Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203923
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp 127/2017-153 zo dňa 22.
októbra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“); § 17 odsek 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 53 odsek 9, § 524, §
565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. V danom prípade šlo o
právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej
osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v
ustanovení § 17 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na splnenie podmienok
§ 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka a prípadne so splnením

podmienok upravených v § 92 odsek 8 Zákona o bankách. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu bolo
v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o
spotrebiteľskomúvereupravenévustanovení§17odsek1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Jednouz
podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovanápohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť

úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať
až poslednou splátkou splatnou dňa 13.12.2017, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase
postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie
predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v ustanovení § 53 odsek 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka

pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením
na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si
povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade teda prichádza do úvahy možnosť,
že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh naraz. Takúto dohodu medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou súd nemal preukázanú. Zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva.
V čl. 3 bode 3 zmluvy o úvere je síce uvedené, akými listinami sa riadia vzťahy neupravené zmluvou,
avšak z tohto, ani z iného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by tieto listiny mali byť súčasťou zmluvy,
ani že by boli odovzdané žalovanej a že by na znak súhlasu boli podpísané. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá. Za tohto stavu potom aj
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd nepovažoval za platné, keďže bolo vykonané v rozpore so
zákonom.Akúvernebolplatnezosplatnený,včasepostúpeniapohľadávkynebolaeštecelápohľadávka
splatná, preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s ustanovením § 17 odsek 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý výslovne zakazuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak

nie sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel

v celom rozsahu. Uviedol, že súd mal postupovať v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p. pokiaľ mal za
to, že v prejednávanom prípade je spornou aj otázka platného uzavretia zmluvy o úvere. Za účelom
rýchleho a hospodárneho konania mal tiež vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu
posúdeniu veci o ustanovení § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako
celku. Súd tiež mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa ustanovenia § 168

C.s.p., ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie
nesporne je. Účelom ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva. Uvedené ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Čisto hypoteticky,
ak by žalobca pripustil, že ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách diktuje podmienky platnosti

postúpenia, tak potom tvrdí, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 22.09.2014 bola
zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. Do
pozornosti dal skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní už od 26.11.2012. Žalovaný tak bol do dňa
postúpenia pohľadávky, t.j. do 13.06.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:9. Podľa ustanovenia § 17 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Podľa ustanovenia § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola dňa 13.02.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, pri úrokovej sadzbe 25,50 % p.a.
a RPMN 30,95 %. Listom zo dňa 22.09.2014 veriteľ oznámil dlžníkovi, že nakoľko svojim konaním
podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, stáva sa jeho

pohľadávka k 22.09.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Dňa 13.06.2017 bola medzi veriteľom
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. V./XXXX,
predmetom ktorej malo byť aj postúpenie pohľadávky veriteľa, ktorú mal voči žalovanej ako dlžníkovi.

13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na zistení, že medzi spoločnosťou C.

banka, a.s. a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko neboli splnené podmienky
uvedené v ustanovení §17 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením §
53 odsek 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že
žalobca nepreukázal, aby bola medzi žalovanou a veriteľom dohodnutá možnosť žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Z uvedeného dôvodu preto nemohla byť pohľadávka

veriteľa postúpená v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch na žalobcu.

14. Žalobca sa v podanom odvolaní k právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie (k použitiu ustanovenia
§ 17 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 53 odsek 9 a § 565
Občianskeho zákonníka) nijakým spôsobom nevyjadruje. V odvolaní rozvádza, prečo podľa jeho názoru

nemožno na danú vec aplikovať ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách, resp. uvádza, že postup
upravený v danom ustanovení bol dodržaný.

15. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu nereflektujú hlavné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu
zamietol, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa k týmto námietkam vyjadriť.

16. K odvolacej námietke týkajúcej sa nenariadenia termínu na predbežné prejednanie sporu za účelom
zabránenia vydania prekvapivého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že preskúmanie aktívnej legitimácie
žalobcu, ako jednej z hlavných podmienok úspešnosti v konaní nemožno považovať za prekvapivý
postup súdu. Takto ani rozhodnutie založené na konštatovaní nedostatku vecnej legitimácie nemožno

považovať za prekvapivé. Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na
deň 22.10.2018, pričom žalobca ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že súhlasí, aby sa vo veci konalo a
rozhodlo v jeho neprítomnosti. Práve na danom pojednávaní prvoinštančný súd uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

18. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).