Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109216801
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8109216801.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne L. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom ul. Hlavná 19,
080 01 Prešov, proti žalovanému C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XX, XXX XX T., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 28C/155/2009-474 zo dňa 11.10.2017 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 28C/155/2009-502 zo dňa 2.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 28C/155/2009-502 zo dňa 2.10.2018.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odmieta odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak,
že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal vežu v zostatkovej hodnote 30,- eur. Do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal drevenú gaučovú súpravu v zostatkovej hodnote 100,- eur, ružový
vlnený koberec v zostatkovej hodnote 100,- eur, biely koberec v zostatkovej hodnote 66,- eur, televízor

s videoprojektom v zostatkovej hodnote 300,- eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 10,- eur,
fotoaparát v zostatkovej hodnote 50,- eur, PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 300,- eur, kovovú
manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 100,- eur, posilňovací stroj v zostatkovej hodnote 200,- eur,
varnú dosku v zostatkovej hodnote 50,- eur, mikrovlnku v zostatkovej hodnote 30,- eur, lampy počet 10
ks spolu v zostatkovej hodnote 50,- eur, osvetlené zrkadlo do kúpeľne v zostatkovej hodnote 30,- eur,
drevené garniže v zostatkovej hodnote 30,- eur, chladničku s mrazničkou v zostatkovej hodnote 50,-
eur, vešiakovú stenu v zostatkovej hodnote 50,- eur, práčku v zostatkovej hodnote 60,- eur, šijací stroj

a príslušenstvo krajčírskej dielne v zostatkovej hodnote 200,- eur. Na vyrovnanie podielu žalobkyne z
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 20.446 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vyslovil, že štát má nárok na náhradu trov konania
vo výške 50 % voči žalobkyni a vo výške 50 % voči žalovanému.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval predchádzajúce

rozhodnutie vo veci samej zo dňa 01.07.2015, t.j. jeho výrokovú časť, ako aj poukázal na právny
záver vyplývajúci z uznesenia zo dňa 15.11.2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedol, že žalobkyňa
uzavrela so žalovaným manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresnéhosúdu Prešov sp. zn. 29C/91/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu manželstva dňa
XX.XX.XXXX. Súd poukázal na stanoviská strán sporu, ďalej na výsledky vykonaného dokazovania vo
vzťahu k zisteniu rozsahu spoločne nadobudnutého majetku, záver znaleckého dokazovania, znalecký

posudok vypracovaný znalcom K.. Y. S. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ďalej
na znalecký posudok vypracovaný K.. Y., ktorý bol vypracovaný na základe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi rodinou, znalecký posudok K.. Y. Y. týkajúci sa určenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, vrátane určenia stavebných práv a investícií do nehnuteľnosti, ako aj vyjadrenia sa k
znaleckému posudku K.. S.. Ďalej poukázal na obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/83/2008

týkajúci sa konania voči I. H. o zaplatenie 220.000,- Sk, ktoré konanie bolo následne zastavené z
dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Ďalej na obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/91/2007
o rozvode manželstva, z ktorého vyplýva, že strany sporu nežili v spoločnej domácnosti najmenej od
apríla XXXX.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 149 ods. 1, 3, § 143, § 150 Občianskeho zákonníka a

uviedol, že základným predpokladom pre vyporiadanie BSM je jeho predchádzajúci zánik. V danom
prípade manželstvo strán sporu trvalo od XX.XX.XXXX do právoplatnosti rozvodového rozsudku v časti
týkajúcej sa rozvodu manželstva, t.j. k XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k stanoveniu masy BSM súd uviedol,
že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM má vo svojej dispozičnej sfére žalovaný,
pretože sa nachádzajú v jeho rodinnom dome. Je irelevantné, či tieto hnuteľné veci užíva alebo neužíva,

ako aj, že od rozvodu manželstva uplynula doba viac ako X rokov. Súd prvej inštancie prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci, to drevenú gaučovú súpravu, ružový vlnený koberec,
biely koberec, televízor s videoprojektom, DVD prehrávač, fotoaparát, PC s príslušenstvom, kovovú
manželskú posteľ, posilňovací stroj, varnú dosku, mikrovlnku, lampy, osvetlené zrkadlo do kúpeľne,
drevené garniže, chladničku s mrazničkou, vešiakovú stenu, práčku s tým, že stanovil aj zostatkovú

hodnotu, na ktorej sa strany sporu dohodli. Strany sporu sa nevedeli dohodnúť ohľadne hnuteľných
vecí pozostávajúcich zo šijaceho stroja M., profesionálnej žehličky, krajčírskeho stroja a pultu, ktoré
sa nachádzajú v krajčírskej dielni. Vzhľadom na uplynutie doby X rokov od rozvodu manželstva a
skutočnosť, že žalovaný tieto hnuteľné veci žalobkyni do ukončenia konania nevydal, súd ich prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanému s tým, že určil ich hodnotu v sume 200,- eur. Do výlučného vlastníctva

žalobkyne z hnuteľných vecí súd prikázal vežu v hodnote 30,- eur, ktorú si žalobkyňa vzala pri rozvode
manželstva. Vo vzťahu k výhre zo zmluvy o stavebnom sporení žalovaným vo výške 1.000.000,- Sk,
ktorú zmluvu uzavrel pred uzavretím manželstva, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
R42/1972, z ktorého vyplýva, že do BSM patria tiež výhry v športke, saske, veci získané výhrou vo
vecnej lotérií alebo inej zlosovacej akcii. Súd uviedol, že u výhry nie je rozhodujúci dátum uzavretia

zmluvy, zakúpenia losu, tiketu, ale rozhodujúcim je okamžik výhry. Je pravdou, že žalovaný uzavrel
zmluvu o stavebnom sporení pred uzavretím manželstva, rozhodujúcim preto, že súd zahrnul výhru
1.000.000,- Sk do BSM však bol okamžik výhry, ktorý nastal v roku XXXX počas trvania manželstva.
Získané finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu, a preto súd vyslovil, že patria do BSM. Zo
spoločného majetku sa finančné prostriedky použili na zveľadenie majetku žalovaného. Vo vzťahu k

zhodnoteniu stavby a k investíciám, ktoré boli na nehnuteľnosti, ktorá je v majetku žalovaného dané
počas trvania manželstva boli vypracované 2 znalecké posudky K.. Y. S. a K.. Y. Y.. Znalecký posudok K..
S. stanovil sumu 34.819,15 eura a znalecký posudok K.. Y. sumu 49.693,- eur, po zaokrúhlení, t.j. sumu
50.000,- eur. Obaja znalci odpovedali na otázku, koľko sa investovalo do opravy rodinného domu a ako
sa zhodnotila uvedená nehnuteľnosť opravou. Vzhľadom na rozdiel vo výške stanovených investícií súd

vypočul oboch znalcov s tým, že znalkyni K.. Y. uložil úlohu vyporiadať sa so znaleckým posudkom K..
S.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd považoval postup znalkyne K.. Y. za správny, a to aj
napriek tomu, že žalovaný namietal niektoré skutočnosti uvedené v posudku. Znalkyňa sa s námietkami
vyporiadala a preukázala súdu dostatočným spôsobom odborné vedomosti a použitie metód v súlade
so zákonom. Súd prvej inštancie preto poukázal na záver znaleckého posudku uvedeného v odpovedi

č. 4, zo záveru ktorého vychádzal. Podľa znalkyne K.. Y. technické zhodnotenie nehnuteľnosti s daňou
z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) bolo vy výške 54.959,- eur a rozdiel hodnoty stavieb predstavuje
sumu 50.000,- eur. Z tejto sumy súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM vychádzal. Následne súd
prvej inštancie uviedol, že celkom zostatková hodnota hnuteľných vecí bola vo výške 1.510,- eur, ktoré
pripadli vo výlučného vlastníctva žalovaného a suma 30,- eur hnuteľnej veci, ktorá pripadla do výlučného

vlastníctva žalobkyne. Z titulu zhodnotenia rodinného domu žalovaného, na ktoré zhodnotenie sa použil
majetok v BSM, súd stanovil sumu 50.000,- eur. Vo vzťahu k záväzkom, ktoré patria do BSM súd uviedol,
že žalovaný nepreukázal existenciu záväzkov voči L. E..L.., U. E..L.. E. L. C. žiadnym listinným dôkazom.
Žalobkyňa tieto záväzky namietala. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, tieto záväzky do BSMzahrnuté neboli. Takisto úvery, ktoré si obe strany brali potom ako sa rozišli a nebývali v spoločnej
domácnosti, a to jednak záväzky žalovaného, ako aj záväzky žalobkyne súd do BSM nezahrnul. Taktiež
súd nezahrnul do BSM pôžičky J. Y., ktoré si strany vzali bez vedomia druhej strany, síce počas trvania

manželstva, avšak v tom čase už spoločne nebývali. Po opätovnom prehodnotení dôkazov súd zahrnul
do vyporiadania BSM pôžičku I. H. vo výške 220.000,- Sk. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán sporu,
súd pri posúdení zohľadnenia tejto pôžičky vychádzal z listinných dôkazov, ktoré k dispozícii mal, a to
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2006, ktorá bola uzavretá medzi I. H. a žalobkyňou a existujúce konanie,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/83/2008. Z obsahu tohto spisu vyplynulo,

že I. H. sa písomne vyjadrila, že dlh vrátila L. Y. dňa 10.08.2007, t.j. predtým ako súd právoplatne
rozviedol manželstvo strán sporu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vzhľadom na odlišné tvrdenia strán
sporu, ako aj samotné vyjadrenie I.Ľ. H., tieto skutočnosti zohľadnil a priklonil sa k tomu, že túto pôžičku,
ktorá bola vrátená ešte počas manželstva, ale len žalobkyni zahrnul do masy BSM. Súd vyporiadal
pôžičky, o ktorých spor nebol od začiatku, ktoré vznikli počas trvania manželstva, a to úver zo L. L.,
zostatok ku dňu zániku manželstva vo výške 3.213,14 eura a úver zo spoločnosti Q. Z., zostatok k

októbru2008vovýške271,92eura.Celkováhodnota,ktorúsúdvyporiadavalpriBSMpredstavujeaktíva
vo výške 50.000,- eur - zhodnotenie hodnoty domu, hnuteľné veci 1.510,- eur, pasíva 3.213,14 eura -
zostatok úveru v L. L., 271,92 eura - zostatok v Q. Z. a 220.000,- Sk - pôžička I. H. (7.303,- eur). Na
základe vyporiadania BSM súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu
zhodnotenia rodinného domu a hodnoty hnuteľných vecí 25.855,- eur a žalobkyňa je povinná vyplatiť z

hnuteľných vecí 15,- eur a 1/2 zo spoločných záväzkov, ktoré prevzal a vyplatil po zániku manželstva
žalovaný spolu 1.742,53 eura a záväzok I. H., ktorý bol vyplatený ešte počas manželstva, teda 1/2 zo
sumy 7.303,- eur, t.j. vo výške 3.651,50 eura. Celkom súd prvej inštancie stanovil povinnosť žalovaného
na vyrovnanie z titulu zaniknutého BSM zaplatiť žalobkyni 25.855,- eur, žalobkyňa žalovanému 5.409,-
eur (3.651,50 eura + 1.742,53 eura a 15,- eur). Súd teda rozhodol na dorovnanie podielov z vyporiadania

BSM o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 20.446,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

O trovách štátu rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že priznal náhradu trov štátu

pomerne voči žalobkyni vo výške 50 % a voči žalovanému vo výške 50 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal napadnutý rozsudok
z dôvodu nevysporiadania sa s jeho návrhom, aby súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z disparity, a
to v jeho prospech 90 % ku 10 % v prospech žalobkyne z dôvodu, že do domácnosti strany sporu

priniesli finančné prostriedky vo výraznom nepomere. Žalobkyňa mala príjem vo výške 5.300,- eur a
žalovaný vo výške cca 95.000,- eur, ktoré skutočnosti listinnými dôkazmi preukázal. Namietal, že súd
prvej inštancie sa s jeho návrhom nevysporiadal, Ďalej namietal, že súd neuznal v rámci vyporiadania
BSM aj úroky vo výške 12.000,- Sk (398,- eur), ktoré súvisia s pohľadávkou voči I. H., ktoré boli vyplatené
žalobkyni spolu s istinou. V súvislosti s touto pohľadávkou žalovaný ďalej uviedol, že mu vznikli ďalšie

výdavky vo výške 664,- eur za právne zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 11C/83/2008. Ďalej namietal záver znaleckého posudku vypracovaného K.. Y., ktorý považoval za
nesprávny,apretonesúhlasil,pokiaľsúdprvejinštanciepristanoveníhodnotyinvestíciídonehnuteľnosti
z neho vychádzal. Poukázal na to, že s jeho námietkami voči znaleckému posudku sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, a to najmä s rozhodujúcou námietkou, či znalkyňa postupovala správne, keď navýšila

životnosť hodnotenej stavby o 17 rokov a práve prečo o 17 rokov. V tejto súvislosti uviedol, že podal
aj sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že dal vypracovať na
vlastné náklady odborné stanovisko k predmetnému znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline. Podľa jeho názoru, súd porušil jeho procesné práva, t.j. právo na spravodlivý proces, lebo na
jeho námietky nebolo dostatočne zaujaté stanovisko súdom. Navyše žalovaný spochybnil zaujatosť voči

jeho osobe. Ďalej namietal, že v rámci vyporiadania BSM nebol do úvahy vzatý záväzok voči spoločnosti
J. Y., E..L.. vo výške 5.901,05 eura, ktorý vznikol počas trvania manželstva, ktorý následne uhrádzal po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Vznik tohto záväzku, ako aj jeho úhradu
súdu preukázal listinnými dôkazmi. Ďalej namietal, že nebola zohľadnená v rámci vyporiadania BSM
nasporená suma pred uzavretím manželstva vo výške 1.494,- eur, výhra na stavebnom sporení vo výške

33.194,- eur, ktorú nepovažoval za výhru patriacu do BSM. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd (R42/1972) sa nevzťahuje na výhru v stavebnom sporení.
Podľa jeho názoru by žalobkyni nemal nič vyplatiť. Navyše žalobkyňa by jemu mala minimálne uhradiť
to, čo bez jeho vedomia vzala z bankového účtu, keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, a to sumu220.000,- Sk, vrátane úrokov 12.000,- Sk, nehovoriac o tom, že zanechala dlhy, ktoré on musel uhrádzať
sám, a to dlh voči L., E..L.. vo výške 600,- eur z toho 166,- eur žalobkyňa uhradila po jeho dotazovaní,
prečo nebol plyn uhradený a následne po odpise plynu došla ďalšia faktúra na úhradu sumy 1.000,- eur,

lebo žalobkyňa nahlasovala nižšie stavy spotreby plynu, ako bola skutočná spotreba, ďalej dlh voči U.,
E..L.. vo výške 41,- eur, dlh voči L. C. E. L. vo výške 28,- eur, ktoré on uhradil, o čom súdu predložil
listinné dôkazy.

3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Opravným uznesením č.k. 28C/155/2009-502 zo dňa 2.10.2018 súd prvej inštancie opravil výrok
rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 28C/155/2009 zo dňa 11.10.2017 v bode II. tak, že správne bod
II. znie: „Na vyrovnanie podielu žalobkyne z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.479,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Chyba v číselnom vyjadrení bola opravená postupom podľa § 224 Civilného sporového poriadku.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti opravnému uzneseniu odvolanie žalovaný. Opravu chyby
v počítaní pri stanovení celkovej výšky podielu na vyrovnanie z titulu zaniknutého BSM považoval za
irelevantnú. Opätovne poukázal na uplatnené odvolacie námietky týkajúce sa veci samej, s ktorými
sa musí súd najprv vysporiadať. Podľa jeho názoru, súd nepostupoval správne pri vyčísľovaný výšky

podielu na vyrovnanie z titulu zaniknutého BSM aj z toho dôvodu, že vyčíslený rozdiel hodnôt
nehnuteľnosti k roku 1997 a k roku 2008 bol bezdôvodne zaokrúhlený, čo ho ako žalovaného poškodilo.
Nehovoriac o tom, že súd vzal do úvahy znalecký posudok, ktorý bol chybný.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP v spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou
oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie im
predchádzajúce v zmysel zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 390 CSP s nariadením termínu
verejnéhovyhláseniarozhodnutie,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke

dňa 2.8.2019 (§ 379 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného
nie sú dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne

zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení
vo vzťahu k záveru znaleckého posudku vypracovaného K.. Y., stanovenia hodnoty investícií do

nehnuteľností - rodinného domu vo vlastníctve žalovaného nachádzajúce sa v T. na ul. R. XX, rodinný
dom, súp. č. XXXX vedený na LV č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 166 m2 a parc. č.
XXXX - záhrady o výmere 306 m2, nepovažoval za dôvodnú. Vo vzťahu k tejto uplatnenej odvolacej
námietke odvolací súd zaujal stanovisko v uznesení odvolacieho súdu č.k. 4Co/281,282/2015-406

zo dňa 15.11.2016 (bod 9), v ktorom uviedol, že uplatnenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
Znalkyňa K.. Y. v znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l. 282-283 spisu) stanovila všeobecnú hodnotu
rodinného domu s príslušenstvom v stave k 27.9.1997 s jeho ocenením k XX.X.XXXX, t.j. k zániku
manželstva rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C/91/2007 zo dňa 28.3.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.5.2008 vo vzťahu k rozvodu manželstva.

Zhodnotenie nehnuteľnosti stanovila vo výške 50.000,- eur. Uvedená námietka bola posúdená aj v
súvislosti s uplatnenou námietkou žalovaného týkajúcou sa započítania výhry nadobudnutej počas
trvania manželstva do majetku patriaceho do BSM. Aj táto uplatnená námietka nebola opodstatnená,
lebo pre stanovenie, či výhra patrí do masy BSM je rozhodujúci okamžik výhry a nie dátum uzavretia
zmluvy (R 42/72). Aj k tejto uplatnenej námietke odvolací súd zaujal vecné stanovisko v uvedenom

uznesení. Opakovane uplatnené tieto námietky preto neboli dôvodné. Navyše aj súd prvej inštancie bol
viazaný vysloveným právnym názorom ohľadne posúdenia týchto námietok (§ 391 ods. 2 CSP), ktorý
ho plne rešpektoval.8. Pri vyporiadaní BSM v zásade platí princíp parity (rovnosť podielov) tak ako to vyplýva z ust. § 150
veta prvá Občianskeho zákonníka. Disparita podielov spočíva v rozdielnom určení podielov pre strany
sporu. Uvedená zásada je prioritnou zásadou pre vyporiadanie BSM, ktorá priorita sa premieta aj do

procesnej roviny. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí,
že sú dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní prihliadať majúce ten dôsledok, že sa
neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých manželov. Disparita podielov prichádza do úvahy len
vtedy, ak to odôvodňujú skutkové okolnosti danej veci, ktoré by bolo potrebné zohľadniť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynuli skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali
navrhovanú disparitu 90 % : 10 % i napriek tvrdeniu žalovaného, že výlučne on sa zaslúžil o
nadobudnutie spoločného majetku, a to jeho príjem z pracovného pomeru. Naopak z obsahu spisu
vyplýva, a žalovaný to nepopiera, že aj žalobkyňa mala príjem z pracovného pomeru. Na strane
žalobkyne je však potrebné zohľadniť aj starostlivosť o domácnosť, o maloleté dieťa pochádzajúce
z manželstva. V spore neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozdielne

určenie podielov pri vyporiadaní BSM ako v zmysle zásady vyplývajúcej z ust. § 150 veta prvá
Občianskeho zákonníka, t.j. rovnosti podielov. Z obsahu pripojeného rozsudku o rozvode manželstva,
a to Okresného súdu Prešov č.k. 29C/91/2007 zo dňa XX.X.XXXX. s právoplatnosťou od XX.X.XXXX
vo vzťahu k rozvodu manželstva vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu
na rozvod manželstva dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi boli natoľko rozvrátené, že nie je

predpoklad, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. Zároveň stanovil príčinu rozvratu manželstva,
a to autoritatívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, jeho neschopnosť rešpektovať žalobkyňu ako
rovnocenného partnera v manželskom zväzku, ako aj rozdielne názorové rozdiely na riešenie problémov
vznikajúcich v priebehu manželského spolužitia, čo malo za následok stratu dôvery, citu a akejkoľvek
náklonnosti žalobkyne voči žalovanému. Ďalej z predmetného rozhodnutia vyplýva, že z manželstva

strán sporu pochádza mal. C., nar. X.X.XXXX v tom čase, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že bolo určené výživné, ako aj upravený styk otca s mal. dieťaťom. Zo skutkových
tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe, ako aj v priebehu konania, ako aj z tohto rozhodnutia súdu o
rozvode manželstva vyplýva, že žalobkyňa ako krajčírka prevádzkovala zákazkové krajčírstvo, z čoho
mala finančné prostriedky s tým, že žalovaný opakovane nebol spokojný so zabezpečeným príjmom

žalobkyňou. V tejto súvislosti odvolací súd však poukazuje na to, že v manželstve sú obaja manželia si
navzájom rovní a majú povinnosť žiť spolu, vzájomne si pomáhať a spoločne zabezpečovať, resp. sa
podieľať na úhrade nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. Je logické a pochopiteľné,
že pokiaľ žalobkyňa zabezpečovala starostlivosť o mal. dieťa pochádzajúce z manželstva, popritom
prevádzkovala zákazkové krajčírstvo, podieľala sa na zabezpečení príjmov pre domácnosť, ako aj

úhradu nákladov, a to podľa svojich možností a schopností. Na strane žalobkyne sa nejedná o okolnosti,
na ktoré by bolo potrebné prihliadať a zohľadniť ich pri disparitnom vyporiadaní masy BSM. Návrh
žalovaného na stanovenie pomeru 90 % v prospech žalovaného a 10 % v prospech žalobkyne nebol
opodstatnený.

9. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku týkajúcu nezohľadnenia pôžičky poskytnutej
žalobkyňou pani I. H. vrátane úrokov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj
vyčíslenia celkovej masy BSM nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie zohľadnil pôžičku poskytnutú
žalobkyňou pani I. H. počas trvania manželstva, ktorú do masy BSM zahrnul s tým, že vychádzal
z prehlásenia pani I. H., že dlh vrátila žalobkyni 10.8.2007, a preto poskytnutá pôžička vo výške

7.303,- eur bola zahrnutá do masy BSM. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa nezapočítania
vyplatených úrokov vo výške 398,- eur (12.000,- Sk) odvolací súd uvádza, že táto uplatnená čiastka v
rámci vykonaného dokazovania preukázaná nebola, t.j. či existovala ku dňu zániku manželstva, resp.
nebola spotrebovaná. Dôkazná povinnosť na preukázanie tvrdenej skutočnosti nebola splnená.

Správne súd prvej inštancie dospel k záveru aj o nepreukázaní existencie záväzkov voči L. a.s., U. a.s. a
L. C.. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný tieto záväzky a
ich úhradu nepreukázal, a preto ich nebolo možné zahrnúť do predmetu vyporiadania BSM a na strane
žalovaného tieto platby zohľadniť. Uplatnené námietky preto neboli dôvodné.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k.
28C/155/2009-502 zo dňa 2.10.2018 ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

12. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti opravnému uzneseniu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné v súlade s citovanými ustanoveniami, postupom podľa § 386 písm. c) CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. §

255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani jej z obsahu
spisu nevyplývajú, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán
sporu v súlade so zásadou procesnej ekonómie žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.