Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234197
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117234197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti žalovanému J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F., T. XXXX/X, toho času W. XXX, o
zaplatenie 114,05 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6Csp/256/2017-85 zo dňa 26. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 94,06
eur a určení neplatnosti zmluvnej podmienky a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného

konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 19,99 eur s príslušenstvom.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19,99
eur spolu s úrokmi z omeškania (presne vo výroku napadnutého rozhodnutia špecifikovanými).

Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej
zmluvy o pripojení záväzkovo-právny vzťah v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa danej zmluvy zodpovedala jeho
povinnosť uhradiť cenu týchto služieb spolu vo výške 19,99 eur (na základe jednotlivých faktúr), nárok na
zaplatenie ktorej okresný súd žalobcovi priznal. Vzhľadom na omeškanie dlžníka (žalovaného) zaťažuje
tohto i povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške stanovenej právnou normou (§ 517 ods. 2 Obč.
zák. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vl. č. 87/1995 Z.z.).

2. Naproti tomu okresný súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 94,06 eur, uplatňovanej z
titulu zmluvnej pokuty. Mal za nepochybné, že základom daného nároku (hoci žalobca neoznačil
konkrétne zmluvné dojednanie) je dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 5.10.2015; a to z dôvodu, že
žalovanýneuhradildojednanúcenujemuposkytnutýchslužieb.Východiskovokonštatovalspotrebiteľský
charakter posudzovaného právneho vzťahu, zvýraznil „právomoc súdu“ zhodnotiť neprimerané zmluvné
podmienky z úradnej povinnosti a podrobne vymedzil vo všeobecnosti zákonné predpoklady, za ktorých
možno zmluvné podmienky hodnotiť ako neprijateľné. Okresný súd vyslovil, že predmetná zmluvná

podmienka zaväzovala žalovaného (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu založenom na
obsahovo totožnom zmluvnom základe) zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na skutočnosť, či došlo
alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu. Ak nedošlo k zániku zmluvného vzťahu, žalovaný napriekpovinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, bol naďalej povinný platiť cenu fakturovaných služieb, keďže vznik
nároku na zmluvnú pokutu nebol viazaný na žiadny úkon žalobcu.
3. Okresný súd taktiež považoval výšku zmluvnej pokuty za zjavne neprimeranú k hodnote nesplneného

záväzku, lebo jej vznik sa neviaže na porušenie záväzku spotrebiteľa uhradiť plnú cenu mobilného
zariadenia (túto povinnosť ani spotrebiteľ nemá), ale na povinnosť uhradiť svoje peňažné zmluvné
záväzky. Nadväzne takto formulovaná zmluvná pokuta nemôže byť považovaná za prijateľnú, lebo
vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;
preto je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Obč. zák. Súčasne okresný súd v zmysle

§ 298 ods. 2 CSP vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 2 Dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého dňa 5.10.2015 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
4.Otrováchkonaniarozhodoltak,ževsporeúspešnejšiemužalovanémuichnáhradunepriznal,nakoľko
si žalovaný tento procesný nárok neuplatnil a zo spisu ani nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy
vznikli.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výrokoch o čiastočnom zamietnutí žaloby a
vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú/neplatnú podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že bude zrušený výrok o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalobe
bude vyhovené aj v zamietajúcej časti, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Vo všeobecnosti poukazoval na pojmové znaky zabezpečovacieho inštitútu zmluvnej
pokuty, ktorá má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s
platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu.
6. Odvolateľ tvrdil, že okresný súd „neprepojil relevantným spôsobom“ dotknuté zmluvné podmienky
s uplatňovaným nárokom a porušením povinností zo strany žalovaného. V konkrétnostiach súdenej

veci výška zmluvnej pokuty je paušalizovanou náhradou škody, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu a pozostáva z ceny
telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové
ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Základ výšky zmluvnej pokuty pritom klesá v závislosti od
počtu dní omeškania, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného

vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym
predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ
výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované
služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť
cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu.

7. Žalobca zdôrazňoval, že zmluvná pokuta bola/je vyjadrená degresívnym spôsobom; t.j. sa znižuje
o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Uvedené je vyjadrené vo vzorci jej
výpočtu, ktorý je absolútne jasný a určitý. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ citoval z rozhodnutí
súdov v iných veciach. Dodal, že vyhlásenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú zaväzuje len strany
konania a predmetné rozhodnutie nie je záväzné voči každému. V tomto ohľade je potom „bez logického

významu“ vyhlásenie zmluvnej pokuty za neprijateľnú v konaní, kde žalobcom nie je pôvodný veriteľ
pohľadávky.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v
odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 19,99 eur s
príslušenstvom a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Prioritne je nutné zopakovať/zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale
aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska
odvolaciehoprieskumukonkrétnehorozsudkupredmetnáviazanosťpritomveľmiúzkosúvisísurčujúcim

záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

11. Zásadná úvaha okresného súdu v otázke neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty spočíva v
konštatovaní, že „dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bezohľadu na skutočnosť či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu“. Podporne okresný súd tiež
vyslovil,ževýškazmluvnejpokuty„jezjavneneprimeranákhodnotenesplnenéhozáväzku,lebojejvznik
sa neviaže na porušenie záväzku spotrebiteľa uhradiť plnú cenu mobilného zariadenia, ale na povinnosť

uhradiť svoje peňažné zmluvné záväzky.“
12. Dotknuté čiastkové závery okresného súdu odvolateľ vôbec nenamieta; t.j. nijako nespochybňuje
ich správnosť. Naopak, reaguje na niečo, čo ani nebolo vyslovené. Okresný súd totiž nepopieral
možnosť dojednania zmluvnej pokuty v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu strán, nezaujal
odlišné stanovisko ohľadne podstaty a funkcií zmluvnej pokuty, či nehodnotil (degresívny) spôsob

určenia zmluvnej pokuty. Neobstojí preto ani tvrdenie odvolateľa, že okresný súd „neprepojil relevantným
spôsobom“ dotknuté zmluvné podmienky s uplatňovaným nárokom a porušením povinností zo strany
žalovaného. Okresný súd tak učinil a uviedol i dôvody svojho stanoviska. Fakt, že odvolateľ (nie je
významné či účelovo alebo nevedome) tieto dôvody prehliada nie je podstatný; vo svojich dôsledkoch
ide o zlyhanie odvolateľa pri vymedzení/formulovaní odvolacích dôvodov, ktoré priamo podmieňuje jeho
neúspech v odvolacom konaní.

13. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúcich a
určujúcichzáverovokresnéhosúdu)nebolospôsobiléprivodiťvpreskúmavanejčastizmenu,eventuálne
zrušenie napadnutého rozsudku.

14. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dopĺňa, že súčasťou odvolacej argumentácie

žalobcu je na viacerých miestach odkaz na predčasné ukončenie zmluvy, eventuálne prerušenie
poskytovania služieb. V skutkovom vymedzení nároku na zmluvnú pokutu v rámci žaloby však nič také
netvrdí a iba všeobecne vymedzuje postup pri určení výšky zmluvnej pokuty.
15. Ak by aj tvrdenie o ukončení zmluvy, resp. o prerušení poskytovania služieb právnym predchodcom
žalobcu malo vyplývať z niektorej z písomností pripojených k žalobe, krajský súd dáva do pozornosti §

132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
dôkazy. V tejto spojitosti okresný súd čiastočne až nad rámec svojho postavenia v sporovom konaní
iniciatívne „doformulovával“ opis rozhodných skutočností, keď „nepochybne ustálil“ základ tvrdeného
nároku na zmluvnú pokutu. Obdobne zo žaloby vôbec nie je zrejmé, aké benefity mali byť právnym
predchodcom žalobcu poskytnuté žalovanému; t.j. aká výhoda v prospech spotrebiteľa bola vyvažovaná

jeho 24-mesačnou viazanosťou, vrátane možnosti využitia zmluvnej pokuty zo strany dodávateľa pre
porušenie tohto záväzku viazanosti.

16. Bez ohľadu na to, že vyššie vymedzený zásadný záver odvolacieho súdu tým nie je možné ani len
oslabiť (nie to ešte vyvrátiť), bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa (navyše značne formulárové) na

rozhodnutia iných všeobecných súdov v obdobných veciach. Dotknuté rozhodnutia nie sú pre konajúce
súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v danej súvislosti
je podstatné, že okresný súd (čiastočne i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia,
keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) primerane zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j.

argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom
právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

17. Napokon neobstojí ani námietka bezdôvodnosti určenia, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust.
čl. 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého dňa 5.10.2015 medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Vecná správnosť záveru
okresného súdu v otázke neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky vyplýva z vyššie uvedeného a
v takomto prípade bol povinný v zmysle § 298 ods. 2 CSP zahrnúť znenie zmluvnej podmienky do
výroku rozsudku. Na uvedenom nič nemení fakt, že podľa aktuálnej prosnej úpravy takýto výrok je
záväzný iba medzi stranami sporu - inter partes. Práve subjektívna záväznosť rozsudku v individuálnom

spotrebiteľskom spore bola dôvodom na zavedenie osobitného konania o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach (§ 301 až 306 CSP).

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému
odvolateľ nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorejje výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne
podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore a zohľadnil neuplatnenie si nároku na náhradu trov zo strany

žalovaného.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania
úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v

súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomer hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.