Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118216774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: E. V., P.. XX.XX.XXXX, Y. U.
XX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: McGrath & Arthur s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03
Bratislava, IČO: 35 962 836, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s.r.o., so
sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107, v spore o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 7Csp 227/2018-44 zo dňa 18.3.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 Eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že zo spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Csp/8/2017 je
zrejmé, že rozsudkom pre zmeškanie súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie

vo výške 150 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2017 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2018.

4. Podľa názoru súdu žalobca splnil hmotnoprávne predpoklady stanovené v § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., keď bol úspešný v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 19Csp/18/2017.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvnýchpodmienok a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa

už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite (rozsudok Krajského
súdu v Prešove 10Co/67/2018 zo dňa 13.12.2018).

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v celom rozsahu. V odvolaní okrem iného poukázal na to, že postúpením
pohľadávky zo spoločnosti GE Money a.s. na žalovaného došlo v rámci záväzkového vzťahu k tzv.
singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného
veriteľa (spoločnosť GE Money a.s.), sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stal postupník -

žalovaný. Záväzkový vzťah, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, však trvá medzi pôvodnými
účastníkmi. Odvolateľ je toho názoru, že postupník ako žalovaný nie je a nemôže byť v takýchto
prípadoch vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých s postupcom (so spoločnosťou GE Money a.s.) pasívne
vecne legitimovaný, keďže nie je stranou uzatvorenej zmluvy o úvere. Odvolateľ má za to, že z jeho
strany ani nemohlo dôjsť k takému porušeniu povinností ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa

alebo osobitnými predpismi, za ktoré by mal v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa niesť zodpovednosť. Odvolateľ má za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný
v tomto konaní, keďže neporušil žiadne svoje povinnosti, na základe ktorého by malo byť žalobcovi
priznané primerané finančné zadosťučinenie.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie

je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

10. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť

požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať

žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“).

11. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

12. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Csp/8/2017
žalobca úspešne uplatnil porušenie povinností tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v konaní aktívne uplatňoval svoje právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a napokon rozsudkom bol žalovaný (McGrath & Arthur s.r.o.) zaviazaný kpovinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 150 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu
porušenia povinností dodávateľa podľa § 4 ods. 2 písm. d), g), h) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch,
a zároveň preto bol predmetný úver vyhodnotený podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona za bezúročný a

bez poplatkov. Nemožno mať preto pochybnosti o tom, že žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie.

13. Žalobca je obchodníkom aj za stavu, že tento len kúpil majetok jeho právneho predchodcu (GE
Money a.s.) a bol to žalovaný, kto vystupoval v konaní ako žalovaný pod sp. zn. 19Csp/8/2017, pretože

postúpením boli prevedené aj práva, na ktoré nárok nemal. Musí preto znášať odradzujúce inštitúty proti
nečestnostiam voči spotrebiteľom.

14. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje za primeranú
sumu 150 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať
reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania

spotrebiteľských práv, suma finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur je plne opodstatnená s
ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade spotrebiteľovi nielen reálne hrozilo, že žalovaný
sa od neho na základe zmluvy bude domáhať plnení nad rámec istiny, na ktoré nárok nemal. Takto
priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá je akousi určitou satisfakciou
za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo.

Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie
žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

15. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,

sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

16. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za tohto stavu
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP)

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).