Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204147
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517204147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prvá internetová s.r.o., so sídlom Továrenská
č. 32, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 35 849 487, právne zastúpený: JUDr. Marián GELENEKY - advokát,
Advokátska kancelária, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Q. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. I., o zaplatenie 164,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Csp/139/2017-46 zo dňa 29.03.2018

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 84,21 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo
45,57 eur od 2.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 13,80 eur od 27.2.2017
do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 13,80 eur od 27.3.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania 5 % ročne zo sumy 11,04 eur od 13.5.2017 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 2,16 % s tým, že výšku
trov konania určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej. “

2. V odôvodnení uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 27.12.2016 Zmluvu o využívaní dátovej siete
Prvá internetová, s.r.o. na dobu neurčitú s viazanosťou minimálne do 31.1.2019 č. XXXXXXXX/XXXX,
v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby - prístup H. a iným špecifikovaným

službám. Žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu a pravidelne platiť za ich využívanie cenu.
Podľa čl. 3 bod 1 Zmluvy zmluvné strany sa zaviazali dodržiavať zverejnené Všeobecné podmienky
spoločnosti, podľa bodu 2 uvedeného čl. Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je aj objednávka so
špecifikovanými službami.

3. Žalovaný riadne a včas neuhradil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX splatnúX.X.XXXX v sume 45,57
eur, č. XXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX v sume 13,80 eur, faktúru č. XXXXXXXX v sume 13,80 eur

splatnú XX.X.XXXX a faktúru č. XXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu 11,04 eur napriek tomu, že
v uvedenom období mu žalobca tieto služby dodával.4. Listom zo dňa 27.6.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 9.6.2017, žalobca odstúpil od zmluvy
o využívaní dátovej siete.

5.Faktúrouč.XXXXXXXXsplatnoudňa10.7.2014žalobcavyúčtovalžalovanémuhodnotuposkytnutých
výhod vyplývajúcich zo zľavy z ceny routera, ceny aktivačného a ceny služby v sume 80,66 eur.

6. Nárok uplatnený žalobcom pozostáva z nároku na zaplatenie ceny služieb v sume 84,21 eur a z
nároku na doplatenie hodnoty poskytnutých finančných výhod (zľava z ceny aktivačného poplatku, ceny

technického zariadenia a ceny služby) pre nedodržanie doby viazanosti v sume 80,66 eur.

7. Žalobca poskytoval žalovanému dohodnutú službu, pričom žalovaný cenu za tieto služby doposiaľ
neuhradil. V dôsledku takéhoto spávania sa žalovaného došlo k zániku zmluvy odstúpením od zmluvy,
žalobca sa dôvodne domáha práva na zaplatenie ceny služieb na súde. Na základe uvedeného súd
žalobe v časti zaplatenia sumy 84,21 eur (podľa jednotlivých faktúr ide o sumy 45,57 eur, 13.80 eur,

13,80 eur a 11,04 eur) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť sumu 84,21 eur zaplatiť.

8. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 80,66 eur titulom doplatenia hodnoty poskytnutých finančných výhod
( zľava z ceny aktivačného poplatku, z ceny technického zariadenia a z ceny služby), v tejto časti súd
nárok uplatnený žalobcom považoval za nedôvodný.

9. Všeobecné podmienky (ďalej len VP) ako to vyplýva z obsahu Zmluvy nie sú jej neoddeliteľnou
súčasťou. V čl. 3 body 1, 4 Zmluvy je síce uvedené, že strany sa zaväzujú dodržiavať VP a že užívateľ
bol so VP oboznámený, avšak zo zmluvy nevyplýva, aby ich žalobca žalovanému reálne odovzdal
a reálne žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s ich obsahom. VP doložené súdu nie sú zo strany

žalovanéhoverifikované,tedasúdunebolopreukázané,žežalovaný sareálnesichobsahomoboznámil
s ich obsahom súhlasil. Naviac je potrebné uviesť, že VP majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Povinnosť spotrebiteľa uhradiť všetky finančné výhody v prípade zániku zmluvy počas trvania viazanosti
nie je len dojednaním technického rázu, ale je sankciou, ktorá môže dosahovať aj vyššiu sumu. Pokiaľ

ide o nejakú úpravu vrátenia finančných výhod v cenníku žalobcu, je potrebné uviesť, že v zmluve a
objednávke nie je žiadna zmienka o cenníku, teda cenník už vôbec nebol súčasťou zmluvy.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a2 CSP.

11. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel na základe oboznámenia sa s obsahom zmluvy
k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to, že žalovanému neboli pred podpisom zmluvy predložené
Všeobecné obchodné podmienky (VOP) spoločnosti, že mu neboli reálne odovzdané a žalovaný nemal

možnosť sa oboznámiť s ich obsahom. V tomto smere poukázal na to, že v čl. 3 bod 4 je uvedené, že
užívateľ bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami spoločnosti a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej
poukázal na objednávku, v ktorej je uvedené, že zľava sa vzťahuje na tú skutočnosť, že žalovaný si
vybral produkt s viazanosťou na určité obdobie, preto s poukazom na uvedené ako aj na cenník služieb
je irelevantné tvrdiť, že žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že zľava sa na produkt vzťahuje len v

tom prípade, ak dodrží viazanosť. Vzhľadom na to, že súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania,
vo veci bolo žalobcovi upreté právo procesného útoku, resp. procesnej obrany. Žalovaný sa žiadnym
spôsobom nevyjadril k predmetnému konaniu, zostal po celý čas pasívny. Zo zmluvy vyplýva, že VP sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a že si ich žalovaný prevzal, pričom poukázal na svoje dobré obchodné
meno a svoju dobromyseľnosť. Poukázal na to, že žalovaný mal na výber nezľavnený produkt bez

viazanosti, no napriek tomu si vybral zľavu vo forme viazanosti, ktorú v zmysle uzatvorenej zmluvy a
príslušných súvisiacich dokumentov žiada žalobca uhradiť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

14. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalobca) a spotrebiteľom (žalovaný) ako vzťah
spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa.

15. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo
možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo

vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Ak teda odvolateľ
upriamuje pozornosť na pasivitu žalovaného, pre súd to vo svetle judikatúry súdneho dvora (napr. C -
240 - 244/98) nie je nič nové. Dôležitejšia je prípustnosť ex offo kontroly.

16. Všeobecné podmienky (č.l. 8 a nasl.) predstavujú dokument k zmluve formulárového charakteru,

ktoré obsahujú dojednania o odstúpení od zmluvy, o vzniku povinnosti užívateľa pri zániku zmluvy
uhradiť všetky poskytnuté výhody, tieto však splývajú so všetkými nespočetnými informáciami do
jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než
seriózne dodávateľom informovaný o význame týchto podmienok. Vo vzťahu k vyššie uvedenému
odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa so závermi vyslovenými Ústavným súdom ČR v rozhodnutí sp.

zn. I. ÚS 3512/2011, podľa ktorých Všeobecné obchodné podmienky majú mať dovysvetľujúci charakter,
nemajú slúžiť na to, aby v nich v neprehľadnej a zložitej forme dodávateľ zakotvil významné dojednania,
napr. dojednania zakladajúce povinnosť plnenia spotrebiteľom, dojednania upravujúce podmienky
rozšírenia záväzkov spotrebiteľa, ktorých význam ani zďaleka nemožno označiť za zanedbateľný,
vedľajší. Odvolací súd preto konštatuje, že zmluvné dojednanie o povinnosti úhrady poskytnutých

finančnýchvýhodjeprejehonetransparentnosťneprijateľnýmzmluvnýmdojednaním,apretoneplatným
(§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka - porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 č.
k. 18Co/109/2011).

17. Zmluvná podmienka o povinnosti úhrady finančných výhod (§ 2 bod 15 Všeobecných podmienok) v

spojení so zmluvnou podmienkou o možnosti dodávateľa odstúpiť od zmluvy v prípade nezaplatenia za
poskytnutú službu do 45 dní od splatnosti (§ 2 bod 9 písm. b) Všeobecných podmienok) nezohľadňuje
výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, čo spôsobuje, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko táto výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči
spotrebiteľovi sankciu v neprimeranej výške (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Sankcie

spojené s porušenímzmluvných povinností žalovaným v súhrne v predmetnom prípade dosahujú takmer
výšku dlžnej sumy za poskytnuté služby. Naviac, je zrejmé, že žalobca si sumu 80,66 Eur uplatňuje
titulom nároku z porušenia práva. Akceptovať však možno iba tie nároky z porušenia práva, ktoré
právo predpokladá (napr. úrok z omeškania, zmluvná pokuta a pod.). V predmetnom prípade však
dodávateľ sankcie spojené s porušením práva v zmluvnej dokumentácii neoznačuje ako inštitúty, s

ktorými zákon ráta. Spotrebiteľovi tak z formulácií použitých dodávateľom (arg.: „...povinný uhradiť plnú
cenu zariadenia...“, „...povinný uhradiť všetky poskytnuté výhody, ktoré z viazanosti vyplývali...“) ani
nemusí byť zrejmé, že záväzky v nich vymedzené sú sankciami.

18. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou domáha priznania plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy, od ktorej žalobca odstúpil listom zo dňa 07.06.2017. Odstúpením od
spotrebiteľskej zmluvy zanikla od začiatku celá zmluva (§ 48 ods. 2 OZ, § 52 ods. 2 OZ), nemožno sa
preto dovolávať žiadnych jej ustanovení, a teda ani ustanovení o povinnosti úhrady poskytnutých výhod.
Po zániku zmluvy má dodávateľ nárok len na vydanie toho, čo na základe zmluvy plnil, uplatnený nárok
však nie je plnením, ktoré bolo žalovanému na základe zmluvy reálne poskytnuté (jedná sa o zľavy z

ceny služby a zľavu z ceny technických zariadení).

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko mal
za to, že sú splnené všetky podmienky upravené v ust. § 297 písm. b) CSP. Odvolací súd sa s takýmtopostupom súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko aj podľa jeho názoru ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia, pričom súd prvej inštancie mohol rozhodnúť len na základe skutkových tvrdení
žalobcu, ktoré podporil predloženými dôkazmi, pričom žalovaný sa v predmetnej veci nevyjadril, či už v

konaní na súde prvej inštancie alebo v rámci odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že tvrdenia žalobcu
tak neboli žiadnym spôsobom spochybnené.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

21. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).