Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216098
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712216098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/195/2012-237 z 11. mája 2015,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči
odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným
súdom v exekučných konaniach tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uplynutím zákonnej lehoty a súčasne

preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku v rozpore so
zákonom; náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Okresný súd pôvodne spojil na spoločné konanie
10 vecí rovnakých účastníkov, z ktorých päť uznesením č. k. 10C/195/2012-226 z 11. mája 2015
následne vylúčil na samostatné konanie. Rozsudkom č. k. 10C/195/2012-237 z 11. mája 2015 rozhodol
v 5 veciach spojených na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 10C/195/2012. Okresný
súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a
zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/195/2012 sa týka exekučného konania sp.

zn. 26Er/412/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 28. 04. 2010 a exekučný súd ju prvýkrát zamietol uznesením zo dňa 5.
januára 2011, (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/199/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 28Er/47/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 11. februára 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo
16. februára 2011, (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/200/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 24Er/974/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 11. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 16. decembra 2010, (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/201/2012 sa týka
exekučného konania vedeného pod sp. zn. 27Er/795/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 16. 07. 2010 a exekučný súd juzamietol uznesením zo dňa 03. 12. 2010, (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/203/2012
sa týka exekučného konania vedeného pod sp. zn. 27Er/905/2010, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25. 08. 2010 a

exekučný súd ju zamietol uznesením z 3. januára 2011; okresný súd zdôraznil, že vo všetkých prípadoch
bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok; vo všetkých prípadoch okresný súd konštatoval, že
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zákon neustanovuje žiadnu lehotu;
uvedené obdobie bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom
predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa; na základe vykonaného

dokazovania exekučnými spismi dospel k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu
nedošlo k prieťahom v konaní. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje
rozhodnutie oprel o ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené

zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj

k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný
súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil
presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a

vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Navrhovateľ osobitne zdôraznil, že exekučný súd musí uskutočniť rozhodovací
proces podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonom určenej lehote 15 dní od podania návrhu
bez ohľadu na konečný výsledok, t.j. bez ohľadu či rozhodne o udelení poverenia súdnemu exekútorovi

na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne; preto ak exekučný súd nerozhodne jedným z uvedených spôsobov v zákonnej lehote 15
dní od podania návrhu spôsobuje zbytočné prieťahy a táto jeho pasivita predstavuje neodôvodnenú
nečinnosť, ktorú je nevyhnutné hodnotiť ako nesprávny úradný postup spôsobilý privodiť účastníkom
konania škodu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zospisuokresnéhosúduvyplýva,ženávrhminazačatiekonaniasanavrhovateľvočiodporcovidomáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne
preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore
so zákonom; navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného
súdu. Uznesením č. k. 10C/195/2012-16 z 8. februára 2013 spojil okresný súd konania vedené podsp. zn. 10C/195/2012, 10C/196/2012, 10C/197/2012, 10C/198/2012, 10C/199/2012, 10C/200/2012,
10C/201/2012, 10C/202/2012, 10C/203/2012 a 10C/204/2012 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. 10C/195/2012. Uznesením č. k. 10C/195/2012-226 z 11. mája 2015 vylúčil

okresný súd na samostatné konanie veci vedené u neho pod sp. zn. 10C/196/2012, 10C/197/2012,
10C/198/2012,10C/202/2012a10C/204/2012.Priamovnávrhunazačatiekonaniavzniesolnavrhovateľ
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu
nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na

vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj
podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenia odporcu k návrhu doručil okresný súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas
predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ
okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a dva návrhy na prerušenie konania;
okresný súd žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania nevyhovel a uznesením

vyhláseným do zápisnice o pojednávaní nariadil vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníkov
konania a ich zástupcov; následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi, vyhlásil
dokazovaniezaskončenéaverejnevyhlásilnapadnutýrozsudok.Kspisuokresnéhosúdusúpripojenév
napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala
byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená

škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval

správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom
rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného
súdu v sporných exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami

navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.

Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo

spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdoma porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal

o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol, keď zákonný sudca nebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci; nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného
súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný

odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s.
p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne
a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky
(§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu
možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo
ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti

účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučnými
spismi, ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie konania s
tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z
hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy, pretože z exekučných

spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné (vecné) dokazovanie
okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu
vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní
namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie je v
rozpore s obsahom spisu, pretože vyjadrenie odporcu k návrhu bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa

doručené spolu s predvolaním na pojednávanie; odvolaciemu súdu je navyše z jeho činnosti známe (§
121 O.s.p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj v nespočetnom množstve
ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím súdom, v týchto konaniach
bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi nepochybne známy (táto
odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne rozhodol aj o návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani
postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Týmto postupom
okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia a
je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.) a preto mohol
pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po

uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný
súdzistírozporžiadostialebonávrhunavykonanieexekúciealeboexekučnéhotitulusozákonomamusí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012

zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa
13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd v zhode s odvolacím súdom z pripojených exekučných
spisovzistil,že(1)konaniepredspojenímvedenépodsp.zn.10C/195/2012satýkaexekučnéhokonania
sp.zn.26Er/412/2010,kdežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebola
exekučnému súdu doručená dňa 28. 04. 2010 a exekučný súd ju prvýkrát zamietol uznesením zo dňa 5.

januára 2011, (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/199/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 28Er/47/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 11. februára 2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo 16.
februára2011,(3)konaniepredspojenímvedenépodsp.zn.10C/200/2012satýkaexekučnéhokonaniasp. zn. 24Er/974/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 26. 11. 2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 16.
decembra 2010, (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/201/2012 sa týka exekučného

konania vedeného pod sp. zn. 27Er/795/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 16. 07. 2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 03. 12. 2010, (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/203/2012 sa týka
exekučného konania vedeného pod sp. zn. 27Er/905/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25. 08. 2010 a exekučný súd ju

zamietol uznesením z 3. januára 2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny
úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu v každom z exekučných konaní; z exekučných spisov
vyplýva, že exekučný súd nebol v uvedenom období nečinný a vykonával procesné úkony vedúce k
rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (vyžiadanie
spisu rozhodcovského konania); odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní,

ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy

riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale
len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.

2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti P. E. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny

dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.
Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno okresnému súdu ani vytknúť, že sa v napadnutom
rozsudku nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.