Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/282/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109216801
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109216801.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: L. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytov T., T. XXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom Ul.
Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: C. Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. R. XX, T., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
28C/155/2009-354zodňa01.07.20015,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrešov,
č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zrušuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu
tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal vežu v zostatkovej hodnote 30 Eur. Do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal drevenú gaučovú súpravu v zostatkovej hodnote 100 Eur, ružový vlnený
koberec v zostatkovej hodnote 100,- Eur, biely koberec v zostatkovej hodnote 66,- Eur, televízor
s videoprojektom v zostatkovej hodnote 300,- Eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 10,- Eur,
fotoaparát v zostatkovej hodnote 50,- Eur, PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 300,- Eur, kovovú
manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 100,- Eur, posilňovací stroj v zostatkovej hodnote 200,-
Eur, varnú dosku v zostatkovej hodnote,- 50 Eur, mikrovlnku v zostatkovej hodnote 30,- Eur, lampy
10 ks v zostatkovej hodnote 50,- Eur, osvetlené zrkadlo do kúpeľne v zostatkovej hodnote 30,- Eur,
drevené garniže v zostatkovej hodnote 30,- Eur, chladničku s mrazničkou v zostatkovej hodnote 50,-
Eur, vešiakovú stenu v zostatkovej hodnote 50,- Eur, práčku v zostatkovej hodnote 60,- Eur, šijací stroj
a príslušenstvo krajčírskej dielne v zostatkovej hodnote 200,- Eur. Na vyrovnanie podielu žalobkyne z
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
24.098 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a trovách
štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
2. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, citoval ust. §
149 ods. 1, 3, § 150, § 143 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu uzavreli manželstvo
dňa 27.09.1997, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove, v konaní
vedenom pod sp. zn. 29C/91/2007 s právoplatnosťou od 14.05.2008. Z preukázaných listinných dôkazov
týkajúcich sa pôžičiek strán sporu, bola v konaní preukázaná len existencia 2 pôžičiek, ktoré neboli
splatené v čase uzavretia manželstva s tým, že zo správy L. L., bol stanovený zostatok na spotrebnom
úvere na meno žalovaného k októbru 2008 vo výške 3.213,14 Eur (č.l. 58 spisu). Zo spoločnosti Q. Z. z
jej podania vyplýva, že aktuálna výška úveru k októbru 2008 bola 271,92 Eur. Počas trvania manželstva
žalovaný vyhral na základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 28.05.1997, uzatvorenej pred vstupom
do manželstva sumu 1.000.000,- Sk (č.l. 213 až 214 spisu). Súd prvej inštancie poukázal na dohodustrán sporu ohľadne rozsahu a hodnoty hnuteľných vecí, ktorých vyporiadania sa domáhali s tým,
že strany sporu sa dohodli na hnuteľných veciach, a to drevenej gaučovej súpravy v hodnote 100,-
Eur, ružového vlneného koberca v hodnote 100,- Eur, bieleho koberca v hodnote 66,- Eur, televízora
s videoprojektorom v hodnote 300,- Eur, DVD prehrávača v hodnote 10,- Eur, fotoaparátu v hodnote
50,- Eur, PC s príslušenstvom v hodnote 300,- Eur, kovovej manželskej postele v hodnote 100,- Eur,
posilňovacieho stroja v hodnote 200,- Eur, varnej dosky v hodnote 50,- Eur, mikrovlnky v hodnote 30,-
Eur, rýchlovarnej kanvice bez hodnoty, nie je predmetom vyporiadania, lampy počet 10 ks spolu v
hodnote 50,- Eur, bodových svetiel bez hodnoty, nie sú predmetom vyporiadania, osvetleného zrkadla
do kúpeľne v hodnote 30,- Eur, drevených garníž v hodnote 30,- Eur, detskej postieľky opotrebovanej,
nie je predmetom vyporiadania, chladničky s mrazničkou v hodnote 50,- Eur, vešiakovej steny v hodnote
50,- Eur, práčky v hodnote 60,- Eur a zlatých šperkov, ktoré boli darom, neboli predmetom vyporiadania,
TV T. nefunkčný, nebol predmetom vyporiadania, veže v hodnote 30,- Eur, playstations patrí synovi,
nie je predmetom vyporiadania. Strany sporu sa nedohodli na hodnote šijacieho stroja a príslušenstva
krajčírskej dielne. Tieto hnuteľné veci žalobkyňa používala, avšak do vlastníctva ich už nechcela s
poukazom na to, že uplynulo 7 rokov od zániku manželstva a žalovaný jej ich nevydal i napriek tomu, že
ich žiadala, a preto podľa jej názoru šijací stroj s príslušenstvom stratil na hodnote. V rámci vykonaného
dokazovania bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty rodinného domu
pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom K.. Y.
S. bolo stanovené, že za obdobie od 27.09.1997 do 14.05.2008 sa investovalo do opravy rodinného
domu 34.800,- Eur. O túto sumu sa navýšila všeobecná hodnota rodinného domu rekonštrukciou. Z
dôvodu nesúhlasu žalovaného, bolo v konaní nariadené ďalšie znalecké dokazovania a vypracovaním
znaleckého posudku bola poverená K.. Y. Y., ktorá pri stanovení vložených investícií do nehnuteľnosti
vychádzala z hodnoty určenej všeobecnou hodnotou polohovej diferenciácie v roku 1997 vo výške
54.762,63 Eur a v roku 2008 ku dňu 14.05.2008, t.j. ku dňu rozvodu vo výške 104.455,97 Eur. Zo záveru
znaleckého posudku vyplynulo, že investície boli do nehnuteľnosti realizované v rôznych časových
úsekoch. Tieto predstavujú rozdiel technických hodnôt objektov v stave po vykonaní nadstavby a
rekonštrukcie a technických hodnôt v pôvodnom stave. Stanovila technické zhodnotenie na úrovni s
daňou z pridanej hodnoty vo výške 54.959,- Eur. Poukázala na to, že jej koeficient bol platný pre druhý
kvartál roku 2012 s tým, že znalec K.. S. používal koeficient platný ku dňu, kedy vyhotovoval znalecký
posudok a nie ku dňu rozvodu. Pri spracovaní použila lineárnu metódu opotrebenia stavby s poukazom
na to, že stavba je z roku 1963 a k zhodnoteniu došlo v roku 2005, kedy sa robila celková nadstavba
rodinného domu, pričom poukázala na to, že v roku 2005 bolo kolaudačné rozhodnutie k predmetnej
stavbe, takže nebola to len oprava. Vymenil sa krov, nová strecha, nové podlažie a navýšila sa tým aj
životnosť stavby.
Následne súd prvej inštancie uviedol, po právnom posúdení, že predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva boli hnuteľné veci so zostatkovými hodnotami, na ktorých sa strany
sporu dohodli, okrem zostatkovej hodnoty šijacieho stroja a príslušenstva, ktorú súd určil sumou 200,-
Eur. Všetky hnuteľné veci, okrem veže, ktorú si žalobkyňa vzala z domu žalovaného v hodnote 30,-
Eur, súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže všetky tieto hnuteľné veci má vo svojej
dispozičnej moci 7 rokov po rozvode. Tieto hnuteľné veci po spočítaní predstavujú hodnotu 1.510,-
Eur. Vežu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalobkyne súd stanovil v hodnote 30,- Eur. Podotkol,
že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva má vo svojej
dispozičnej sfére žalovaný, lebo sa nachádzajú v rodinnom dome. Je irelevantné, či tieto hnuteľné veci
užíva alebo neužíva, a preto ich prikázal, a to hnuteľné veci - drevená gaučová súprava, ružový vlnený
koberec,bielykoberec,TVsvideoprojektorom,DVDprehrávač,fotoaparát,PCspríslušenstvom,kovová
manželská posteľ, posilňovací stroj, varná doska, mikrovlnka, lampy, osvetlené zrkadlo do kúpeľne,
drevené garniže, chladnička s mrazničkou, vešiaková stena, práčka, ako aj šijací stroj s príslušenstvom,
(profesionálna žehlička, krajčírsky stôl a pult, nachádzajúce sa v krajčírskej dielne s hodnotou vo výške
200,- Eur) do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyni z hnuteľných vecí prikázal vežu v hodnote
30,- Eur, ktorú si žalobkyňa vzala pri odchode zo spoločnej domácnosti.
3. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s finančnými prostriedkami - výhrou žalovaného vo výške
1.000.000,- Sk zo zmluvy o stavebnom sporení tak, že ju považoval za výhru. Poukázal na rozhodnutie
NS SR - R 42/1972, z ktorého vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tiež výhry
v športe a sazke, veci získané výhrou vo vecnej lotérií alebo inej zlosovacej akcii. U takejto výhry nie
je rozhodujúci dátum uzavretia zmluvy, zakúpenia lósu, tiketu a podobne, ale rozhodujúcim je okamžik
výhry. Je síce pravdou, že žalovaný uzavrel zmluvu o stavebnom sporení pred uzavretím manželstva,
rozhodujúcim preto však bol okamžik výhry, ktorý nastal v roku XXXX, t.j. počas trvania manželstva,a preto súd prvej inštancie zahrnul sumu 1.000.000,- Sk do majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva. Uvedená suma bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu žalovaného. Pri
stanoveníhodnoty,oktorúsanavýšilanehnuteľnosťvrámcivykonanejrekonštrukcie,súdprvejinštancie
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného K.. Y., ktorá stanovila hodnotu vo výške 49.693,-
Eur, po zaokrúhlení 50.000,- Eur. Jedná sa o finančné prostriedky vynaložené zo spoločných peňazí
počas trvania manželstva, lebo v konaní nebol preukázaný opak. Z uvedeného, teda súd prvej inštancie
ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu zhodnotenia domu vo výške 25.000,- Eur,
polovicu z hodnoty hnuteľných vecí vo výške 855,- Eur a žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému z
hodnoty hnuteľných vecí 15,- Eur a polovicu zo spoločných záväzkov, ktoré prevzal a vyplatil po zániku
manželstvažalovanývovýške1.742,53Eur,t.j.sumu1.757,53Eur.Ztituluvyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov na vyrovnanie podielu, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 24.097,47 Eur, po zaokrúhlení 24.098,- Eur (25.855,- Eur - 1.757,53 Eur) s tým, že
stanovil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Kvýrokuotrováchkonaniaatrováchštátusúduviedol,žeonichrozhodnepoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej, s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal spôsob vyporiadania
hnuteľných vecí, s ktorým nesúhlasil, ďalej nesúhlasil s názorom súdu vo vzťahu k výhre z titulu zmluvy
o stavebnom sporení vo výške 1.000.000,- Sk (33.194,- Eur). Uviedol, že predmetná suma bola použitá
na rekonštrukciu jeho rodinného domu, ktorý nadobudol pred uzavretím manželstva. Bol toho názoru,
že uvedená výhra nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Ďalej namietal, že
súčasťou vyporiadania mala byť aj pohľadávka pozostávajúca z istiny vo výške 7.303,- Eur, vrátane
úrokovvovýške398,-Eurspoukazomnakonanievedenépodsp.zn.11C/83/2008,vktoromkonaníbolo
zistené a listinným dôkazom predložené, že suma 7.303,- Eur bola vyplatená žalobkyni. Ďalej namietal,
že súd zohľadnil len záväzky zo L. L. zostatok vo výške 3.213,14 Eur a Q. Z. vo výške 271,92 Eur, ktoré
splatil po zániku manželstva. Podotkol, že keď na túto skutočnosť upozornil súd prvej inštancie, ten len
konštatoval, že to opomenul a odporúčal mu podať odvolanie. Ďalej poukázal na majetkové pomery,
ako aj výšku príjmov strán sporu počas trvania manželstva s tým, že namietal, že súd prvej inštancie
vôbec neprihliadal na výšku príjmov. Podľa jeho názoru by nemal žalobkyni zaplatiť nič lebo, žalobkyňa
pri odchode zo spoločnej domácnosti vybrala z bankového účtu sumu 220.000,- Sk, vrátane úrokov vo
výške 12.000,- Sk, ďalej sa postupne začal dozvedať, že zanechala dlhy, ktoré musel uhradiť, napr.
dlh voči L. vo výške 600,- Eur z toho 166,- Eur uhradila žalobkyňa po jeho dotazovaní, prečo nebol
plyn uhradený a následne po odpise plynu došla ďalšia faktúra na úhradu sumy 1.000,- Eur, pretože
žalobkyňa nahlasovala nižšie stavy spotreby plynu ako bola skutočná spotreba, ďalej dlh voči U., a.s. vo
výške 41,- Eur, dlh voči L. C. a L. vo výške 28,- Eur. Ďalej poukázal na to, že keď žalobkyňa odchádzala
zo spoločnej domácnosti, tak jej dal peňažnú hotovosť na nájom vo výške 667,- Eur, lebo v tom čase ešte
veril, že žalobkyňa potrebuje čas po jeho príchode zo zahraničnej misie a časom sa vráti do spoločnej
domácnosti. Vo vzťahu k uvedeným dlhom uviedol, že ich uhradil sám po zániku manželstva, čo v konaní
pred súdom prvej inštancie preukázal. Na záver podotkol, že počas celého konania mal pocit, že súd
je voči jeho osobe zaujatý z dôvodu, že zákonná sudkyňa je jeho bývalá spolužiačka a chcela niečo
dokázať alebo niečo kompenzovať. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Uznesením č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015 súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanievovýške66,-Eurpodľapoložkyč.6písm.a)Sadzobníka
súdnych poplatkov. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Nesúhlasil
s uloženou povinnosťou, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázal na to, že odvolanie bolo podané
len z dôvodu, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť pohľadávku vyplatenú I. H. žalobkyni vo výške
7.303,- Eur. Za pochybenie je zodpovedný súd, ktorý si chybu hneď po prečítaní rozsudku uznal, a preto
ten, kto pochybil, mal by niesť za to následky. Podaním odvolania sa domáhal len svojich práv, lebo chce
spravodlivé rozhodnutie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovaťustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej
aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, vykonaných za účinnosti
pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorý znamená,
že sa týmto úkonom priznávajú účinky vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného proti rozhodnutiu vo veci samej je sčasti dôvodné.
8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením súdom prvej inštancie, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci, týkajúci sa predmetu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Nesprávne, resp. vôbec z výrokovej časti napadnutého rozhodnutie
nevyplýva čo predstavuje predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. masu, ktorá patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Je nesporné, že ku dňu zániku manželstva strán sporu,
t.j. k XX.XX.XXXX (č.l. 93 spisu) existovali aj nesplatené záväzky strán sporu, a to vo vzťahu k L. L. F.
a spoločnosti Q. Z., E. T. (č.l. 59 a 58 spisu), ktorá skutočnosť nevyplýva z výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia. Taktiež ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, v akej výške boli uvedené
zostatky a kedy žalovaným vyplatené. Navyše žalovaný v odvolaní poukázal aj na iné záväzky, ktoré
uhradil sám po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, vo vzťahu ku ktorým z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutkové závery, ani právne vyporiadanie. Túto odvolaciu
námietku odvolací súd považoval za dôvodnú. Taktiež za dôvodnú považoval námietku vo vzťahu k
údajnej pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a I. H. vo výške 220.000,- Sk (7.303,- Eur), ktorá bola
predmetom konania vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 11C/83/2008, na ktorú skutočnosť poukázal
žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie predložením zmluvy o pôžičke (v spise na č.l. 186). Ani s
týmto listinným dôkazom a uplatnenou námietkou vo vzťahu k mase bezpodielového spoluvlastníctva,
sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal.
9. Za nedôvodné však odvolací súd považoval odvolanie týkajúce sa zahrnutia sumy 1.000.000,- Sk do
masy bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú žalovaný získal zo zmluvy o stavebnom sporení, ktorá bola
uzavretá pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne poukázal na R 42/72,
v zmysle ktorého pre stanovenie či výhra patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúci
okamih výhry. Skutočnosť, že došlo k výhre počas trvania manželstva, ako aj, že predmetná suma bola
použitá na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúceho sa v T. na Ul.
R. XX, rodinný dom, súp. č. XXXX, vedený na LV č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 166 m2 a
parc. č. XXXX záhrady o výmere 306 m2. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru znaleckého
posudku K.. Y., ktorá správne stanovila hodnotu, o ktorú sa navýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti
vykonanou rekonštrukciou na sumu 50.000,- Eur po zaokrúhlení (č.l. 284 spisu).
10. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka stanovuje pre účely vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinnýnahradiť čo do spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, ako aj pri vyporiadaní sa
prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, na ktoré okolnosti súd prvej inštancie prihliadal, pokiaľ vychádzal zo zásady, že podiely oboch
manželov sú rovnaké, vzhľadom na námietku žalovaného o nerovnosti príjmu a o väčšej miere podielu
žalovaného na získaní finančných prostriedkov investovaných do majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva.
11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa vyporiadania hnuteľných vecí. Súd
prvej inštancie nebol viazaný návrhom na vyporiadanie. Správne poukázal na dohodu strán sporu vo
vzťahu k zostatkovým hodnotám niektorých hnuteľných vecí a pri vyporiadávaní vychádzal z toho, že
hnuteľné veci sa od rozvodu manželstva nachádzajú vo výlučnej dispozícii žalovaného, a preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak hnuteľné veci nachádzajúce sa v domácnosti žalovaného ponechal
a prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a hnuteľnú vec, ktorú si žalobkyňa vzala so sebou pri
odchode zo spoločnej domácnosti (vežu v hodnote 30,- Eur) určil do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Vzhľadom na čiastočne dôvodne podané odvolanie žalovaným, odvolací súd preto napadnutý rozsudok
zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k
pasívamstránsporu,ktorévzniklizatrvaniamanželstva,existovalikudňuzánikumanželstva,vpriebehu
konania došlo k ich splateniu žalovaným, ktorá skutočnosť nevyplýva z výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia pri stanovení masy vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj dôvodom
zrušenia bolo nevysporiadanie sa s uplatnenou pohľadávkou žalovaného vo výške 220.000,- Sk (7 303
Eur) z titulu pôžičky zo dňa 10.12.2006, uzatvorenej medzi žalobkyňou a I. H. (č.l. 186). Nedostatočne
zistený skutkový stav veci mal za následok nesprávne právne posúdenie.
12. Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť
súdny poplatok vo výške 66,- Eur, podľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Je síce
pravdou, že žalovaný namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z iných dôvodov, a to z dôvodu nezahrnutia všetkých
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. neúplné stanovenie jeho masy z
dôvodu opomenutia súdu rozhodnúť o uplatnenej pohľadávke z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
žalobkyňou a I. H.. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia posudzoval však jeho
správnosť v celom rozsahu.
Uznesením č.k. 28C/155/2009-375 zo dňa 15.07.2015, súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť
súdny poplatok podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10 zákona SNR č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa položky 6 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,- Eur. Uvedená položka sa vzťahuje na výšku súdneho
poplatku z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Na vydanie uznesenia o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému podľa tejto položky neexistovali dôvody, lebo návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala žalobkyňa a uloženie poplatkovej
povinnosti podľa tejto položky neprichádza do úvahy v prípade podaného odvolania. V konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je stanovená dvojaká poplatková povinnosť,
ktorá vzniká z návrhu na vyporiadanie (položka 6 písm. a)) a za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva (položka 6 písm. b)) Sadzobníka súdnych poplatkov.
13. Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo o sebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu
ochranu, sa môže realizovať iba v zákonom jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu, potreba
reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok, vyplýva
už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (čl. 59 Ústavy SR, sp. zn. I ÚS 464/2010
Ústavný súd SR).
Podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o súdnych poplatkoch), súdne poplatky sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry, uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov,
ktoré tvorí prílohu tohto zákona. Citované ustanovenie je vyjadrením ústavnej zásady vyplývajúcej z čl.
59 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Z
uvedeného vyplýva, že nebolo správne, ak súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatokpodľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá položka sa vzťahuje na poplatkovú
povinnosť z návrhu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu preto
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku.
14. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutia, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom ustálenia masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k pasívam strán sporu, ktoré existovali ku
dňu zániku manželstva, t.j. k XX.XX.XXXX so stanovením zostatkov ku dňu vyporiadania, resp. so
zohľadnením zostatku, vo výške ktorej boli pasíva strán sporu uhradené jedným z bývalých manželov, t.j.
v danom prípade žalovaným. Ďalej je potrebné sa vysporiadať s uplatnenou pohľadávkou, ktorá vznikla
z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a I. H. na základe zmluvy zo dňa 10.12.2006 (v
spise na č.l. 186), ako aj s tvrdením žalovaného u úhrade ďalších dlhov vo vzťahu k L., a.s., U., a.s.
a dlhu voči L. a L. s tým, že je potrebné zistiť, či tieto záväzky strán sporu existovali ku dňu zániku
manželstva, ak áno, v akej výške, kto v akej výške uhradil tieto záväzky a kedy. Uvedené je rozhodné
pri stanovení sumy na vyčíslenie podielu na vyrovnanie masy bezpodielového spoluvlastníctva strán v
spore po jeho vyporiadaní. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné sa náležite vysporiadať aj s otázkou
aplikovanejzásady,žepodielyobochmanželovsúrovnaké,pokiaľsúdprivyporiadávaníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov túto zásadu bude aplikovať, vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalovaného o
rozdielnychpríjmochstránsporupočastrvaniamanželstva,čomalomaťvplyvajnazabezpečeniechodu
spoločnej domácnosti a nadobúdanie veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
15. Podľa ust. § 396 ods.1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvejinštancienaďalšiekonanie,rozhodneonáhradetrovsúdprvejinštancievnovomrozhodnutíoveci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.