Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I

Judgement was issued by JUDr. Jana Grendárová

Legislation area – Trestné právoMajetok

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010131
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419010131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a

prísediacich sudcov Mgr. Jany Hložekovej a Ing. Ladislava Bartoša, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22. mája 2019

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. Z. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava,
D. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v inej trestnej veci

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

v presne nezistenom čase v období mesiaca november 2015 až do dňa 20.januára 2016, na rôznych
miestach pri viacerých spoločných stretnutiach s poškodenými U. U., K. C., A. E.Č. a B. Z., za
účelom zabezpečenia ich spoločného zamestnania v Nórsku, postupne v priebehu mesiaca november
a december 2015

- vylákal od poškodeného U. U. finančnú hotovosť vo výške 270,- - Euro na zabezpečenie prihlásenia
na nórskych úradoch a zabezpečenia ubytovania na prvý mesiac pobytu, taktiež finančnú hotovosť vo
výške 200,-- Euro na zabezpečenie letenky do Nórska, pričom tieto mu poškodený odovzdal v priebehu
mesiacadecember2015predobytnýmdomomnauliciD.Č..XXvBratislave,anáslednedňa18.01.2016
od U. U. vylákal hotovosť vo výške 2 000,-- Euro, ktorá mala slúžiť ako akontácia na motorové vozidlo
značky Toyota Land Cruiser, doposiaľ presne nezisteného typu a evidenčného čísla vozidla, ktorú mu
poškodený odovzdal ešte v uvedený deň v čase okolo 14.00 hod. na E. V. N. C.,

- rovnakým spôsobom, za rovnakým účelom a v rovnakom časovom období vylákal od poškodeného K.
C. finančnú hotovosť vo výške 270,-- Euro, z toho 100,-- Euro na ubytovanie a 170,--Euro ako poplatok
za prihlásenie na nórskych úradoch, ktoré mu poškodený
odovzdal začiatkom mesiaca december 2015 v hoteli LOFT na Štefánikovej ulici v Bratislave, ako
aj hotovosť vo výške 200,-- Euro na zabezpečenie letenky do Nórska, ktorú mu poškodený odovzdal
približne v priebehu mesiaca december 2015 v hoteli LOFT na Š. V. N. C.,

- rovnakým spôsobom, za rovnakým účelom a v rovnakom časovom období vylákal od poškodeného A.
E. finančnú hotovosť vo výške 540,-- Euro, z toho 270,-- Euro za svoju osobu a 270,-- Euro zálohu za
poškodenú B. Z., slúžiacu ako poplatok na zabezpečenie prihlásenia na nórskych úradoch a ubytovania
na prvý mesiac pobytu, pričom túto hotovosť mu poškodený odovzdal v pohostinstve Zbrojnoš v
Bratislave na Z. č. XX v priebehu mesiaca decembra 2015,

avšak uvedené služby týkajúce sa zabezpečenia zamestnania, prihlásenia na úrady ani letenky do
Nórska obvinený Q. Z. vôbec nezabezpečil a ani nikdy nechcel zabezpečiť a finančnú hotovosťpoškodeným nevrátil, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenému U. U. škodu vo výške 2 470,--
Euro, poškodenému K. C. škodu vo výške 470,-- Euro, poškodenému A. E. škodu vo výške 270,--
Euro a poškodenej B. Z. škodu vo výške 270,-- Euro, čo v súhrne predstavuje čiastku 3 480,-- Euro.

T e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a uvedeným činom spôsobil

väčšiu škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. k/, l/, § 37

písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený K. C., nar. 05.04.1991 v Poprade, trvale bytom
A., Z. XX so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom

súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por.
Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8
Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovanej o jej vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej
viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s poukazom na § 138
písm. j/ Tr. zák. a to spôsobom, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu a uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách,Obžalovaný sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol predmetných poškodených do
omylu a týmto svojím protiprávnym konaním jej spôsobil väčšiu škodu (§ 125 ods. 1 Tr.zák.).
Objektom žalovaného trestného činu je predovšetkým vlastníctvo alebo práva súvisiace s držbou veci.

Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu.
Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo nejakej inej osoby, či už
rozšírením majetku, alebo ušetrením nákladov, ktoré by ináč boli z majetku páchateľa alebo inej osoby

vynaložené. Ide tu o neoprávnené obohatenie.
Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci.

Páchateľom môže byť ktokoľvek, teda osoba, ktorá vyvolala alebo využila omyl inej osoby, prípadne
zamlčala podstatnú skutočnosť, pričom v dôsledku dispozície oklamanej osoby došlo ku škode na

cudzom majetku a obohatenie páchateľa.

Zákon vo všeobecnosti z hľadiska objektívnej stránky trestného činu vyžaduje, aby :

a/ páchateľ uviedol niekoho do omylu (podvodné konanie) alebo využil niečí omyl,

b/ osoba uvedená do omylu alebo konajúca v omyle uskutočnila majetkovú dispozíciu,
c/ páchateľ alebo iná osoba v dôsledku tejto majetkovej dispozície získal prospech a konajúca osoba
alebo iná osoba utrpela v dôsledku uskutočnenej majetkovej dispozície majetkovú škodu v kvalifikovanej
výške
d/ získaný prospech a jemu zodpovedajúca utrpená škoda na druhej strane musia byť dôsledkom

uvedenia do omylu alebo využitia omylu konajúcej osoby (príčinná súvislosť medzi konaním a škodou).

Ide pritom o kumulatívne vyjadrenie znakov objektívnej stránky trestného činu, t.j., že trestný čin je
spáchaný iba vtedy, ak sú súčasne naplnené všetky jeho vyššie uvedené znaky.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu zákon vyžaduje, aby všetky znaky objektívnej stránky
uvedené vyššie boli pokryté úmyslom páchateľa, pričom zákon rozlišuje priamy a nepriamy úmysel.
Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chce spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a nepriamom úmysle vtedy, ak vie, že svojim konaním
môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, je s tým uzrozumený.

Podvodné konanie páchateľa môže spočívať tiež v predstieraní takých skutočností, ktoré nie sú súladné
so skutočnosťou, alebo v zatajení skutočného stavu veci, ak sú tieto okolnosti rozhodné pre konanie
poškodeného.

V protiprávnom konaní obžalovaného všetky tieto znaky boli naplnené.

Preukázané dokazovaním bolo, že v časovom období od mesiaca november 2015 do 20.január 2016
na rôznych miestach - pri viacerých spoločných stretnutiach s celkove štyrmi poškodenými - za účelom,
že im zabezpečí zamestnanie v Nórsku od predmetných poškodených vylákal finančnú hotovosť.

Preukázané bolo, že úmyslom obžalovaného nebolo predmetnú prácu vybaviť, ale peniaze si ponechať
pre seba. Termín odchodu stále posúval - pričom v deň dohodnutého odchodu do Nórska bol mimo
územia Slovenskej republiky. Celkove takto vylákal čiastku vo výške 3 480,-- Euro - protiprávnym
konaním tak spôsobil väčšiu škodu. Predmetné protiprávne konanie spôsobil vo vzťahu ku viacerým
poškodeným (podľa § 138 písm. j/ Tr.zák. - závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie

trestného činu na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Tr.zák. - viacerými osobami s na účely tohto
zákona rozumejú najmenej tri osoby).
Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný subjekt a z jeho strany išlo o úmysel priamy podľa § 15 písm.
a/ Tr.zák.

Obžalovaný tak nemal v úmysle v čase keď peniaze mal od poškodených ich ako vrátiť, pretože
nedisponoval inými finančnými prostriedkami okrem tých, ktoré mu zasielali poškodení. Naviac ako
bolo preukázané z lustrácie Sociálnej poisťovne v predmetnom žalovanom období nebol ani v riadnomtrvalom pracovnom pomere. Preukázané súd mal, že naopak obžalovaný vedome poškodených uvádzal
do omylu - teda ich klamal - o takomto druhu činnosti - o ktorej sa prezentoval pred predmetnými
poškodenými sa žiadnej nevenoval, nemal preukázateľne iné finančné prostriedky

Poškodení nemali žiadny motív a dôvod trestným oznámením a samotným stíhaním poškodzovať
obžalovaného tým, že by si predmetné skutočnosti vymysleli.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto

trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich
sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Spôsob spáchania žalovaného trestného činu
bol závažný. Tým, že poškodeného uviedol do omylu, ktorý mu dôveroval (a tento na jeho účet )
poslal predmetné finančné prostriedky - mal záujem získať finančné prostriedky vo svoj prospech.
Poškodeného mal záujem uviesť do omylu a seba obohatiť. Motívom a teda i pohnútkou bolo získanie

finančných prostriedkov takýmto bezprácnym spôsobom.

Vo všeobecnosti platí - že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia

- zaraďuje medzi prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (alternatívne nespojené s odňatím slobody), prípadne
povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri predmetnom žalovanom trestnom čine - zločine zákonodarca stanovil trestnú sadzbu v rozpätí tri
roky - desať rokov.

Vo vzťahu k obžalovanému mal preukázané dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm.
k/ Tr.zák. (poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu)
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu predložil dňa 12.apríla 2019 (č. l. 400-410)

- doklady ohľadom uhradenia škody vo vzťahu ku jednotlivým poškodeným - poškodenému A. E. bola
uhradená škoda v celkovej výške 270,-- Euro, poškodenému K. C. bola uhradená škoda v celkovej výške
470,-- Euro, poškodenej B. Z. bola uhradená škoda v celkovej výške 270,-- Euro a poškodenému U. U.
bola uhradená škoda v celkovej výške 2 470,-- Euro.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.mája 2019 poškodení B. Z. a splnomocnene poškodeného U. U. si

neuplatnili škodu vo vzťahu k obžalovanému z dôvodu uhradenia škody.

Súd aplikoval i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (poľahčujúcou okolnosťou je to, že
páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).
Obžalovaný sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu a predmetné protiprávne konanie

i úprimne oľutoval. Predmetná ľútosť nebola zo strany obžalovaného formálna.

Priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k obžalovanému bola skutočnosť - že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený. V danom prípade súd vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia prihliadol na
predmetnú okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr.zák.).

Predmetné skutočnosti vyplynuli z odpisu registra trestov - ako i z pripojených spisov (ktoré boli v súlade
i s odpisom registra trestov).Ako bolo zo strany súdu vyššie konštatované základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine
je tri roky - desať rokov - s prihliadnutím však na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. (ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V

danom prípade pomeru poľahčujúcich okolnosti ku pomeru priťažujúcich okolností bolo 2:1 - predmetná
upravená trestná sadzba tak bola tri roky - sedem rokov a osem mesiacov.

V danom prípade prichádzalo do úvahy ukladanie samostatného trestu a to z týchto predmetných
dôvodov:

Teraz žalované skutky boli páchané v časovom období od mesiaca november 2015 do dňa 20.január
2016. Rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 22.mája 2019.
Vo veci boli vznesené obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr.por. vo vzťahu ku poškodeným - dňa 21.apríla
2016, uznesenie o vznesení obvinenia prevzal dňa 03.augusta 2018

Z pripojených spisov boli preukázané tieto skutočnosti:

-spis Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 1T/4/2016, trestný rozkaz zo dňa 01.03.2016, trestný rozkaz
bol doručený dňa 22.01.2013, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2019
Skutky dokonané dňa 06.08.2013, 05.08.2013, júl 2013 - všetky prečiny podvodu vznesené obvinenie
bolodňa24.03.2014,doručenébolodňa28.10.2015(vovzťahukuskutkuzodňa05.08.2013),vznesené
obvinenie bolo dňa 04.04.2014, doručené bolo dňa 28.10.2015 (vo vzťahu ku skutku z mesiaca júl 2013),

vznesené obvinenie bolo dňa 30.05.2014, doručené bolo dňa 28.10.2015 (vo vzťahu
ku skutku zo dňa 06.08.2013)
-spis Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 8T/39/2016, trestný rozkaz zo dňa 27.09.2016, trestný rozkaz
bol doručený dňa 07.08.2018, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2018, skutok bol
dokonaný dňa 18.05.2004 - prečin podvodu, vznesené obvinenie bolo dňa 30.09.2009, doručené bolo

dňa 03.11.2015
-spis Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/9/2016, trestný rozkaz zo dňa 01.02.2016, trestný
rozkaz bol doručený dňa 14.06.2017 (konanie proti ušlému - doručené obhajcovi), trestný
rozkaznadobudolprávoplatnosťdňa23.06.2017,skutokboldokonanýdňa05.06.2007-prečinpodvodu,
vznesené obvinenie bolo dňa 17.06.2008, doručené bolo dňa 29.02.2012

-spis Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/31/2012, rozsudok zo dňa 05.03.2019, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2019, skutok bol dokonaný dňa 16.03.2009 - zločin podvodu,
vznesené obvinenie bolo dňa 27.04.2009, doručené bolo dňa 17.08.2011
-spis Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/68/2013, rozsudok zo dňa 03.07.2017, rozsudok KS
Bratislava, pod sp.zn. 3To/113/2017, zo dňa 05.12.2017, právoplatný dňa 05.12.2017, skutok bol

dokonaný dňa 04.06.2010 - zločin podvodu, vznesené obvinenie bolo dňa 02.09.2011, doručené bolo
dňa 14.09.2012
-trestnýrozkazOSBanskáBystrica,sp.zn.5T/69/2013,trestnýrozkazzodňa28.10.2013,trestnýrozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2015, skutok bol dokonaný dňa 04.07.2007 - prečin sprenevery
- trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/43/2014, trestný rozkaz bol vydaný dňa 14.

augusta 2014, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27. októbra 2015, skutok bol dokonaný 13.
júla 2013

Na základe predmetných skutočností - mal súd za to, že vo veci nešlo o súbeh konaní - nakoľko skutky
v týchto trestných veciach boli v súbehu s konaním vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica,

sp.zn. 5T/69/2013. Súd preto vo veci ukladal trest samostatný.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky - teda na dolnej hranici trestnej sadzby a
to s prihliadnutím na predmetné poľahčujúce okolnosti - najmä v súvislosti s uhradením škody vo vzťahu
k poškodeným, ako i na skutočnosť - že od spáchania predmetného skutku uplynul dlhší čas - skutok

bol dokonaný 20.januára 2016 a rozsudok vo veci bol vyhlásený po viac ako troch rokoch.
Na druhej strane však súd podotýka, že zo strany obžalovaného išlo o premyslené konanie s cieľom
svojho vlastného prospechu na úkor poškodených. Takto získané prostriedky použil na vlastné účely a
akobolopreukázanéizodpisuregistratrestov-vjehoosobeideorecidívusúvisiacuprávesmajetkovou
trestnou činnosťou.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Spôsob spáchania činu, jeho následok, závažnosť konania je vysoko nebezpečný. Obžalovaný zneužil

poškodených vo svoj vlastný prospech. Získal tak od neho na základe svojho podvodného konania -
finančné prostriedky a tieto peniaze vylákal od poškodeného podvodným spôsobom.
V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti, jednotlivca a vykonať
najmä generálnu prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v
jeho závažnosti škodných následkov, ktoré konaním by spôsobili. Uvedený trest odňatia slobody by mal

obžalovanému zabrániť v páchaní trestnej činnosti.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením výmera uloženého trestu u obžalovaného splní nielen
preventívny účel trestu, ale najmú represívny účel a zabezpečí izoláciu obžalovaného pred
spoločnosťou a obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti. Tento
druh trestu a taká výmera podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou ( § 34 ods. 1 Tr. zák.).
V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že ide o vysoko rozvinutú a vo vzťahu k obžalovanému
sofistikovanú trestnú činnosť a i z tohto dôvodu, dospel súd k záveru, že na splnenie predovšetkým

ochrannej funkcie trestu je nevyhnutné ukladať (generálna prevencia) ukladať tresty v prípade uznania
viny.
Predmetný uložený trest splní svoju ochrannú i výchovnú funkciu, ako má to na mysli Trestný zákon.

Obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia - podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. - z dôvodu, že obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súdu poškodeného Stanislava Barana s nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces.
Listinným dôkazom - odoslaná platba zo dňa 21.marca 2019 bolo preukázané - že obžalovaný na účet
poškodeného zaslal čiastku 470,-- Euro. Z výrokovej časti ako obžaloby tak i rozsudku bolo preukázané
vo vzťahu k tomuto poškodenému - že od poškodeného obžalovaný vylákal finančnú hotovosť vo výške
270,-- Euro - z toho 100,-- Euro na ubytovanie a 170,-- Euro ako poplatok za prihlásenie na nórskych

úradoch ako i hotovosť vo výške 200,-- Euro na zabezpečenie letenky do Nórska. Poškodený v rámci
svojho výsluchu dňa 10.októbra 2018 - vypovedal predmetný poškodený - že si uplatňuje škodu vo výške
cca 500,-- Euro.
Súd z predmetného dôvodu postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.