Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205902
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717205902.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej PhD a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne: C. G., O.. XX.XX.XXXX, V. R.
XXXX/XX, XXX XX P. - U., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie, že spotrebiteľský úver

je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
8Csp/91/2017 - 213 zo dňa 18.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a
priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe procesného úkonu žalobkyne, s ohľadom na
skutočnosť, že žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, konanie s poukazom na § 145 ods. 1 a

§ 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa zavinila z procesného
hľadiska zastavenie konania. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, v čom spočívajú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal výnimočne nepriznať náhradu trov konania podľa § 257 CSP a
zároveň z obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Namieta, že súd sa nevysporiadal s jej finančnými dôvodmi popísanými
v doterajšom konaní v jej podrobnom výklade a na pojednávaniach na súde prvej inštancie. Zastáva
názor, že jednou zo skupín, v ktorom aplikácia ustanovenia § 257 prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len veľkými

ťažkosťami. Považuje platenie trov konania úžerníckemu žalovanému za likvidačné. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti a vec vrátil na nové konanie súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý hodnotil jej odvolanie za nedôvodné. Dôvody
uvádzané žalobkyňou považoval za neurčité, nejasné a ničím nepodložené.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala dôvody svojho odvolania.5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti o trovách konania a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v súlade s § 379 a § 380 CSP , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia
spotrebiteľských úverov za bezúročné a bez poplatkov, neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania
bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 22.02.2019 žalobkyňa vzala žalobu späť tvrdiac, že súd

prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi stranami sporu súdnej kontrole.
Odmietla platiť náhradu trov konania s poukazom na § 257 CSP, pričom aplikáciu tohto ustanovenia
bližšie nezdôvodnila.

9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).

10. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkyne na zastavení konania. Pri použití
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP treba otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené,

posudzovať podľa procesného výsledku a z procesného hľadiska. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať
späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

11. Žalobkyňa v priebehu konania prestala trvať na podanej žalobe a na základe slobodného rozhodnutia
ako dominus litis vzala žalobu späť a navrhla konanie zastaviť, pričom nešlo o reakciu na správanie
žalovaného. Niet preto pochýb, že z procesného hľadiska zastavenie konania spôsobila a zavinila
žalobkyňa.

12. V nadväznosti na opakované tvrdenia žalobkyne o nevysporiadaní sa súdom s jej dôvodmi na
aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP odvolací súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od
doručeniavýzvypredložiladokladypreukazujúcejej majetkovúapríjmovúsituáciu.Vpodanídoručenom
odvolaciemu súdu dňa 16.07.2019 žalobkyňa uviedla, že pracuje u zamestnávateľa S. ako operátor vo

výrobe s mesačným príjmom v roku 2019 za mesiac január 529,89 eura, február 494,80 eura, marec
547 eur, apríl 530,20 eura a máj 547 eur. V tejto súvislosti dodala, že od januára 2019 do júna 2019 bola
dlhodobo práceneschopná. Býva spoločne s manželom, ktorý má mesačný prijem vo výške 650 eur. Jej
mesačné výdavky predstavujú položky: voda 50 eur, plyn 10 eur, elektrina 45 eur, poistenie bytu 20 eur,
telefón 20 eur, magio 20 eur, D. banka 60 eur, lieky + zdravotné pomôcky 60 eur, daň za byt a odpad

102 eur, celkovo 496 eur. Výdavky jej manžela predstavujú položky v celkovej výške 360 eur. Dodala,
že po odrátaní spoločných výdavkov 856 eur im ostane približne suma 344 eur, čo nepredstavuje ani
výšku životného minima.

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)

a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania,aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Znamenáto,žesúdnemusíuložiťneúspešnejstrane
sporu povinnosť nahradiť trovy konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R

34/1982).

14. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodnéosobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 či 3MCdo/46/2012, Ústavný súd Slovenskej republiky IV. ÚS 226/2011),

v zmysle ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, ktorá
nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Túto normu § 257 CSP, preto nie je
možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania

o trovách konania.

15. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a
majetkovásituáciastrany,ktorávsporezvíťazila,jelepšiaakoujejprotistrany.Taktiežstatusžalobcuako
spotrebiteľa sám o sebe, ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze III. ÚS 3725/13 z 10.4.2014

dôvody hodné osobitného zreteľa nezakladá. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej
tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a
jeho výsledok.

16. Žalobkyňou uvádzané dôvody ohľadne jej finančnej situácie odvolací súd nevyhodnotil ako okolnosti

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania tej strane sporu,
ktorá zastavenie konania nezavinila. Samotná finančná situácia strany sporu nie je sama osebe
dôvodom aplikácie ust. § 257 CSP. Keďže iné dôvody žalobkyňa netvrdila, ani zo spisu nevyplývajú,
odvolacísúdvychádzalztoho,ževnútornápohnútkažalobkynevedúcakspäťvzatiužalobyjunezbavuje
procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v

dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách /na strane žalujúcej i žalovanej/. Bola to
žalobkyňa, ktorá žalobu vzala späť, nie pre správanie žalovaného, zastavenie konania zavinila, súd prvej
inštancie preto správne rozhodol ak priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Toto právo mu
patrí voči žalobkyni.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
o náhrade trov konania ako vecne správne (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.