Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/808/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607208085
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5607208085.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
X. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 170,95 eura, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr.
Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, Žilina, pod spisovou
značkou EX 1638/16, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnenej súd u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo
výške 58,64 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 21. 09. 2007 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. EX 1090/07 pre vymoženie pohľadávky 5 150,- Sk, priznanej vykonateľným

rozhodnutím o priestupku zo dňa 16. 09. 2005, č. ORP-P-568/ODI-E-2005, vydaným Okresným
dopravným inšpektorátom Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní
povereniač.5505011631*zodňa05.11.2007,ktoréudelilOkresnýsúdLiptovskýMikulášnavymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 5 150,- Sk a trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 30. 06. 2017, sp. zn.
5Er/808/2007 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodnej oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú
konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná,

a. s.

2. Oprávnená navrhla exekúciu zastaviť, nakoľko má za to, že uplynula prekluzívna lehota na vykonanie
exekučného titulu.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

6. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa
môžeexekúciazačaťlennanávrhoprávnenéhoanemôžesavnejpokračovaťprotijehovôli.Oprávnená
navrhla exekúciu zastaviť, preto súd v súlade s citovaným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené v

I. výroku tohto uznesenia. Exekučný poriadok síce neukladá oprávnenej povinnosť odôvodniť návrh nazastavenie exekúcie, avšak súd nemôže návrh oprávnenej zamietnuť, aj keď dôvody ňou uvádzané by
neodôvodňovali zastavenie exekúcie bez návrhu.

7. Na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty, nie je dôvod. V čase
vydania exekučného titulu zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v ustanovení § 88 ods. 1
trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej
právnej úpravy vymôcť pohľadávku najneskôr do 16. 11. 2008. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s
účinnosťou od 01. 09. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej

lehote, pričom v tomto zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady
začaté po 01. 09. 2008, keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná
prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie,
platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach začatým po účinnosti zákona, ale aj v
konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach
neustanoví výnimky. Pokiaľ však ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti

novely zákona ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by starší zákon
ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa skončí v tomto neskoršom čase. Z dôvodovej správy k zákonu č.
298/2008 Z. z. vyplýva, že vypustením ods. 1 v ustanovení § 88 sa právna úprava výkonu rozhodnutí
na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
z čoho je zrejmé, že vypustenie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sledovalo ciel, aby

vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, spadalo pod režim právnej úpravy zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní. Ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej
je oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí
dôjsť k vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť.

8. Účelom zmeny zákona tak nebolo dostať povinných do výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie
rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladení naďalej plynula prekluzívna lehota na
vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodného zvýhodňovaniu povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu
za priestupok oproti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny delikt.

9. Súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp.
zn. 6 M Cdo 12/2012. Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie odkázala aj na
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.06.2014,sp.zn.5MCdo2/2013,zktorého
odôvodnenia vyplýva, že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd
dospel k inému záveru. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 12. 2011, sp. zn.

7 M Cdo 13/2011 nie je možné na danú vec použiť, nakoľko exekúcia sa viedla na základe exekučného
titulu zo dňa 15. 03. 2004, čiže prekluzívna lehota uplynula v tej veci do 01. 09. 2008.

10. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

11. Oprávnená podala návrh na zastavenie exekúcie na základe nesprávneho právneho posúdenia, čím
zavinila zastavenie exekúcie. Súd jej preto uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi účelné trovy
exekúcie.

12. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu
súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) priznal odmenu za dve začaté hodiny účelne vynaložené
na exekúciu vo výške po 6,64 eura. Pre priznanie odmeny podľa spomínaného ustanovenia je
rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu

exekútorovi odmena za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 10 minút, za vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút, za vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti
v trvaní 10 minút, za vypracovanie výzvy povinnému v trvaní 10 minút, za vypracovanie návrhu na
zmenu účastníka konania v trvaní 20 minút, za vypracovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie
v trvaní 20 minút a za urgenciu v trvaní 10 minút, spolu 13,28 eura. Vypracovanie žiadosti o vyznačenie

právoplatnosti nie je úkon exekučnej činnosti, ale typicky administratívny úkon, odmena za ktorý je
zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd zároveň nepriznal exekútorovi ani odmenu za vyúčtovanie
trov exekúcie. Ide o uplatnenie procesného nároku súdneho exekútora v konaní a nie o úkon exekučnejčinnosti, ktorý by smeroval k vymoženiu nároku. Súd určil časy trvania jednotlivých úkonov, ktoré
vzhľadom na ich rozsah a obsah považoval za primeraný.

13. Okrem tzv. hodinovej odmeny vznikol exekútorovi nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 vyhlášky
za osme úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, za dve zisťovania platiteľa mzdy povinného, za dve
zisťovania účtu povinného, za zisťovanie majetku povinného a za ďalšie zisťovanie majetku povinného,
spolu vo výške 26,56 eura.

14. Popri odmene v celkovej výške 39,84 eura súd exekútorovi priznal aj náhradu preukázaného
poštovného vo výške 7,38 eura , kancelárskych nákladov vo výške 0,80 eura a telekomunikačný
nákladov vo výške 0,85 eura, výšku ktorých považuje súd za primeranú. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náklady na poštovné po rozhodnutí súdu o zastavení vo výške 4,20 eura, nakoľko ide o
budúce výdavky, ktoré v čase rozhodovania o trovách exekúcie neboli žiadnym spôsobom preukázané,

pričom pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a
náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 48,87 eura o 20 % DPH, t. j. o 9,77 eura. Spolu súd priznal
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 58,64 eura, ktoré je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi
Mgr. Bernardovi Janíkovi oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o výške trov exekúcie, odvolanie
n i e j e prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.).

Proti uzneseniu, vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie (t. j. proti rozhodnutiu kto platí trovy

exekúcie), možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.