Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204070
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:1716204070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad, za účasti matky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, N. a otca K. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, N., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu N. č.k. 14P/221/2017-110 zo dňa 12.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) návrh otca zamietol,
konanie o úprave styku zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 13P/106/2012-58
z 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoP/4/2013-113 z 30.5.2013, bolo
manželstvo rodičov rozvedené, mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou 330 eur mesačne, z toho 100 eur v rámci úspor. Súd vychádzal

z príjmu otca 1.301,80 eur. Matka poberala rodičovský príspevok 194,70 eur. Obaja mali vyživovaciu
povinnosť len k tomuto dieťaťu.
Ďalej uviedol, že v súčasnosti obom rodičom pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Matka poberá
rodičovský príspevok, brigádne si privyrába ako kaderníčka. Otec je nezamestnaný, naposledy pracoval
v D. T. s príjmom 1.407 eur. Pracovný pomer ukončil k 30.09.2016 z dôvodu výpovede zo strany
zamestnanca. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k
záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, pretože u otca

možno konštatovať, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania resp. majetkového
prospechu, keď sám dal výpoveď zo zamestnania, kde dosahoval príjem v priemere 1.400 eur.
Mal za to, že jeho tvrdenie, že chce pracovať len v oblasti IT, je z hľadiska posudzovania vyživovacej
povinnosti k dieťaťu právne irelevantné. Zdôraznil, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a
stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne.
Poukázal na to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, ale takáto skutočnosť nastala aj na strane
matky a od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu výdajov mal. P..

Za podstatné v danom prípade však považoval to, že otec sám sa vzdal majetkového prospechu, a preto
by zníženie výživného bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu jeho návrh na
zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.Vzhľadom k tomu, že otec v časti úpravy styku svoj návrh zobral späť, súd prvej inštancie v tejto časti
konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že súd prvej inštancie ho
nevypočul, nezisťoval jeho finančné pomery a ani dôvody výpovede zo zamestnania, len skonštatoval,
že sa sám pripravil o príjem.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti zníženia výživného, a to tak,
že otec maloletej je povinný platiť výživné vo výške 120 eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku,
vždy 15. dňa v mesiac k rukám matky maloletej.
3. V podaní označenom ako doplnenie odvolania otec uviedol, že je vlastníkom len jedného motorového
vozidla a navrhol znížiť výživné na sumu 80 eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že výdavky, ktoré matka má v súvislosti s
výchovou a starostlivosťou o mal. dieťa majú stúpajúci charakter, či už sa to týka zvýšených výdajov v
súvislostisnákladminaošatenie,obuv,záujmovýchaktivítdieťaťa,alevovýznamnejmiereinákladovna
stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činností zabezpečujúcich
výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti.

Ďalej uviedol, že všetky spomenuté fakty zabezpečuje matka mal. dieťaťa zo svojho príjmu a z
výživného, ktorým je zaviazaný otec.
Mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa a trvá na svojom vyjadrení z pojednávania
dňa 12.10.2018.
Dal do pozornosti, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto by

zníženie výživného bolo v rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že neverí jeho tvrdeniam, že nemá žiaden príjem, keďže
žije v 3-izbovom byte so svojou priateľkou a dieťaťom a je držiteľom motorového vozidla. Ďalej uviedla,

že otec dieťaťa sa vyhýba plateniu výživného, platí nepravidelne a z toho dôvodu bolo aj začaté trestné
konanie a exekúcia. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník k doplneniu odvolania otca uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a navrhol
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v celom jeho rozsahu.

7. Matka vo vyjadrení k doplneniu odvolania otca uviedla, že k skutočnostiam ohľadom vlastníctva
motorových vozidiel sa nevie vyjadriť, nakoľko o tomto má vedomosť len od známych a tiež ho viackrát
videla viesť obe motorové vozidlá. Čo sa týka zníženia výživného, s týmto nesúhlasí, nakoľko na strane
otcamal.dieťaťaniesútakéfinančnéamajetkovépomery,ktorébybolidôvodomnazníženievýživného.

Otcovi dieťaťa predsa nič nebráni riadne sa zamestnať. Skutočnosť, že má príjmy, ktoré sú neoficiálne,
je však ťažké dokázať. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 65 až § 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nebolo, nakoľko
rozsudok je vecne správny.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len návrh.

10. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že posledná úprava vyživovacej povinnosti
otca voči mal. P. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 13P/106/2012-58 z 12.12.2012

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoP/4/2013-113 z 30.5.2013. Rozsudkom bolo
manželstvo rodičov rozvedené, mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou 330 eur mesačne, z toho 100 eur na tvorbu úspor.

13. Zo spisového materiálu vyplýva, že otec mal. dieťaťa žiadal znížiť výživné na mal. P. z dôvodu
podstatnej zmeny okolností na oboch stranách spočívajúcich v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia

povinnosť a matka si našla nového partnera, má s ním dieťa a presťahovala sa do D. (okres N.).

14. Otec bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej zamestnaný s pravidelným
mesačným príjmom, ktorý v priemere predstavoval v čistom vyčíslenú sumu 1.314,04 eur. Naposledy
pracoval v D. T. s príjmom 1.407 eur. Pracovný pomer ukončil k 30.9.2016 z dôvodu výpovede zo strany

zamestnanca.
Na pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 na súde prvej inštancie otec uviedol, že začal podnikať v
odbore IT (od októbra 2016 do decembra 2017), firma bola v strate. Ďalej uviedol, že inú prácu v inom
odbore neskúšal, chce robiť iba v oblasti IT.
V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.09.2018 uviedol, že koncom roka 2017 ukončil

podnikanie vo firme I. a odvtedy je nezamestnaný.

15. Matka v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. P. bola na rodičovskej dovolenke a
poberalarodičovskýpríspevok,následnezačalapodnikaťajejpríjemsapohybovalvrozsahuminimálnej
mzdy. Maloletá mala v čase poslednej úpravy pomerov medzi účastníkmi X roky, momentálne je žiačkou

prvého stupňa základnej školy.

16. Kolízny opatrovník so znížením výživného na mal. P. nesúhlasil a navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť.

17. Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre
zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas.
Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s

pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiály, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka
na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive.

18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

19. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 listiny garantuje právo rodičov vychovávať svoje

deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe
zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej
povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať

20. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou

ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti danételesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové
riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho
príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

22. Odvolací súd má za to, že dieťa nemôže byť sankcionované znížením výživného, kvôli zjavne
účelovémusprávaniusvojhootca,ktorýsizapríčinilzníženiepríjmusám,pričomtátoskutočnosťnemôže

byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Bolo preto potrebné pri rozhodovaní o návrhu
na zníženie výživného vychádzať z príjmu, ktorého sa bez dôležitého dôvodu povinný - otec ukončením
pracovného pomeru výpoveďou na strane zamestnanca (bez uvedenia dôvodu) vzdal, t.j. z príjmu 1.407
Eur.

23. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec si má byť vedomý svojich
možností a schopností, tieto má využívať na prospech a záujem svojich detí. Z tohto dôvodu by odvolací
súd chcel jeho pozornosť vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti,
upriamiť na snahu o získanie finančne výhodnejšieho zamestnania, možno aj v inom ako IT odbore,
nakoľko z jeho vyjadrení a predložených dôkazov je zrejmé, že v tomto odbore nepodnikal úspešne.

24. Za tohto stavu boli odvolacie námietky otca neopodstatnené. Taktiež nie je možné prihliadnuť ani k
iným záväzkom otca, nakoľko v zmysle ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine má výživné k deťom
prednosť pred inými výdavkami rodiča.
25. Otcom tvrdená zmena pomerov na oboch stranách nebola zo strany odvolacieho súdu posúdená
ako objektívne spôsobilá privodiť zníženie, resp. zmenu výšky výživného podľa § 78 Zákona o rodine,

odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o
trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie sú dané.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.