Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/320/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200808
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému R. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v S. nad Y., B. č. XXX/XX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova č. 80, o
zaplatenie 3.550,56 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 6Csp/29/2018-78 zo dňa 10.10.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) m
e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 39,30 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
konania žalobcu pred súdom prvej inštancie.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.472,85 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.05.2015 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,30 %, o výške ktorého

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu vyplývajúceho z nepopretých
skutkových tvrdení žalobcu ako aj zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny
predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke zo dňa 13.02.2014, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá pôžička v sume 3.400,- €, ktorú mal žalovaný spolu s úrokom (32 %) vrátiť
v 72 splátkach v sume 98,13 € mesačne, t.j. spolu sumu 7.065,36 €; z dôvodu porušenia povinnosti

žalovaného riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti pôžičky;
žalovaný zaplatil spolu 10 splátok (poslednú splátku zaplatil dňa 17.07.2014), t.j. spolu sumu 927,15 €.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný uzavrel
zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.02.2014, ktorá obsahovala všetky obligatórne náležitosti
zakotvenév§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.účinnéhovčaseuzavretiazmluvy;zmluvnýúrokvovýške

32 % ročne však súd prvej inštancie vyhodnotil za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac
ako trojnásobne presiahol priemerné úrokové sadzby úverov poskytovaných bankami (10,44 % ročne);
súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je neplatná, nakoľko sa
prieči dobrým mravom, z tohto dôvodu zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i/
zákona č. 129/2010 Z. z.) a preto sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/

zákona č. 129/2010 Z. z.); súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca môže požadovať len vrátenie
istiny, t.j. zaplatenie sumy 3.400,- €; nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zaplatil
sumu 927,15 €, nárok žalobcu bol dôvodný do výšky rozdielu poskytnutej sumy a plnenia žalovaného, t.j.
sumy 2.472,85 € (3.400,- € mínus 927,15 €) s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania v dôsledku
omeškania žalovaného s vrátením pôžičky; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu
čiastočnevyhovelpokiaľideoprisúdeniesumy2.472,85€spríslušenstvomavprevyšujúcejčastižalobu

žalobcu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ďalej na
ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 129/2010

Z. z.“) v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39 a§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a podľa pomeru úspechu žalobcu (69,95 %) a neúspechu
žalovaného (30,35 %) v spore priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,30 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 14.11.2018 (č.l. 85 spisu).
Uviedol, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že v konaní neboli urobené dostatočné procesné
úkony. Argumentoval, že žiadnu pôžičku v uvedenom období nebral, pretože sa služobne nachádzal v

Lučenci a teda nemohol zobrať úver v Kokave nad Rimavicou; vyjadril názor, že sporný úver si v jeho
mene zobrala po známosti s obchodnou zástupkyňou jeho manželka Zlata Radičová, pričom využila
jeho neprítomnosť a nevedomosť; podpisy, ktoré sú uvedené na zmluvách sú sfalšované, nie sú jeho a
je ochotný sa podrobiť grafológovi; súčasne vyjadril nesúhlas s výškou úrokov.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie

námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu a z dokazovania
listinami vykonaného na pojednávaní dňa 10.10.2018; súd prvej inštancie po zistení, že žalovaný sanachádza vo výkone trestu odňatia slobody správne pri doručovaní postupoval podľa § 107 ods. 2
písm. a) C.s.p. a prostredníctvom príslušného doručujúceho orgánu (Zbor väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky) doručil žalovanému žalobu žalobcu s prílohami spolu s príslušným poučením o

procesnýchprávachapovinnostiach;žalovanýsadorozhodnutiasúdunapadnutýmrozsudkomžiadnym
spôsobom nevyjadril, len pred pojednávaním doručil súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa
30.08.2018 označené ako „žiadosť o vyrozumenie oznámenia“, v ktorom bez bližšieho vysvetlenia
uviedollento,že„nemávedomosťopohľadávke,ktorúmázaplatiť“,keďinaktotopodanieneobsahovalo
žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako popretie skutkových tvrdení

žalobcu v žalobe, resp. námietku proti listinným dôkazom priloženým k žalobe; napriek spotrebiteľskému
charakteru prejednávaného sporu bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej (§ 296 C.s.p.), t.j. do vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 10.10.2018; súd prvej inštancie
nebol povinný vykonávať dokazovanie z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.,
pretože dokazovanie v tomto smere prichádza do úvahy len na preukázanie konkrétnych skutkových

tvrdení spotrebiteľa, v prejednávanom spore však žalovaný žiadne konkrétne skutkové tvrdenia (ktoré
by mohli byť predmetom dokazovania) do vyhlásenia napadnutého rozsudku neprodukoval; na základe
uvedeného vyhodnotil odvolací súd skutkové tvrdenia žalovaného produkované až v podanom odvolaní
ohľadne toho, že spornú zmluvu o pôžičke neuzavrel a podpis na zmluve nie je jeho vlastnoručný podpis
ako novoty v odvolacom konaní, na použitie ktorých však neboli splnené procesné podmienky (§ 366

C.s.p.),pretožetietosanetýkajúprocesnýchpodmienok(§366písm.a/C.s.p.),resp.vylúčeniazákonnej
sudkyne súdu prvej inštancie (§ 366 písm. b/ C.s.p.), netýkajú sa vád konania, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. c/ C.s.p.) a žalovaný v podanom odvolaní ani
len netvrdí, že by predmetné nové skutkové tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.); odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za uplatnené

odvolacie dôvody a ich obsah zodpovedá výlučne odvolateľ (žalovaný) a odvolací súd pri viazanosti
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) môže skúmať dôvodnosť odvolania len z hľadiska spôsobilosti
uplatnených odvolacích dôvodov privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku; na základe
uvedeného sa odvolací súd pre ich neprípustnosť (§ 366 C.s.p.) nemohol zaoberať dôvodnosťou nových
skutkových tvrdení žalovaného (t.j. popretím skutkových tvrdení žalobcu), ktoré žalovaný mohol uplatniť

najneskôr do vyhlásenia napadnutého rozsudku (§ 296 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o
podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.); z obsahu spisu tak
vyplýva uzavretie spornej zmluvy o pôžičke v sume 3.400,- €, z ktorej žalovaný vrátil len sumu 927,15

€; vzhľadom na odvolaním nenapadnuté právne posúdenie spornej pôžičky ako bezúročnej a bez
poplatkovvzniklažalovanémupovinnosťvrátiťžalobcoviakonovémuveriteľovi(postupníkovi)nevrátenú
časť pôžičky v sume 2.472,85 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania. Na základe uvedeného
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie obsahovo odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej
inštancie z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), resp. nedostatočne zisteným skutkovým
stavom (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.). Odvolací súd však dospel k záveru o tom, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a súčasne k záveru o neprípustnosti ďalších

prostriedkov procesnej obrany (bod 4.3 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdil.8. Odvolací súd na základe podaného odvolania (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho

zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle §
255 ods. 2 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania pomerne
úspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 39,30 % (pomer úspechu a neúspechu strán v spore nebol v
odvolacom konaní osobitne namietnutý); nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie

nevyjadril povinnosť plnenia zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto
bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 39,30
%; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.

6Cdo/57/2017zodňa30.05.2017,sp.zn.6Cdo/196/2016zodňa22.06.2017asp.zn.7Cdo/123/2016zo
dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom

konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalovanému (odvolateľovi) nárok
na plnú náhradu trov konania; žalobca bol však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy
odvolaciehokonaniamunevyplývajúanizospisu,pretoodvolacísúdžalobcovináhradutrovodvolacieho
konania proti žalovanému nepriznal.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).