Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/208/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211494
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1709211494.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol samosudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci

žalobcu: P. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H., B. XXXX/XXX, zast. advokátom Mgr. Andrejom Maarom, so
sídlom AK v Bratislave, Dunajská 6, proti žalovanému: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H., T. XXX, o
zaplatenie 9 958,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 958,18 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 1.12.2009, doručenou na súd dňa 2.12.2009, sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 958,18 eur, titulom nesplatenej pôžičky.
Žalobca v žalobe tvrdil, že na žiadosť žalovaného, s ktorým sa dlho poznal, mu prevodom na jeho účet

požičal sumu 35 000,-Sk, ktoré peniaze žalovaný tvrdil že potrebuje na uhradenie odmeny za právne
služby v dedičskom konaní po jeho matke. Peniaze mu viac krát požičal aj v minulosti a tieto vždy aj
keď s omeškaním, vrátil. Podľa ústnej dohody mu mal peniaze vrátiť do konca februára 2008, čo sa
nestalo. Na stretnutí v marci 2008 za účelom vrátenia pôžičky ho žalovaný požiadal o poskytnutie ďalšej
pôžičky v celkovej výške 300 000,-Sk spolu s predchádzajúcou pôžičkou 35 000,-Sk. Za tým účelom
uzavrelipísomne2zmluvyopôžičke,každúnasumu150000,-Skstermínomvráteniado30.9.2008ado
30.10.2008. Časť prostriedkov žalovanému požičal pred uzavretím týchto zmlúv a časť po ich uzavretí.

Finančné prostriedky poukázal na účet žalovaného tak, že sumu 100 000,-Sk poukázal dňa 6.3.2008 a
sumu 150 000,-Sk dňa 26.3.2008. Po tom, čo žalovaný peniaze v dohodnutej dobe nevrátil, kontaktoval
ho a na osobnom stretnutí súhlasil so žiadosťou žalovaného, že mu požičané peniaze vráti až začiatkom
roku 2009 s podmienkou, že rukou písané zmluvy o pôžičkách nahradia novými zmluvami, písanými
na stroji s identickým textom, podpísané svedkom F. a doplneným údajom o účte žalovaného, čo sa aj
stalo. Nové zmluvy strany podpísali so spätným dátumom 26.3.2008 a pôvodné zmluvy, rukou písané,
boli na mieste roztrhané. Po tom, čo mu žalovaný peniaze nevrátil ani do marca 2009, predžalobnou

výzvou zo dňa 8.3.2009 vyzval žalovaného na plnenie, na čo žalovaný nereagoval. Obrátil sa preto na
svoju poisťovňu Wustenrot poisťovňa a.s., v ktorej ohlásil poistnú udalosť. Žalovaný na výzvu poisťovne
reagoval oznámením, že dlh splatil, čo môže dosvedčiť aj svedok F.. Ako protireakciu naňho žalovaný
podal trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu podvodu. Po vykonanom šetrením bolo trestné
oznámenie žalovaného odmietnuté.
1. 2 sp.zn.: 4C/208/2009
Tvrdeniažalovanéhožemudlžnúsumuvrátilaženatoexistujesvedoksúnepravdivé,čohodôkazomsú

nahrávky telefonických rozhovorov so žalovaným. Bez ohľadu na platnosť písomných zmlúv o pôžičkách
kvôli spätným dátumom, medzi účastníkmi došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičiek.Žalobca v žalobe za dôkazy označil: zmluvy o pôžičke, svedeckú výpoveď F., výpisy z jeho účtu, výzvy
zo dňa 8.6.2009 a 29.6.2009, vyjadrenie zo dňa 15.6.2009, časť vyšetrovacieho spisu, prepis časti
telefonického rozhovoru zo dňa 8.7.2009 a označené listinné dôkazy k žalobe aj pripojil

V písomnom podaní zo dňa 21.12.2011 žalobca opravil skutkové odôvodnenie žaloby tak, že
žalovanému poskytol pôžičku vo výške 300 000,-Sk štyrmi prevodmi peňažných prostriedkov zo svojho
účtu: dňa 30.1.2008 sumu 35 000,-Sk, dňa 6.3.2008 sumu 100 000,-Sk, dňa 27.3.2008 sumu 100 000,-
Sk a dňa 1.4.2008 sumu 65 000,-Sk a navrhol vyžiadať výpisy z účtu žalovaného za obdobie 30.1.2008
- 31.5.2008 na preukázanie nedostatku finančných prostriedkov na vrátenie pôžičky.

Žalovaný sa k žalobe s prílohami, doručenej dňa 21.4.2011 písomne zo dňa 9.5.2011 vyjadril tak, že
žalobu žiadal zamietnuť s odôvodnením, že požičané peniaze v celosti v hotovosti za prítomnosti svedka
Z. F. žalobcovi vrátil. Namietol použitie prepisu telefonických rozhovorov s tým, že sú hrubým zásahom
do osobnostných práv žalovaného a ďalej namietal platnosť zmlúv o pôžičke, ako aj že nieje zrejmé,
z ktorej zmluvy bolo plnené.

Ako dôkaz označil svedeckú výpoveď Z. F.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka Z. F. a oboznámením listinných
dôkazov a zistil nasledovné:
Podľa výpisu z účtu žalobcu, vedeného v Tatra banke a.s., žalobca prostredníctvom internetbanking
poukázal na účet žalovaného dňa 30.1.2008 sumu 35 000,-Sk s poznámkou „H. D.", dňa 6.3.2008 sumu

100 000,-Sk s poznámkou „pôžička D.-Č. X", dňa 27.3.2008 sumu 100 000,-Sk s poznámkou „pôžička
D. P.- časť 3"a dňa 1.4.2008 sumu 65 000,-Sk pôžička D. P.- časť 3".
9. Dňa 26.3.2008 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v Pezinku uzavreli
písomne zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola dohoda o poskytnutí pôžičky vo výške
150.000,-Sk bezúročné prevodom na účet dlžníka /čísla účtov, uvedených na zmluve

identické ako na listinnom dôkaze žalobcu o prevodoch peňažných prostriedkov zo svojho
účtu na účet žalovaného/, so splatnosťou do 30.9.2008.. Zmluva obsahovala rozhodcovskú
doložku. Zmluva obsahovala podpis „svedka"., bližšie neidentifikovanej osoby.
10. Dňa 26.3.2008 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v Pezinku uzavreli
písomne ďalšiu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola dohoda o poskytnutí pôžičky vo

výške 150 000,-Sk prevodom na účet dlžníka /čísla účtov, uvedených na zmluve identické ako
na listinnom dôkaze žalobcu o prevodoch peňažných prostriedkov zo svojho účtu na účet
žalovaného/, za dojednaný úrok 7,7% p.a., so splatnosťou sumy 162 515,-Sk do 30.10.2008.
Zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku. Zmluva obsahovala podpis „svedka"., bližšie
neidentifikovanej osoby.

Výzvou zo dňa 18.3.2009 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 300 000,-Sk, úrokov
a zmluvnej pokuty v zmysle uzatvorených písomných zmlúv o pôžičkách do 7 dní odo doručenia výzvy.
Výzvou zo dňa 8.6.2009 poisťovateľ žalobcu v zmysle poistnej zmluvy o poistení právnej ochrany /č.
zmluvy 1070101186/ vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky žalobcovi vo výške 300 000,-Sk, úrokov
z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle uzatvorených písomných zmlúv o pôžičkách do 7 dní odo

doručenia výzvy.
Žalovaný listom zo dňa 15.6.2009 oznamoval poisťovateľovi žalobcu, že požičané peniaze v prítomnosti
svedka žalobcovi vrátil.
14. Výzvou zo dňa 29.6.2009 následne poisťovateľ vyzval žalovaného na na
predloženie relevantného dôkazu, preukazujúceho skutočnosť, že zapožičaná suma s

príslušenstvom bola žalobcovi vrátená, inak sa bude nárok vymáhať prostredníctvom žaloby na
3 sp.zn.: 4C/208/2009
rozhodcovskom súde.
15. Uznesením zo dňa 5.10.2009 Stály rozhodcovský súd zriadený pri o.s.
EQUILIBRIUM pod č.k.: SRS 25/2009 rozhodcovské konanie vo veci žalobcu, zastúpeného

jeho poisťovateľom proti žalovanému o zaplatenie 9 958,18 eur zastavil s odôvodnením, že
písomné zmluvy o pôžičke, podpísané zmluvnými stranami až v období po 30.9.2008 nemohli
založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Trestné oznámenie žalovaného zo dňa 28.5.2009 na žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu
podvodu v súvislosti s požadovaním vrátenia pôžičky vo výške 300 000,-Sk na základe zmlúv o pôžičke

zo dňa 26.3.2008, bolo uznesením OR PZ v Bratislave I. Č.:Z.-XXX/OEK-T.-XXXX-R. zo dňa 27.7.2009
odmietnuté s odôvodnením, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu.
Podľa obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 16.7.2009 žalovaný ako oznamovateľ vypovedal,
že pôžičku od žalobcu vo výške 300 000,-Sk žalobcovi vrátil v reštaurácii v Bratislave týždeň - dva potom, ako mu žalobca poslal posledné peniaze na účet, niekedy začiatkom mája 2008 v hotovosti, v
prítomnosti svedka F. a to z prostriedkov, ktoré mal na účte od žalobcu a zvyšok doložil z vlastných
peňazí.

Podľa výpisov z bežného účtu žalovaného /číslo účtu identické ako uvedené v zmluvách o pôžičke/,
dôkazu vykonaného na návrh žalobcu vyžiadaním súdom z Tatra banky a.s., žalovaný v mesiaci máj
2008 nevykonal zo svojho účtu výber takej finančnej hotovosti o ktorej vypovedal, že mal byť súčasťou
splatenej sumy žalobcovi, jediný výber, ktorý v tomto mesiaci v hotovosti vykonal, bol výber z bankomatu
dňa 2.5.2008 v sume 4 000,-Sk.

Podľa obsahu prepisu časti záznamu telefonického rozhovoru medzi stranami, predloženého žalobcom,
zo dňa 8.7.2009, žalovaný v rozhovore so žalobcom ho ubezpečoval o vrátení požičaných peňazí,
navýšených o 33%, až do milióna korún, že trestné oznámenie naňho podal na radu právnika, aby od
neho nežiadal 960 000,-Sk, nech je žalobca "normálny", nech mu neposiela predvolania a výzvy a že
mu rozhodcovský súd neprejde.
Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom označil obranu žalovaného o spôsobe vrátenia pôžičky

žalobcovi za nepravdepodobnú a podozrivú vzhľadom na skutočnosť, že v krátkom čase v priebehu
marca 2008 si od žalobcu požičal postupne až sumu 300 000,-Sk a túto mal žalobcovi vrátiť v máji 2008.
Žalovaný v konaní pred súdom vypovedal, že žalovaný mu opakovane sľuboval vrátenie požičaných
peňazí s odôvodnením, že sa mu obchod rozbehol, že podniká spolu s Z. /svedkom F./, sľuboval mu
percentá zo zisku. Žalovanému opakoval, že chce vrátiť len tie peniaze, ktoré mu požičal. Žalovaný mu

z peňazí, ktoré sú predmetom sporu nevrátil nič.
22. Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom označil písomné zmluvy o
pôžičke za absolútne neplatné právne úkony, na základe ktorých žalobca žalovanému nič
neposkytol. Medzi stranami vznikla ústna zmluva o pôžičke a nárok zanikol vrátením peňazí
celkove v sume 300 000,-Sk v priebehu mája 2008.

23. Žalovaný v konaní pred súdom vypovedal, že so žalobcom boli dlhé roky kamaráti.
potvrdil, že mu žalobca v roku 2008 previedol na jeho účet peniaze spolu vo výške 300.000,-
Sk. Nasledujúci deň ich vybral a použil. Po tom, čo ho začiatkom mája 2008 žalobca oslovil,
že ich potrebuje vrátiť, sa stretli v reštaurácii v Bratislave oproti pracovisku žalobcu a tam mu
celú sumu vo veľkej obálke v hotovosti vrátil. Časť peňazí vo výške 277.000,-Sk alebo

272.000,-Sk pochádzala z účtu z peňazí, ktoré mu poskytol žalobca a časť peňazí doložil
zvláštnych, zarobených jeho spoločnosťou. Pôvodne sa so žalobcom dohodli, že bude účastný
na podieloch na zisku jeho spoločnosti L. J. vo výške 33%, on 33% a svedok
F. 33%o) po odvedení dane, pričom oficiálne podnikať vzhľadom na jeho zamestnanie
nemohol. Potom si to ale rozmyslel a povedal mu, že chce peniaze vrátiť tak, ako ich požičal.

Nevie predložiť výpisy z účtu nakoľko účet v banke zrušil.
24. Svedok Z. F. vypočutý na návrh žalovaného, v konaní vypovedal, že
bol dlhoročným známym oboch strán, so žalovaným rozbiehal projekt J. L., žalobca
4 sp.zn.: 4C/208/2009
bol do toho systému pozvaný, dával do toho určité peniaze, naposledy 300 000,-Sk, aj sa to rozbehlo.

Nebol prítomní pri dojednávaní podmienok spoločného podnikania. Bol prítomný v Bratislave na
Hviezdoslavovom námestí, keď žalovaný odovzdával žalobcovi obálku, kde mal peniaze. Chvíľu sedel
s nimi, potom si odsadol.
Na otázku či vie koľko tam bolo peňazí svedok doslova uviedol: „Keď sme sedeli u mňa, vtedy v obálke
bolo 300 000,-Sk", pričom túto odpoveď bližšie neupresnil.

Na otázku kedy sa malo odohrať toto stretnutie svedok uviedol, že to bolo 7,8, alebo 9 rokov dozadu,
bolo to už dávno, už skoro zabudol, niekedy na jar alebo v lete. To bolo ich posledné stretnutie, potom
sa už nejak nestretávali.
Na otázku či podpisoval ako svedok zmluvy o pôžičke medzi stranami, kedy a z akých dôvodov, svedok
vypovedal, že je to jeho podpis, presne si nepamätá, ale bolo to iste pred tým posledným stretnutím,

následne sa opravil, že si nepamätá, po tom, čo dostal doplňujúcu otázku, či to teda podpisoval v čase,
kedy už boli peniaze vrátené. Následne uviedol, že on osobne zmluvu o pôžičke v septembri 2008
nepodpisoval.
Na otázku či má vedomosť prečo sa v septembri 2008 podpisovali fingované zmluvy svedok odpovedal,
že zmluvy boli 2 alebo 3 krát menené. Na všetky ďalšie otázky svedok následne odpovedal, že nevie,

nepamätá si.
Rovnako nepriamo a vyhýbavo svedok odpovedal, na čo mala byť použitá pôžička od žalobcu, že sa na
to treba opýtať strán sporu, že on to fakt nevie.Žalobca k tvrdeniam žalovaného v trestnom konaní, že dňa 1.5.2008 mu mal žalovaný vrátiť požičané
peniaze, vypovedal, že išlo o deň štátneho sviatku, voľna v piatok, následne teda bol na riadnej
dovolenke s rodinou. Telefonický rozhovor so žalovaným si nahral z dôvodu, že v tom čase už bolo

podané naňho žalovaným trestné oznámenie, žalovaný mal svojho advokáta, svojho svedka a on nemal
nič. Išlo mu o ochranu seba, svojho zamestnania, svojej rodiny.
Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovného druhu.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít „bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia /niečoho/

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať,
aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze" /uznesenie Najvyššieho súdu SR z
24. Februára 2010, sp.zn. 4Cdo 13/2009/.
„V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má veriteľ /žalobca/ povinnosť bremeno tvrdenia vtom,

že s dlžníkom /žalovaným/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol dlžníkovi určité plnenie a že
dlžník za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, žalovaného zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať splnenie záväzku veriteľovi. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana tak

uniesla dôkazné bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu /z rozsudku NS SR z 22.9.2010, sp.zn.
3MCdo 6/2010/.
29.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné,
že žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške spolu 300 000,-Sk štyrmi prevodmi peňažných
prostriedkov zo svojho účtu: dňa 30.1.2008 sumu 35 000,-Sk, dňa 6.3.2008 sumu 100 000,-Sk, dňa

27.3.2008 sumu 100 000,-Sk a dňa 1.4.2008 sumu 65 000,-Sk a teda že medzi nimi vznikol reálny
kontrakt - zmluva o pôžičke v zmysle cit. ust. § 657
5 sp.zn.: 4C/208/2009
Obč. zák..
v

Žalobca tým, že preukázal reálne plnenie žalovanému, si svoju dôkaznú povinnosť v tomto konaní
bez ďalšieho splnil. Následne s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax sa dôkazné bremeno
presunulo na žalovaného pokiaľ tvrdil, že pôžičku žalobcovi vrátil. Vyhodnotením výpovede žalobcu,
svedka F. a listinných dôkazov, predložených žalobcom /trestné oznámenie žalovaného, uznesenie
vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia, ale aj prepis telefonického rozhovoru strán sporu/

jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti sa súd priklonil k tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný svoj dlh
nesplnil. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotiac uvedené dôkazy za rozporné, výpovede žalovaného a
svedka za nevieryhodné, a protirečiace si v okolnostiach, za akých mala byť pôžička žalobcovi vrátená.
Ani žalovaný, ani svedok neuviedli konkrétny dátum vrátenia pôžičky, svedok nevypovedal jednoznačne
o výške sumy, ktorá sa mala v obálke v momente jej odovzdania žalobcovi, ak by aj k takému stretnutiu

došlo, nachádzať. Svedok vyhýbavo a nejednoznačne až rozporuplne odpovedal na všetky okolnosti
pôžičky, je účelu, jej údajného splatenia. Rovnako tvrdenie žalovaného z akých prostriedkov mal pôžičku
žalobcovi vrátiť /rovnaké tvrdenie ako v konaní pred súdom žalovaný uviedol aj vo svojom trestnom
oznámení/ sa v konaní preukázalo ako nepravdivé, keď podľa výpisov z jeho účtu v období máj 2008,
kedy tvrdil, že peniaze žalobcovi vrátil, nevykonal žiaden výber hotovosti ani vzdialene sa približujúci

dlžnej sume.
Obdobne, ako súd v tomto konaní, vyhodnotil tvrdenia žalovaného o splatení pôžičky žalovaným za
okolností, ako ich uviedol aj v tomto konaní, za nevieryhodné aj vyšetrovateľ OR PZ v Bratislave,
ako uviedol vo svojom uznesení zo dňa 27.7.2009, s tým, že nevráteniu peňazí nasvedčuje aj prepis
rozhovorov žalobcu so žalovaným, ktoré si žalovaný nahral, ako aj že je nelogické, ak by žalovaný

žalobcovi v máji 2008 peniaze vrátil, žalovaného vyzýval na vrátenie pôžičky s odstupom 5,6 mesiacov
po tom, ako mala nastať splatnosť podľa písomných zmlúv o pôžičke.
Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že žalobný návrh je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel
tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcovi sumy 300 000,-Sk, po prepočte sumy v súlade s §2 ods. 3 Zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, vo výške 9 958,18 eur.
Vzhľadom na záver súdu o existencii zmluvy o pôžičke vo forme ústnej dohody, konkludentne

prenechaním peňažných prostriedkov žalobcom do dispozičnej sféry žalovaného, sa súd prípadnou
platnosťou alebo neplatnosťou písomne uzatvorených zmlúv o pôžičke zo dňa 26.3.2008, nezaoberal.
K prípustnosti dôkazného prostriedku žalobcu - prepisu zvukovej nahrávky strán
sporu, pri nesúhlase žalovaného s jej zverejnením súd poukazuje opäť na ustálenú rozhodovaciu prax
vyšších súdnych autorít:

„Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru
zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je
pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú a kde sa štát stáva
arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim,
pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať
podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom

skutkový stav a nájsť „materiálne" právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Stret záujmu na
ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný, so záujmom na ochrane
toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno však riešiť vo všeobecnej rovine. Ústavný
súd sa stavia proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri
súkromnýchaprofesionálnychrokovania,ktorésúspravidlanielenvrozporesprávom,alehodnotenépo

stránke sociálno-etickej rozširujú v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery.
Úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru
súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej
ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä
6 sp.zn.: 4C/208/2009

pracovnoprávnehosporu.Zásahdoprávanasúkromieosoby,ktorejhovorenýprejavjezaznamenávaný,
je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná
ujma (vrátane napríklad strany zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu tohto
cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci".
35. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatností rozsudku /§232 ods. 1 C.s.p./.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní
O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresnom súde Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, Čo sa

ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je
ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.