Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213273
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215213273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: V. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom
R. C. XXXX/XX, A. I., o zaplatenie 545,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/392/2015-39 zo dňa 9.2.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi (akt. žalovanej) povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (akt. žalobcovi) sumu 545,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 75,27 eur od 28.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 50,81 eur od 31.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
50,81 eur od 24.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,81
eur od 23.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 50,81 eur
od 23.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 266,75 eur od

01.11.2012 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a trovy konania vo výške
32,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 107,78 eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa (akt. splnomocnenca žalobcu) do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil paušálnym odkazom na zákon č. 656/2004
Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ (akt. žalobca) v návrhu (akt. v
žalobe) uviedol, že odporca (akt. žalovaná) si svoju povinnosť uhradiť postupcovi cenu za poskytnuté
dodávky elektriny nesplnil a do dnešného dňa dlžnú sumu vo výške 545,26 eur za poskytnuté služby
navrhovateľovi (akt. žalobcovi) neuhradil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd návrhu (akt. žalobe) vyhovel a zaviazal odporcu (akt.
žalovanú) na zaplatenie istiny vo výške 545,26 eur, nakoľko táto suma bola odporcovi (akt. žalovanej)
fakturovaná faktúrou č. 7180516926 splatnou dňa 27.07.2012 znejúcou na sumu 155,27 eur, faktúrou
č. 7426094022 splatnou dňa 30.07.2012 znejúcou na sumu 50,81 eur, faktúrou č. 7426165457 splatnoudňa23.08.2012znejúcounasumu50,81eur,faktúrouč.7426235088splatnoudňa22.09.2012znejúcou
na sumu 50,81 eur, faktúrou č. 7426325947 splatnou dňa 22.10.2012 znejúcou na sumu 50,81 eur a
faktúrou č. 7140646447 splatnou dňa 31.10.2012 znejúcou na sumu 266,75 eur. Odporca napriek tejto

výzve spornú istinu neuhradil. Žiadal ďalej, aby súd prvej inštancie zaviazal odporcu (akt. žalovanú) na
zaplatenie úrokov z omeškania poukazujúc na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo spornej istiny.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh (akt. žaloba)
bol podaný dôvodne v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie k prisúdenej istine priznal navrhovateľovi
(akt. žalobcovi) príslušenstvo - úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a to vo výške 8,75 % ročne od 28.07.2012, 31.07.2012, 24.08.2012, 23.09.2012, 23.10.2012
a 01.11.2012 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28.07.2012,
31.07.2012, 24.08.2012, 23.09.2012, 23.10.2012 a 01.11.2012 predstavovala 0,75 %, preto úroková
sadzba predstavuje 8,75 % ročne (0,75% + 8%).

4. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 32,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 107,78 eur (za 2 úkony právnej služby: prevzatie právneho zastúpenia a písomné
podanie na súd, teda dva krát tarifná odmena po 36,52 eur; k tomu dva krát paušálne výdavky po 8,39
eur + 20% DPH).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná v spojení s doplnením odvolania
z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V odvolaní a doplnení odvolania žalovaná uviedla, že
nesúhlasí s rozhodnutím a odvolanie podáva, nakoľko má dôkazy, že dlžná suma z jej strany nevznikla.
Žalovaná dostala búdku po S. W. v rómskej osade, ktorý bol aj správca rómskej osady, bývala tam krátky

čas, lebo jej Rómovia robili zle a kradli svetlo. Viackrát bola volaná VB z Dunajskej Stredy a bola viackrát
oznámiť na pána H. U., že jej kradne svetlo. Ona má všetko v poriadku. Žalovaná odovzdala kľúče späť
S. W., ktorý spísal protokol a asi týždeň po jej odchode búdy zrovnali so zemou. Opakuje, že ona mala
všetko v poriadku a ako svedok to dosvedčí S. W., aj polícia z Dunajskej Stredy, aj MUDr. U. H.. Ďalej
žalovaná uviedla, že je veľmi chorá, čaká na operáciu, má silnú cukrovku.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s
výrokom napadnutého rozsudku a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol.

7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. K vyjadreniu pripojila Zmluvu č.

08/2017 o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov. Vo vyjadrení uviedla, že nemá žiadnu
dlžobu.AkosvedokjeS.W.,Dr.U.H.aVBDunajskáStreda.ŽalovanáodovzdalaosobnekľúčeW.,kradli
tam svetlo, ktoré bolo hlásené na energetické závody. Po jej odchode Rómovia zbúrali celú unimobunku,
zrovnali ju so zemou. Žalovaná ďalej uviedla, že ona nemá žiadnu dlžobu, inak by jej nezapojili svetlo
na Novej Vsi. Žalovaná je dôchodkyňa, ťažko postihnutá, býva v penzióne nemá žiadne vlastníctvo.

8. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení
uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

9. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila

žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že mala telefón, ktorý si zobrala ako akciu za 1 eur, zaplatila vyšše 500
eur, potom jej dali zaplatiť ďalšiu sumu. Ona si dala urobiť reklamáciu, lebo veľmi veľa od nej pýtali, do
dnešného dňa sa nevyjadrili.

10. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu

žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti a
nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1

Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. c), d), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce

doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,

že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

15. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 545,26 eur s príslušenstvom z
dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o dodávke elektriny
a nezaplatila riadne a včas právnemu predchodcovi žalobcu dohodnutú cenu za dodávku elektriny.

Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:17. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za
poskytnuté dodávky elektrinu je opodstatnený, keďže ona má všetko v poriadku a nemá žiadnu dlžobu. Z
výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobca ako dodávateľ

uzatvorildňa26.12.2011sožalovanouakoodberateľomZmluvuododávkeelektriny,ktorousaposkytuje
univerzálna služba, na základe ktorej zmluvy o dodávke elektriny sa právny predchodca žalobcu
zaviazal žalovanej dodávať do odberného miesta elektrinu a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za
dodávku elektriny a distribučné služby. Cena za dodávku elektriny bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou
č. 7180516926 splatnou dňa 27.7.2012 na sumu 155,27 eur, faktúrou č. 7426094022 splatnou dňa

30.7.2012 na sumu 50,81 eur, faktúrou č. 7426165457 splatnou dňa 23.8.2012 na sumu 50,81 eur,
faktúrou č. 7426235088 splatnou dňa 22.09.2012 na sumu 50,81 eur, faktúrou č. 7426325947 splatnou
dňa 22.10.2012 na sumu 50,81 eur a faktúrou č. 7140646447 splatnou dňa 31.10.2012 na sumu 266,75
eur. Žalovaná vyúčtovanú cenu za dodávku elektriny spolu v sume 545,26 eur doposiaľ žalobcovi
nezaplatil.

18. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku.Akajžalovaná(mimoiného)vodvolanípoukazujenanesprávneskutkovézistenia,jepotrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

20. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo

uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou

v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov stránnevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich

závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v

zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne
právneposúdil.Odvolacísúdsastotožnilsozávermisúduprvejinštancieoexistenciizmluvnejpovinnosti
žalovanej ako odberateľa zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného dodávateľa cenu za
dodávky elektriny. Tu je potrebné konštatovať, že obrana žalovanej, že má všetko v poriadku a nemá
žiadnu dlžobu (teda, že si splnila svoju povinnosť zaplatiť cenu za dodávku elektriny v rozhodnom
období), vyznela nepresvedčivo, keď na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalovaná neprodukovala v

konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaná
napriek márnemu poučeniu o jej dôkaznej povinnosti nepredložila súdu prvej inštancie a ani nenavrhla
vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce splnenie jej povinností vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba. Odvolacia námietka žalovanej o
neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako
osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania.

Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá
im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 185 Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej
zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a

vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť

o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci, nebola pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 120 ods.1 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) preukázaná
(resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci obrany nenavrhla
vykonať žiadne dôkazy. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a

procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie
žalovaná v danej veci na preukázanie splnenia jej zmluvnej povinnosti zaplatiť cenu za dodávku
elektriny nevyužila, preto jej nemohlo byť ani postupom súdu prvej inštancie odňaté. Súd prvej inštancie
preto svojim postupom žalovanú nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré jej
Občiansky súdny poriadok účinný v čase konania pred súdom prvej inštancie priznával. Odvolacia

námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy je tak neopodstatnená.

27. Žalovaná v odvolaní v spojení s doplnením odvolania uvádzala, že jej tvrdenia o neexistencii dlhu
dosvedčia S. W., Dr. U. H. a Polícia v Dunajskej Strede. Je nesporné, že žalovaná navrhuje nové dôkazy.
Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

28. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.29. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť
a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v
podobenovýchskutočnostíadôkazovjepretoprípustnálenzasplneniazákonomtaxatívnestanovených
podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho

nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaná pritom žiadne takéto dôkazy nepredložila a ani
netvrdila, že ich ako dôkaz z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli
splnené, odvolací súd na predmetné návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania nemohol prihliadnuť.

Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

31. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

33. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

34. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú

ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

(vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak odvolaním ani
spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti).

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).