Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011161
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7218011161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava

Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. septembra
2019, v trestnej veci proti obžalovanému K. H., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.
4 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.3.2019
sp.zn. 4T/63/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 222 ods. 4, § 36 písm. l), j), § 38 ods. 3, per analogiam § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. obžalovanému K. H., R.. XX.XX.XXXX C. H., trvale bytom T. u k l a d á
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.3.2019 sp.zn. 4T/63/2018 bol obžalovaný K. H. uznaný
za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že

dňa 15.4.2011 v pobočke N. I. I., O..I.., T. J. Č.. X C. J. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 50.000,-
€, pričom k žiadosti o úver predložil za účelom deklarovania splnenia podmienok na poskytnutie úveru
potvrdenie o zamestnávateľovi o príjme, podľa ktorého mal pracovať v spoločnosti I. W. Q., N. L.,
D., D., C. D., s mesačným príjmom vo výške 1.448,- €, čo sa však vôbec nezakladalo na pravde,
na základe čoho N. I. I., O..I.. po tom, ako úver schválila a podpísala zmluvu, došlo dňa 26.5.2011 k
uzatvoreniu zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X

XX, predmetom ktorých bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- €, avšak tento úver riadne v zmysle
dohodnutých podmienok nesplácal, čím takto spôsobil spoločnosti N. I. I., O..I.. I. I. D., B.. D. XX škodu
vo výške 50.000,- €.Bol mu za to uložený podľa § 222 ods. 4, § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Po vyhlásení rozhodnutia, poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní
zahlásil odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania

uviedol, že s rozhodnutím súdu o treste sa nie je možné stotožniť z dôvodu jeho nezákonnosti
spočívajúcej v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 51 ods. 2, § 39 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanoví súd pri určení probačného dohľadu skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia

právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

V predmetnej veci súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným

dohľadom, avšak opomenul uložiť akékoľvek obmedzenia a povinnosti probačného dohľadu. Uloženie
obmedzenia alebo povinnosti uvedených v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona je obligatórnou súčasťou
tohto druhu trestu, ktorých absencia má za následok nezákonnosť rozhodnutia o treste.

Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona prokurátor uviedol, že v danej veci neboli splnené

zákonné podmienky na takýto postup, nakoľko tak okolnosti tohto prípadu, ako aj pomery páchateľa
v danej veci neodôvodňujú zníženie trestu pod dolnú hranicu, ktorý postup prichádza do úvahy len v
mimoriadnych prípadoch.

Súd prvého stupňa vzal v tejto súvislosti v zmysle odôvodnenia rozsudku do úvahy postoj obžalovaného

k trestnému činu, k spáchaniu ktorého sa priznal, jeho bezúhonnosť a riadny spôsob vedenia života, ako
aj motív spáchania skutku a čas spáchania skutku.

Uvedené dôvody však podľa názoru odvolateľa nemožno ako dôvod na postup podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona akceptovať.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Prevaha poľahčujúcich okolností (priznanie k trestnému činu, vedenie riadneho života) nad priťažujúcimi
okolnosťami, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa, reflektuje ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného
zákona, v zmysle ktorého sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu
tretinu, čo je v danom prípade 116 mesiacov. Ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona teda nemá
súvis s posudzovaním pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale sa viaže na existenciu

(iných)zákonnýchpredpokladov,atopredovšetkýmmimoriadneokolnostiprípaduamimoriadnepomery
páchateľa.Skutočnosti uvádzané súdom prvého stupňa (priznanie k trestnému činu, vedenie riadneho života) nie sú
ničím mimoriadne, naopak možno konštatovať, že ide o bežné okolnosti u rozhodujúcej časti občanov,
ktorí dodržiavajú zákony a bežne sa vyskytujú aj pri väčšine odsúdených osôb.

Je zrejmé, že Trestný zákon v ustanovení § 39 ods.1 Trestného zákona viaže postup podľa tohto
zákonného ustanovenia na výnimočné a mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktorý
postup by mal ojedinelý, opodstatnený inými než len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami.

Za trestný čin podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona môže súd uložiť trest odňatia slobody na 5
až 12 rokov, pričom zákonodarca určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby a zároveň výškou trestných
sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť jednotlivých trestných činov. Trestnou sadzbou tak
zákonodarca stanovuje isté mantinely pri rozhodovaní o treste, no zároveň poskytuje dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci relatívne určenej trestnej sadzby.

Aj v danom prípade potom platí, že zákonodarca práve určením (relatívne) prísnej trestnej sadzby
a jej širokej škály (5-12 rokov), ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným, vyjadril
typovú závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre spoločnosť nebezpečného a súčasne
poskytol podmienky na uplatnenie zásady individualizácie trestu a jeho primeranosti. Je nesporné, že
individualizácia trestu sa môže prejaviť aj využitím ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, avšak

musí ísť o výnimočný stav, kedy individualizácia trestu nie je v rámci trestnej sadzby v zákonodarcom
stanovenom rámci (v rozpätí 7 rokov) možná vzhľadom na mimoriadne okolnosti.

V prípade obžalovaného K. H. sa o popísaný stav nejedná, nakoľko u neho neexistujú a z napadnutého
rozsudku ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti ani mimoriadne pomery obžalovaného, ktoré by

odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona spočívajúci v mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody.

Rovnako z napadnutého rozhodnutia nevyplýva posúdenie ďalšej zákonnej podmienky mimoriadneho
zníženia trestu, a to otázky prečo a z akých dôvodov nebolo možné uložiť trest v zákonnej trestnej

sadzbe, či by použitie zákonnej trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne, resp. prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie takého trestu podstatne
citeľnejšie, a či na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Prokurátor ďalej uviedol, že neprimerane miernym trestom dochádza súčasne k znemožneniu

naplnenia aj funkcie trestu ako generálnej prevencie, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na
ostatných členov spoločnosti potenciálnych páchateľov a tak aj nedostatočnému zabezpečeniu ochrany
spoločnosti. Zľahčovanie trestnej činnosti je tak v rozpore s § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého
okrem iného má trest odradiť iných od páchania trestnej činnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Trest uložený obžalovanému súdom prvého stupňa ako mimoriadne znížený nie je podľa

názoru prokurátora vôbec spôsobilý odradiť potenciálnych páchateľov od páchania obdobnej trestnej
činnosti.

Na základe uvedených dôvodov prokurátor dospel k záveru, že použitie zmierňovacieho ustanovenia
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona bolo v posudzovanej veci nedôvodné a v dôsledku toho je uložený

trest odňatia slobody neprimeraný a nezákonný, lebo je uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby.

V závere písomných dôvodoch odvolania prokurátor navrhol, aby odvolací súd z dôvodov
uvedených v § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o

treste a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaného K. H. v zmysle § 333 ods.3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
por., v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.4 Tr.zák.

a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k výroku nárokov na náhradu škody.

Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
postupoval správne, ak uznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.
- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. -

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Správne postupoval okresný súd pri určovaní druhu
a výmere trestu, avšak porušil ustanovenia Trestného zákona, keď obligatórne v súlade s § 51 ods. 2
Tr. zákona neurčil primerané povinnosti a obmedzenia uvedené v ustanoveniach § 51 ods. 3, ods.4 Tr.
zákona.

Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Podľa názoru krajského súdu uložený trest vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní päť rokov obžalovanému okresným súdom je primeraný a zákonný a v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona. S dôvodmi odvolania prokurátora sa krajský súd
stotožňuje, ale len v tom, že okresný súd použil nesprávne zákonné ustanovenia pri ukladaní trestu, t.j.
ustanovenia § 39 ods.1, § 39 ods.3 písm.d/ Tr.zák.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôkladne aplikovať stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017,
umožňujúce uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v podobe uloženia podmienečného trestu
odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou za súčasného uloženia primeraného obmedzenia.

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36
písm.n/ Tr.zák.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné
oľutovanie trestného činu. Či k takémuto oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych
okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí
vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods.2 písm.d/, ods.4 Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.Z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona a stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že súd má možnosť, nie povinnosť, citlivo zvážiť účinky vyhlásenia obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K ustanoveniam § 34 ods.1 - ods.4 Tr.zák. krajský súd poznamenáva, že tieto pri určení druhu a výmery
trestu je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach a nie tak, ako to uvádza prokurátor, ktorý
zdôrazňuje spôsob spáchania činu a následok. Práve naopak v prospech obžalovaného nasvedčuje to,
že počas celého prípravného konania sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a toto

konanie úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu.

V prospech obžalovaného svedčí aj to, že je zamestnaný vo F. I. F. K. I..W..V.., P. XX, T. a v prípade
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by došlo nielen k porušeniu ustanovenia § 34 ods.3
Tr.zák., ale aj k zmareniu možnosti ďalej pracovať, a teda zaplatiť spôsobenú škodu.

Zároveň krajský súd dáva do pozornosti, že osoba obžalovaného doteraz nebola súdne trestaná a ani
priestupkovo postihnutá. Práve z tohto dôvodu krajský súd musel zohľadniť osobu obžalovaného a
postoj obžalovaného v prejednanom prípade, a preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr.por., § 222 ods.4, § 36 písm. l/, j/, § 38 ods. 3 Tr.zák.,
§ 39 ods.2 písm.d/ ods.4/ Tr. zák. per analogiam uložil obžalovanému K. H., trest odňatia slobody v

trvaní 3 (troch) rokov, ktorého výkon podľa § 51 ods.1 Tr.zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Tr.
zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov za súčasného uloženia primeranej
povinnosti v uvedenej v ustanovení § 51 ods.2, ods.4 , písm. g/ Tr. zák.

Krajský súd v závere zdôrazňuje, že ak obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby nebude viesť riadny

život a súdom uloženú povinnosť poruší, v takom prípade dôjde k premene podmienečného trestu v
trvaní troch rokov na trest nepodmienečný.

Na posilnenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život, bola krajským súdom
uloženáajpovinnosťspočívajúcavpríkazepodrobiťsasúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkom

alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. (§ 51 ods.2,
ods.4 písm.g/ Tr.zák.)

Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd takto uložený trest za postačujúci, ktorý splní svoj
účel z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.