Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213714
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317213714.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v spore žalobcu: S. N. L..

XX.XX.XXXX, J. I.Y. XXX/X Ž., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so
sídlom Kubániho 16 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa , že Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31.07.2012 , č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013 uzavreté
medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 66,67% , ktorú je povinný zaplatiť
žalobcovi žalovaný.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu trovy konania súdny poplatok 497,50 eur do troch dní od
právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 06.12.2018 č. k. 8Co/146/2018 - 122 zrušil rozsudok

Okresného súdu Levice zo dňa 23.02.2018 č. k. 9Csp/252/2017 - 81 vo výroku VI., ktorým súd určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2012, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013 uzavreté medzi žalobcom a
žalovaným sú neplatné, a výroky VI. až IX. čo rozhodnutia o náhrade trov konania, a teda v tejto časti
výrokov VI., VII., VIII. a IX. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalobca v písomnom podaní ( čl. 145, 153 ) zotrval na svojich písomných vyjadreniach a

predložených listinných dôkazoch a žiadal žalobe vyhovieť. Poukázal na § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Tiež uviedol, že on nedisponuje originálmi preskúmavaných dohôd o zrážkach zo mzdy, ale
len kópiami v prv predloženej kvalite.

3. Žalovaný sa vyjadril v písomnom podaní ( čl. 148 ), že sa taktiež pridržiava svojich písomných
vyjadrení vrátane návrhu, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Na výzvu súdu predložil dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka

( čl. 150, 151 ). V písomnom vyjadrení ( čl. 30, 103 ) tvrdil, že pokiaľ dohodou o zrážkach zo mzdy je
spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, potom je
nutné uvedené tvrdenia smerovať proti takémuto porušeniu a nie voči dohode ako celku. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy je tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občianskyzákonník, jeho prostredníctvom sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok a
jeho použitie sa neviaže na schválenie rozhodnutím súdu, ani ďalšia súdna kontrola, ale existencia
právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v danom prípade nesplácanie

dohodnutých splátok.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré svoju neúčasť ospravedlnili, odročenie
pojednávania nežiadali.

5. Súd doplnil dokazovanie zadovážením Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka zo
dňa 31.07.2012 číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 ( čl. 150, 151 ), ktoré
spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy ( a iných príjmov ) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013
( čl. 19 ) znova preskúmal a posúdil z hľadiska ich platnosti.

6. Predmetom konania je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov )

dlžníka zo dňa 31.07.2012 číslo XXXXXXXXXX, číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014 ( čl. 150,
151 ) a číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013 ( čl. 19 ). I napriek pokusu súdu zadovážiť originálne,
prípadne čitateľnejšie kópie listín, sa to nepodarilo, nakoľko žalobca tvrdí, že nedisponuje originálmi a
žalovaný predložil kópie dvoch čitateľnejších dohôd. Napriek tomu obsah predložených listín je možné
preskúmať, pretože všetky tri dohody sú obsahove totožné.

7. Dohodou o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka zo dňa 31.07.2012 číslo XXXXXXXXXX
( čl. 150 ) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy
o revolvingovom úvere ( čl. 7 ), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 1 080 eur s príslušenstvom.

8. Dohodou o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2014
( čl. 151 ) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy
o revolvingovom úvere ( čl. 12 ), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 1 020 eur s príslušenstvom.

9. Dohodou o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2013

( čl. 19 ) žalovaný zabezpečil vymoženie svojej pohľadávky formou zrážok zo mzdy dlžníka zo zmluvy
o revolvingovom úvere ( čl. 17 ), na základe ktorej poskytol žalobcovi úver 930 eur s príslušenstvom.

10. Uznesením zo dňa 09.10.2017 č. k. 9Csp/252/2017 - 22 súd neodkladným opatrením
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného

skončenia konania o veci samej.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13.. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ Zákon
„ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 9 ods. 7 Zákona veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

19. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

21. Podľa§551ods.1Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

22. V prvom rade súd skúmal prípustnosť určovacej žaloby. Za určovaciu žalobu súdna prax považuje

žalobuourčenieneplatnostiprávnehoúkonuakojedenzprávnychprostriedkovochranyspotrebiteľa.Pri
skúmanípodmienokuvedenýchv§137písm.c/CSP,umožňujúcichriešenieprávasúdnymrozhodnutím
treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy má žalobca ako spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev i

domáca právna úprava, pretože žalobca ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, či žalovaný má
alebo nemá nárok na vykonanie zrážok zo mzdy, ktoré zasahujú do finančnej sféry žalobcu a obmedzujú
ho v disponovaní so mzdou. Určovacou žaloby sa dosiahne odstránenie spornosti práva a postavenie
žalobcusastaneistejšie,nakoľkobezzásahusúdubyžalobcanemaloprávneniedohodupredsplatením
pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť, tak ako sa uvádza

v samotných dohodách v bode V. Na zvýraznenie oprávnenia domáhať sa určenia neplatnosti právneho
úkonu spotrebiteľom bola prijatá právna úprava zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 11
ods. 4, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti predmetné dohody o zrážkach zo mzdy
neobsahovali. Dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť

zabezpečená, keď v dohodách pod bodom I. sa uvádza, že spoločnosť bude mať - má voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere uvedenú finančnú čiastku, prípadne z ďalších
revolvingov, príslušenstva, prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady, ktoré spoločnosti vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré

do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov. Takto formulované podmienky dohody sú
neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dohodách sú popísané len
možné okolnosti, za ktorých vzniknú pohľadávky veriteľa do budúcnosti a ktoré má zamestnávateľ
dlžníka povinnosť z jeho mzdy zraziť. Pritom v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musíbyť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa
§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, teda aj zmluvných vzťahoch, majú

účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi dlžníkovi nie je vo vzťahu nadriadenosti
a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré dokonca vzniknú
v budúcnosti, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. V dohodách sa uvádza
aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia
funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. V bode II. dohody je zakotvené, že ak nebude v

ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Takéto dojednanie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje
obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Dokazovaním nebolo preukázané

a ani z preskúmavaných dohôd o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť
odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, prípadne navrhnúť obsah dohody s inými
podmienkami. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri. uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého

druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Z uvedeného jednoznačne možno
vyvodiť záver, že nerovnovážne postavenie žalovaného veriteľa a žalobcu ako dlžníka vyplýva z celého
obsahupreskúmavanýchdohôdozrážkachzomzdy,zichjednotlivýchpodmienok,keďsiveriteľ vopred
zabezpečil vymoženie, v čase uzavretia dohôd ešte neexistujúcich a neznámych, dlžných súm, a to aj
nad rámec dohodnutej výšky zrážok, bez toho, aby tomu mohol dlžník akokoľvek zabrániť.

24. Žalobca sa domáhal určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. Súd žalobe vyhovel a
určil,žedohodyčísloXXXXXXXXXXuzavretej31.07.2012, XXXXXXXXXX uzavretej19.03.2014ačíslo
XXXXXXXXXX uzavretej 19.02.2013 sú neplatné. Po preskúmaní jednotlivých úverových zmlúv zistil,
že zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobili bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úverov, pričom v tejto časti súd prejudikoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov v časti rozsudku,
v ktorej je rozsudok nedotknutý. Na základe neprijateľných zmluvných podmienok si žalovaný mohol
vymáhať v podstate nekontrolovateľnú a neobmedzenú výšku pohľadávky na základe dohôd o zrážkach
zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka. Svoje právo aj využil a listom požiadal zamestnávateľa žalobcu o
vykonávanie zrážok. Všetky tri dohody o zrážkach zo mzdy sú formulár, ktorého znenie bolo vopred

pripravené zo strany žalovaného veriteľa. 0bsah dohôd nemohol spotrebiteľ nijak ovplyvniť, zmluvné
podmienky boli vopred formulované veriteľom, a dlžník nemal ani možnosť zvážiť uzavretie takejto
dohody, resp. ju vypovedať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi

je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad ( rozsudokC-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej

účelu. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi ( § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z.).
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zákonodarca priznal takémuto konaniu
nielen rozpor s dobrými mravmi, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú
( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej
zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí ( čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách ). Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na neprijateľné zmluvné
podmienky zmlúv o revolvingovom úvere sú podľa vyhodnotenia súdu v rozpore s dobrými mravmi apreto sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné
ako celok vzhľadom na neplatnosť ustanovení zakotvených v dohodách. Dohody o zrážkach zo mzdy
by umožňovali veriteľovi domôcť sa aj takých finančných nárokov, ktoré mu vzhľadom na bezúročnosť

a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov nepatria a dlžník by nedokázal tomu zabrániť.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v
pomere66,67%,pretomupatrínáhradatrovkonaniavočineúspešnémužalobcovivuvedenompomere.
O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods.

2 CSP. Od platenia súdneho poplatku bol žalobca zo zákona oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zák.
č. 71/1992 Zb., preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku štátu v časti, v ktorej bol
neúspešný, v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Sadzba súdneho poplatku je
určená pod položkou 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99, 50 eur. Podľa poznámky
k položke 1 ods. 7 Sadzobníka súdnych poplatkov, ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok
sa spoplatňuje samostatne. V danom prípade bol žalovaný neúspešný v piatich nárokoch, preto výška

súdneho poplatku predstavuje sumu ( 5 x 99, 50 eur ) po zaokrúhlení spolu 497, 50 eur ( § 7a písm.
c/ zák. č. 71/1992 Zb. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363

CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie