Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226133
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí
s.r.o.,sosídlomMostová2,81102Bratislava-mestskáčasťStarémesto,IČO:45684618,zastúpeného
zástupcom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:
47 255 706, proti žalovanému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., podnikajúci pod
obchodným menom: E. H., miesto podnikania 023 31 Rudina 111, IČO: 46 400 192, zastúpenému
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215,
022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o zaplatenie 105,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/181/2017-259 zo dňa 21.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/181/2017-259 zo dňa 21.12.2018 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 105,53 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 22,98 Eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zo sumy
22,98 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 36,59 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia a vo výroku,
podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 105,53 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,98 Eur od 26.9.2013
do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.11.2013 do
zaplatenia a zo sumy 36,59 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania
rozhodol tretím výrokom tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 105,53 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,98
Eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur
od 26.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 36,59 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania s tvrdením, že žalovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - od subjektu Slovak
Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej právny predchodca žalobcu),

na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 (ďalej už len ,,Rámcová
zmluva“) a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky
vyplývajúce z Rámcovej zmluvy bolo oznámené listom zo dňa 4.9.2015 žalovanému, v ktorej súvislosti
poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4Obo/210/01. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 5ods. 1, 5, 6, 7, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a), písm. b) zákona o elektronických komunikáciách a
uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu

bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytnuté
služby. Konkrétne išlo o využívanie služby mobilného internetu. Poskytnuté služby boli žalovanému
vyúčtované faktúrou č. 7309182867 splatnou 25.9.2013 v sume 22,98 Eur, č. 7310397655 splatnou
25.10.2013 v sume 22,98 Eur, faktúrou č. 7311606773 splatnou 25.11.2013 v sume 22,98 Eur a faktúrou
č. 7312843596 splatnou 25.12.2013 v sume 36,59 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok výlučne

na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby.

2. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil
postupom podľa Čl. 8, § 191 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, §
524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v prevažujúcom rozsahu.

3. Okresný súd konštatoval, že v konaní medzi stranami boli nesporné skutkové okolnosti: uzatvorenie
Zmluvy o pripojení - služba T-mobile mobilný internet medzi právnym predchodcom žalobcu, subjektom
Slovak Telekom, a.s. a žalovaným ako podnikateľom fyzickou osobou zo dňa 9.11.2018 a Dodatok k
tejto Zmluve zo dňa 9.11.2018, ktorým si zmluvné strany dojednali poskytovanie služby mobilný internet

Neobmedzený 2 (č.l. 16 až 16 rub), samotné uzatvorenie Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 27.8.2015 (č.l. 175 až 183) a vystavenie
Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom
zo dňa 4.9.2015, z ktorých medzi stranami nesporných skutkových okolností vychádzal.

4.Žalovanývrámciprocesnejobranynamietalnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcusodkazom
na nedostatočne určité vymedzenie dojednania o predmete Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 27.8.2015, ako aj Odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 4.9.2015 čo do vymedzenia identifikačných údajov dlžníka, ktorého
sa týkajú postupované pohľadávky, samotných postupovaných pohľadávok a z uvedeného vyvodzoval

neplatnosť právneho úkonu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok s dôsledkom absencie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

5. V nadväznosti na tento obsah procesnej obrany žalovaného sa okresný súd primárne zaoberal
vyhodnotením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie sa oboznámil s

listinnými dôkazmi, a to Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015, uzatvorenou
medzi postupcom - Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom
ako postupníkom (č.l. 181), Odovzdávacím protokolom o odovzdaní pohľadávok zo dňa 4.9.2015
(č.l. 196) a s listinným dôkazom - Prílohou č. 1 (č.l. 195) identifikujúcou pohľadávky, ktoré žalobca
učinil predmetom sporu. Tieto listinné dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a dospel k

záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil nedostatočne určité vymedzenie
predmetu postúpenia z hľadiska vymedzenia dlžníka, ktorého sa týkajú postupované pohľadávky a
z hľadiska vymedzenia predmetu postúpenia, teda samotných postupovaných pohľadávok. Z obsahu
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, a to z Článku II. bod 1 vyplývalo, že zmluvné strany
sa dohodli, že počas účinnosti tejto zmluvy budú konkrétne pohľadávky postúpené na základe troch

odovzdávacích protokolov o postúpení pohľadávok, pričom postúpenie pohľadávok na základe prvého
odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok bude realizované do 15.9.2015. V Článku IV. bod 1
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany dohodli, že postupca je povinný doručiť
postupníkovi podpísaný odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok obsahujúci zoznam konkrétnych
postupovaných pohľadávok identifikovaných k dohodnutému rozhodujúcemu dňu. Citované dojednania

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zmluvné strany naplnili vyhotovením Odovzdávacieho
protokolu o postúpení pohľadávok, ktorý je podpísaný oboma zmluvnými stranami ku dňu 4.9.2015
a podľa Článku I. bod 1 tohto Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok si zmluvné strany
dohodli, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému je určená výška postupovaných konkrétnych pohľadávok
obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto protokolu je 31. august 2015. Žalobca v konaní predložil ako Prílohu

č. 1 zoznam postupovaných pohľadávok (č.l. 195) a z jeho obsahu vyplývala identifikácia pohľadávok,
ktoré sú predmetom sporu referenčným číslom, referenčným číslom v starom systéme a variabilným
symbolom, ktorý zodpovedá číslu faktúry, ako aj dlžnou sumou, menom dlžníka - žalovaného, jeho
IČOm a adresou. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd považoval za nevyhnutné skonštatovať,že na základe označených listinných dôkazov žalobca spoľahlivo preukázal nadobudnutie žalovanej
pohľadávky v celom rozsahu, na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože
tietolistinnédôkazyvosvojomsúhrnedostatočneidentifikovaliakodlžníka,ktoréhosatýkapostupovaná

pohľadávka, tak i samotnú postupovanú pohľadávku. Žalobca teda nadobudol žalovanú pohľadávku na
základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, teda právneho úkonu, ktorý bol okresným
súdom vyhodnotený ako platný právny úkon napĺňajúci požiadavku určitosti vymedzenia predmetu
postúpenia ako v smere identifikácie samotnej postupovanej pohľadávky, tak v smere identifikácie
dlžníka čo do ich určitosti. V nadväznosti na to, obranu žalovaného, ktorý namietal platnosť postúpenia

a vo väzbe na to, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, vyhodnotil ako
nedôvodnú.

6. Okresný súd poukázal na to, že vo všeobecnej rovine je požiadavka určitosti prejavu vôle naplnená, ak
právny úkon vyjadruje ním prejavenú vôľu určito a zrozumiteľne, teda tak aby typický účastník právnych
vzťahov v postavení adresáta mohol túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne

vnímať (Fekete, I. : Občiansky zákonník 1., Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 259).
Osobitnevovzťahukuzmluveopostúpenípohľadávokvyplývazúpravypodľa§524ods.1Občianskeho
zákonníka požiadavka vo vzťahu k určitosti vymedzenia predmetu postúpenia vo väzbe na postupovanú
pohľadávku s tým, že je potrebné na základe takejto hmotnoprávnej úpravy vychádzať zo záveru o
dostatočne určitej identifikácii predmetu postúpenia pri vymedzení pohľadávky prostredníctvom subjektu

dlžníka a údajom o samotnej pohľadávke napríklad číslom faktúry, hmotnoprávnym základom alebo
výškou (čo v prejednávanej veci naplnené bolo).

7. Napriek primárnemu konštatovaniu, ktoré vyústilo do záveru o nedôvodnosti procesnej obrany
žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, tvrdiac neplatnosť Rámcovej zmluvy

o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca označoval za základ svojho hmotno-právneho postavenia,
poukázal okresný súd na výsledky vykonaného dokazovania oboznámením oznámenia o postúpení
pohľadávky a dokladu o jeho odoslaní žalovanému podľa č.l. 108 (114) a č.l. 109 (115) spisu, ako
aj následného vyjadrenia sa žalovaného na pojednávaní dňa 21.12.2018, kedy žalovaný na otázku
sudkyne, či mu toto oznámenie o postúpení, ktoré je rovnako i súčasťou spisu na č.l. 13 bolo doručené

a či môže kategoricky vylúčiť, že by mu toto oznámenie bolo doručené uviedol, že mu v danej dobe
bolo doručované veľké množstvo písomností a už sa na to nepamätá, pracoval na týždňovkách, niečo
prevzal a niečo prevzala jeho družka, bolo toho veľa. Na základe takejto dôkaznej situácie podľa
okresného súdu podporne vyplývala skutočnosť nastúpenia účinkov postúpenia žalovaných pohľadávok
z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu i vo väzbe na nepriamo preukázanú skutočnosť doručenia

oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení žalovanej pohľadávky, všetko vo väzbe na už v žalobe
žalobcom označené závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001. Vzhľadom k tomu,
že skutočnosť, že sa predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry
žalovaného na základe jeho doručenia žalovanému postupcom, bola preukázaná len nepriamymi
dôkazmi (neurčitým vyjadrením sa žalovaného k otázke doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky

postupcom a dokladom o odoslaní oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky podľa č.l.
114), vzhliadol okresný súd priestor pre posudzovanie námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, ktoré vyústilo do vymedzenia primárneho dôvodu záveru o nedôvodnosti procesnej obrany
žalovaného - jeho námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, na základe
preukázania platného a účinného nadobudnutia žalovanej pohľadávky žalobcom od jeho právneho

predchodcu postúpením podľa Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 v spojení
s Odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok zo dňa 4.9.2015 a v spojení s prílohou č. 1 podľa
č.l. 195 spisu.

8. Okresný súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu si riadne splnil zmluvné povinnosti

vyplývajúce mu voči žalovanému na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 9.11.2011 i za obdobie, na ktoré
sa vzťahujú faktúry na č.l. 14 až 15 spisu, oproti čomu si žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť zaplatiť
za poskytnuté služby. V tejto časti poukázal okresný súd vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky na
dojednanie vyplývajúce z bodu 1 písm. e) v spojení s tabuľkou č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení zo
dňa 9.11.2011, z ktorého listinného dôkazu vyplývalo dojednanie programu služieb mobilný internet

Neobmedzený 2 vo výške 17,99 Eur s DPH, čo predstavuje mesačný poplatok, a ktoré cenové
dojednanie bolo žalobcom predloženou fakturáciou rešpektované, nakoľko z titulu mesačných poplatkov
bola vždy uplatnená suma nižšia. Pokiaľ išlo o ostatné položky fakturované v predložených faktúrach,
v tejto časti vychádzal okresný súd z predloženého listinného dôkazu - Cenníka žalobcu, ktorý boldoručený žalovanému na pojednávaní dňa 4.12.2018, a to vo vzťahu k položkám podľa neho v
zmysle tvrdení žalobcu účtovaným za upomienky, ktorými bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie svojich
záväzkov a z titulu poplatku za službu obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie. Tento listinný

dôkaz nebol zo strany žalovaného v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP efektívne popretý.
V nadväznosti na to vychádzal okresný súd zo záveru o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej
pohľadávky, ktorá zodpovedala jednak cene dohodnutého programu služieb mobilný Neobmedzený
internet 2 a jednak vyúčtovaným poplatkom za upomienky pre neplatenie a za službu obmedzenia
poskytovania služieb pre neplatenie (účtovanie upomienok za oneskorenú platbu sa týka faktúry č.

7309182867, 7310397655, 7311606773 a poplatok za službu obmedzenia poskytovania služieb pre
neplatenie sa týka faktúry č. 7312843596). Všeobecné podmienky, ako aj Cenník poskytovania služieb
boli, tak ako to vyplývalo z písomného vyhotovenia Zmluvy o pripojení, a to z bodu 6, súčasťou obsahu
Zmluvy o pripojení. Vzhľadom na absenciu konkrétnej procesnej obrany žalovaného v smere namietania
obsahu predložených Všeobecných podmienok a Cenníka, tak ako bol v konaní produkovaný žalobcom,
nevzhliadol okresný súd priestor pre odlišné závery vo väzbe na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o

pripojení v novembri 2011 na jednej strane a dátum vydania Všeobecných podmienok 12.6.2013
a platnosť Cenníka od 1.9.2013. Uvedený záver zaujal okresný súd i pri zohľadnení vymedzenia
fakturačného obdobia, na ktoré sa vzťahujú pohľadávky žalobcu, a to august až december 2013.
Vychádzajúc z uvedeného okresný súd žalobcovi priznal žalovanú istinu v sume 105,53 Eur, ako právo
na zaplatenie ceny poskytnutých služieb na základe Zmluvy o pripojení podľa § 44 ods. 1 Zákona č.

351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v spojení s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.

9. Okresný súd uzavrel, že so splnením svojho záväzku je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo
má žalobca právo na zaplatenie sankcie v podobe úroku z omeškania, a to pri zohľadnení obchodno-
právnejpovahyzákladužalovanejpohľadávkypodľa§369ods.1,2Obchodnéhozákonníka,priabsencii

jednoznačného preukázania dohody o sadzbe úroku z omeškania v sadzbe vyplývajúcej zo zákona,
teda 8,75 % ročne. Úrok z omeškania bol žalobcovi v dôvodne uplatnenej výške sadzby 8,75 % ročne
priznaný vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, pri zohľadnení dojednania o
elektronickom spôsobe doručovania faktúr žalovanému, ako to vyplýva zo Zmluvy o pripojení (č.l. 16) a
v nadväznosti na ktoré dojednanie okresný súd ako účelovú, nepreukázanú, a tým nedôvodnú hodnotil

obranu žalovaného, podľa ktorej mu žalované faktúry neboli doručené. Pokiaľ žalobca uplatnil sadzbu
úroku z omeškania prevyšujúcu zákonnú sadzbu 8,75 % ročne, rozhodol okresný súd v rozdiele, teda
pokiaľ ide o 0,25 % úrok z omeškania ročne zo základov a za dobu omeškania, ako sú identifikované
vo výroku rozsudku o zamietnutí žaloby, ako nedôvodnej.

10. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola zamietnutá v časti celkom nepatrnej, a to pokiaľ ide o 0,25 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 22,98 EUR od 26.9.2013, zo sumy 22,98 EUR od 26.10.2013, zo sumy 22,98
EUR od 26.11.2013 a zo sumy 36,59 EUR od 26.12.2013, všetko až do zaplatenia, čo predstavuje časť
len celkom nepatrnú, v nadväznosti na čo priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu, z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Žalobu považoval za predčasne podanú, pretože

pred jej samotným podaním došlo medzi žalobcom a žalovaným ku komunikácii, kde bola žalovanému
doručená prvá výzva zo dňa 25.11.2016, na zaplatenie pohľadávky vo výške 134,22 Eur, následne
na to bol doručený posledný pokus o zmier zo dňa 08.02.2017, kde žalobca vyzýval na zaplatenie
pohľadávky vo výške 283,63 Eur a nakoniec bola žalovanému doručená posledná výzva zo dňa
28.02.2017, kde žalobca vyzýval na zaplatenie sumy vo výške 136,62 Eur. Nie je zrejmé, prečo žalobca

uvedenými výzvami v tom čase ešte nie žalovaného vyzýval, aby uhradil predmetné pohľadávky, ak
má s právnym predchodcom uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávok iba na sumu 105,53 Eur.
Žalovaný nerozumel, prečo mu nebola zaslaná výzva na zaplatenie pohľadávky vo výške 105,53
Eur. Zároveň poukázal na to, že žalobca sa predmetnú situáciu nesnažil riešiť mimosúdnou cestou.
Žalovaný zaslal žalobcovi viacero listov zo dňa 06.12.2016, 15.03.2017 a 04.04.2017, na ktoré žalobca

neodpovedal vecne a určito. O tom, že sa žalobca predmetnú situáciu nesnažil žiadnym spôsobom
riešiť svedčí i to, že predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a odovzdávací protokol
o postúpení pohľadávky, zoznam postupovaných pohľadávok príloha č. 1, Odovzdávací protokol o
postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2015, za účelom preukázania aktívnej vecnej legitimácie až predsamotným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 04.12.2018. Žalovaný poukázal na to, že mu žalobca
nikdy nedoručil oznámenie o postúpení pohľadávky. Pokiaľ okresný súd uviedol, že oznámenie o
postúpení pohľadávky vyplýva z dokladu o jeho odoslaní žalovanému č.l. 108 a 109, ako i vyjadrenie

žalovaného na pojednávaní dňa 21.12.2018, tak z dokladu o odoslaní nevyplýva, čo bolo žalovanému
doručované, a teda či sa žalovaný vôbec dozvedel, že pohľadávky z Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.08.2018 boli postúpené právnym predchodcom ako postupcom na žalobcu
ako postupníka. Pokiaľ okresný súd uviedol, že nastúpenie účinkov postúpenia vyplýva aj z tvrdenia
žalovaného na pojednávaní dňa 21.12.2018, tak poznamenal, že okresný súd sa s touto otázkou

vyporiadal na predošlom pojednávaní dňa 04.12.2018, kedy žalovaný uviedol, že mu oznámenie
o postúpení pohľadávok nebolo doručené. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že je veriteľom
žalovaného a je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný
žalobou uplatnený nárok. Nemá teda v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Pokiaľ žalobca vo svojej
žalobepredkladalfaktúryč.7309182867,7310397655,7311606773a7312843596,napodkladektorých
odôvodňuje svoj nárok, tak tieto žalovanému nikdy doručené neboli, a preto ich nemohol zaplatiť. Podľa

žalovaného je podaná žaloba nepresná, nejasná a zmätočná. Mal za to, že okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a
zároveň došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v
celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.02.2019, bolo odvolanie žalovaného doručené
žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 290 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote
10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu
rozhodnutia krajského súdu nevyužil.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. §
219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 105,53 Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvoinštančného

konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/62/2019-295 zo

dňa 15.08.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
dňa 17.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Podľa § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi
viazaný.

16. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v podaní zo dňa 04.02.2019 (č.l. 276, 277 spisu), v
ktorom žalovaný uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celom rozsahu odvolanie uvádza,

že toto podanie čo do rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP).
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného
súdu v druhom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. V tejto súvislosti
zvýrazňuje, že ani predmetná výroková časť nevyznela v neprospech žalovaného. Krajský súd preto

odvolanie žalovaného čo do jeho rozsahu vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči rozsudku okresného
súduvprvomvýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovisumu105,53Eurspoluspríslušenstvom
a v závislom treťom výroku o nároku na náhradu trov konania.

17. Pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie za aplikácie § 380 ods. 1 CSP bol krajský

súd viazaný rozsahom podaného odvolania žalovaného. Zo žalovaným vymedzených odvolacích
dôvodov mohli byť pritom vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení,
neobsiahnutých v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom a postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu dotknutého rozsudku nezistilvady, ktorými by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a tieto vady ani zo
strany žalovaného neboli relevantným spôsobom konkretizované.

18. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd na posúdenie sporovej právnej veci
nedostatočne zistil skutkový stav a tento nebol správne posúdený, tak k týmto odvolacím dôvodom
krajský súd uvádza, že neboli relevantné. Okresný súd v rozsahu návrhu sporových strán a v
dostatočnom rozsahu pre posúdenie žalobcovho nároku vykonal dokazovanie a v odôvodnení svojho
rozsudku to aj zdôvodnil. Rozsudok okresného súdu nie je ani predčasný, je dostatočne odôvodnený,

keď okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil. Procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej bol postupom, ktorým
žalovanému ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení
a nebola ani marená možnosť žalovanému ako sporovej strane, jej aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva
z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia procesných oprávnení sa sporovej
strane neznemožňuje právnym posúdením. Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku

okresného súdu bolo zrejmé, že procesné oprávnenie žalovaného na označovanie dôkazov mu ako
sporovej strane nebolo popreté. Žalovaný mal možnosť tvrdiť, označovať dôkazy, avšak je potrebné
poukázať na pozíciu súdu do výlučnej právomoci ktorého patrí posúdenie, akým spôsobom dôkazy
vyhodnotí.Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedolskutkovézistenia,zktorýchvyvodil
svoje právne závery a ktoré dostatočným spôsobom zhodnotil.

19.Krajskýsúdkodvolacímdôvodomžalovanéhopoukazujenaust.§387ods.2CSP,ktoréjezákladom
jehorozhodnutia,keďžeodvolacísúdsastotožňujesoskutkovýmiakoajprávnymizávermiobsiahnutými
v rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k napadnutému výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 105,53 Eur spolu s príslušenstvom a závislému výroku o trovách

prvoinštatnčného konania. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými
sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci
odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže
obmedziťlennaprevzatieodôvodneniaokresnéhosúdu,akoajuznesenieNSSRsp.zn.8Cdo190/2016
zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím

súdom tvorí jeden celok, pretože určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi
rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie
odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie.Lennazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakrelevantnýmodvolacímdôvodom
žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie

nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie § 383 CSP.

21. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd poukazuje
na predmet žaloby žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb právnym
predchodcom žalobcu, na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o ich pripojení,

ktorých cena bola vyúčtovaná faktúrami č. 7309182867, 7310397655, 7311606773 a 7312843596,
celkom v sume 105,53 Eur, ktoré zo strany žalovaného neboli uhradené. K námietke, že žaloba žalobcu
bola podaná predčasne, keďže žalovanému boli doručované výzvy od žalobcu, ale na zaplatenie
pohľadávky v iných sumách, pričom nebola výzva na zaplatenie pohľadávky v žalovanej sume a
žalobca sa predmetnú situáciu nesnažil riešiť mimosúdnou cestou, poukazuje krajský súd na uzatvorenú

zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal zriadiť žalovanému ako účastníkovi potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti
v podniku a žalovaný ako účastník sa zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb špecifikovaných
v zmluve o pripojení (č.l. 16 spisu) a súčasne dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby.
Zo znenia predmetnej zmluvy (č.l. 16 spisu) bolo zrejmé, že adresou zasielania listín žalovanému je: E.
H., K. XXX, XXX XX K., a to poskytovanie faktúr v elektronickej forme sprístupnením na webovej stránke

www.t-mobile.sk a zasielanie na emailovú adresu: [email protected] s
notifikačným číslom XXXXXXXXX. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že mu neboli zasielané
faktúry na jeho adresu, zvýrazňuje krajský súd aj znenie ,,Žiadosti o zmenu Zmluvy o pripojení“, kde
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá adresa na zasielanie listín a zasielanie elektronickej faktúry.
Naviac z obsahu žiadosti o zmenu zmluvy v spojení s VPP vyplývalo, že ak nie je cena za poskytovanú

alebo požadovanú službu dojednaná v zmluve výslovne, vzťahuje sa na ňu cenník, ktorý je zverejnený
na internetovej stráne podniku a je prístupný na každom predajnom mieste v zmysle čl. IV. bod 1. zmluvy,
pričom i z čl. IV. bod 3. VPP vyplývalo, že vystavená faktúra je vyhotovená spravidla v elektronickej
forme. Keďže z obsahu predloženej zmluvy na č.l. 16 spisu nevyplývala dohoda o zasielaní faktúr
v písomnej tlačenej forme, ale žalovaný si zvolil elektronickú formu faktúry, udelil súhlas na to, aby
právnypredchodcažalobcufaktúryzaposkytnutéslužbyvyhotovovaladoručovalvýlučnevelektronickej

forme a bral na vedomie, že podnik mu nie je povinný zasielať faktúru aj v písomnej tlačenej forme. Z
uvedeného preto námietka o nedoručení žalovaných faktúr bola zhodnotená ako nedôvodná a naviac
v zmysle uzatvoreného zmluvného vzťahu nevyplývalo dojednanie, že podmienkou pre podanie žaloby
je výzva na úhradu.

22. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu žalobca nedoručil nikdy oznámenie o postúpení pohľadávky,
tak v zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.09.2015, z ktorého vyplynulo oznámenie o postúpení pohľadávky s dlžnou sumou 105,53
Eur, s uvedením variabilného symbolu, ako aj, že táto písomnosť bola doručovaná žalovanému podľa
podacieho hárku č. EPH005379441, ktoré listiny v spojení s výpoveďou žalovaného, ktorý síce do

Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.12.2018 uviedol, že doklad na č.l. 13 spisu (oznámenie zo
dňa 04.09.2015) neobdržal, avšak podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.12.2018 túto
svoju pôvodnú odpoveď spochybnil sám tým, keď uviedol, že v tej dobe mu bolo doručovaných
strašne veľa písomností, že si na to už nepamätá, že pracoval na týždňovkách, niečo prevzal, niečo
prevzala jeho družka a bolo toho veľa. Týmto nejednoznačným stanoviskom potom žalovaný spochybnil

svoju predchádzajúcu výpoveď. Naopak práve listiny - podací hárok, predsporová komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným, osobitne i reakcie žalovaného na výzvy žalobcu, viedli k správnemu záveru
okresného súdu, ktorý uzavrel, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry
žalovaného. I keď táto okolnosť bola preukázaná nepriamymi dôkazmi, bolo z nich možné vyvodiť záver
o nedôvodnosti námietky o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. K námietke žalovaného, že okresný

súd sa otázkou doručovania oznámenia o postúpení pohľadávok zaoberal duplicitne, keď sa s touto
otázkou vyporiadaval na pojednávaní dňa 04.12.2018 považuje krajský súd za potrebné uviesť, že je to
súd, ktorý vedie konanie a vyhodnocuje vykonané dôkazné prostriedky všetky jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a to tak vyjadrenia strán, ako i listinné dôkazy. Súhlasí krajský súd so záverom okresného
súdu, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že je veriteľom žalovaného, teda, že je

nositeľom hmotno-právnych oprávnení z uzavretého právneho vzťahu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným.

23. Len pre úplnosť dodáva krajský súd, že žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie
netvrdil, ani neoznačil dôkazy na skutočnosť, že by právny predchodca žalobcu služby, na ktoré sa v

zmluve o pripojení zaviazal žalovanému neposkytoval a že žalovaný tieto služby nevyužíval. Naopak
sám žalovaný do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.12.2018 potvrdil, že v roku 2012 mu bežali dva
internety, že mal internet podľa pôvodnej zmluvy, ktorý mal slabý dosah a tak si zriadil ďalší internet a
pôvodný mu zrejmé bežal až do skončenia doby viazanosti, teda, že mal uzavreté dve zmluvy, ktoré sa
prekrývali. Samotným týmto vyjadrením sám žalovaný nespochybnil, že využíval služby poskytovateľa,

teda právneho predchodcu žalobcu a v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že by záväzok
vyúčtovaný žalovanými faktúrami zanikol splnením.

24. Odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu relevantnú námietku zo strany odvolateľa, pre ktorú by
muselnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciezmeniť,prípadezrušiť.Vpodanomodvolaníodvolateľ

namietal také skutočnosti, s ktorými sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal i okresný súd. Z uvedeného
preto pokiaľ okresný súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 105,53 Eur spolu s 8,75% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 22,98 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.10.2013
do zaplatenia, zo sumy 22,98 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 36,59 Eur od 26.12.2013do zaplatenia vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa §
387 ods. 1 CSP s tým, že v podrobnostiach sa odkazuje na jeho podrobné zdôvodnenie postupom
podľa § 387 ods. 2 CSP. Žalovaný v podanom odvolaní osobitnými dôvodmi nenapadol výrok o trovách

prvoinštančnéhokonania,zktoréhodôvodubolizávislývýrokonárokunanáhradutrovprvoinštančného
konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že

žalovaný so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalobcovi ako úspešnej strane tohto odvolacieho
konania bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.