Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200360
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2019:6319200360.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloletého - O. C., narodený X. Z. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, syn matky O. I., narodenej X. Z. XXXX, bytom S., Y. P. XX/X a otca B.
C., narodeného XX. V. XXXX, bytom S., Y. P. XX/X, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti Z. B.,
narodenej XX. O. XXXX, bytom N., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť tety Z. B., nar. XX.XX.XXXX nad maloletým O. C., nar.
XX.XX.XXXX nariadenú uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 8P/101/2018-67 zo dňa 14.11.2018,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Súd zveruje maloletého O. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti rodičov, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Súd z r u š u j e výrok I.,II.,III. a V. z uznesenia Okresného súdu Brezno 8P/101/2018-67 zo
dňa 14.11.2018, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len kolízny opatrovník) v návrhu doručenom
tunajšiemu súdu dňa 15. februára 2019 žiadal, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť nad
maloletým O., nakoľko jeho matka bola prepustená z ústavu na výkon väzby a vrátila sa do domácnosti.
O maloletého sa chce spolu s jeho otcom spoločne starať.

2. Otec ani matka maloletého, ako aj osoba, ktorá má maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti sa

k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrili.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť
nakoľko táto neplní svoj účel. Maloletý žije s rodičmi, ktorí majú vytvorené podmienky pre návrat
maloletého do ich výchovného prostredia.

4. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 31. júla 2019, vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľa (ostatní účastníci okrem matky svoju neúčasť neospravedlnili) a listinnými dôkazmi
obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:5. Maloletý O. C. bol uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 8P/101/2018-67 zo dňa 14. novembra
2018, právoplatným dňa 28. decembra 2018 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti tety Z. B. (výrok
I.). Matka ako aj otec boli zaviazaní prispievať na jeho výživu výživným vo výške 28,08 Eur mesačne

(výrok II. a výrok III.). Vo výroku V. súd styk rodičov s maloletým neupravil.

6. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na podanom návrhu. Náhradná osobná
starostlivosť neplní svoj účel, matka sa vrátila z výkonu väzby a zabezpečuje starostlivosť o maloletého
spolu s jeho otcom.

7. Podľa § 44 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná
starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť

len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym
rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c)
ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

8. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9.Podľa§45Zákonaorodine,aktovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťa,súdmôžezveriťmaloletédieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len

fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania

odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča
maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje

za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa
má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V
rozhodnutísúdvymedzíosobe,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti,jej
rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v

akomjuvykonávajúrodičia;osoba,ktorejbolomaloletédieťazverenédonáhradnejosobnejstarostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu
majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťavykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom
nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú
právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak

sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne
na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému
dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné

poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa
§ 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.

10. Podľa § 47 ods. 1 písm. d/ Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným
rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a),
zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).

12. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd zato, že návrh kolízneho opatrovník bol podaný dôvodne.
Matka maloletého po prepustení z väzby je opäť v plnom rozsahu spôsobilá zabezpečovať starostlivosť
o maloletého spolu s jeho otcom. Týmto prepustením odpadla prekážka, pre ktorú bola náhradnáosobná starostlivosť nad maloletým nariadená a ktorá bránila matke zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého pri zohľadnení zdravotného stavu jeho otca, ktorý je sám odkázaný na pomoc inej osoby
a sám nebol schopný túto starostlivosť zabezpečiť. Z uvedeného dôvodu súd zrušil náhradnú osobnú

starostlivosť dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Zrušením náhradnej osobnej starostlivosti sa dňom právoplatnosti tohto rozsudku rodičom zo zákona
obnovia všetky rodičovské práva a povinnosti, v ktorých boli obmedzení uznesením, ktorým súd nariadil
náhradnú osobnú starostlivosť.

19. Nakoľko súd rozhodol o návrhu navrhovateľa kladne, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší
uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. 8P 101/2018-67 zo dňa 14. novembra 2018, vo výroku I. ktorým bol
maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, vo výroku II. ktorým bola matke uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého, vo výroku III. ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého a vo výroku V. ktorým súd ich styk s maloletým neupravoval, nakoľko tieto výroky terajším

rozsudkom stratili opodstatnenie.

20. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. (Exekučný poriadok).