Uznesenie Judgement was issued on Monday, July 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316222425.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: V. S., rod. T., nar. XX. H. XXXX, trvale
bytom P., U. XXX/XX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o.,
Galanta, Mierové nám. 943/4, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: I. S., nar. X. T. XXXX, trvale bytom V.
U. XXX, zast. advokátom: JUDr. Ján Foltán, Galanta, SNP 708, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/342/2016-70
zo dňa 1. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci V. U., katastrálne územie V. U., okres Galanta,
zapísaným na LV číslo XX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, a to k
rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele číslo 1346/5 a k parcelám registra

„C“ číslo 1346/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2 a číslo 1346/10 záhrady o výmere
971 m2, II. prikázal nehnuteľnosti určené vo výroku I. rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného,
III. žalovanému uložil povinnosť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť k rukám
žalobkyne náhradu vo výške 11.080 eur a to najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, IV.
žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne
samostatnýmuznesenímpodľa§262ods.2C.s.p.aV.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťSlovenskej

republike, na účet Okresného súdu Galanta, súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 664,50 eur, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Na odôvodnenie výroku III. uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností je v danom prípade podľa
znaleckého posudku 27.700 eur. Na 2/5-tinový podiel žalobkyne teda pripadá všeobecná hodnota
ako primeraná náhrada suma 11.080 eur (27.700/5 x 2). Keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť od roku

1977 a žalobkyňa sa už dlhodobo snažila vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaný
bol nečinný, a pretože žalovaný mal záujem o nehnuteľnosť, musel si byť vedomý toho, že bude
povinný vyplatiť žalobkyňu z jej podielu. Žalobkyňa nemá možnosť od roku 1977 vykonávať svoje
vlastnícke právo zaručené Ústavou SR, súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného na splatenie
primeranej náhrady v mesačných splátkach, navyše žalovaný svoju žiadosť nijako nezdôvodnil. Počas
doby výlučného užívania (41 rokov!) mal žalovaný možnosť získať finančné prostriedky na vyplatenie

primeranej náhrady, preto súd nevzhliadol dôvody na určenie inej lehoty na splnenie povinnosti, ako je
určenáv§232ods.3C.s.p.Navyše,prisplácanívyrovnaciehopodielupo250eurmesačnebyžalovanýtúto sumu splácal 45 mesiacov (3 roky a 9 mesiacov), čo je neprípustná dĺžka splácania s ohľadom na to,
že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti neužíva, nevykonáva vlastnícke právo a nemá ani finančné prostriedky
na to, aby si zabezpečila inú nehnuteľnosť, z ktorej môže brať úžitky (napr. prenajímať ju). Takýto stav

by bol neprijateľný, súdom neakceptovateľný a najmä nespravodlivý, porušujúci ústavné práva žalobcu.
Výrok IV. odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., keďže v sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala. V danom prípade plne úspešnou stranou v spore bola žalobkyňa, preto jej súd
priznal voči neúspešnej strane - žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.
Nakoniec výrok V. odôvodnil tým, že v prejednávanom prípade je základom poplatku cena predmetu
poplatkového úkonu, t. j. suma vo výške 11.080 eur zodpovedajúca podielu žalobkyne 2/5-tiny, ktoré
boli prikázané do vlastníctva žalovaného. Podľa položky 1 písm. a) je súdny poplatok za žalobu potom

6 %, t. j. 664,80 eur, tento súdny poplatok sa zaokrúhľuje podľa § 7a písm. c) na sumu 664,50 eur.
Takto vypočítaný súdny poplatok je povinný zaplatiť žalovaný, nakoľko žalobkyňa je od tejto povinnosti
oslobodená.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, keď svoje odvolanie

odôvodňoval § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. Odvolanie smerovalo proti výrokom rozsudku okresného súdu
III., IV. a V., navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť vyplatiť vyrovnávací podiel žalobkyni vo výške 11.080
eur v mesačných splátkach po 250 eur a o náhrade trov konania rozhodne tak, že žiadnej zo strán
neprizná nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
Uviedla, že žalovaný odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. v odvolaní nevymedzil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario), skôr ako
mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať
naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a
§ 357 C. s. p. á contrario), pričom toto rozhodnutie vo výroku IV. o trovách konania v zmysle § 387 ods.

1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu proti výrokom III. a V. tohto rozhodnutia podľa
§ 386 písm. c) a d ) C. s. p. odmietol.

6. V napadnutom výroku III. súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti žalovanému z titulu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť k rukám žalobkyne náhradu vo výške 11.080 eur

a to najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto napadol žalovaný odvolaním s
odôvodnením, že ,,výška náhrady je neadekvátna a neakceptovateľná, pretože žalobkyňa počas trvania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam do nich neinvestovala žiadne finančné prostriedky
a bránila plynulému využívaniu uvedených nehnuteľností“. Predmetný výrok rozsudku súdu prvej
inštancie napadol žalovaný aj čo do - splatnosti peňažného plnenia, keď požadoval plnenie v 250 eur

mesačných splátkach, ktorú žiadosť nijako nezdôvodnil, pričom prvoinštančný súd v tejto súvislosti
uviedol, že žalovaný počas doby výlučného užívania nehnuteľností (41 rokov!) mal možnosť získať
finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady, preto nevzhliadol dôvody na určenie inej lehoty
na splnenie povinnosti, ako je určená v § 232 ods. 3 C. s. p. Navyše, pri splácaní vyrovnacieho podielu
po 250 eur mesačne by žalovaný túto sumu splácal 45 mesiacov (3 roky a 9 mesiacov), čo je neprípustná

dĺžka splácania s ohľadom na to, že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti neužíva, nevykonáva vlastnícke právo
a nemá ani finančné prostriedky na to, aby si zabezpečila inú nehnuteľnosť, z ktorej môže brať úžitky
(napr. prenajímať ju). Takýto stav by bol neprijateľný, súdom neakceptovateľný a najmä nespravodlivý,
porušujúci ústavné práva žalobkyne.

7. V zmysle § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).8. V zmysle ust. § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. V zmysle ust. § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. V zmysle ust. § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. V zmysle § 373 ods. 1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. V zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13.Vyššiecit.ustanovenie§365ods.1C.s.p.konkretizujedôvody,ktorýmimožnoodôvodniťodvolanie.
Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená,
že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.

14. Podľa ust. § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. Odvolateľ v podanom
odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie
dôvody možno rozdeliť do troch kategórií, a to na vady konania, napadnutie rozhodnutia po skutkovej
stránke alebo po právnej stránke. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 C. s. p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd
preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v
lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje
oprávnenie odvolacieho súdu skúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z

úradnej moci.

15. V súlade s § 363 C. s. p. odvolateľ je okrem iného v odvolaní povinný uviesť, z akých
dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne - odvolacie dôvody, túto povinnosť možno chápať ako
modifikáciu povinnosti tvrdenia pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v

odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný (§ 380 ods. 1). Pre situáciu, keď
podanie neobsahuje predpísané náležitosti je typické, keď súd vyzve odvolateľa na podanie a na ich
doplnenie. V prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní však súd odvolateľa na ich doplnenie
podľa výslovného zákonného príkazu (§ 373 ods. 1 in fine) nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže
odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

16. Vzhľadom na princípy neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 C.
s. p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú
v zmysle § 363 C. s. p. obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Na doplnenie odvolacích dôvodov
súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod

neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.17. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku III. nie je možné
vyvodiť, akých konkrétnych nesprávností napadnutého rozhodnutia sa odvolateľ dovoláva, t. j. odvolanie
neobsahuje riadne vymedzené odvolacie dôvody.

18. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzené odvolacie dôvody,
a tieto nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa §
386 písm. d) C. s. p., keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú
nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. V napadnutom výroku V. rozhodol o uložení povinnosti protistrane zaplatiť súdny poplatok za podaný
návrh. Predmetné rozhodnutie vydal sudca Okresného súdu Galanta, pričom rozsudok obsahoval
poučenie o tom, že odvolanie je prípustné proti celému rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov, pričom na daný prípad za aplikuje jeho znenie účinné do 31. októbra 2018,
nakoľko súd o uložení poplatkovej povinnosti protistrane rozhodol dňa 1. marca 2018.

21. V zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 31. októbra 2018,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia

C.s.p. okrem § 357 písm. a).

22. V zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 31. októbra 2018,
v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho

úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

23. V zmysle § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

24. V zmysle § 386 písm. c) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

25.Zákonosúdnychpoplatkochprípustnosťodvolaniaprotirozhodnutiuouloženípoplatkovejpovinnosti
neobsahuje (pripúšťa len sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorej následne

rozhoduje sudca súdu prvej inštancie), preto podľa cit. § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch
je potrebné posudzovať prípustnosť odvolania proti výroku IV. napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola protistrane uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa C. s. p.

26. Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon, ktorým (po splnení zákonom

stanovených podmienok) môže strana dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 355 C. s. p.). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd musí konštatovať, tu potom bez
zaoberania sa odvolacími dôvodmi, že odvolanie protistrany voči napadnutému výroku prvoinštančnéhorozhodnutia v zmysle ust. § 355 ods. 2 C. s. p. v spojení § 357 C. s. p. nie je prípustné, nakoľko ho zákon
nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o vyrubení súdneho poplatku nepripúšťa ani
iný zákon.

27. Odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že v napadnutom uznesení súd prvej inštancie
poplatníka poučil o tom, že proti nemu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. S poukazom však na uvádzané, proti napadnutému
výroku IV. uznesenia odvolanie prípustné nie je. Skutočnosť nesprávneho poučenia o prípustnosti

opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu zo strany súdu prvej inštancie ale nezakladá
procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. C. s. p. v ust. §
362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti
odvolania v prípade, ak prípustné je, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie
(opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním
napadnuteľného rozhodnutia.

28. Keďže v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (výrok V.), proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať
a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ust. § 386 písm. c) C. s. p. odmietnuť.

29. Vo vzťahu k výroku IV. odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli
vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie z odôvodnenia ktorého vyplynulo vylúčenie aplikácie ust. § 257 C. s. p. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania plne
zodpovedá procesnému úspechu strán a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

30. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade,

že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
ust. § 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s čl. 4 C. s. p., ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu
odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to
v dôsledku procesného zavinenia toho, kto podal odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné ako aj to, že odvolanie nemalo náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania

nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať. Z uvedených dôvodov krajský súd o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 256
ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná aj vo vzťahu k napadnutému výroku
IV., preto jej v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. aj tu patrí plná náhrada trov konania.

31. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).