktoré by mohlo smerovať k naplneniu ust. o účinnej ľútosti podľa § 85
Tr. zák. účinného do 31.12.2012. Podaním dodatočných daňových priznaní k dani z DPH za II. a IV.

štvrťrok roku 2006, obžalovaný správne vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú bol povinný aj uhradiť,
t.j. uznal, že sporné faktúry uplatnil neoprávnene. Na základe písomného vyjadrenia daňového úradu,
t.č. obžalovaný má dlh na spomínanej dani z pridanej hodnoty za I. a IV. štvrťrok 2006, ako aj na dani z
príjmov fyzických osôb za rok 2006. Čo sa týka daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb na
základe daňovej kontroly bola následne obžalovanému vyrubená daň v správnej výške s tým, že daňový

úrad správne nezohľadnil výdavky preukazované spornými faktúrami. Obžalovaný tak svojim konaním
spôsobil zníženie príjmov štátneho rozpočtu pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2006 v sume 8.400,78 € a bezprostredne smeroval k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu
na dani z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2006 v hodnote 3.657,97 € a dani z pridanej hodnoty za IV.
štvrťrok 2006 v hodnote 4.742,81 €, čo spolu činí 16.801,56 €. S poukazom na ustanovenie § 125 ods.

l Tr. zákona, obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu § 276 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, t. j.
trestného činu sa dopustil v úmysle vo väčšom rozsahu skrátiť daň. Rozsah konania obžalovaného bol
jednoznačne preukázaný výpoveďou pracovníkov daňového úradu v procesnom postavení svedkov a
naviac aj príslušnými daňovými dokladmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu.
S vyššie uvedenou argumentáciou prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, pokiaľ

ide o zavinenie obžalovaného zo spáchania stíhaných čiastkových skutkov sa krajský súd stotožnil, túto
si osvojil a bolo by nadbytočné ju znovu v tomto rozhodnutí a na tomto mieste znovu opakovať. Pochybil
však v časti, kde okresný súd vyslovil záver, že pokiaľ obžalovaný podal dodatočné daňové priznania za
prvý a štvrtý štvrťrok k dani z pridanej hodnoty, keď Daňový úrad Krupina predložené faktúry neuznal,
nemožno také jeho konanie posúdiť ,,ako dobrovoľné upustenie od páchania trestnej činnosti, ktoré by

mohlo smerovať k naplneniu ust. § 85 Tr. zák. účinného do 31.12.2012“ (účinná ľútosť).
Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd v tejto trestnej veci (uznesenie z 26.03.2014,
ktorým predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok zrušil) v jeho závere naznačil možnosť aplikácie
ustanovenia Trestného zákona, týkajúceho sa účinnej ľútosti, čo by mohlo obžalovanému poslúžiť na
prospech.

Novelou Trestného zákona (zák. č. 334/2012 Z.z.) boli zakotvené zmeny v ustanoveniach § 85 Tr.
zák. a § 86 písm. e) Tr. zák., ktoré mali za cieľ dosiahnuť jednotnú úpravu zákonných podmienok
účinnej ľútosti vo vzťahu k daňovým trestným činom, a to prostredníctvom presunu odkazu na trestný
čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák. z ust. § 85 Tr. zák. do ust. § 86 písm. e) Tr. zák.,
v zmysle ktorého sa upravili podmienky zániku trestnosti tohto trestného činu viazaním na podmienku

dodatočného zaplatenia splatenej dane a jej príslušenstva alebo poistného najneskôr v nasledujúci deň
po dni, keď sa páchateľ po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Aj táto zmena
mala motivovať páchateľov tohto daňového trestného činu podľa § 276 Tr. zák. k zaplateniu dane a tým
sa vyhnúť odsúdeniu.
Vo vzťahu k posudzovanému prípadu naviac považuje krajský súd doplniť, že podmienky účinnej ľútosti

podľa § 85 Tr. zák. účinného do 31.12.2012 môžu byť splnené aj za situácie, keď páchateľ prikročil k
náprave škodlivého následku trestného činu bezprostredne potom, čo príslušný správca dane získal
poznatok o podozrivej skutočnosti, ktorá mohla byť podnetom na ďalšie úkony zo strany tohto správcu
dane. Teda, ak páchateľ napravil škodlivý následok trestného čin v dobe, kedy mu z jeho pohľadu
trestné stíhanie bezprostredne ešte nehrozilo, potom dobrovoľnosť jeho konania v zmysle citovaného

ustanovenia Trestného zákona nie je vylúčená, a to aj v prípade, ak konal pod vplyvom všeobecnej
obavy pred trestným stíhaním, avšak nie už pod vplyvom konkrétne hroziacieho alebo už aj začatého
trestného stíhania.Rešpektujúc uvedené, v tejto súvislosti tak krajský súd zvýrazňuje to, že v posudzovanej trestnej veci
bolo začaté trestné stíhanie 12.01.2010. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie 19.04.2010, daňový
úrad oznámil obžalovanému to, že predložené faktúry považuje za fiktívne na ústnom pojednávaní

09.06.2009 a obžalovaný v oboch prípadoch podal dodatočné daňové priznanie k DPH za prvý a štvrtý
štvrťrok 2006 dňa 12.06.2009 (§ 85 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2012).
Opačná situácia ale nastala v prípade a v tejto časti krajský súd odvolaniu obžalovaného nevyhovel,
pokiaľ podal 02.04.2007 na Daňovom úrade Krupina daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb
za rok 2006. Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že tento dlh na dani v súčasnosti spláca,

pričom na verejnom zasadnutí krajského súdu ale nevedel upresniť dátum odkedy a ani to, koľko zatiaľ
dlh na dani splatil. Teda v prípade tohto čiastkového skutku nebolo možné vysloviť záver, že jeho
trestnosťzaniklaaplikáciouust.§85Tr.zák.účinnéhodo31.12.2012(jehoškodlivýnásledokobžalovaný
R.. G. ani nezamedzil a ani nenapravil).
Konkrétnym čiastkovým skutkom spôsobil obžalovaný zníženie príjmov štátneho rozpočtu SR v
zastúpení Daňovým úradom Krupina o sumu 8.400,78 Eur. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou

väčšou rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,- Eur. Toto hľadisko sa použije
aj na určenie rozsahu činu. S poukazom na uvedené preto po právnej stránke krajský súd zistené
konanie ohľadom tohto čiastkového skutku posúdil ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. účinného do 31.12.2012, pretože vo väčšom rozsahu skrátil daň. Zhodne
ako súd prvého stupňa, keď si krajský súd jeho názor osvojil, sa žiada uviesť, že zisteným spôsobom

obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle, teda nie v najhrubšej forme zavinenia, pretože vedel,
že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že
ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Trestný zákon v sankcii ust. § 276 ods. 2 Tr.
zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od troch do ôsmich rokov. Vzhľadom na
prevahu poľahčujúcich okolností bolo povinnosťou súdu z hľadiska úvah o výmere trestu rešpektovať

upravenú trestnú sadzbu od troch rokov do šesť rokov a štyroch mesiacov. Pri rozhodovaní o treste
obžalovanému však krajský súd nemohol ponechať bez povšimnutia a naopak dôsledne prihliadnuť
na tú významnú skutočnosť, že obžalovaný spáchal súdený skutok v apríli 2007, t.j. pred viac ako
desiatimi rokmi, obžaloba prokurátora bola na Okresnom súde Zvolen podaná 18.05.2011, naposledy
prvostupňový súd vo veci rozhodol 11.04.2017. S poukazom na uvedené bol krajský súd v rámci úvah o

druhu a výmere trestu obžalovanému zo spáchania stíhaného skutku povinný vziať dôsledne do úvahy,
že trestné stíhanie obžalovaného, a to aj po podaní obžaloby prokurátorom prebiehalo extrémne dlho,
v rozpore nielen s ust. § 2 ods. 7 Tr. por., pričom jeho trestné stíhanie nebolo skončené v primeranej
lehote ako to predpokladá článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a jej zodpovedajúcej

rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky značný časový odstup od spáchania trestného činu má významný vplyv na určenie
stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa, t.j. má vplyv aj na úvahy súdu o druhu a výmere
trestu. Z naznačeného tak pre krajský súd v čase terajšieho rozhodovania vo veci muselo nepochybne
vyplynúť prijatie záveru, že značný časový odstup od spáchania trestného činu je takou skutočnosťou,

ktorá má za následok splnenie podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to za použitia § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. V tejto súvislosti
krajský súd prihliadol dôsledne nielen na okolnosti prípadu (dlhý časový odstup konštatovaný vyššie),
ale prihliadol aj na pomery obžalovaného, ktorý je už dôchodcom, pričom aj z obsahu aktuálneho odpisu
z registra trestov ku dňu rozhodovania krajským súdom je zistiteľné, že doposiaľ súdom potrestaný nebol

a nebol ani administratívne riešený za prípadné spáchanie priestupku.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Podľa ods. 3 písm. e) citovaného

ustanovenia, pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu nesmie súd uložiť trest odňatia
slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. Aplikujúc toto zmierňujúce ustanovenie Trestného zákona
uložil krajský súd obžalovanému R.. M. G. trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý je
objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti obžalovaného a zodpovedá aj všetkým skôr uvedeným

zákonným hľadiskám, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
obžalovanému výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu
jedného roka, pretože mal dôvodne za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom v súčasnosti žije, taký druh trestu v plnom rozsahupostačí k jeho prevýchove. Skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby mu krajský súd uložil v presvedčení, že takto komplexne uložený trest bude
pre obžalovaného dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho

konania. Rešpektujúc obsah ust. § 50 ods. 2 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. mu zároveň uložil
povinnosť zaplatiť dlh na dani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
S poukazom na uvedené, považujúc odvolanie obžalovaného za čiastočne podané dôvodne, rozhodol
krajský súd spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.