Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2007

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/122/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200681
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Kazimíry Hallovej, v právnej veci navrhovateľa N. - P.,
s.r.o., so sídlom v D. K., H. N. XXXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného advokátom JUDr.
F. K., so sídlom v D. K., R. XX,. proti odporcovi C., s.r.o., so sídlom v D. K., J. Ť. XXXX/X,. IČO: XX.
XXX. XXX,. o zaplatenie 256.000,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 10C/167/2006-42 zo dňa 27. februára 2007, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
256.000,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 256.000,- Sk od 3. 5. 2006 až do
zaplatenia a 7% ročný úrok z omeškania zo sumy 256.000,- Sk od 3. 5. 2006 až do zaplatenia. Mal za
preukázané, že navrhovateľ s odporcom podľa § 3 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov dňa 21. 3. 2005 uzatvorili zmluvu o nájme na dobu určitú od 21. 3. 2005 do 21. 3.
2007. V článku III. bod 1. zmluvy sa odporca zaviazal platiť navrhovateľovi - prenajímateľovi mesačné
nájomné v sume 34.000,- Sk. Za mesiace september a október 2005 nezaplatil časť nájomného vo výške

9.000,- Sk za každý mesiac a za mesiace november 2005 až máj 2006 dlhuje navrhovateľovi nájomné v
plnej výške. Faktúrou zo dňa 1. 2. 2006 (splatnou 2. 5. 2006) mu bol za prenájom priestorov vyúčtovaný
dlh v sume 154.000,- Sk a faktúrou zo dňa 26. 4. 2006 (splatnou 2. 5. 2006) v sume 102.000,- Sk. Do dňa
vyhlásenia rozsudku súdu nebolo preukázané, že by odporca dlžné nájomné v celkovej výške 256.000,-
Sk, prípadne jeho časť, navrhovateľovi zaplatil.
Námietky odporcu voči uplatnenému nároku prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom
na to, že odporca uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, za užívanie ktorých navrhovateľ

požaduje dlžný nájom. Navyše v konaní odporca neuniesol ohľadne svojich tvrdení dôkazné bremeno,
nepreukázal zánik nájmu skôr, než je to zakotvené v zmluve. Ďalšiu námietku odporcu - nedoručenie
faktúr o vyúčtovaní nájomného okresný súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú, pretože splatnosť
mesačného nájomného bola dohodnutá priamo v zmluve a nastala bez ohľadu na jeho fakturáciu.
Navrhovateľovi v súlade s článkom III. bod 5. nájomnej zmluvy okresný súd priznal aj zmluvnú pokutu a
v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. aj úrok z omeškania vo vyššie uvedenom rozsahu.
Keďže navrhovateľ mal v konaní mal plný úspech, prvostupňový súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal

právo na náhradu trov v sume 15.360,- Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že vo veci nebolovykonané dostatočné dokazovanie, pretože v konaní nemal možnosť sa vyjadriť aj napriek tomu, že
sa na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené riadne a včas, ospravedlnil. Tým bol zbavený možnosti podať
vyjadrenie potrebné pre objektívne posúdenie veci, týkajúce sa spôsobu uzatvárania zmluvy, z ktorej

navrhovateľ odvodzuje svoj nárok.

Navrhovateľ v plnom rozsahu trval na svojom návrhu a rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť. Podľa
jeho názoru odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom - predvolanie mu bolo doručené a tiež
kedykoľvek v priebehu konania sa mohol písomne vyjadriť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
vetaO.s.p.)vzákonomstanovenejlehote(§204ods.1O.s.p.),preskúmalrozhodnutieokresnéhosúduv
rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po nariadení odvolacieho pojednávania
rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny (§ 219 O.s.p.) potvrdil.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je odvolací súd viazaný dôvodmi
odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v rámci lehoty na podanie odvolania. Vymedzenie odvolania
odporcom korešponduje s odvolacím titulom podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) a s
odvolacím titulom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1; osobitne, že odporcovi sa postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom). Krajský
súd nadväzne posudzoval, či odvolanie práve v zmysle týchto ustanovení a konkrétnych dôvodov,
označených odvolateľom, je opodstatnené.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli pred súdom I. stupňa uplatnené, sú pri
odvolaníprotirozsudkuodvolacímdôvodomlenvtedy,akjesplnenániektorázpodmienokvymedzených

v písm. a/ - d/ tohto zákonného ustanovenia. Odporca nielen neoznačil, o ktorú z tam predpokladaných
procesných situácií má v súdenej veci ísť, ale túto v podstate ani obsahovo nevymedzil, resp. netvrdil,
že by k niektorej z nich v prejednávanom prípade došlo.
Krajský súd čiastočne nad rámec výslovných procesných povinností, s prihliadnutím aj na druhý tvrdený
odvolací dôvod, preskúmal či nie sú dané podmienky pre postup podľa § 205a ods. 1 O.s.p. Osobitne

sa zameral na to, či boli účastníci riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a či sa nejedná o skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu I.
stupňa. Poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. bolo odporcovi poskytnuté spoločne s doručením
návrhu dňa 15. 11. 2006 a opakovane na pojednávaní dňa, na ktoré sa bez existencie dôležitého
dôvodu nedostavil. Odporcovi nič nebránilo v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam, označiť a navrhnúť dôkazy (aj pred odvolacím súdom uviedol, že o skutočnostiach, ktoré
majú/mali byť preukazované v súdenej veci, vedel od roku 2005).

Rovnako bolo zachované aj jeho právo zúčastniť sa pojednávania 27. 2. 2007, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný. Predmetná zásielka bola odporcovi doručená 25.1.2007, teda viac ako jeden mesiac pred

termínom pojednávania. Jeho tvrdenie, že o termíne pojednávania nevedel, je irelevantné. Odporca totiž
nespochybnil prevzatie predvolania a okolnosť, že ho príslušný pracovník neinformoval o pojednávaní,
je výlučne internou záležitosťou spoločnosti odporcu.
Odporca taktiež potvrdil, že ich pracovník zasielal súdu I. stupňa fax, ktorým žiadal o „presunutie termínu
vypočutia“. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že telefaxové podanie odporcu bolo odoslané

o 09.58 hod., pričom pojednávanie bolo nariadené na 9.00 hod.; ukončené bolo o 09.20 hod., t.j.
po skončení pojednávania. Navyše tvrdený dôvod odročenia „pracovné jednanie konateľa odporcu so
zahraničným investorom spoločnosti“ nebol nielen nijako preukázaný, ale v zásade ani konkrétnejšie
vymedzený.
Odporcovi teda nebola ani odňatá možnosť konať pred súdom.

Nadväzne je nutné konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody tvrdené odporcom, z ktorého titulu
je neprípustné v odvolacom konaní zaoberať sa vecnou stránkou prípadných nových skutočností resp.
dôkazov.
Nakoľko krajský súd nezistil ani žiadne (procesné) vady, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 212

ods. 3 O.s.p.) a ktoré by boli spôsobilé podmieniť nesprávne rozhodnutie, rozsudok okresného súdu
vo veci samej potvrdil.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že navrhovateľ v konaní pred súdom I. stupňa preukázal
opodstatnenosť podaného návrhu, na svoje tvrdenia predložil aj relevantné dôkazy, čím uniesol dôkaznébremeno a za danej dôkaznej situácie (zisteného skutkového stavu) sú závery prvostupňového súdu
správne.

Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval zásadu úspechu
v konaní a vychádzal z účelnosti trov vynaložených navrhovateľom na uplatňovanie jeho nároku.
Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- odporca nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov. Naproti tomu druhá procesná strana si v súvislosti s odvolacím

konaním žiadne trovy neuplatnila (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .