Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010493
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010493.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

obžalovanéhoQ.O.,A..XX.XX.XXXXQ.S.,S.W.A.P.A.Q.M.,S.XXXX/XX,stíhanýnaslobode,trestne
stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na
hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 19. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Q.H. O., A.. XX.XX.XXXX Q. S., S. W. A. P. A. Q., S. XXXX/XX, stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 22.07.2018 v čase o 11:20 hod. viedol v X. S. po P. ulici, po ceste G. osobné motorové vozidlo
Opel Vectra, evidenčné číslo P. XXXAL, napriek tomu, že mu Rozhodnutím Okresného dopravného
inšpektorátu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ORPZ-NM-ODI2-P-19/2018 zo dňa 21.02.2018,
právoplatným dňa 16.03.2018 bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
dvadsiatich mesiacov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu
v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.11.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 629/18/3304-10 zo dňa 09.11.2018, na obvineného Q.
O., A.. XX.XX.XXXX Q. S., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/87/2018-69 zo dňa 03.01.2019, ktorým uznal obvineného za
vinného v zmysle obžaloby. Prokurátor podal voči predmetnému trestnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný nedostavil. Obžalovanému

nebolo možné doručiť predvolanie na pojednávanie a predvedenie zo strany polície bolo neúspešné,
preto súd vydal dňa 03.07.2019 príkaz na zatknutie obžalovaného, ktorý bol realizovaný dňa
06.08.2019, kedy mu súd doručil predvolanie na ďalšie pojednávanie dňa 18.09.2019. Toto hlavné
pojednávanie nebolo otvorené z dôvodu, že obžalovaný nemal pri sebe občiansky preukaz, tento si mal
zabudnúť doma. Preto súd so súhlasom procesných strán nariadil termín pojednávania na 19.09.2019,

kedy opätovne obžalovaný nemal občiansky preukaz, ktorý mal údajne stratiť, preto súd stotožnil
obžalovaného cestou REGOB lustrácie cestou OO PZ NM.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2019 za účasti obžalovaného a
prokurátora a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Q. O. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 629/18/3304-10 zo dňa 09.11.2018, doručenej súdu
dňa 12.11.2018 právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného

poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel
právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými
sadzbami,ktoréTrestnýzákonustanovujezatrestnýčinkladenýmuzavinu.Obžalovanýtieždeklaroval,

že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok
kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5
a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Q. O. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin

úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Súdjehovyhlásenieovinezospáchaniažalovanéhoskutku
následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti
o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania.

Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho
druhu a výmere a príp. ochrannom opatrení, nakoľko vo veci bol pribratý znalec za účelom vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na
náhradu škody.Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania

trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o dva úmyselné trestné činy, kedy obžalovaný
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného
štátneho orgánu o zákaze činnosti. Zavinenie obžalovaného bolo úmyselné v zmysle § 15 Trestného
zákona. Protiprávnym konaním, opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku, obžalovaný naplnil znaky

skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona. Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za
preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o
konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana a rešpektovanie právoplatne uložených zákazov a príkazov
na podklade individuálnych právnych aktov, čo je objektom trestného činu. Tieto záujmy boli konaním

obžalovaného porušené, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu a
spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Konaním obžalovaného
boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie
obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu

alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím
aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného
opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal
dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o
treste, jeho druhu a výmere, príp. ochranného opatrenia podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochranného
opatrenia, a to oboznámením sa so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Ľubice Ondrisovej č.
37/2018 z 09.10.2018, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, evidenčnej karty
obžalovaného, lustrácie v evidencii priestupkov, správ o povesti od Mesta A. P. A. Q., lustráciou Sociálnej
poisťovne, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/61/2019 a zistil nasledovné:

Zo znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, č. 37/2018 zo dňa 09.10.2018 vyplýva, že obžalovaný Q. O. v čase spáchania skutku nebol
závislý od sedatív alebo hypnotík. V minulosti bol užívateľom heroínu a pervitínu, aktuálne od týchto
látok abstinuje. Neboli zistené známky závislosti od alkoholu. V čase skutku obžalovaný netrpel žiadnou

duševnou poruchou, ktorá by mala forenzný význam ani v súčasnosti netrpí žiadnou takou poruchou,
ktorá by mala vo vzťahu k prejednávanej veci forenzný význam. V čase spáchania skutku obžalovaný
mohol a vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli
v čase skutku zachované v plnej miere. Zmysel trestného konania obvinený chápe v plnej miere. Jeho
pobytnaslobodevzhľadomnaduševnýstavniejenebezpečný.Niejepotrebnéukladaťžiadneochranné

liečebné opatrenia. Výpoveď obžalovaného, že v čase skutku užil 20 tabliet lieku Zopiclon pred jazdou,
pred vedením motorového vozidla považuje znalec za účelovú. Jednotlivé výpovede obžalovaného sú
nekonzistentné, správanie obžalovaného počas jazdy a počas kontroly hliadkou PZ nezodpovedá stavu,
v akom by bol jedinec po požití 20 tabletiek Zopiclonu, jednalo by sa o závažnú intoxikáciu so zmenouvedomia. Popis jeho správania počas skutku nezodpovedá ani možným vedľajším účinkom Zopiclonu
(abnormná reakcia, somnambulizmus, jazda počas spánku). Nie je na lieku závislý a teda netoleroval
by tak vysokú dávku 20 tabliet.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/61/2019, ktorý súd oboznámil na pojednávaní, bolo zistené, že
obžalovaný je trestne stíhaný pre ďalší trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa
28.4.2019 v čase 0 14.01 h viedol v meste A. P. A. Q.Á. po ceste G./. (Č. ulica) smerom k Š. ulici

osobné motorové vozidlo Renault Lagúna, ev. č. F., napriek tomu, že činnosť vedenia motorového
vozidla mu bola rozhodnutím o priestupku správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu
Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom pod č. ORPZ-NM-OD12- P-19/2018 zo dňa 21.2.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2018, na dobu 20 mesiacov zakázaná. V danej veci opakovane
obžalovaný poukazoval na užívanie lieku Zopiclon, preto bol pribratý znalec MUDr. Ľubica Ondrisová,
ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok v roku 2019, pričom závery tohto znaleckého posudku

sú totožné ako závery v jej predchádzajúcom posudku. V čase spáchania skutku obžalovaný mohol a
vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase
skutku zachované v plnej miere. Zmysel trestného konania obvinený chápe v plnej miere. Jeho pobyt
na slobode vzhľadom na duševný stav nie je nebezpečný. Nie je potrebné ukladať žiadne ochranné
liečebné opatrenia. Výpoveď obžalovaného o ovplyvňovaní jeho psychiky liekmi považuje znalec za

účelovú. Nie je na lieku závislý.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Q. O. vyplynulo, že obžalovaný má
šesť záznamovvregistritrestov.NaposledybolodsúdenýOkresnýmsúdomNovéMestonadVáhomsp.
zn. 1T/68/2011 za prečin krádeže, pričom súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom

na odsúdenie tunajším súdom pod sp. zn. 2T/116/2012 pre prečin krádeže a zatajenia veci, ktorým mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 28 mesiacov, kde bol dňa 21.11.2013 podmienečne
prepustený a následne mu bol dňa 30.06.2016 nariadený výkon zvyšku trestu, ktorý vykonal 18.12.2017.
Tri odsúdenia má zahladené.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplynulo, že
obžalovanýsadopustilspolu14priestupkovnaúsekucestnejpremávky,bolimuspoluuloženétrizákazy
činnosti viesť motorové vozidlá.

Zo správy Mesta A. P. A. Q. z 22.05.2019 vyplýva, že obžalovaný má voči mestu dlh 138 eur za odvoz

komunálneho odpadu, jeho správanie nebolo riešené komisiou.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný naposledy pracoval ako zamestnanec od
06.12.2016 do 14.06.2017. Odvtedy podľa jeho vyjadrenia pracuje iba brigádne. Dôchodok nepoberá.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného Q. O. existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval, ale až na hlavnom pojednávaní). Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona (napomáhanie súdu a orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej
činnosti) súd obžalovanému nepriznal s poukazom na jeho doterajší postoj k žalovanej trestnej činnosti,

kedy v prípravnom konaní vypovedal účelovo, vyhováral sa na užívanie liekov, ktoré mali ovplyvniť jeho
psychiku, pričom znaleckým dokazovaním bolo toto jeho vyjadrenie celkom vyvrátené. Následne sa
na pojednávania súdu nedostavoval, súd musel v danej veci vydať príkaz na zatknutie, následne mal
obžalovaný problémy so stratou občianskeho preukazu, teda nebolo adekvátne v danej veci aplikovať
poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n) napriek tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine. Na strane
priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a

to že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, pričom mal
zahladené iba tri zo šiestich odsúdení. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, kde je zákonom ustanovená
trestná sadzba až na dva roky. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 (osem) mesiacov s probačným dohľadom nad

jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil súd na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň mu súd
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie s poukazom na lustráciu Sociálnej poisťovne. Podmienečný trest bude u
obžalovaného podľa súdu viesť dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život.

Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného
zákona. V zmysle záverov znaleckého posudku súd neukladal obžalovanému ochranné liečenie.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší

život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodenými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.