Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Priehoda
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211696
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914211696.1
Rozhodnutie
KrajskýsúdvBanskejBystrici,vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,spol.sr.o.,sosídlom811
09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 338,59 Eur s
príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod spisovou značkou Ex 24986/2014,
o odvolaní oprávneného zo dňa 29.04.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo
konania 15Er/1067/2014-25 zo dňa 17.04.2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex 25991/2014, podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka
a podporne s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere
posúdil ako spotrebiteľský vzťah a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o
úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal, takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred
vzdal práva na účinnú procesnou ochranou či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah
zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Exekučný súd právne posúdil
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako taká bola
už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je
neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenieexekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený
s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného stavu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Rimavská Sobota. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.
Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a
2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného,
podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia
poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie
sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie
nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne
zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa
16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú
povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.
Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za
nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že
tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor
vyplýva aj z konštantnej judikatúry a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu
SR v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa
13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19)
Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom
o existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnejpodmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených
samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy
o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie
práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Súd prvého stupňa
oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.04.2008, ako aj Všeobecných
podmienok poskytovania úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka - vec správne právne
posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne,
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.
V konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa
04.04.2008 dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúca
spotrebiteľské zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je
podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky
zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne potom aj podriadiť ho právnemu režimu
tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd
tento právny záver vyvodzuje z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými
pre fyzickú osobu - nepodnikateľa - a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a
platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah
založený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.04.2008, od
ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany
práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka.
Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie §
54 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko oprávneného,
že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve, ako typovej, adhéznej zmluve, bola platne
so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred
individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu
v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 zmluvných dojednaní. Po tomto
výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o
rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných
podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciourozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a
jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
Odvolací súd v závere konštatuje, že pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdí, že bola medzi zmluvnými
stranami uzatvorená rozhodcovská zmluva, ako samostatný právny úkon na osobitnej listine oddelenej
od zmluvy o úvere, jeho argument nie je možné zohľadniť, nakoľko oprávnený neprodukoval na podporu
svojho tvrdenia žiadny listinný dôkaz. V spise sa samostatná rozhodcovská zmluva nenachádza, a
ani v štádiu odvolacieho konania oprávnený, napriek svojim odvolacím tvrdeniam, k odvolaniu žiadny
listinný dôkaz verifikujúci jeho tvrdenie, nepredložil. Súd tak správne vychádzal z obsahu spisu a hodnotil
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 17 VPPÚ. Odvolací súd poznamenáva, že napokon aj z obsahu
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci, vyplýva, že si rozhodcovský súd
založil právomoc na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 VPPÚ zmluvy o úvere.
Žiadna skutočnosť, ani listinný dôkaz, preto nenasvedčuje pravdivosti tvrdenia oprávneného, že v
konkrétnej veci bola medzi účastníkmi uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva. Dôkazné bremeno
preukázania spôsobilosti predloženého exekučného titulu spočívalo na oprávnenom.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V odvolaním nenapadnutom výroku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.