Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 12, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/220/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106899961
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4106899961.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: X. E., trvale bytom: XXX XX I. XXX, toho času sa

nachádzajúci v Y. Z. D., F. námestie č. X, XXX XX D. proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o.,
IČO: 31 347 291, so sídlom: Panónska cesta 9, 852 32 Bratislava, zast.: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát
so sídlom: Liptovská 2/A, 820 05 Bratislava o ochranu osobnosti, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti od odporcu zaplatiť
navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 50.000.000,- Sk, z dôvodu porušenia práva na ochranu
svojej osobnosti - občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ktoré právo bolo porušené publikovaným článkom
v časopise odporcu. Písomným podaním zo dňa 16.04.2007 sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi
povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000,- Sk.

OkresnýsúdNitrauznesenímzodňa18.04.2011č.k.25C/220/2006-62konanieohľadomsumy49.000,-
Sk zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.05.2007. Navrhovateľ tvrdí, že obsah článku je nepravdivý, vrátane všetkých viet (č.l. 530).
Navrhovateľ ďalej tvrdí, že bola porušená zásada prezumcie neviny.

Písomným podaním zo dňa 02.05.2007 odporca súdu oznámil, že všetky tvrdenia sú pravdivé.
Hodnotiaci úsudok autorky článku vychádza z informácii, ktoré jej poskytli policajné zdroje o spôsobe

páchania trestnej činnosti a má vecný základ. Tvrdil, že v čase keď bol publikovaný článok navrhovateľ
bol vo väzbe. Treba zistiť, či došlo k neoprávnenému zásahu. Na ochranu jeho cti a dôstojnosti v
spoločnosti, zistiť akú mieru cti, vážnosti a dôstojnosti navrhovateľ v okruhu ľudí, v ktorom sa pohyboval,
žil, pracoval, skutočne požíval a to v konfrontácii na slobodu prejavu, na slobodu vyslovení verejného
vyslovenianázoruakoajnapreventívnufikciu.Trebapreukázaťpríčinnúsúvislosť,medzineoprávneným
zásahom a následkom na strane adresáta. K porušeniu prezumcie neviny zo strany odporcu nedošlo,
lebo v článku nie je navrhovateľ označený spôsobom, ktorý by umožňoval jeho identifikáciu. Navrhovateľ

nie je v celom článku označený menom a priezviskom a jeho podobizeň je zverejnená iba formou
identikitu, ktorý bol vyhotovený na základe výpovedi svedkov.Písomným podaním zo dňa 04.05.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby odporca bol povinný zaplatiť
náhradu nemajetkovej ujmy 5.000.000,- Sk. Podľa zákonného ustanovenia § 95 ods. 1 OSP súd zmenu
návrhu pripustil. Boli splnené všetky podmienky na pripustenie zmeny návrhu. Výsledky doterajšieho

konania mohli byť predmetom o zmenenom návrhu. Na konanie o zmenenom návrhu bol príslušný
Okresný súd Nitra. Zástupkyňa navrhovateľa, ktorá v tom čase zastupovala navrhovateľa) a zástupca
odporcu boli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo ku zmenne.

Odporca zmenný návrh žiadal zamietnuť.

Navrhovateľ písomným podaním datovaným 17.11.2010 napísal, že uplatnenie práva v zmysle ods.
1 § 13 OZ nežiadam, ale súd môže dospieť k záveru, že to vyžaduje zákon. V takomto prípade, ak
v posúdení danej veci súd by skutočne dospel k takému záveru, žiadam, aby súd nariadil odporcovi
ospravedlniť sa. Teda ak súd dospeje k záveru, že v prípade mojej žaloby musí dôjsť aj k realizácii práva
v § 13 ods. 1 OZ, aj keď len z formálnych dôvodov - teda žiadam - navrhujem, aby okrem požiadavky
resp. požiadaviek uvedených v mojej žalobe (najmä zaplatenie nemajetkovej ujmy), aby sa odporca

bol povinný aj ospravedlniť v zmysle § 13 ods. 1 OZ. A to tak, že to urobí v liste, ktorý mi doručí a v
ktorom bude uvedené, že odporca sa mi ospravedlňuje za porušenie mojich práv, avšak ako som uviedol
uvedené požadujem len vtedy, ak súd dospeje k záveru, že táto požiadavka musí byť z formálnych
dôvodov uplatnená. Súd preto postupujúc a berúc do úvahy návrh na začatie konania dospel k tomu
záveru, že navrhovateľ žiada nemajetkovú ujmu a zároveň ospravedlnenie a to tak, že to urobí v liste,

ktorý mu doručí a v ktorom bude uvedené, že odporca sa mu ospravedlňuje za porušenie jeho práv.
Podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je
úkon nesprávne označený. Horecitované podanie bolo doručené na Okresný súd Nitra dňa 23.11.2010.

Okresný súd Nitra dňa 07.05.2009 č.k. 25C/220/2006 - 445 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súd návrh vo zvyšku zamietol.
Odôvodnenie: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 500 eur od 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 371,89 eur a to všetko do rúk
zástupkyne navrhovateľa P., advokátka, G. F. XX Z. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

OdporcajepovinnýnaúčetOkresnéhosúduNitrazaplatiťsúdnypoplatokznávrhunazačatiekonania81
eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odôvodnenie -Podaným návrhom na začatie

konania navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 50 000 000,- Sk.

Písomným podaním zo dňa 16.4.2007 navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi náhradu nemajetkovej ujmy
vovýške1000000,-Sk.OkresnýsúdvNitreuznesenímzodňa18.4.2007č.k.25C220/2006-62konanie

ohľadne sumy 49 000 000,- Sk zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.5.2007.

Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 2.1.2007 č.k. 25C 220/2006-28 navrhovateľovi priznal
oslobodenieodsúdnychpoplatkovaustanovilnavrhovateľovizástupcuzradovadvokátovP.advokát,A..

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 10.7.2007 č.k. 25C 220/2006-217 zistil, že ustanovený zástupca
navrhovateľa P.. M. Q., advokát A. XX Z. súdu oznámil, že sa vzdáva zastupovania navrhovateľa v tejto
veci. Súd v tomto konaní navrhovateľovi ustanovil zástupcu z radov advokátov P.. F. P., advokátka, G.
F. XX Z..

Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 12.12.2007 č.k. 25C 220/2006 súd nepripustil zmenu návrhu v
navrhovanom znení. Navrhovateľ žiadal náhradu nemajetkovej ujmy 10 000 000,- Sk. Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 30.1.2009 č.k. 9Co 78/2008-402 odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 12.12.2007 č.k. 25C 220/2006-263 odmietol.

Písomným podaním zo dňa 4.5.2009 navrhovateľ žiadal, aby mu bol povinný odporca zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 000,- Sk. Podľa zák. ustanovenia §-u 95 ods. 1,2 OSP súd zmenu
návrhu pripustil. Zástupkyňa navrhovateľa a zástupca odporcu boli prítomní na pojednávaní, na ktoromdošlo k zmene. Výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Na konanie o zmenenom návrhu bol príslušný Okresný súd Nitra.

Navrhovateľ písomným podaním datovaným 17.11.2010 napísal, že uplatnenie práva v zmysle ods.
1 § 13 OZ nežiadam, ale súd môže dospieť k záveru, že to vyžaduje zákon. V takomto prípade, ak
v posúdení danej veci súd by skutočne dospel k takému záveru, žiadam, aby súd nariadil odporcovi
ospravedlniť sa. Teda ak súd dospeje k záveru, že v prípade mojej žaloby musí dôjsť aj k realizácii práva
v § 13 ods. 1 OZ aj keď len z formálnych dôvodov - teda žiadam - navrhujem, aby okrem požiadavky

resp. požiadaviek uvedených v mojej žalobe (najmä zaplatenie nemajetkovej ujmy), aby sa odporca
bol povinný aj ospravedlniť v zmysle § 13 ods. 1 OZ. A to tak, že to urobí v liste, ktorý mi doručí a v
ktorom bude uvedené, že odporca sa mi ospravedlňuje za porušenie mojich práv, avšak ako som uviedol
uvedené požadujem len vtedy, ak súd dospeje k záveru, že táto požiadavky musí byť z formálnych
dôvodov uplatnená. Súd preto postupujúc a berúc do úvahy návrh na začatie konania dospel k tomu
záveru, že navrhovateľ žiada nemajetkovú ujmu a zároveň ospravedlnenie a to tak, že to urobí v liste,

ktorý mu doručí a v ktorom bude uvedené, že odporca sa mi ospravedlňuje za porušenie mojich práv.
Podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je
úkon nesprávne označený. Horecitované podanie bolo doručené na Okresný súd Nitra dňa 23.11.2010.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že článkom hore uvedeného časopisu nedošlo do zásahu práv

navrhovateľa. Článok bol publikovaný v rozsahu spravodajskej licencie. Článok bol napísaný v r. 2001.
Odporca neuviedol plné priezvisko navrhovateľa. Nezobrazil jeho obraz. V časopise je nákres, ktorý
dostalaautorkačlánkuzpolície.Článkomnebolozasiahnutédodobréhomenanavrhovateľa,občianskej
cti navrhovateľa a ľudskej dôstojnosti. Navrhovateľ v čase publikovania článku bol vo výkone trestu alebo
väzby. Treba zistiť, či tieto tvrdenia sú pravdivé alebo nepravdivé. V tomto prípade ide o oprávnenú

kritiku. Nedá sa preukázať, či označenie - Beštia - zodpovedá skutočnosti. Výroky publikované v
časopise sú pravdivé tvrdenia. Nedošlo k porušeniu prezumcie neviny. Na zobrazenie nebola použitá
fotografia navrhovateľa. Údaje, ktoré boli uvedené v článku - mohlo spoznať úzky okruh ľudí, ktorí
poznali jeho charakterové vlastnosti, minulosť a tých, ktorí sa podieľali priamo na trestnej činnosti.
Odporca postupoval v súlade so zákonom. Článok bol tlačovým spravodajstvom. Bol nákres podoby

fyzickej osoby a iniciály priezviska a boli splnené podmienky čo sa týka primeranosti. Nebolo zasiahnuté
do dobrého mena navrhovateľa, jeho občianskej cti ani dôstojnosti. Údaje publikované v článku boli
pravdivé.

Časopis Plus 7 dní v čísle 37 dňa 17.9.2001 uverejnil článok s názvom Beštia. Dvojnásobný vrah a jeden

z jeho kumpánov sú už za mrežami, ďalší sa ukrýva v zahraničí. Súčasťou tohto článku bol grafický
nákresfyzickejosoby-identikity:taktoopísalisvedkoviavjednomavdruhomprípadepravdepodobného
páchateľa. V tomto článku okrem iného je napísané: XX ročný X. E. zo I. dobre vedel, čo je vo veci a
prečo toľkí policajti na neho mieria zbraňami. Na svojom konte mal dve chladnokrvné lúpežné vraždy
i ďalšie trestné činy. Prvá vražda: do zlatníctva v Z. vstúpil 23.6. krátko po poludní nenápadný mladík.

Vražda v V.: o mesiac takmer presne na deň sa situácia zopakovala. Scenár takmer rovnaký, len miesto
činu bolo iné. 25.8. zastrelil neznámy lupič v miestnom zlatníctve a hodinárstve v V. XX-ročnú H. E.,
ktorá tam vypomáhala ako predavačka. Vrah si odniesol tovar za niekoľko 100 000,- Sk. Podozrenia:
veľa vecí od samého začiatku naznačovalo, že v prípade oboch lúpeží a vrážd mohlo ísť o rovnakého
páchateľa. Deň po prvej vražde zverejnili portrét potencionálneho páchateľa. Po vyhodnotení všetkých

informácií zistili že páchateľom by mohol byť istý mladý muž zo I.. Po niekoľkých domových prehliadkach
u vytypovaných osôb s istotou vedeli, že majú vraha. XX-ročného X. E.. usvedčili okrem iného aj drahé
hodinky ktoré daroval v X. svojej priateľke a jej matke. X.. bol v chládku za vydierania a odsedel si
navyše aj polročný trest za napadnutie dozorcu. Keď sa ocitol na slobode začal kamaráta z mokrej štvrte
navštevovať, zoznámil sa s jeho dcérou a ruka bola v rukáve. V čase, keď sa malo stať to nové mesto,

X. spomínal, že ide kúpiť reproduktory do auta. X. E.. teda s igelitkou vošiel do klenotníctva. Asi dva
mesiace potom, ako sa X. vrátil z basy, začal rozhadzovať peniaze. Samé 5 tisícky, dokonca si kúpil
domáce kino. Je nebezpečný, aj svokrovcom sa vyhrážal zabitím keď mu nechceli dať syna. Žil len s
bratom a invalidným otcom. Šepká sa že X. má na konte viac vrážd ako mu zatiaľ polícia dokázala
a možno aj lúpežných prepadnutí. Počuli sme ešte, že sa neštíti ničoho. Pri lúpeži v klenotníctve v F.

dokonca využil aj svojho 4- ročného syna A.. Ten sedel s jeho kumpánom v aute, vraj aby boli nenápadní.
Aký podiel mal na lúpežiach a vraždách K. A. polícia zatiaľ nevie lebo X. E.. odmietol vypovedať.
Navrhovateľ sa narodil 26.2.1973.Časopis Plus 7 dní č. 37 zo 17.9.2001 je spoločenský týždenník. Č. 37 zo 17.9.2001 má 116 strán
vrátane 4 strán farebnej obálky. Sporný článok je publikovaný na strane 31,32,33 tohto časopisu, je
označený: Beštia - dvojnásobný vrah a jeden z jeho kumpánov sú už za mrežami, ďalší sa ukrýva v

zahraničí. Autorka článku O. P..
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.10.2005 č.k. 1 T 2/2005 uznal odporcu vinným, že spolu s P.
B. dňa X.X.XXXX vošli do predajne zlatníctva na J. ul. č. XX v F., X. E. vytiahol na predavačku zbraň,
pištoľ, ktorou na ňu neustále mieril, druhou rukou ju chytil za vlasy, prinútil ju ľahnúť na zem, zobral
jej kľúč od výstavných vitrín, z ktorých po ich otvorení odcudzil väčšie množstvo predmetov zo žltého

kovu. A teda spoločným konaním proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, taký čin spáchal so zbraňou a spôsobil takým činom značnú škodu, čím spôsobil
pokračujúci trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1,2 písm. b), c) trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona. Najvyšší súd SR dňa
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.1.2007 č.k. 1T 1/2005 navrhovateľa okrem iného uznal
vinným že dňa 23.7.2001 po predchádzajúcej dohode zmocniť sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane,

predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do Z., spolu odišli do predajne Zlatníctvo na Z. Q. X/X v Z. F.
V., P. B. a X. E. vošli do predajne, kde X. E. 4krát vystrelil na predavača a spôsobil mu strelné poranenie
hlavy, na následky ktorých počas prevozu do nemocnice zomrel a následne z predajne odcudzili rôzne
predmety zo žltého kovu. Dňa 25.8.2001 po vzájomnej dohode zmocniť sa, pod hrozbou použitia strelnej
zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Z. XX v V. vošli do predajne, následne vošiel do

predajne X. E., ktorý bez vedomia a dohody, bez vyzvania zozadu strelil do zátylku hlavy predavačku čím
jej spôsobil strelné zranenie a následne prikázal, aby zobral predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami.
Teda X. E. iného úmyselne usmrtil, spáchal taký čin na viacerých osobách, obzvlášť surovým spôsobom
a v úmysle získať majetkový prospech - tým spáchal pokračujúci trestný čin vraždy podľa § X19 ods.
1, ods. 2 písm. a), b), j) trestného zákona a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa §-u XXX ods.

2 písm. b) Trestného zákona.
Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 17.1.2007 č.k. 1T 1/2005 nadobudol právoplatnosť dňa
7.11.2007.
Zo spisu D 1131/01 Okresného súdu Nitra súd zistil, že matka navrhovateľa nebohá I. E. zomrela
XX.X.XXXX.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých porušenie práva došlo.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa hore citovaných zák. ustanovení. Do zásahu do sféry práv
navrhovateľa ako fyzickej osoby spätých s jeho osobou došlo článkom odporcu časopis Plus 7 dní,

ktorý článok bol publikovaný v tomto časopise č.37 dňa 17.9.2001 č. 37 r. 2001. Každý proti komu sa
vedie trestné konanie považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odcudzujúcim sa
rozsudkom jeho vinu (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku účinného v r. 2001). V mesiaci september 2001,
ešte navrhovateľ nebol uznaný vinným za skutky ktorých sa dopustil v Z., v V. a v F..
Súd preto návrhu v časti vyhovel a návrh v časti zamietol. Podľa názoru súdu je nepostačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 zák. ustanovenia § 13 OZ. Navrhovateľ ako fyzická osoba má právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo preukázané, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osobe ako navrhovateľa a vážnosť navrhovateľa v spoločnosti. Výšku náhrady nemajetkovej
ujmy súd určil v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých
k porušeniu práva došlo. Súd výšku peňažného zadosťučinenia určil na základe voľnej úvahy, ktorá

však nemôže byť svojvôľou. Prihliadol pritom: a) na závažnosť vzniknutej ujmy b) na okolnosti, za
ktorýchkporušeniudošlo.Určenievýškypeňažnejnáhradynemajetkovejujmyjevsúladespožiadavkou
spravodlivosti. Podľa článku 50 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhodne o vine a treste za
trestné činy. Každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odcudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Hore uvedené skutočnosti súd zistil obsahom trestných spisov Krajského súdu Nitra s.z. 1 T 1/2005 a
1T 2/2005 ako aj z obsahu článku publikovaného v časopise Plus 7 dní č. 37/2001 dňa 17.9.2001.Navrhovateľ ako fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti a to občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti.Dôstojnosťmajúvšetkyfyzickéosobyrovnakú,nezávislenasvojompostavenívspoločnosti.
Preto je treba všetky fyzické osoby chrániť pred ponižovaním ich dôstojnosti. Česť fyzickej osoby je

výrazom úcty, uznania a ocenenia. T.j. vážnosti konkrétnej fyzickej osoby. Česť a dôstojnosť sú z
najzávažnejších hodnôt osobnosti fyzickej osoby. V danej veci konanie odporcu - publikovaním hore
uvedeného článku zasiahlo do cti a dôstojnosti navrhovateľa ako aj fyzickej osobnosti a to v tom, že
tento článok obsahoval hore uvedenie skutkových tvrdení a tiež kritiku - ako hodnotiaci úsudok bez
ohľadu nato, že ešte nebolo rozhodnuté právoplatne o vine navrhovateľa. To sa až stalo neskoršie hore

citovanými súdnymi rozhodnutiami súdu. Odporca teda svojím konaním objektívne spôsobil privodenie
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Súd konkrétne zistil, že boli porušené a ohrozené hodnoty osobnosti
navrhovateľa a to: občianska česť a jeho ľudská dôstojnosť. Súd preto rozhodol aby odporca poskytol
navrhovateľovi primeraná zadosťučinenie - satisfakciu a to náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Prihliadol pritom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Súd zistil existenciu zásahu, neoprávnenosť tohto zásahu a existenciu príčinnej súvislosti medzi

zásahom a neoprávnenosťou tohto zásahu. Súd preto poskytol navrhovateľovi hore uvedenú ochranu.
Súdtakrozhodolpodľapodanéhonávrhunazačatiekonania.Zadosťučineniesúdnavrhovateľovipriznal
peňažným plnením - teda v peniazoch. Česť fyzickej osoby je hodnotou ktorej povaha je blízka telesnej
integrite. Súd tu konštatuje že skutkové tvrdenia ohľadne proti spoločenskej činnosti z väčšej časti neboli
pravdivé. Pravdivé bolo len to čo je preukázané hore citovanými rozsudkami trestného súdu. Súd bral do

úvahy v článku použité výrazy formulácie ako aj celkový dojem ktorý tento článok vyvolal. Podľa názoru
súdu ide z časti o nepravdivé difamujúce skutočnosti, ktoré boli nepravdivé. Zásahu do cti došlo v rámci
neprimeranéhohájeniachránenýchzáujmov.Článoknebraldoúvahyprincípspoločenskejadekvátnosti.
Nie je rozhodujúce či odporca konal voči navrhovateľovi úmyselne alebo neúmyselne.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V časti návrhu vyhovel a v

časti návrh zamietol. Ide o zásah, ktorý zákon nedovoľuje. Ďalej ide o zásah, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Týmto nie je porušené právo na kritiku. Zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu
navrhovateľovi. Výšku zadosťučinenia v peniazoch súd určil a postupoval podľa voľnej úvahy. Bral do
úvahy závažnosť ujmy a okolnosti za ktorých došlo k zásahu.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov súd rozhodol o povinnosti odporcu

zaplatiť súdny poplatok. Súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca je preto
povinný zaplatiť súdny poplatok podľa položky 7 B písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. T.j. 66 eur
+ 3% ( 500/100=5 x 3% = 15 eur ) t.j. spolu 66 eur + 15 eur = 81 eur.
Záverom súd pripomína že súd nemusí z navrhnutých dôkazov vykonať tie, ktorými majú byť
preukazovanéskutočnosti,ktorésúpreposúdenienárokuuplatnenéhovkonanínerozhodujúceaprávne

bezvýznamné. Z tohto dôvodu súd nevypočul autorku hore uvedeného článku Beštia. Záverom súd
znovu poukazuje že podľa Slovenského trestného poriadku a osobitne Ústavy Slovenskej republiky
každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným
odcudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Podľa zák. ustanovenia § 132 OZ súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľazák.ustanovenia§142ods.3OSPsúdrozhodolonáhradetrovkonania.Zástupkyninavrhovateľa
priznal plnú náhradu trov konania, lebo plnenie záviselo od úvahy súdu. Súd priznal advokátke
navrhovateľa odmenu za 6 úkonov:

1.prevzatie a príprava
2.návšteva navrhovateľa
3.písomné vyjadrenie z 12.11.2007
4.návšteva navrhovateľa
5.písomné vyjadrenie zo dňa 4.5.2009

6.účasť na pojednávaní 7.5.2009
Súd za každý úkon určil odmenu 33,3 eur x 6 úkonov = 199,80 eur.
K tomu treba režijný paušál:
1.rok 2007 3 úkony x 5,9 eur = 17,7 eur
2.rok 2008 1 úkon x 6,3 eur = 6,3 eur

3.rok 2009 2 úkony x 6,95 eur = 13,90 eur( hotové výdavky a strata času 134,19 eur). ( cestovné Z. 45
km, osobné motorové vozidlo H. T. Z. C. XXX, priemerná spotreba 7,5 l /100 km, priem. cena benzínu
Super Natural 95 v r. 2007 bola 1,293 eur (t.j. 90 x 0,206) + (90/100x 1,293x7,5) = 27,27 eur.
( v r. 2008 bola 1,328 eur (t.j. 90,0,183 + (90/100x 1,328x7,5) = 25,43 eur ).Rok 2009 je 1,074 eur (t.j. 90x 0,183) + (90/100x 1,074 x 7,5) = 23,72 eur.
Spolu náhrada trov 199,80 eur + 17,7 eur + 6,3 eur + 13,9 eur + 134,19 eur = 371,89 eur.
Súd vypočítal náhradu podľa §-u 1 AT.

Prepočet 1 eur = 30,1260 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 15.07.2010 8Co/252/2009 - 493 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odôvodnenie - Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500 eur titulom ochrany osobnosti, nemajetkovej ujmy a vo
zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 371,89 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh na začatie konania
v sume 81 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa

žalobou zo dňa 10.12.2003 domáhal ochrany osobnosti, nemajetkovej ujmy vo výške 50.000.000, - Sk.
Uznesením č. k. 25C/220/2006-62 zo dňa 18.4.2007 konanie v časti istiny 49.000.000-Sk zastavil pre
späťvzatie návrhu a uznesením č. k. 25C/220/2006-263 zo dňa 12.12.2007 nepripustil rozšírenie návrhu
na sumu 10.000.000-Sk. Žalobca podaním zo dňa 4.5.2009 navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu, žiadal
od žalovaného sumu 5.000.000-Sk. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.5.2009 pripustil zmenu

návrhu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 11, § 13 ods.1 až ods.3
Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého
dospel k záveru, že je potrebné žalobe čiastočne vyhovieť ako dôvodnej a vo zvyšku žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa uviedol, že mal za preukázaný uverejnený článok /s poukazom na jeho obsah/
spoločenského týždenníka Plus 7 dní dňa 17.9.2001 /číslo 37/ pod názvom "Beštia" "Dvojnásobný
vrah a jeden z jeho kumpánov sú už za mrežami, ďalší sa ukrýva v zahraničí", ktorého autorkou
bola O.. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 1T 2/2005
zo dňa 10.10.2005 na skutkovom základe uvedenom v bode 3/ rozsudku uznal žalobcu vinným zo

spáchaniapokračovaciehotrestnéhočinulúpežepodľa§234ods.1,ods.2písm.b/,c/,Trestnéhozákona
v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2 Trestného zákona a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k 1T
1/2005 zo dňa 17.1.2007, právoplatného dňa 7.11.2007 bol žalobca okrem iného uznaný vinným na
skutkovom základe uvedenom v bodoch 1, 2 rozsudku zo spáchania pokračovacieho trestného čiu
vraždy podľa § 219 ods.1, ods.2 písm. a/, b/, j/, Trestného zákona a z trestného činu nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods.2 písm. b/ Trestného zákona. Zo spisu Okresného súdu v Nitre vedeného
pod sp. zn. D 1131/01 za preukázané, že I. E., matka žalobcu zomrela dňa XX.X.XXXX.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sporným článkom
žalovaného došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu /občianskej cti a ľudskej dôstojnosti/

tým, že sporný publikovaný článok obsahoval uvedenie skutkových tvrdení a tiež kritiku ako hodnotiaci
úsudok, bez ohľadu na to, že ešte nebolo rozhodnuté právoplatne o vine žalobcu, keď o nej bolo
rozhodnuténeskôrcitovanýmirozsudkamisúdu.Dôvodilspoukazomnato,žekaždýprotikomusavedie
trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
jeho vinu /§ 2 ods.4 Trestného priadku účinného v roku 2001/ a tým, že v mesiaci september 2001

žalobca ešte nebol uznaný vinným za skutky, ktorých sa dopustil v Z., v V., v F.. Ďalej dôvodil tým, že
skutkové tvrdenia o protispoločenskej činnosti žalobcu neboli z väčšej časti pravdivé, pravdivé bolo
len to, čo bolo preukázané citovanými trestnými rozsudkami. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pri
svojom rozhodnutí vzal do úvahy použité výrazy, formulácie, ako aj celkový dojem, ktorý článok vyvolal.
Mal za to, že išlo z časti o nepravdivé, difamujúce skutočnosti, ktoré boli nepravdivé. Uviedol, že

k zásahu došlo žalovaným v rámci neprimeraného hájenia chránených záujmov, že článok nebral do
úvahy princíp spoločenskej adekvátnosti, pričom nebolo rozhodujúcou skutočnosťou, či žalovaný konal
úmyselne alebo neúmyselne. Mal za to, že išlo o zásah, ktorý zákon nedovoľuje, ktorý bol v rozpore s
objektívnym právom, išlo o zásah objektívne spôsobilý vyvolať ujmu žalobcovi. V danej právnej veci bolo
nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 OZ a bolo potrebné priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu

v peniazoch, keď konaním žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu ako fyzickej
osoby a vážnosť žalobcu v spoločnosti. Výšku nemajetkovej ujmy určil voľnou úvahou, prihliadnuc na
závažnosť nemajetkovej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. S poukazom
na tieto prijaté skutkové a právne závery vyhovel čiastočne žalobe vo výške 500 eur a žalobu vo zvyškuzamietol. Uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom autorky sporného článku, s poukazom na to,
že nebol povinný z navrhnutých dôkazov vykonať tie, ktorými mali byť preukazované skutočnosti, ktoré
sú pre posúdenie veci nerozhodujúce a právne bezvýznamné.

Onáhradetrovúčastníkovkonaniarozhodolvzmysle§142ods.3Občianskehosúdnehoporiadku/ďalej
len OSP/ a žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech s poukazom na to, že plnenie záviselo od
úvahy súdu, priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a ako rozporný
pre rozpornosť skutkových a právnych záverov podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/ OSP, s poukazom na
dôvody uvedené v § 205 ods.2 písm. a/ až f/ OSP, príp. aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a vyhovel jeho žalobe v zmysle podania zo dňa 4.5.2009. Mal za to, že súd prvého
stupňa nepochopil alebo nechcel pochopiť podstatu jeho žalobného návrhu, ktorý sa skladá z viacerých
vecí a to a/ z porušenia prezumpcie neviny /žalovaný ho označil za vinného ešte predtým, ako by bol

o jeho vine rozhodol právoplatne súd/, b/ z ovplyvňovania výsledkov trestného konania a zasahovania
do obhajoby /konanie žalovaného bolo objektívne spôsobilé ovplyvniť výsledok trestného konania a
mariť jeho obhajobné práva/, c/ zo zverejnenia jeho podobizní /žalovaný zverejňoval podobizne jeho
osoby bez jeho súhlasu a v rozpore s jeho oprávnenými záujmami/, d/ zo zverejňovania a zneužívania
jeho osobných údajov /žalovaný neoprávnene zverejnil údaje o jeho osobe, ako napr. jeho meno,

začiatočné písmeno jeho priezviska, bydlisko, jeho vek, že má syna., meno jeho otca, jeho vek, že
žije s bratom a invalidným otcom, atď./, e/ zo zverejnenia nepravdivých tvrdení v súvislosti s jeho
osobou /žalovaný tvrdil, že žalobca vo väzení napadol dozorcu, za čo dostal polročný trest naviac, že
žalobca rozhadzoval peniaze, že sa vyhrážal svokrovcom zabitím, že sa pošuškáva, že má na konte
viac vrážd ako mu polícia dokázala a pod./, f/ z porušenia práva na ochranu pred publicitou /porušenie

práva na ochranu súkromia/, g/ zo zverejnenia nepravdivých údajov v súvislosti s trestným konaním /
žalovanýtvrdil,žežalobcazavraždilurčitéosoby,čoniejepravda,leboonnikohonezavraždil,nespáchal
ani iný čin, z ktorého ho žalovaný v inkriminovanom článku obvinil/. Ďalej uviedol, že návrh vo veci
podal v roku 2002, predpokladal, že do rozhodnutia vo veci bude zbavený súdmi obvinení, naopak
súdy vydali nezákonné protiprávne rozsudky, ktorými ho uznali vinným, pričom je presvedčený, že

dôjde k zrušeniu týchto rozsudkov o vine. Mal za to, že aj keď bol v trestnom konaní odsúdený, na
neoprávnenosť zásahov uvedených v bodoch a/ až f/ to nemá vplyv. Žalovaný porušil jeho prezumpciu
neviny, keď ho v spornom článku označil za vinného pred tým, ako by o jeho vine rozhodol príslušný
súd, pričom žalovaný použil v spornom článku pojmy " beštia, dvojnásobný vrah a pod.", ktoré sú jasné
a zrozumiteľné, jednoznačne z nich vyplynulo nielen to, že ho žalovaný považuje za vinného, ale aj to,

že obsahom článku navádzal čitateľa a čitateľa presviedčal, že žalobca je vinný z vrážd konkrétnych
osôb a lúpeže. Mal za to, že z hľadiska rozsudkov ESĽP a vnútroštátnych rozsudkov a právneho priadku
SR bolo konanie žalovaného protizákonné a porušujúce práva žalobcu. Žalovaný v inkriminovanom
článku uverejnil jeho kreslené podobizne, bez súhlasu žalobcu, v rozpore s oprávnenými záujmami
žalobcu, pričom žalobca nemal žiadny oprávnený záujem na zverejnení podobizne a už vôbec nie

v súvislosti s tvrdeniami, že je beštia, vrah a pod. Uviedol, že v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, aj keď verejnosť chce vidieť jeho podobizne, neoprávňuje to
informačný prostriedok na zverejnenie jeho podobizne, lebo jeho právo jednotlivca na ochranu pred
publicitou má prednosť pred právom skupiny, čím došlo k porušeniu jeho práva na ochranu pred
publicitou /práva na ochranu súkromia/ a tiež k zníženie jeho ľudskej dôstojnosti, pričom poukázal

na skutočnosť, že žalovaný poskytuje informácie verejnosti pre vlastný zisk, chce upútať čitateľa, teda
vytvoriť väčší zisk, teda žalovaný nielenže konal v rozpore s jeho oprávnenými záujmami, ale ho naviac
znížil na úroveň zvieraťa v zoo. Žalovaný v spornom článku zverejnil jeho osobné údaje a to celé jeho
meno, začiatočné písmeno jeho priezviska, bydlisko, vek, ako aj údaje o jemu blízkych osobách, ako
aj podobizeň jeho tváre atď, čím sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti

a práva na ochranu súkromia. Žalovaný v spornom článku porušil jeho právo na vyjadrenie sa k
veci, čím zneužil slobodu prejavu a porušil práva žalobcu, pričom žalovaný svoj prieskum uskutočnil
povrchným spôsobom, neskontroloval si presnosť tvrdení a ako pravdivé prezentoval tvrdenia založené
na informáciách z druhej ruky, napr. že X. bol v chládku za vydieranie, odsedel si pol roka navyše
za polročný trest za napadnutie dozorcu. Ak by bol žalovaný spravil riadny prieskum a preveril si

fakty, zistil by, že uvedená udalosť sa nikdy nestala. Žalovaný tiež uverejnil nepravdivé údaje v tom,
žalobca napadol dozorcu, že si odsedel pol roka naviac, že rozhadzoval peniaze, že sa vyhrážal
svokrovcom a podobne, ktoré tvrdenia žalovaného sú ohováraním žalobcu. Takéto nepravdivé tvrdenia
žalovaného, ktoré pripisovali žalobcovi opovrhnutia hodné vlastnosti a postoj, obviňujú ho z nečestnéhoa nedôstojného správania, ho objektívne mohli vystaviť opovrhnutiu alebo poníženiu v očiach verejnosti
a iných osôb, teda nestranný čitateľ konfrontovaný týmito tvrdeniami si ťažko mohol vybrať niečo iné,
ako ho podozrievať z nečestného správania, z toho, že má opovrhnutia hodné charakterové vlastnosti.

Tým došlo zo strany žalovaného k zneužitiu slobody prejavu a k porušeniu práv žalobcu na ochranu
osobnosti. Mal za to, že v jeho prípade došlo sporným článkom k ovplyvňovaniu výsledku trestného
konania, teda k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, jednak v porušení prezumpcie neviny
na začiatku trestného stíhania, keď každý svedok, ktorý prišiel následne vo veci vypovedať, nemohol
už nebyť ovplyvnený názorom, že žalobca je vinný, takže už nemohli podať objektívnu výpoveď, tiež

sa dostali pod tlak vyšetrovacie orgány aj súdy, v dôsledku konania žalovaného už nemohli konať a
rozhodnúť nestranne a objektívne. Rovnako týmto zásahom žalovaný jeho spoluobvineným naznačil,
ako a čo majú vypovedať. Konanie žalovaného bolo objektívne spôsobilé prekročiť hranice stanovené
v záujme náležitého chodu justície, bolo objektívne spôsobilé ovplyvniť verejnú mienku, vyvinúť tlak
na vyšetrovacie zložky, súdy, ovplyvniť svedkov, spoluobvinených, naviac v konaní, kde žalobcovi
hrozí závažná sankcia doživotie. Za daných okolností konanie žalovaného bolo objektívne spôsobilé

mariť jeho práva na obhajobu, keď žalovaný nielen navádzal, ale aj presviedčal verejnosť o vine
žalobcu, predpokladal a hodnotil dôkazy, zverejňoval jeho podobizne, vyvinul tlak na súdy, vyšetrovacie
zložky,ovplyvňovalsvedkov,spoluobvinenýmposkytovalvýchodiskovýscenár,akovypovedaťatď.,teda
žalovaný ho odsúdil na samom začiatku trestného stíhania, potom žalobca nemal najmenšiu šancu
obhájiť svoju nevinu. Mal za to, že tvrdenia žalovaného o jeho vine, že spáchal predmetné trestné činy

vrážd sú nepravdivé, lebo on ich nespáchal, i keď bol právoplatne odsúdený, napriek tomu trvá v tejto
časti na žalobe, keďže je presvedčený, že dosiahne zrušenie odsudzujúcich rozsudkov. Namietal tiež
zverejnenie nepravdivých tvrdení v súvislosti s trestným konaním, t.j. že tvrdenia žalovaného o vine
žalobcu sú nepravdivé. Poukázal na to, že v danej právnej veci je dôkazné bremeno na žalovanom
ako vydavateľovi periodickej tlače, teda ak žalovaný v konaní nepreukáže pravdivosť uverejneného

tvrdenia, predpokladá sa, že neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na to, že v prípade tvrdení, ktoré
spadajú do kategórie "nie je možné dokázať pravdivosť tvrdení" súdy majú nielen právo, ale zároveň
sú povinné preniesť dôkazné bremeno na žalovaného. Mal za to, že súd prvého stupňa bol povinný
zabezpečiť si v danej právnej veci odpis z registra trestov navrhovateľa. Žalobca vo svojom odvolaní
poukázal na prípady ESĽP, v ktorých boli priznané náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie prezumpcie

neviny, keď mnohonásobne vyššie náhrady boli priznané pri porušení tohto práva cestou informačného
prostriedku- verejnýmspôsobom,lenzasamotnéporušeniepráva,ajkeďnedôjdekvyvolaniunásledku.
S poukazom na ustanovenie § 135 ods.1 OSP uviedol, že priznanie sumy len vo výške päťsto eur za
porušenieprezumpcienevinyjenezákonnéaprotiprávne,zastavu,keďsažalovanýdopustilvovzťahuk
žalobcovi aj ďalších neoprávnených zásahov do viacerých práv žalobcu, vyššie uvedených, teda potom

súd prvého stupňa mal žalobcovi priznať mnohonásobne vyššie odškodnenie. Uviedol, že v jeho prípade
došlo k odsúdeniu a teda aj k vyvolaniu následku a to závažného a negatívneho vo vzťahu k jeho osobe.
Poukázal tiež na to, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu sporným článkom žalovaného
do práv žalobcu, keď žalovaný znížil jeho úroveň a dôstojnosť na úroveň "zvieraťa v zoo alebo cirkusu",
ktoré je atrakciou pre verejnosť a jeho úlohou je produkovať zisk pre vlastníka. Tým došlo k zníženiu

jeho ľudskej dôstojnosti veľmi závažným spôsobom zo strany žalovaného. V jeho prípade došlo aj k
vyvolaniu závažného a negatívneho vo vzťahu k jeho osobe, následkov, aj k zníženiu ľudskej dôstojnosti
veľmi závažným spôsobom, keď aj jeho blízki sa stali terčom ohovárania, posmeškov, útokov okolia a
verejnosti.Namietal,že napriektomu,žeichnavrholvypočuť,súdprvéhostupňatentodôkaznevykonal.
Mal za to, že tvrdenie žalovaného, že žalobcu mohol spoznať len úzky okruh ľudí neobstojí. Namietal

výšku priznanej istiny a v tomto smere aj odôvodnenie rozhodnutia ako výsmech práva a spravodlivosti
s poukazom na rozsudky ESĽP a vnútroštátne rozsudky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a v časti výroku o trovách konania podal
odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. Namietal, že súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti v tom, že z neho nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel k svojim
skutkovýmzisteniamanazákladeakýchdôkazov,keďvkonanívtomtosmerežiadnedôkazynevykonal.

Žalovaný namietal nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2, ods. 3 OZ. V odvolaní ďalej len poukázal na už publikované rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ich právne vety definujúce hmotnoprávne podmienky vzniku
práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 OZ a kritériá pre určenie výšky primeranéhozadosťučinenia v peniazoch podľa § 13 ods.3 OZ. Podčiarkol najmä to, že je právne relevantná len
taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej
miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, keď v konaní musí byť

preukázané, že došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti, nie v bežnej, ale v značnej
miereapeňažnásatisfakciajeprípustnálenvtedy,akjedokazovanímpreukázané/nievrovinetvrdenia/,
že osobná ujma je spojená so zvlášť citeľným znížením a sťažením postavenia žalobcu v kruhu, kde sa
pohybuje a jej zmiernenie a vyváženie nemožno napraviť inak. Pri úvahách o výške zadosťučinenia súd
musívychádzaťzdostatočnezistenéhoskutkovéhostavuavtomtorámcisaoprieťocelkomkonkrétnea

preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby.
Pokiaľ ide o vyjadrenie miery a rozsahu ujmy treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal
v rodinnom, pracovnom, spoločenskom a inom prostredí. Túto mieru je treba zisťovať dokazovaním
a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie, keď v predmetnom návrhovom konaní
o náhradu nemajetkovej ujmy § 13 ods.2 OZ je na žalobcovi už v samotnej žalobe označiť dôkazy,
ktorých sa dovoláva, ako aj v priebehu konania vo veci. Súd musí v prvom rade brať zreteľ na satisfakčnú

funkciu priznávanej peňažnej sumy, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy
a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu možno priznať aj citeľnú sumu napríklad vtedy, ak
pôvodca neoprávneného zásahu mal úmysel, či dokonca zlý úmysel škandalizovať alebo ohovoriť určitú
osobu alebo zámer takto si pomôcť k určitému prospechu, na druhej strane však nemožno priznávať
neprimerané (premrštené) sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohateniu

žalobcu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy, v tomto smere nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a zotrval
na tom, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a
3 OZ, pretože bolo dokázané, že žalovaný svojím konaním zasiahol do jeho osobnostných práv.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ú § 10 ods.1 OSP/ preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods.2 OSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich
postupe,pričomvylúčeniesvojvôlesazabezpečujeviacerýmiprostriedkami,vrátaneichpovinnostisvoje
rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho
procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie s poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
rozhodnutia /z nižšie konkrétne uvedených dôvodov/, keď týmto postupom súdu prvého stupňa bola
odňatá účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 12 ods. 3 OZ podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v

rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili dôsledky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že
bolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosťvspoločnosti,máfyzickáosoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa
určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo
nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých

charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov spracúvanie osobných údajov
o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako

aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje
osobitný zákon.

Podľa § 8a Trestného poriadku platného a činného v čase uverejnenia sporného článku orgány
činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím

prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na posúdenie
veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s
trestnou činnosťou, a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je
vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný (§ 2
ods. 2).

Problematiku ľudských práv v tomto smere upravuje aj najvyšší zákon štátu - Ústava Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení v čl. 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (zhodne s čl. 10 ods. 1 Ústavného
zákona č. 23/1991 Zb. - Listina základných práv a slobôd). V čl. 23 ustanovuje, že sloboda prejavu

a právo na informácie sú zaručené. V čl. 7 ods. 5 zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi. Slovenská republika je v zmysle uvedeného viazaná mnohostrannou medzinárodnou zmluvou

zo dňa 4. 11. 1950 - Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších
protokolov (ďalej len Dohovor ), inak vo výňatku publikovaným ako Oznámenie FMZV č. 209/1992. Zb.,
ku ktorému pristúpila ČSFR dňa 21. 2. 1991.

Podľa článku 10 ods. 1 tohto Dohovoru: Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu

zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a
bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 uvedeného Dohovoru: Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj

zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti
alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

V preskúmavanej veci došlo k stretu dvoch základných ľudských práv a to základného politického práva
na slobodu prejavu a práva na informácie a ich šírenie a právom na ochranu osobnosti, teda dvoch
základných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni (uznesenie ÚS 67/06).
Sloboda prejavu tvorí jeden zo základných prvkov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných
podmienok pre jej rozvoj a uplatnenie každého jednotlivca. Pritom nejde len o informácie alebo

myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež na také,
ktoré urážajú, šokujú alebo zjatrujú. Článok 10 chráni nielen podstatu vyjadrených ideí a informácií,
ale aj ich formu, v ktorej sú sprostredkované. Táto sloboda podlieha len výnimkám zakotveným v čl.
10 ods. 2 Dohovoru, ktoré však musia byť striktne formulované. Podľa tohto článku existuje len malý
priestor na obmedzenie diskusie o otázkach verejného záujmu politických prejavov. Vo všeobecnosti
sloboda prejavu musí byť posudzovaná vo svetle veci ako celku, vrátane obsahu dotknutého vyhlásenia

a kontextu, v ktorom bolo toto vyhlásenie urobené, a tiež vrátane konkrétnych okolností, ktorých sa vec
týka.
Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy je
existencia neoprávnenému zásahu, vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 OZ a príčinná
súvislosť medzi vzniknutou ujmou a neoprávneným zásahom. objektívne. Uvedené predpoklady musia

byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa
dotýkajú mravnej integrity osobnosti fyzickej osoby tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť
z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom
nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity osobnosti občana;
ustanovenie § 11 a nasl. OZ chránia totiž občana proti rozširovaniu nepravdivých alebo znižujúcich

tvrdení. Nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti však bude objektívne
spôsobilýrušiťaleboohroziťprávachránenéustanovením§11OZ.Záležínajmänaprostredí,vktoromk
zásahu došlo, na subjekte zásahu, na objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ išlo o skutkové tvrdenia na
intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol urobený. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa však nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť

alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. K takémuto záveru môže súd dôjsť len po zistení
všetkých okolností prípadu.

Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia
a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Z neoprávnených zásahov do práva

na ochranu osobnosti človeka sú vzhľadom k svojej publicite zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým
dochádza prostredníctvom tlače. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom,
pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti
a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná, len ak vytýkané prejavy
sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Nemožno priznať právo na ochranu osobe, ktorá

konala protispoločensky a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti
spoločenským neduhom. Súd vo svojej aplikačnej praxi musí rozlišovať medzi skutkovými vyhláseniami
a hodnotiacimi výrokmi. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich výrokov
nepodlieha dokazovaniu. Hodnotiaci úsudok nemožno síce dokazovať, ale je nutné skúmať, či sa
zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných

práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, či nebolo primárnym cieľom kritiky hanobenie určitej
osoby. Za určitých okolností však aj hodnotiaci výrok, ktorý je bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho
podporu, môže byť prehnaný. Za pravdivé opísanie skutkového deja nemožno považovať jeho opísanie
spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie
neúplného skutkového deja má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda

nie je pravdou. Ak potom na základe nepravdivého opisu skutkových okolností pisateľ článku vyjadril
svoj hodnotiaci úsudok o skutočnostiach, ktorými môže zasiahnuť do práv chránených v ustanovení §
11 a nasl. OZ, ide o úsudok, ktorý neumožňuje čitateľovi urobiť si vlastný úsudok o veci, vychádzajúci
z pravdivých skutočností a môže mať preto za následok aj skreslenie hodnotiaceho úsudku čitateľom
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 61/2000).

Za oprávnený zásah do osobnosti občana chránený všeobecným osobnostným právom je možné
považovať len taký zásah, ku ktorému došlo v rámci výkonu práva kritiky za predpokladu, že ide
o kritiku právom prípustnú alebo oprávnenú. Právom prípustná - oprávnená kritika predpokladá, žepri nej nie sú prekročené hranice vecnej a konkrétnej kritiky, že je primeraná čo do obsahu a formy
a nevybočuje z hraníc nutných na dosiahnutie svojho účelu. Kritika pritom musí vychádzať vždy z
pravdivých skutočností. Za prípustné je možné považovať len také hodnotenie, ktoré je konkrétne a má

oporu v správaní sa kritizovaného. Kritika musí byť, aby bola prípustná, primeraná obsahom a formou.
Treba zároveň uviesť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť
určitúmieruzveličovania,ironizovania,čipoužitiarelatívneostrejšíchvýrazov,ktorébymohlibyťzainých
okolností považované za urážlivé. Ak však takého zveličovanie či ironizovanie určitých javov nemožno
zo skutkových okolností uvedených v článku vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie,

ktoré nemá základ v skutkovom deji.

Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú
ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo v ohrození osobnosti človeka zaťažuje dotknutú fyzickú osobu.
Naproti tomu na pôvodcovi takto charakterizovaného zásahu je, aby preukázal (v tomto smere spočíva
na ňom dôkazné bremeno), že k zásahu došlo v súlade s právom a že existovala niektorá z okolností,

ktorá podľa právneho poriadku vylučuje neoprávnenosť zásahu.

Predmetom danej právnej veci je žaloba o ochranu osobnosti s nemajetkovou ujmou v zmysle § 11 a §
13 ods. 1 až ods. 3 OZ. Žalobca žaloval vydavateľa týždenníka Plus 7 dní o náhradu nemajetkovej ujmy
ustálenej so súhlasom súdu na konečnú sumu päť miliónov slovenských korún.

Súd prvého stupňa v danej právnej veci vo svojich skutkových a právnych záveroch uviedol, že
žalovaný sporným článkom zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu /občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti/ porušením zásady prezumpcie neviny a osobnostných práv, tým, že sporný publikovaný
článok obsahoval uvedenie skutkových tvrdení a tiež kritiku ako hodnotiaci úsudok, bez ohľadu na to,

že ešte nebolo rozhodnuté právoplatne o vine žalobcu, keď o nej bolo rozhodnuté neskôr citovanými
rozsudkami súdu. Dôvodil s poukazom na to, že každý proti komu sa vedie trestné konanie sa
považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu /§ 2
ods.4 Trestného priadku účinného v roku 2001/ a tým, že v mesiaci september 2001 žalobca ešte
nebol uznaný vinným za skutky, ktorých sa dopustil v Z. F., v V., v F.. Ďalej dôvodil tým, že skutkové

tvrdenia o protispoločenskej činnosti žalobcu neboli z väčšej časti pravdivé, pravdivé bolo len to, čo
bolo preukázané citovanými trestnými rozsudkami, berúc do úvahy použité výrazy, formulácie, ako aj
celkový dojem, ktorý článok vyvolal. Mal za to, že išlo z väčšej časti o nepravdivé skutočnosti. Uviedol,
že k zásahu došlo žalovaným v rámci neprimeraného hájenia chránených záujmov, že článok nebral do
úvahy princíp spoločenskej adekvátnosti, pričom nebolo rozhodujúcou skutočnosťou, či žalovaný konal

úmyselne alebo neúmyselne. Mal za to, že išlo o zásah, ktorý zákon nedovoľuje, ktorý bol v rozpore s
objektívnym právom, išlo o zásah objektívne spôsobilý vyvolať ujmu žalobcovi. V danej právnej veci bolo
nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 OZ a bolo potrebné priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu
v peniazoch, keď konaním žalovaného bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu ako fyzickej
osoby a vážnosť žalobcu v spoločnosti. Dôvodil tým, že výšku nemajetkovej ujmy určil voľnou úvahou,

prihliadnuc na závažnosť nemajetkovej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu.

Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že v čase zverejnenia tohto článku bolo voči žalobcovi
vznesené obvinenie okrem iného aj za skutky uvádzané v článku, t.j. dňa 2.9.2009 začalo voči nemu
trestnéstíhanieadňa3.9.2001bolvzatýdokolúznejväzby.Žalobcažiadal,abymuvydavateľtýždenníka

za uvedený článok zaplatil najskôr 50 mil. slovenských korún, následne jeden milión korún, potom dva
milióny, následne desať miliónov korún a ostatne päť miliónov korún. Súd nepripustil zmenu návrhu na
desať miliónov korún.

Žalobca vo svojej žalobe v znení jej doplnených podaní špecifikoval aké konkrétne práva na ochranu

jeho osobnosti boli sporným článkom žalovaného porušené /zotrval na nich aj vo svojom odvolaní, v
ktorom ich tiež podrobne špecifikoval, označil ich písm. a/ až g/, uviedol akým neoprávneným zásahom
žalovaného k týmto porušeniam došlo a uviedol aké nepriaznivé dôsledky tento neoprávnený zásah
vyvolal.

Odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa
absolútne absentujú jasné a určité skutkové a právne závery tohto súdu v tom smere, ako sa
súd prvého stupňa vysporiadal so žalobou, pokiaľ ide o jednotlivé žalobcom namietané porušenia
osobnostných práv žalobcu /v odvolaní žalobcu označené písm. b/ až g//, s ktorými sa súd prvého stupňadoposiaľ vôbec nevysporiadal /riešil len otázku porušenia prezumpcie neviny žalobcu sporným článkom
žalovaného/, ani v tomto smere nevykonal dokazovanie.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal sa pravdivosťou, resp. nepravdivosťou jednotlivých skutkových
tvrdení v spornom článku, len neurčito uviedol, že z väčšej časti skutkové tvrdenia žalovaného o
protispoločenskej činnosti žalobcu boli nepravdivé.

Súdprvéhostupňariešillenotázkuporušeniaprezumpcienevinyžalobcuspornýmčlánkomžalovaného,

avšak nedostatočne. V tomto smere absentuje dostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa z tohto pohľadu bol potom povinný dôslednejšie sa zaoberať faktami, skutkovými
tvrdeniami žalobcu, ktoré obsahoval uvedený sporný článok žalobcu, keď vzhľadom na predmet konania
bolo nutné v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 OSP zamerať dokazovanie tiež na overenie pravdivosti,

resp. nepravdivosti údajov uvedených v článku a na zistenie skutočných následkov, pokiaľ išlo o
neoprávnený zásah, ktoré mali, tak ako uvádzal žalobca, vzniknúť /žalobca v konaní uviedol, že
článok mu spôsobil rozvrátenie jeho vzťahu s družkou, zhoršenie vzťahu s otcom, bratom, ohováranie
a urážanie v dedine, odmietanie jeho syna v kolektíve, jeho sociálnu smrť v povolaní živnostníka/.
Vzhľadom na vyššie uvedené je preto nutné v prvom rade vyhodnotiť a odlíšiť, ktoré z uvádzaných viet,

výrokov sú pravdivé, ktoré nie, ktoré sú prípustnou, resp. neprípustnou kritikou protispoločenských javov
a ktoré sú oprávneným, či neoprávneným hodnotiacim úsudkom. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty,
ktoré možno dokazovaním overiť, ktoré preukazuje žalovaný. V zásade platí, že pravdivá informácia
nezasahuje do práva osobnosti, ak neskresľuje skutočnosť a nie je tak intímna, že by odporovala
právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Z doteraz vykonaného dokazovania podľa názoru

odvolacieho súdu nemožno vôbec jednoznačne ustáliť, či v článku uvedené fakty, ktorých nepravdivosť
namieta žalobca a ktorých pravdivosť je povinný preukázať žalovaný, boli alebo neboli pravdivé. Súd
totiž opomenul preveriť, ktoré z tvrdení uvádzaných v článku a namietaných žalobcom sú alebo nie sú
pravdivé. Napríklad nevykonal dokazovanie ohľadne údajného napadnutia dozorcu vo výkone trestu,
vyžiadaním si odpisu registra trestov žalobcu, tak ako to v konaní žalobca žiadal. Tiež z diagnózy J

10 uvedenej v úmrtnom liste matky žalobcu súd nemohol zistiť, či tvrdenie uvedené v článku, že matka
žalobcu zomrela na následky vypadnutia z okna bolo alebo nebolo pravdivé. Výsluchom svedkov je
možné ďalej zistiť, či sa žalobca po spáchaných trestných činoch sa správal tak ako je to uvedené v
článku. Námietku žalobcu o nepravdivosti o údajnom vyhrážaní sa svokrovcom, ktorých nemá, súd mal
preskúmať výsluchom rodičov jeho bývalej družky F. Z kontextu článku a bežného používania slova

svokrovci je zrejmé, že autorka mala na mysli rodičov F. B., nie zomrelých rodičov jeho exmanželky.
Ak vyjde najavo, že informácie uvádzané v článku boli pravdivé, treba preskúmať aj zákonnosť ich
poskytnutia a použitia v rámci spravodajskej licencie. Zákonnosť poskytnutia a použitia informácií
znamená, že išlo o oprávnené informovanie o trestnom stíhaní žalobcu, teda o veciach verejných
a dôležitých a súd ich posúdi ako dovolenú a potrebnú kritiku spoločenských javov. Treba zároveň

uviesť, že kritika musí tiež vychádzať z pravdivých skutočností, ale v rámci kritiky podľa okolností a
povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania, či použitia relatívne
ostrejšíchvýrazov,ktorébymohlibyťzainýchokolnostípovažovanézaurážlivé(napr.výraz"beštia").Ak
však o takéto zveličovanie či ironizovanie existujúcich faktov nevyvoditeľných zo skutkových okolností
uvedenýchvčlánku,nejdeokritikuprávomprípustnú,aleotvrdenie,ktorénemázákladvskutkovomdeji.

Na druhej strane hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma
určitý postoj. Z kontextu článku vyplýva, že autorka článku mohla niektoré svoje informácie čerpať od
vyšetrovateľazvyšetrovaciehospisuazvýpovedísvedkov.Autorkačlánkuvšakvpriebehukonaniapred
súdom prvého stupňa nebola k týmto skutkovým okolnostiam vypočutá. Ak súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí podľa vyššie uvádzaných kritérií odvolacím súdom vyhodnotí, že niektoré skutočnosti boli
hodnotiacim úsudkom, posúdi, či a v akom rozsahu zasiahli do práv žalobcu chránených v ustanovením
11 a nasl. OZ, ktorý neumožnil čitateľovi urobiť si vlastný úsudok o veci, hoci vychádzal z pravdivých
skutočností.

Výsluchom svedkov súd prvého stupňa tiež preverí, či uverejnený článok mal v obci I. takú publicitu, na
základe ktorej obyvatelia obce poznali žalobcu a či u nich článok vyvolal presvedčenie o vine žalobcu
za uvádzané skutky a či v obci bolo už pred uverejnením článku známe, že žalobca je vo väzbe pre
lúpežné prepadnutia a vraždy.Súd prvého stupňa sa bude musieť tiež dôslednejšie zaoberať otázkou posúdenia porušenia zásady
prezumpcie neviny, aj z pohľadu ako sporný článok označuje žalobcu /uvádza len jeho meno a jeho

priezvisko iniciálou "E.."/.

Ďalšie uverejnené údaje týkajúce sa osoby žalobcu o mene jeho syna a jeho veku, o veku žalobcu,
bydlisku, treba vyhodnotiť, či sú to také osobné údaje, ktoré by mohli identifikovať žalobcu v jeho okolí a
či ich zverejnením došlo k porušeniu práva na súkromie a ochranu osobných údajov (§ 8 ods. 3 zákona

č. 428/2002 Z. z.).

Je potrebné zaoberať sa otázkou, či zverejnenie identikitu založilo porušenie práva na podobizeň, ako
aj ostatnými žalobcom namietanými porušeniami osobnostných práv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd ustálil, že odvolania účastníkov boli podané dôvodne. Keďže v

konaní bola postupom súdu odňatá účastníkom konania možnosť konať pred súdom, odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní po doplnení
dokazovania súd nanovo ustáli, ktoré tvrdenia uvedené v článku sú pravdivé, ktoré nie, ktoré sú len
hodnotiacim úsudkom a ktoré kritikou, ďalej ktoré tvrdenia v článku a v akom rozsahu mohli zasiahnuť
do osobnostného práva žalobcu. Jednoduchý záver o tom, že išlo o porušenie osobnostných práv bez

bližšieho konkretizovania, ktoré súd ohodnotil sumou päťsto eur je pre odvolací súd neprijateľný. Z
odôvodnenia rozsudku potom ani nevyplynulo akú kvalifikovanú a preskúmateľnú ujmu neoprávnený
zásah u žalobcu vyvolal. Musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná
nad všetky pochybnosti. Dôkaznú povinnosť v tomto prípade nesie žalobca. Súd však pred rozhodnutím
o priznaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch existenciu takéhoto stavu

nezisťoval a okrem výsluchov právnych zástupcov a žalobcu prostredníctvom dožiadaného súdu žiadne
tomu zodpovedajúce dokazovanie nevykonal. Keďže výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo (§ 13 ods. 3 OZ), bez preukázania splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 13 ods. 2 OZ
treba záver súdu o primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy v priznanej výške päťsto eur za predčasný.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní, viazaný vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu, v
ďalšom konaní vo veci samej opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením
§ 157 ods.2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, vypočul svedkov a oznámil prečítaním obsah
pripojených listín.

V zápisnici zo dňa 12.07.2013 je (okrem iného) napísané:
Navrhovateľ vypovedal: Narodil som sa XX.X.XXXX. Teraz mám XX rokov. V čase publikovania článku

som mal XX rokov. Ja som teraz rozvedený. Moja manželka sa volala M. E., rod. F., nar. deň, mesiac,
rok narodenia neviem povedať, bytom neviem povedať, predtým O. XX, I. F.. Ja neviem odpovedať, či
žije. Spolu sme mali 1 dieťa - X. E., nar. deň, mesiac, rok narodenia neviem povedať, bytom asi O. XX,
I. F.. Neviem odpovedať, koľko rokov má môj syn. Narodil sa v roku XXXX. Teraz má asi XX rokov. Moji
rodičia sa volajú: a) X. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, b) neb. matka I. E., nar. deň, mesiac, rok

narodenia neviem povedať, zomr. marec alebo apríl XXXX. Moji rodičia mali dve deti: a) ja, b) J. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX. Viac súrodencov nebolo. Ja som mal družku F. B., nar. deň, mesiac, rok
narodenia neviem povedať, bytom I. XXX. Ja neviem odpovedať, či žije. Spolu sme žili od roku XXXX až
do januára XXXX. S družkou som mal tieto deti: a) A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX. Potvrdzujem,
že som otcom dvoch týchto detí. Viac detí nebolo. Väzba bola nariadená v septembri 2001. V tom čase

som podnikal, ale nebolo to podnikanie v zmysle živnostenského zákona. Išlo o poskytovanie hudobnej
produkcie, ozvučenia, osvetlenia a pod. V roku 1991 sa zmenil zákon a nebolo treba predkladať papiere
ohľadom poskytovania hudobnej produkcie zo strany prevádzkovateľa, ale musel tieto veci riešiť ten,
kto si objednal hudobnú produkciu, preto som zrušil živnostenské oprávnenie a riešil som veci len na
dohodu.

Oficiálne v živnostenskom registri som nebol zapísaný od roku 1991. Pokiaľ som mal živnostenský list,
platil som dane, potom tie dane platili organizátori týchto akcií, ktorým to vyplývalo zo zákona. Daňový
úrad - neviem povedať. Išlo o Daňový úrad Z. - so sídlom E..So súhlasom súdu navrhovateľ diktuje.
Odporca vo svojom článku uviedol okrem iného tvrdenie, že XX-ročného X. usvedčili okrem iného aj
drahé hodinky, ktoré daroval v X. svojej priateľke a jej matke.

Do spisu predkladám záznam o predvedení T. B., kde na str. 3 pod č. 1 sú uvedené, že osoba vydala
dámske hodinky zo žltého kovu zn. Q.. Ide o zápisnicu KR PZ Nitra, odbor kriminálnej polície čls: A.-
XX/OVVK-XXXX. Následne fotografickú dokumentáciu z prehliadky bytu osoby menom T. B., ktorá je
dcérouP.B.,kdetátofotodokumentáciapreukazujezaistenie2kusovhodiniek-dámskychnáramkových
a to pod č. 12, 22, 23 a 36, 37. Následne predkladám rekogníciu veci vykonanú majiteľom týchto vecí.

Ide o zápisnicu o výsluchu svedka B.T. zo dňa 1.9.2001, kde došlo k vykonaniu rekognície uvedených
3 kusov dámskych náramkových hodiniek s výsledkom tých, že opoznávajúca osoba uviedla, že tieto
hodinky s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z jeho predajne. Následne označujem ďalší dôkaz
a to uznesenie o vrátení uvedených 3 ks náramkových hodiniek B. R.. Ide o uznesenie zo dňa 4.3.2002
pod vyššie uvedeným číslom. Ďalej označujem ako dôkaz rozhodnutie KS v Nitre zo dňa 10.12.2003
pod č. 5T 2/2003, kde súd uviedol, že vyjadrenie B. R. vo vzťahu k opoznaniu týchto vecí, nie je možné

považovaťzapostačujúce.Poslednýdôkazoznačujemrozhodnutie-uznesenieNSSRzodňa11.8.2004
pod č. 5To 41/2004, kde NS uviedol, že vykonanie týchto rekognícií je nepoužiteľné. To znamená, že
dôkazmi som preukázal, že odporca vo svojom článku uviedol, že ma usvedčili okrem iného aj drahé
hodinky, ktoré som mal darovať v X. svojej priateľke a jej matke. Ja som dôkazmi preukázal, aké
hodinky boli zaistené a z rozhodnutia súdu v trestom konaní, ktoré podľa ustanovenia § 135 OSP sú

pre všeobecné súdy záväzné vyplýva, že stotožnenie týchto hodiniek nie je v súlade so zákonom, preto
nebolo preukázané, že by uvedené hodinky boli tie, ktoré ma majú usvedčovať zo spáchania trestného
činu. Potvrdzujem, že som mal priateľku v X. T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X., E.F. Q.. Jej matka sa volá
H. B., bytom tamtiež. Zároveň súdu predkladám dôkaz - darovaciu zmluvu, z ktorej vyplýva, že ja som
menovaným dvom osobám daroval hodinky zn. C. a nie tie, ktoré boli predmetom v trestnom konaní,

ako tie, ktoré ma majú usvedčovať zo spáchania trestného činu.
Navrhovateľ ďalej diktuje:
Odporca ďalej v článku uviedol, že sa pri domových prehliadkach našla nielen časť ulúpených klenotov,
ale aj malokalibrová pištoľ, ktorou X. E.., teda ja, pripravil o život dvoch nevinných ľudí. Predkladám súdu
všetku fotodokumentáciu z vykonaných domových prehliadok, z ktorých môže zistiť, že ani pri jednej

z prehliadok nikdy žiadne klenoty neboli nájdené ani zaistené okrem tých, ktoré preukázateľne patrili
osobám, u ktorých sa prehliadky vykonávali.
Tieto listiny sú založené v príslušnom trestnom spise KS NR. Čím chcem uviesť to, že som preukázal,
že tvrdenie odporcu, že sa pri prehliadkach našla časť ulúpených klenotov je nepravdivým tvrdením.
Ďalej odporca tvrdil, že sa našla aj malokalibrová pištoľ, ktorou X.. pripravil o život dvoch nevinných

ľudí. V tejto súvislosti predkladám súdu taktiež všetky fotodokumentácie zo všetkých prehliadok, ktoré
preukazujú, že počas týchto prehliadok bola nájdená zaistená a vydaná iba jediná malokalibrová zbraň,
akonkrétneF.,kaliberXX,výr.č.CXXXXP.potvrdzujem,žetietolistinysúzaloženévpríslušnomtrestom
spise. Nechal som si vyhotoviť znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že zbraňou vyššie menovanou. Ide
o znalecký posudok č. 10/2013, znalec D.. P. V., ulica O. XXXX/XX, K.. Zo záverov tohto znaleckého

posudku, že uvedenou zbraňou nebola zavraždená žiadna osoba, čo preukazuje, že tvrdenie odporcu
uvedené v článku je taktiež nepravdivé. Ftc. tejto listiny zašlem súdu. Súdu zašlem ftc. týchto listín.

Navrhovateľ ďalej udáva:
Čo sa týka preložených znaleckých posudkov, tieto boli vypracované aj v súvislosti s trestným konaním,

preto sa pri ich čítaní môže zdať, že nesúvisia s tou prejednávanou vecou, avšak po dôkladnom
preskúmaní súd zistí, že dôkazy, ktoré vyplývajú z týchto znaleckých posudkov preukazujú aj tú
skutočnosť, že tvrdenia odporcu, ktoré uviedol vo svojom predmetnom článku nie sú pravdivé. Týmto
som preukázal, že tvrdenie odporcu, že sa našla pri domových prehliadkach aj malokalibrová zbraň,
s ktorou som mal pripraviť o život dvoch nevinných ľudí sa nezakladá na pravde. V prípade, ak súd

chce verifikovať predložené kópie znaleckých posudkov, mám k dispozícii aj originály a v súvislosti
s vypracovaním všetkých týchto znaleckých posudkov si uplatňujem náhradu trov konania vo výške
stanovenej znalcami za vypracovanie tých posudkov, pričom kópie týchto faktúr a uhradených peňazí
znalcom zašlem súdu v najbližšej dobe v kópiách s tým, že ak súd bude považovať za potrebné, viem
predložiť aj originály týchto faktúr.

Ďalejjetutvrdenieodporcu,kdevinkriminovanomčlánkuomnetvrdí,žesomsiodsedelnavyšepolročný
trest za napadnutie dozorcu, pričom tak z výpisu registra trestov je nesporné, že ja som nikdy nebolodsúdený,súdenýaanilenobvinenýzniečohotakéhoto.Rozoznávamrozdielmedziodpisomavýpisom
z registra trestov. Čím som preukázal, že aj toto tvrdenie odporcu je nepravdivé.

Ďalšietvrdenieodporcuuvedenévpredmetnomčlánkuhovoríotom,akomalodôjsťkuspáchaniuskutku
v Z., pričom poukazujem na skutočnosť, že tieto tvrdenia odporcu boli produkované už dva týždne po
vznesení obvinenia, kedy ešte nebolo vykonané žiadne relevantné skúmanie ani úkony v danom smere
a poukazujem znovu na mnou predložené znalecké posudky, ktoré preukazujú, že k spáchaniu skutku
nielenže nedošlo a nemohlo ani dôjsť tak, ako to opísal odporca vo svojom článku, čím som preukázal

aj nepravdivosť tohto tvrdenia odporcu.

Aby nedošlo k nedorozumeniu alebo k pochybnostiam, v danej súvislosti ešte predkladám ftc. ďalšieho
listinného dôkazu a to konkrétne stanoviska GP SR zo dňa 31.5.2013 pod zn. IV/XSpr XX/XX-XX, z
ktorého vyplýva, že držby akých zbraní som bol v skutočnosti obvinený, obžalovaný a súdený.

Navrhovateľ vo svojom prednese ďalej udáva:
V súvislosti s daným stanoviskom GP SR súdu predkladám k nahliadnutiu ftc. všetkých znaleckých
posudkov a odborných vyjadrení Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ, ktoré sa nachádzajú aj v
predmetnom trestnom spise, a z ktorých vyplýva, že ani v jednom vedenom prípade ani KR PZ nevydal
také odborné vyjadrenie, z ktorého by vyplývalo, že zbraňou F., kalibru XX, výr. č. C došlo k zavraždeniu

nejakej osoby na území v SR. Opakujem, že tieto listiny sú založené v príslušnom trestnom spise KS
Nitra.
V súvislosti s tvrdením odporcu, kde narážal na vzťahy k mojim svokrovcom a podobne predkladám súdu
kópie dôkazov a to konkrétne uznesenie KR PZ v Nitre zo dňa XX.XX.XXX G.:A.-XXX/OVK-NR-XXXX-
MY a uznesenie KP Nitra zo dňa 16.12.2009 č. XKnXXX/XX-X, kde som vo vzťahu k mojej družke F. B.

vec riešil tak, že som podal trestné oznámenie sám na seba, aby orgány prešetrili túto vec a rozhodli a
tieto dôkazy preukazujú, že orgány činné v trestom konaní uviedli, že nebolo preukázané ani len to, že
by moja družka bola mŕtva, nie to ešte zavraždená alebo že by som tento skutok mohol spáchať ja.

Navrhovateľ ďalej diktuje:

Tieto dôkazy som predložil aj vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu odporcu, kde uvádza, že X. má na konte
viac vrážd ako mu zatiaľ polícia dokázala, pričom v tejto súvislosti poukazujem na tú skutočnosť, že v
čase vydania tohto predmetného článku som ja nebol odsúdený za žiadnu vraždu, čo si môže súd overiť
preskúmaním odpisov, resp. výpisov z môjho registra trestov.

Ďalšia vec sú následky, ktoré vznikli uverejnením predmetného článku, kde odporca vopred uviedol
scenár spáchania predmetných skutkov, pričom v tom čase ešte svedkovia ani spoluobvinení neboli ešte
ani len vypočutí k veci. Odporca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho PZ sa bráni tým,
že neskôr spoluobvinení a svedkovia vypovedali to, čo je uvedené v článku a teda, že odporca uviedol
v článku pravdu. V tejto súvislosti chcem poukázať, resp. upriamiť pozornosť súdu na tú skutočnosť,

že v tomto prípade nejde o námietky nepravdivosti tvrdenia, ale o porušenie prezumpcie neviny, ktorá
spočíva v tom, že sú určité tvrdenia alebo výroky, ktoré konštatujú vinu vyslovené skôr než to vyplýva
zo skutkových zistení konečného súdneho orgánu. Napriek tomu by som však chcel súdu predložiť a
označiť dôkazy, ktoré preukazujú, že došlo k ovplyvneniu výsledkov trestného konania a to tak vo vzťahu
k výpovediam a tvrdeniam spoluobvinených ako aj svedkov. V tejto súvislosti ako prvé poukazujem na

tvrdenie spoluobvineného P. B.. Potvrdzujem, že P. B. je vo vzťahu k družke otec a dcéra a k matke
manželka. Ja nechcem, aby súd preskúmaval moju vinu. Tieto listiny nezakladám do spisu, urobím z
nich ftc., ktoré súdu zašlem. Vo vzťahu k tvrdeniu spoluobvineného P. B., odporca vo svojom článku
prezentoval túto osobu, ako osobu, ktorá o ničom nevedela a iba robila to, čo jej bolo povedané. X. tento
postup obrany použil následne P. B. aj vo vzťahu spáchania TC podvodu, z ktorého bol obvinený. Ide

o konanie na OS X. pod zn. 1T 2/04, kde súdu predkladám k nahliadnutiu a následne doložím aj ftc.
- zápisnicu o hlavnom, pojednávaní zo dňa 2.4.2004, list odporcu zo dňa 19.4.2004, rozsudok zo dňa
30.4.2004 a rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 17.6.2004 zn. 4To 60/04-133, nakoľko tieto dôkazy
preukazujú, že menovaný si za spôsobom obrany zvolil presne ten istý scenár, ktorý uviedol odporca o
svojom článku a ako sa ukázalo, súdy rozhodli, že nevypovedá pravdu. Ftc. založím do spisu obratom.

Ďalej vo vzťahu k druhému spoluobvinenému K. T. poukazujem, že obidvaja títo menovaní zhodne tvrdili
až do roku 2013, kedy som dal vypracovať ZP č. 10/2013 znalcom D.. P. V., že zbraň, resp. zbraňou,
ktorá bola nájdená OČTK boli zavraždení dvaja ľudia. To znamená, že poukazujem, upriamujem súdu
skutočnosť na to, že odporca vo svojom článku tvrdil, že sa našla zbraň, konkrétne malokalibrová zbraň,ktorou som ja pripravil o život dvoch ľudí. Následne ako si to môže súd overiť, boli vykonané výpovede
spoluobvinených, kde obaja zhodne tvrdili presne to isté, čo je uvedené v predmetnom článku a tvrdil to
aždosúčasnosti.Vtejtosúvislostipredkladámsúduknahliadnutiudôkazy.Ideozápisnicezpojednávaní

vo veci konania na OS U. č. SA-XC/XXX/XXXX a vyjadrenie K. T. v tejto veci, ktoré preukazujú, že obaja
menovaní stále tvrdili to, čo je uvedené odporcom v predmetnom článku. A predložením dôkazu, ktorý
som zabezpečil v súčasnosti, ide o ZP č. 10/2013 zo dňa 28.6.2013 vyhotovený D.. P. V. som preukázal,
žetvrdeniaspoluobvinenýchbolinepravdivé.Vdanejsúvislosti,všakideoto,žespoluobvineníopakovali
len to, čo odporca zverejnil vo svojom článku, pričom z predložených dôkazov a ich preštudovaním súd

zistil,žeprivýsluchusomobochspoluobvinenýchkonfrontovalsoskutočnosťou,ženikdevtrestomspise
neexistuje dôkaz o tom, že by predmetnou zbraňou bola zavraždená akákoľvek osoba na čo následne
začali vypovedať a tvrdiť muselo dôjsť k pozmeneniu časti zbrane tak, aby sa nedala identifikovať, preto
aj v tejto súvislosti som predlžil znalcovi na posúdenie dokumenty, kde znalec v otázke č. 32 uviedol,
že to, čo spoluobvinení tvrdia, resp. teraz už svedkovia taktiež nezodpovedá fyzickým dôkazom. V tejto
súvislosti dávam k nahliadnutiu súdu odpoveď na otázku č. 32

Potvrdzujem, že vec OS U. spis. zn. SA-XC/XXX/XXXX nie je právoplatne skončená. Doposiaľ vo veci
nebolo rozhodnuté. V tejto veci vystupujem ako navrhovateľ a ako odporcovia K. T. a P. B.. Listiny
súdu vo ftc. zašlem vrátane ZP č. 10/2013. Ja som ich chcel nachytať na klamstve, a preto som bol v
konaní pasívny. Potvrdzujem, že za skutok, ktorý sa píše v spornom článku ohľadne F. som bol odsúdený

rozsudok XTXXX KS NR. B. to až 7 rokov po tom, čo odporca výroky o mojej vine konštatoval vo svojom
článku.

Zástupca odporcu vo svojom prednese udáva:
Ja sa k skutkovým a právnym okolnostiam vyjadrovať nebudem, nebudem ani reagovať na výpoveď

žalobcu a trvám na tom, aby dnes vykonané listinné dôkazy boli v tej podobe ako boli predkladané
navrhovateľom založené do spisu a vzhľadom na ich rozsah sa po ich následnom nahliadnutí do spisu,
sa k nim odporca vyjadrí vo vzťahu k veci samej.
Chcem položiť navrhovateľovi niekoľko otázok.

1.P. navrhovateľ vy ste podnikali ako PO alebo FO?
Navrhovateľ odpovedá: Neviem na otázku odpovedať, neviem čo je PO a čo FO.
Zástupca odporcu:
Žiadam zaprotokolovať, že N predložil listinu výpis zo ŽR, z ktorého je zrejmé, že podnikal ako FO.
2.Dokedy ste mali živnostenské oprávnenie?

Navrhovateľ odpovedá: podľa záznamov uvedených vo výpise to bolo od roku 1993 do roku 1995. A
po tom, ako som už uviedol, došlo k zmene zákona s tým, že čo sa týka platenia peňazí v súvislosti s
činnosťou, ktorú som ja vykonával, už nespadalo do kompetencie poskytovateľa hudobnej produkcie,
ale organizátora.
3.V článku sa uvádza, že predtým, ako ste boli vzatý do väzby a obvinený z TČ vraždy, ste boli vo výkone

TOS, uveďte súdu v akom období a za aký trestný čin?
Navrhovateľ odpovedá: od roku 1997 do roku 2000, TČ vydierania, avšak nestalo sa nič z toho, čo
odporca tvrdí vo svojom článku.
4.Koľko žalobných návrhov na ochranu osobnosti ste doposiaľ podali, v akom štádiu sú, voči komu sú
vedené, kde sú vedené a pre aké zásahy do ochrany osobnosti?

Navrhovateľ odpovedá: z hlavy tieto údaje neviem uviesť. Opakujem, z hlavy neviem ani uviesť približný
počet.
5.Či navrhovateľ vie uviesť počet konaní o ochranu osobnosti, ktoré sú vedené voči médiám z dôvodu
zverejnenia informácií o osobe žalobcu?
Navrhovateľ odpovedá: Ako som už uviedol, z hlavy tieto údaje neviem uviesť. Avšak čo sa týka údajov,

ktoré sú predmetom tohto konania a to za obdobie, ktoré je predmetom aj tohto článku, si myslím, že
bolo podané a vedené len toto konanie. Tie ostatné sa týkajú až po roku 2007. S istotou to neviem uviesť.
6.Po tom, čo ste sa vrátili z výkonu TOS v roku 2000, z čoho, z akej činnosti ste mali príjmy a v akej
výške?
Navrhovateľ odpovedá: Vzhľadom k tomu, že moja družka F. B. sa prestala starať o nášho syna A.

E., musel som zostať so synom sám doma, nakoľko už nebolo možné umiestniť do škôlky alebo iného
podobného zariadenia, takže bol som doma v podstate na materskej. Moje príjmy boli prídavky na dieťa
a na výšku týchto príjmov si nepamätám. Dá sa to zistiť na ÚPSVaR. Vykonával som činnosť kúpa,
sprostredkovanie rôznych vecí.7.Kde ste žili pred septembrom 2001?
Navrhovateľ odpovedá: Striedavo I. XXX a Z., okr. V., č. domu neviem povedať. V obci Z. som mal
kúpený rodinný dom, ktorý som predal ako na mňa bola daná väzba. Nadobudol som ho do vlastníctva

v roku 2001.
8.Aké konania sa vedú voči FO T. a B.?
Navrhovateľ odpovedá: Ide o konania na ochranu osobnosti voči.
Viac otázok nebolo.

Svedkyňa O. F., vypovedala:
Potvrdzujem, že som autorka článku s názvom Beštia. Na jeho obsah sa už nepamätám. Sudca mi
umožnil prečítať obsah tohto článku. Pôvodne som pracovala pre redakciu časopisu Plus 7 od roku 2001
až 2007. Matne na obsah článku som si spomenula. Pre odstup času neviem odpovedať, kto mi poskytol
zdroj informácií v tomto článku. Potvrdzujem, že beštia nie je hodnotiaci článok. Ja ako novinár mám
právo na expresívne vyjadrovanie. Ide o moje vyjadrenie, autorský opis situácii a to v zmysle etického

kódexu novinárov. Ja som tento zdroj informácií preverovala a to tým, že som navštívila blízkych obetí
a navyše si spomínam, že polícia tento prípad veľmi medializovala. Treba vyhľadať mediálne výstupy
v tom čase. V tomto článku je identikit, ktorý mi poskytla polícia. Neviem, či to bola polícia z Nitry,
respektíve z iného mesta. Mohlo to byť v súvislosti s tým, že asi polícia po navrhovateľovi pátrala. S
obsahom článku pred jeho publikovaním som neoboznámila navrhovateľa. Z toho článku ani nevyplýva,

že nejde o navrhovateľa X. E., lebo som nezverejnila jeho plné meno, len meno X. a priezvisko v
iniciálach - E.. nikdy v živote ohľadom tohto článku som sa s navrhovateľom nerozprávala. Doposiaľ
som ohľadne tohto článku nebola vypočúvaná, či už OS Nitra alebo iným súdom na území SR. Ide o
moju prácu, nič nie je osobné. Opakujem, že tento článok som nebrala ako hodnotiaci úsudok ani ako
kritiku. Ja čitateľom môžem ponúknuť len fakty a čitatelia nech si vyberú z toho, čo chcú. Svokrovcov

navrhovateľa nepoznám. Meno a priezvisko F. B. mi nič nehovorí. Pokiaľ toto uložil skúmať KS, je to
vecou KS. Jeho syna som nepoznala. Ja sa ospravedlňujem súdu ako aj navrhovateľovi, že na tento
článok si nepamätám napriek možnosti, že mi súd umožnil znovu si tento článok prečítať. Každý týždeň
pripravujem také články, že keby si to nosím v hlave, neviem povedať, ako by som dopadla. Ide o
moju profesiu, nie o moje hobby. Ja som absolventkou stredoškolského vzdelania s maturitou, mám

neukončené vzdelania na UKF v Nitre.

Na otázku navrhovateľa svedkyňa odpovedala:
1.Či vedela svedkyňa, že bude v danej veci vypočutá a ako dlho vedela predtým, že bude vypočutá?
Svedkyňa uvádza: Prišla mi pozvánka na tento súd, ktorú som prevzala. Ja nie som povinná sa na tento

súd pripraviť. Ja som autorka tohto článku, treba vychádzať z toho, čo si pamätám, čo som napísala a
nemôžem si to držať v hlave. Ja viem p. E. že vy ste zatvorený a máte čas sa tomu venovať. Ja mám
svoje povinnosti, rodinu. Ja sa nemôžem intenzívne venovať tomu.
2.Že či chce tým povedať to, že týždeň času, ktorý mala od prijatia predvolánky jej nestačil na prípravu
podkladov v súvislosti s touto vecou?

Svedkyňa uvádza: Ja som to neriešila.
Zástupca odporcu: Žiadam horeuvedenú otázku č. 2, lebo je navádzajúca a nesúvisí s predmetom tohto
konania.
Navrhovateľ udáva: táto moja otázka súvisí s predmetom konania, pretože ak sa svedkyňa vyjadrí,
že ten čas nebol dostatočný na prípravu k tomu, aby mohla riadne a pravdivo odpovedať, preto musí

byť aj výsluch k veci preložený, aby si mohla k veci zistiť a účinne vypovedať, pretože ja mám ako
strana konania právo na to, aby som mohol vykonať výsluch svedkyne, čo znamená, že ak sa svedkyňa
úmyselne nepripraví na svoj výsluch, čo v tomto prípade sama priznala, tak tým marí moje právo
výsluchu, porušuje moje právo na spravodlivé súdne konanie a znevažuje súd.
3.Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa chcem ešte raz spýtať, nech svedkyňa uvedie jasne a

zrozumiteľne, či ten týždeň jej nebol postačujúci na to, aby sa riadne a účinne pripravila k výsluchu v
tejto veci?
Svedkyňa uvádza: Ja si myslím, že so prišla na súd primerane pripravená. Vypovedám pravdivo tak,
ako skutočnosti sú. Pravdivé je aj tvrdenie, že si nepamätám to obdobie a keď z tohto bude vytvorená
štátna skúška, tak vám garantujem, že sa na to 100% pripravím.

4.Stále sa pýtam, aby svedkyňa jasne odpovedala, či jej ten týždeň postačoval?
Svedkyňa uvádza: Týždeň bol postačujúci.5.V súvislosti s tvrdením autorky - svedkyne v inkriminovanom článku, že sa našla pri domových
prehliadkach pištoľ, ktorou X. E.. pripravil o život dvoch nevinných ľudí uviedla, kto jej tieto tvrdenia
poskytoval?

Svedkyňa uvádza: Otázke nerozumiem. Pochopila som, že sa N pýta na zdroj mojich informácií, čo
odmietam povedať. Tiež nechápem ako nazval autorkine tvrdenie, ako si to môže dovoliť, že ide o
tvrdenie.
6.Preverila ste si pravdivosť výrokov?
Svedkyňa uvádza: Pravdepodobne informáciu mám zo zdroja a ďalej sa nebudem k tomu vyjadrovať.

Otázky N sú cielené k tomu, aby som odhalila moje informačné zdroje.
7.Či svedkyňa bude na všetky otázky odpovedať týmto spôsobom, aby som zbytočne nekládol otázky?
Svedkyňa odpovedá: Záleží na tom, na čo sa budete p. E. pýtať.

Na otázku sudcu svedkyňa odpovedá:
Ja navrhovateľa nepoznám, nemala som žiaden zlý úmysel navrhovateľa poškodiť. Novinárčina je taká

profesia, že ja som povinná napísať fakty, ktoré sú preverené. Podľa mňa sú tam použité kvalitné zdroje.
Ja nemôžem mať dobrú vieru, ja môžem čitateľovi poskytnúť len fakty, zhrnúť ich a poskytnúť čitateľovi.

8.Prečo ste uviedla výroky, ktoré sú nepravdivé?
Svedkyňa uvádza: Neviem o ktoré výroky sa jedná.

9.Či jej výrok, že pri domových prehliadkach sa našla malokalibrová zbraň, s ktorou som mal ja pripraviť
o život dvoch ľudí je pravdivý?
Svedkyňa uvádza: Ja nemôžem posudzovať pravdivosť, ide o filozofickú otázku. Čo je to pravda? Dajte
mi definíciu a ja vám na to odpovedám.
10.Akovievysvetliť,žeznalec,ktorýjebezpochybyoprávnenývysloviťodbornézávery,žeakouzbraňou

bolaktoráosobazavraždenáuviedol,žezbraňou,ktorábolanájdenápridomovýchprehliadkach,oktorej
autorka článku tvrdí alebo vyslovila, že som zavraždil 2 ľudí, tento znalec uviedol, že to nie je pravda.
Svedkyňa uvádza: Na túto otázku nebudem odpovedať.
11.V súvislosti s druhým tvrdením, resp. výrokom autorky v inkriminovanom článku, že som si odsedel
polročný trest za napadnutie dozorcu, nech svedkyňa uvedie, či toto tvrdenie je pravdivé alebo nie a

prečo ho uverejnila?
Svedkyňa odpovedá: P. E., k tomu sa opäť nebudem vyjadrovať, lebo opäť sledujete odhalenie zdroju.
12.Ak vie svedkyňa potom vysvetliť skutočnosť, že podľa výpisov, resp. odpisov z registra trestov som
ja nikdy nebol obvinený, obžalovaný ani odsúdený za spáchanie takého skutku, ktorý vo svojom výroku
uviedla?

Svedkyňa uvádza: Opäť neodpoviem, lebo to sleduje k odhaleniu.

Navrhovateľ udáva:
Vzhľadom k tomu, že svedkyňa odmieta odpovedať na otázky, nemá význam ďalej klásť otázky, ale
poukazujem na to, že podľa zákona je povinný pravdivosť svojich tvrdení preukazovať odporca, takže

pokiaľ svedkyňa odmieta tieto skutočnosti objasniť, nechám na posúdení vec súdu a zároveň navrhujem
a žiadam, aby bol v zmysle príslušnej judikatúry vyzvaný odporca na preukázanie tvrdení, ktoré boli v
inkriminovanom článku vo vzťahu k mojej osobe vyslovené.

13.V súvislosti s tvrdením aj samotného odporcu prostredníctvom PZ, ktoré predložil písomnou formou

v predchádzajúcom štádiu konania, a kde uviedol, že tieto informácie, resp. tvrdenia má od polície, nech
svedkyňa uvedie, či vie uviesť, či tieto informácie boli zo strany polície poskytnuté oficiálnou cestou, teda
napr. formou tlačovej besedy a podobne?
Svedkyňa odpovedá: To bola taká záludná otázka, že ja si ju ani nepamätám. Polícia sa štandardne
vyjadruje k takýmto prípadom, úplne legitímne.

14.Nech teda svedkyňa uvedie jasne a zrozumiteľne, či tie tvrdenia, ktoré v súvislosti s mojou osobou
uviedla, polícia poskytla oficiálne?
Svedkyňa odpovedá: Prepáčte, ja som tejto otázke neporozumela.
15.V súvislosti s výsluchom zo strany súdu odznelo, že súhlas beštia je expresívne vyjadrenie, či by to
vedela bližšie špecifikovať?

Svedkyňa uvádza: Ja som sa k tomu už vyjadrila a keď tomu N neporozumel, nech si naštuduje etický
kódex novinárov.
Navrhovateľ uvádza: ja som sa nepýtal na to, čo slovo beštia znamená, ale čo pod tým svedkyňa
rozumie.16.Či vie rozlíšiť rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a výrokom konštatujúcim vinu?
Svedkyňa uvádza: Nebudem na to odpovedať.
Zástupca O žiadam nadiktovať, že ja som žiadal danú otázku nepripustiť. Svedkyňa nie je v pozícii, aby

bola skúšaná z teórie práva, ale aby vypovedala, čo vnímala svojimi zmyslami v súvislosti s predmetným
článkom.
17.V súvislosti s tvrdením svedkyne, ktorej pri výsluchu sudcu uviedla, a to konkrétne, že nejde o
navrhovateľa, aby uviedla jasne a zrozumiteľne, o kom tento článok písala?
Svedkyňa uvádza: P. E. tu nepadlo žiadne vyjadrenie alebo tvrdenie, že nejde o vás. Ja som sa len

spýtala, ako ste vy usúdili, že o vás ide.
18.Nech svedkyňa odpovie na otázku, o kom teda predmetný článok písala?
Svedkyňa odpovedá: V článku je napísané: ide o osobu X. E..
19.Ja som sa nepýtal, aká osoba je v článku označená, ale o ktorej osobe článok písala?
Svedkyňa odpovedá: Písala som o X..
20.Nech svedkyňa uvedie, kto to je X..?

Svedkyňa uvádza: Ide o osobu, o ktorej som písala článok. Pravdepodobne som písala o FO.
21.Nech svedkyňa uvedie, vysvetlí údaje, ktoré v súvislosti s článkom uviedla, ako napríklad meno,
bydlisko, vek a iné osobné údaje v súvislosti s touto osobou?
Svedkyňa uvádza: Táto osoba bola oficiálne zverejnená na pátraní a tieto údaje sa oficiálne zverejňujú,
nejde o osobné údaje v zmysle zákona.

Navrhovateľ udáva:
Ďalšie otázky nebudem klásť, lebo svedkyňa odmieta odpovedať na moje otázky.

Ja som na položené otázky neodmietla odpovedať.

Navrhovateľ udáva:
Vzhľadom k tomu, že svedkyňa odmieta odpovedať na moje otázky a udáva vyjadrenia a výroky, ktoré
maria moje právo výsluchu a súd odmieta spraviť také opatrenia, aby moje právo výsluchu bolo riadne
a účinne vykonateľné, z moje strany nie je možné ďalej pokračovať vo výsluchu.

Na otázku PZ odporcu, svedkyňa odpovedá:
1.Chcem sa spýtať, či ste pri príprave článku navštívila obec I.?
Svedkyňa odpovedá: navštívila som obec I., čo patrí k štandardnej práci novinára. Ja nemám novinárske
vzdelanie.

2.Za akým účelom ste navštívili obec I.?
Svedkyňa uvádza: Nemôžem teraz konkrétne odpovedať, lebo si na to nepamätám. Obec som navštívila
za účelom - ide o prácu novinára.
3.Pýtali ste sa na N obyvateľov?
Svedkyňa uvádza: Konkrétne na tento prípad si nepamätám ani na tento postup. Všeobecne štandardne

si myslím, že každý slušný objektívny novinár ide o obec, odkiaľ pochádza dotyčná osoba a informuje
sa, či túto osobu poznajú a či majú k nej vzťah. Či v tomto prípade som dostala konkrétne odpovede,
nemôžem to povedať vzhľadom na časový odstup.

Na otázku navrhovateľa, svedkyňa ďalej odpovedá:

Či ma minimálne aspoň písomne kontaktovala, aby mi dala možnosť vyjadriť sa k obsahu článku?
Svedkyňa odpovedá: Ja vôbec nerozumiem tejto otázky. Nedala som pred publikáciu článku možnosť
vyjadriť sa.
Navrhovateľ uvádza:
Musí byť umožnené vyjadriť sa aj dotknutej osobe k veciam, ktoré o ňom novinár uvádza.

Navrhovateľ uvádza, nech vysvetlí, prečo nedala svedkyňa možnosť vyjadriť?
Ja už neviem, čo by som mala na to odpovedať.

Navrhovateľ udáva:

Ak svedkyňa uviedla, že bola v obci a pýtala sa ľudí, či si dala tú námahu, aby sa pýtala aj mojich blízkych
a dala im možnosť vyjadriť sa k veci.
Na toto si nepamätám, ale zvyknem osloviť najširší počet ľudí.Navrhovateľ udáva:
Ani v jedinom bode svedkyňa nehovorila pravdu.

Svedkyňa udáva:
Ja som vo všetkom hovorila pravdu.

PZ odporcu udáva:
Nebudem hodnotiť svedeckú výpoveď.

Svedkyňa uvádza:
Zotrvávam na svedeckej výpovedi.
Svedočné nežiadam.
Navrhovateľ uvádza:
Ako som už uviedol, tvrdenie svedkyne sa ani v jednom bode nezakladá na pravde. Po prvé samotný

výrok beštia ES pre ľudské práva konštatoval ako výrok o vine vyslovený pred skutkovými zisťovaniami
konečného súdneho orgánu a nie ako hodnotiaci úsudok. Po druhé predloženými dôkazmi súdu som
preukázal, že všetky výroky autorky článku sú nepravdivé, čo potvrdili, či už samotné súdy v trestnom
konaní a mnou predložené ZP ako aj ďalšie listinné dôkazy. To že svedkyňa nedokázala alebo nechcela
uviesť údajný zdroj, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou ako neexistuje, svedčí sám o sebe, určite

nie o pravdivosti jej vyjadrení, či už proti mojej osobe alebo vo vzťahu k moje osobe. Rovnako tak tým,
že sa všemožne snažila rozprávať o všetkom inom len nie odpovedať na položené otázky, dokazuje,
že odporca výsluchom tejto svedkyne ani v najmenšej možnej miere nepreukázal pravdivosť svojich
výrokov vyslovených v inkriminovanom článku, či už proti mojej osobe alebo vo vzťahu k mojej osobe.
Zatiaľ je to všetko.

Na otázku sudcu, navrhovateľ uvádza:
Sudca mi ukázal môj identikit v článku Beštia a na jeho otázku, či sa podobám na seba, uvádza, že ja
nie som znalec, aby som vedel také veci posúdiť. Môj subjektívny názor, že ja sa v danom identikite
opoznávam.

Navrhovateľ ďalej uvádza:
V súvislosti s tvrdením svedkyne ohľadne novinárskej etiky poukazujem na rozhodnutie EÚ pre ľudské
práva vo veci X. a H. verzus J., kde súd vyslovil, že pokiaľ ide o starostlivosť, ktorú majú novinári
vynakladať pri výkone svojej profesie, musia dodržiavať pravidlo "audiatur et altera pars" (nech prehovorí

aj druhá strana). Potvrdzujem, že nie som účastníkom tohto konania. Odporca jednostranne podal
informácie a tvrdenia a mne nebolo umožnené vyjadriť sa k tomu.
Rodinný dom bol predaný asi v roku 2002, kúpnu cenu neviem povedať, riešil to môj otec X.
Na otázku PZ odporcu, či otec a brat navrhovateľa ho navštevovali vo väzbe od septembra 2001 a ako
často?

Navrhovateľ odpovedá: zo začiatku mi návštevy neboli povolené zo strany OČTK a potom, keď už
povolené boli, chodili asi raz za mesiac. Väzba bola vykonávaná v Nitre.

Na otázku PZ odporcu, od kedy boli tie návštevy?
Navrhovateľ uvádza: Približne asi 3 mesiace po vzatí do väzby. Do väzby som bol vzatý 1.9.2001. A od

vtedy ma približne pravidelne mesačne navštevovali.

Svedok X. E., (otec navrhovateľa) vypovedal: Navrhovateľa poznám, ide o môjho syna. Voči
navrhovateľovi mám pomer ako voči synovi. Voči odporcovi som bez pomeru. Vo veci chcem vypovedať.
Narodil som sa XX.X.XXXX, sobášil som sa deň a mesiac neviem povedať. Moja manželka sa volala I.

E., nar. sa v septembri v roku XXXX. Moja manželka umrela v roku 2001, deň a mesiac neviem povedať.
Ja neviem odpovedať, na akú diagnózu zomrela, ja neviem tieto čísla. Moja manželka bola v nemocnici v
ZM, z ktorej chcela ujsť, asi áno, mne nepovedali pravdu a vyšla von a padla na hlavu. Ja neviem, ako to
všetko prebiehalo, ja som pri tom nebol, mne akurát volali na pracovisko, že zomrela, lepšie povedané,
v ZM vyskočila, viezli ju do NR a v nemocnici zomrela. V Nitre povedali, že oni vinu nenesú, že chybu

spravili v ZM, a že v takom stave ju doviezli do Nitry. Ja som otcom dvoch detí a) navrhovateľa X. E., b)
J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX. Tento druhý syn je ženatý, jeho manželka je F. E., bytom I. Sudca
mi umožnil nahliadnuť do článku Beštia, potvrdzujem, že tento článok som si prečítal a na jeho obsah
si zhruba pamätám. Tuším v tom čase v roku 2001 mal navrhovateľ družku. Podľa mňa sa volala F.. Jepravda, že sa následkom tohto článku zhoršil môj vzťah so synom najmä v tom, že tam písali, že voľakto
mojej manželke pomohol, lebo toto padalo na nás všetkých. Po celej dedine I. rozprávali, že sa to stalo
v našej obci Žirany, avšak v skutočnosti sa to stalo v ZM v nemocnici. Čo som mal kamarátov, každý

rozprával, že sme moju manželku zabili. Navrhovateľ má jedno dieťa a to A. E., deň, mesiac, rok neviem
povedať narodenia, navštevuje druhý ročník učňovky. V tom čase A. žil. V roku 2001 mal 3 alebo 4 roky.
Bol normálne decko. Mali sme s ním problémy v škôlke, chodili novinári, chlapca sa vypytovali, dávali mu
čokolády a podobne. Ja neviem identifikovať týchto novinárov, ja ich nepoznám a ja som potom zakázal
v škôlke, aby sa novinári stretávali s A.. Koľkokrát som išiel do krčmy, vždy som bol vyzývaný, aby som

zaplatil s tým, že môj syn rozhadzuje päťtisíckorunáčky. Syn mi vyprával, t.j. môj vnuk, že chodia novinári
a vypytujú sa ho takéto veci. Ja neviem, či N v roku 2001 podnikal. Podľa mňa sa zaoberal diskotékami.
V parku, keď sa hrali deti, môj vnuk - syn navrhovateľa mal problémy. Mne priezvisko O. F. nič nehovorí.
Predtým ma táto novinárka nekontaktovala. Ja po prečítaní článku som zaujal taký záver, že všetko si
neoveria. Mne novinárka povedala, ktorá bola vypočutá dnešného dňa ako svedkyňa, že v I. ani nebola.

Na otázku navrhovateľa, svedok odpovedá:
1.Mám syna X. E.?
Svedok uvádza: Ja som zabudol, navrhovateľ má syna X. E. ml.
2.Či som sa v roku 2001 stretával s FO T. B.?
Svedok uvádza: Áno.

3.Či vie svedok uviesť, aký som mal vzťah s touto osobou?
Svedok uvádza: Chodila k nám s ním asi ako priateľka. Koľko razy mi hovoril, že boli v X. u nej.
4.Či v roku 2001, keď som sa zdržiaval na adrese I. XXX, či som mal spoločenský život s inými osobami?
Svedok uvádza: Ja neviem, či myslí kamarátov, chodili tam za ním chlapci, viem, že tam chodili návštevy
aj s deťmi.

5.Po tom chodili, keď bol tento článok uverejnený za mnou?
Svedok uvádza: Ja neviem, či tam niekto chodil.
6.Vie svedok upresniť správanie detí a ich rodičov voči mal. A. E.?
Svedok uvádza: Chlapec A. došiel, plakal, že sa mu posmievajú, že ma zavretého otca a takto.
7.Predtým ako bol uverejnený tento článok sa tieto veci nediali?

Svedok uvádza: Nie, nediali sa.
8.Ako sa k svedkovi správalo okolie v rodine, v práci a podobne?
Svedok uvádza: Manželka môjho brata F. E. sa nechcela vôbec so mnou rozprávať. Ja som pracoval
ako SBS-kár a mal som problémy v zamestnaní. Každý tvrdil, že mám syna vraha. Kolegovia tvrdili, že
sa ma boja, aby ich navrhovateľ nezabil.

9.Boli zo strany okolia ohovárania a iné narážky?
Svedok uvádza: Boli tam narážky, ale presne si na to nepamätám.
10.Diali sa tieto veci predtým, ako bol tento článok uverejnený?
Svedok uvádza: Nie.
11.Nech svedok uvedie, ako sa rodina, či už blízka alebo vzdialenejšia ku mne správala pred

uverejnením článku a ako po jeho uverejnení?
Svedok uvádza: Predtým som sa normálne s nimi rozprával, po tom vôbec nechceli so mnou
komunikovať.
12.Či svedok vie, o kom je tento článok napísaný?
Svedok uvádza: Je to o ňom, t.j. o navrhovateľovi. Na tejto kresbe FO, ktorá je tam nakreslená moc sa

nepodobá na navrhovateľa.
13.Osoby, s ktorými som sa rozprával vedeli, že článok je napísaný o navrhovateľovi? Vie svedok počet
osôb, ktoré o tom vedia?
Svedok uvádza: Ja si na počet osôb nepamätám.
14.Vedela každá osoba, s ktorou sa môj otec rozprával o obsahu tohto článku, že obsah tohto článku

je písaný o mojej osobe?
Svedok uvádza: Asi musela vedieť, lebo ma ohľadne tejto skutočnosti podpichovali.

Na otázku PZ odporcu, svedok odpovedá:
P. svedok, kedy ste tento článok čítali okrem tohto pojednávania?

Svedok uvádza: keď vyšiel tento časopis, hneď sa mi dostal do ruky, mi to doniesli prečítať.

Kedy ste čítali článok naposledy?
Svedok uvádza: Odvtedy, t.j. od roku 2001 ja som článok nečítal.Od kedy bol N vo vyšetrovacej väzbe?
Svedok uvádza: ja presne dátum neviem, tuším, že to bolo v roku 2001.

Kedy bol uverejnený článok?
Svedok uvádza: Článok bol uverejnený po tom, ako bol N vzatý do väzby.
Kde žil navrhovateľ predtým ako bol vzatý do väzby?
Svedok uvádza: Žil v I. a chodieval k priateľke 1x do týždňa. V minulosti kúpil to dom v obci Z.. Neviem,

kedy sa to stalo, bolo to písané na vnuka - A. a potom to bolo ďaleko, ja som tam nechcel chodiť, tak
som to predal. Bola to stará chalupa na spadnutie. Ja neviem, kto financoval kúpu rodinného domu. Ja
som rodinný dom predal za 150.000,- Sk. Pred väzbou bol odsúdený za iné TČ ako že zobral malého
od svokrovcov a tí ho udali, že to vykonal nasilu. Ja neviem, či sa vyhrážal svokrovcom, oni to hovorili
po dedine. Svokrovci sa volali K. B. a F. B., bývajú v I., č. domu neviem. Z tohto dôvodu bol vo väzení,
ja som starý, roky neviem povedať. Bolo to asi pred rokom 2000. Vedelo sa o tom v dedine, lebo v

dedine sa všetko rozprúdi. Ja neviem povedať, koľko obyvateľov mala obec I. v roku 2001. Dovtedy
sa nezmenilo správanie obyvateľov obce voči odporcovi. Po článku v roku 2001 všetko sa zmenilo. Po
tom, ako sa vrátil N z väzenia, mal. A. býval u svokrovcov v I., u mňa. V dedine sa rozkričalo o dôvode,
prečo bol N vzatý do väzby v roku 2001. Stopercentne zmenilo povesť navrhovateľa v našej obci po
tom, ako bol vzatý pre vraždy do väzby. O tomto bolo povedané v Televíznych novinách. Ja neviem, čo

bolo povedané, bolo to pred 13 rokmi, ja si na to nepamätám.

Zástupca odporcu žiada zaprotokolovať:
Svedok povedal, že v TV bolo uvedené, že ho vzali do väzby a takéto veci.

Svedok ďalej odpovedá:
Raz za 3 alebo 4 mesiace v roku navštevujem navrhovateľa. Keď som si prečítal klamstvá prečítané v
článku, tak som si nezmenil názor na navrhovateľa. Právoplatné rozsudky ohľadne vrážd nezmenili môj
názor na navrhovateľa. Ja som sa s inými osobami o článku nerozprával.

Na otázku navrhovateľa svedok odpovedá:
Obyvatelia I. sa dozvedeli o skutkoch z novín.

Na otázku N, nech svedok uvedie, či osoby, s ktorými sa rozprával o tých veciach, ktoré boli predmetom
toho, čo o mne napísali novinári, bývajú iba v obci I. alebo aj inde po Slovensku?

Svedok uvádza: Ja som už povedal, že som sa stretával s ľuďmi z okolia.

PZ odporcu sa pýta: Z čoho financoval navrhovateľ kúpu rodinného domu?
Svedok uvádza: Ja neviem, z čoho financoval navrhovateľ kúpu rodinného domu.
PZ odporcu sa pýta: Aké príjmy mal N v čase kúpy rodinného domu?

Svedok uvádza: Ja neviem, aké príjmy mal, ja som sa do toho nestaral.

Navrhovateľ upresňuje, že v danom čase predajom zmeniek zarobil vyše 13 mil. Sk a doklady o týchto
finančných transakciách sa nachádzajú okrem iného aj v samotnom trestnom spise a tiež sú predmetom
občianskeho konania proti polícii, ktoré prebiehali na OS v Nitre.

Viac otázok na svedka nebolo.

Navrhovateľ uvádza:
Svedok vypovedal pravdu až na to, že za vyhrážanie svokrovcom som nebol nikdy odsúdený za

spáchanie tohto skutku. Ja neviem, ako sa volali svokrovci. Z právneho hľadiska som svokrovcov nikdy
nemal. Potvrdzujem, že som neprišiel nikdy do kontaktu mojej manželky. Pokiaľ je pojem svokrovci sú
myslený rodičia mojej družky F., taktiež uvádza, že v súvislosti s nimi som nebol nikdy obžalovaný,
súdenýaleboodsúdený,pretožesomsatýmtoosobámsomsanikdynevyhrážal,čosimôžesúdpreveriť
preštudovaním príslušných rozhodnutí.

PZ odporcu uvádza:
V tomto štádiu konania sa nevyjadrujem k výpovedi svedka.
Svedok svedočné nežiada.Svedok J. E., (brat navrhovateľa) vypovedal: Navrhovateľa poznám, je to môj brat. Voči navrhovateľovi
som v priateľskom pomere. Voči odporcovi bez pomeru, ide o noviny. Vo veci chcem vypovedať, keď je

to potrebné. Ja som sa narodil 16.1.1980. V roku 2001 som mal 21 rokov. V tom čase som bol ženatý.
Moja manželka sa volala F. E., deň, mesiac, rok narodenia neviem povedať. Článok v časopise odporcu
som si prečítal v tom roku, keď bol publikovaný, rok neviem povedať. Asi to bolo v roku 2001. Zbežne
si pamätám na obsah tohto článku. Ja som bol nahnevaný preto, že prečo v tomto článku rozoberajú
mňa a moju matku. Mama zomrela na to, že mala problémy s vnútornosťami. Konkrétne tam rozoberali

celú rodinu, čo sa týkalo aj mňa. Mňa nahnevalo to, čo ľudia rozprávali, napríklad, kde máš päťtisícovky,
volali ma "Beštia poď zaplať". Ďalej sa ma pýtali, či som pomohol matku vyhadzovať z okna a podobne.
Posmievali sa môjmu otcovi X.. Ja neviem, koľko obyvateľov mala obec I. v roku 2001. Ja neviem
odpovedať, či sa stali vraždy v Z., v V., v Z., ja som tam nebol. Novinári ohľadom tohto článku ma
nekontaktovali. Možno sa raz zastavili pred bránou, ale sme s nimi nekomunikovali. V roku 2001 som
býval v rodičovskom dome v samostatnej prístavbe. Iné k veci neudávam.

Otázky navrhovateľa:
1.To čo svedok opisoval, správanie sa zo strany okolia, či sa diali v obci I. alebo aj inde, kde sa svedok
zdržiaval, alebo kam chodil?
Svedok uvádza: Dialo sa to hlavne v obci, ale som sa stretol s tým aj v zamestnaní. Pracoval som v

tom čase vo VBI.
2.Akej intenzity boli zásahy tohto okolia a ako dlho trvali a ako ich prežívala rodina svedka?
Svedok uvádza: Konkrétne z týchto novín 6 až 9 mesiacov.
3.Diali sa tieto veci aj predtým ako bol tento článok uverejnený?
Svedok odpovedá: Nie.

Na otázku PZ odporcu, svedok odpovedá:
Potvrdzujem, že pred týmto skutkom bol N odsúdený aj z iné TČ. Ja si myslím, že to bolo vydieranie
aleboniečotaké.Janeviem,akodlhobolzatietočinyvovýkoneTOS.ObyvateliaobceI.pravdepodobne
vedeli, že N bol vo výkone trestu. Ja neviem odpovedať na otázku, či obyvatelia obce vedia, že bol N

odsúdený právoplatne za TČ vraždy. Po tom, ako bol N právoplatne odsúdený.

Navrhovateľ udáva:
Zástupca odporcu kladie otázky k udalostiam, ktoré sa stali v roku 2007, a ktoré nie sú predmetom môjho
návrhu, preto mám námietky, aby takýto výsluch bol vedený. To sa netýka predmetu veci.

Svedok ďalej odpovedá:
Ja neviem, akú povesť požíval N v obci I., ako bol daný do väzby. Vyprávali, že sa niečo stalo a také.
Ja neviem uviesť bližšie, čo obyvatelia vyprávali, bolo toho veľa. Majetkové pomery navrhovateľa v roku
2001 boli, myslím, že sa nemal zle. Keď niečo potreboval, tak si kúpil. Na otázku, či mal veľa peňazí

- neviem presne povedať, akou sumou disponoval. Mňa nezaujímalo z čoho mal navrhovateľ príjmy v
roku 2001. V roku 2001 sa navrhovateľ živil - neviem odpovedať. Podľa mňa naša matka zomrela v roku
2000. Zomrela tak, že v nemocnici v ZM niečo pobabrali, doniesli ju v kritickom stave rýchlou pomocou
do Nitry a tam jej bohužiaľ nevedeli pomôcť ani stabilizovať ju. Lekár povedal jedine to, že lekári v Nitre
majú čisté. Niečo som započul, že mala vypadnúť z okna, ale či je to pravda, ja si to neviem predstaviť.

Matka mala 100 kg a ja si neviem predstaviť ako by skákala z okna. Potvrdzujem, že vzatie navrhovateľa
do väzby a odsúdenie za vraždy zmenilo jeho povesť v obci. Povesť zmenilo k horšiemu. V roku 2001
som zaregistroval viacero článkov o navrhovateľovi, bolo ich 4 alebo 5. Bolo to publikované v rôznych
novinách, ja neviem v ktorých. Možno po tom, ako bol N vzatý do väzby a po tom ako bol odsúdený, môj
vzťah sa k nemu zmenil. Môj vzťah k nemu je taký istý ako predtým.

Na otázku navrhovateľa, svedok odpovedá:
1.Nech svedok uvedie, či je pravdou, že som robil v obci diskotéky a podobné akcie?
Svedok odpovedá: Je pravdou, že N nielen v obci I., ale aj v okolí pred vzatím do väzby robil diskotéky.
2.Je pravdou, že som tieto akcie a podujatia robil pre deti z okolitých obcí, deti z DD, pre Červený kríž

a podobné organizácie a ako dlho tieto akcie trvali?
Svedok uvádza: Áno je to pravda a trvali zhruba 3 - 4 roky.
3.Či svedok vie uviesť, že by som za tieto podujatia zobral od kohokoľvek čo i len jednu korunu?Svedok odpovedá: Viac akcií bolo dobročinných. Pre deti robil diskotéky, pre Červený kríž, keby mal zlú
povesť, tak by ho tam nevolali.

Navrhovateľ uvádza:
Svedok hovoril pravdu, mýlil sa v dvoch veciach. Nie je pravda, že moja matka mala vyskočiť z okna. V
roku 2001 bol uverejnený jeden článok v slovenskej tlači, o ktorom ja viem, a o ktorom vie moja rodina.

PZ odporcu uvádza:

Ja sa v tomto štádiu nebudem vyjadrovať k výpovedi svedka.
Svedok odpovedá:
Môže to tak byť, ako hovorí môj brat - navrhovateľ.

Svedok D., starosta Obce I. (okrem iného) vypovedal:
Navrhovateľa poznám, voči navrhovateľovi bez pomeru a záujmu. Odporca mi niečo hovorí, bez pomeru

voči odporcovi a záujmu. Sudca mi umožnil nahliadnuť do predmetného článku a do nákresu v ňom.
Jeho nákres a podobizeň v tomto článku sa podľa mňa skôr navrhovateľ nedá poznať. Od roku 1999
až do teraz pracujem ako starosta obce I.. V roku 2001 mala obec I. okolo 1300 obyvateľov. Ja som
tento článok nikdy v živote nečítal. Ja som o tomto článku niečo počul pred pojednávacou miestnosťou
v budove OS Nitra. Iné k veci neudávam.

Navrhovateľ uvádza:
Ja nemám žiadne otázky na svedka, ja neviem, prečo tento svedok bol predvolaný.

Na otázku PZ odporcu, svedok odpovedá:

Ja nemôžem odpovedať, či občania vedeli, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený, či bol vzatý do
väzby. Ja pracujem ako starosta. Keby sme mali v tom čase aj 130 obyvateľov, tak poviem to isté, čo
som teraz povedal. Ja neviem odpovedať, či v roku 2001 som sa stretol s reakciami obyvateľov na
skutočnosť, že je vo väzbe. Viem, že v roku 2001 N mal v rodine nejaké konflikty. Skôr konflikty toho typu,
že zhodou okolností sused na č. domu XXX, t.j. rodičia B. - s nimi mali nejaké konflikty. To vlastne riešila

štátna polícia. Neviem, či to bolo pred rokom 2001 alebo po roku 2001. Boli to klasické rodinné problémy
ako budúci svokrovia. Ide o rodinu B. K. a F. B.. Ide o rodičov F. B.. Ja neviem uviesť, prečo sa hádali. V
súčasnosti sú obyvateľmi obce I., ja mám č. domu XXX a B. č. domu XXX, sme teda susedmi - dobrými.
Ja ako starosta čítam tieto noviny - R., H. noviny a Q.. Určite niečo v roku 2001 bolo publikované v Z.
novinách. Samozrejme rozprávali sa o vražde v zlatníctve.

Viac otázok nebolo.

Navrhovateľ uvádza:
Svedok hovoril pravdu, ale mýlil sa v tom, že som mal konflikty s celou rodinou, problémy som mal len
s matkou F. B., potom som zistil, že táto má problémy s každým. V krajských Nitrianskych novinách boli

potom články ako bol článok zverejnený u odporcu.

Svedok odpovedá na otázku navrhovateľa:
V obci I. sa šíria reči tak, ako v každej obci. Niečo sa povie na začiatku obce nemusí to byť pravda.
K výpovedi svedka sa nevyjadrujem, to poviem až v záverečnej reči.

Navrhovateľ uvádza:
Bolo toho veľa, ja sa neviem z brucha vyjadriť, potrebujem čas na naštudovanie si a je potrebné súdu
doložiť dôkazy, ktoré som tu pred súdom označil a za daných okolností by bolo vyjadrenie nedostatočné
a neúčinné. Preto žiadam od súdu možnosť, aby som sa mohol k dôkazom vyjadriť až na nasledovnom

pojednávaní. A chcem využiť možnosť označiť ďalšie dôkazy.
Zástupca odporcu uvádza: Ku skutkovým a právnym záverom sa vyjadrovať nebudem. Vo vzťahu k
dnešnému pojednávaniu. Žiadam, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť označiť konania o ochrane
osobnosti, ktoré N vedie voči vydavateľom alebo vysielateľom za zásahy do ochrany osobnosti, ktoré
boli vykonané prostredníctvom iných médií vo vzťahu k článkom, ktoré mali byť uverejnené, predložíme

súdu rešerž tlače a ako svedkov žiadam vypočuť manželov K. B. a F. B..

Navrhovateľ uvádza:Poučeniu som porozumel a to predložením rovnopisov dôkazov, ktoré som predložil súdu na dnešnom
pojednávaní k nahliadnutiu. Len potrebujem trošku viac času, vzhľadom k tomu, že som vo výkone TOS.
Žiadam vypočuť D.. P. V., bytom O. XXXX/XX, XXX XX K., znalec z odboru balistika, ktorého výpoveď je

významná pre toto konanie ako dôkaz, nakoľko preukazuje tvrdenie odporcu ohľadne zbrane, ktorá bola
nájdená pri domových prehliadkach ako nepravdivé v tom vzťahu, že som s touto zbraňou mal zavraždiť
dvoch ľudí. A taktiež si žiadam uplatniť náhrady trov konania v súvislosti s vypracovaním ZP ako ďalších
posudkov, ktoré som súdu predložil s tým, že ftc. faktúr za úhradu a vyplatenie peňazí znalcom doložím
súdu hneď ako to bude možné, lebo kópie zatiaľ nemám k dispozícii.

PZ odporcu uvádza:
Poučeniu som porozumel. V zmysle poučenia uvádzam: žiadam vykonať výsluch manželov B., ktorých
uvádzali vo svojich výpovediach dnes vypočutí svedkovia, preložíme rešerž tlače a po označení konaní
o ochranu osobnosti vedených medzi žalobcom a vydavateľmi alebo vysielateľmi, žiadame tieto spisy
pripojiť.

Záverečné návrhy:
Navrhovateľ: Čo sa týka môjho návrhu, na tomto návrhu stále trvám, nakoľko O vo svojom článku
uverejneným vo svojom tlačovom periodiku Plus 7 dní bez akýchkoľvek pochybností porušil moje práva,
a to tak, ako som to už viackrát súdu v predložených podaniach vyhotovených či už mnou alebo

prostredníctvom PZ dokázal a uviedol. Čo sa týka samotného predmetu porušenia práva, namietam, že
všetky tvrdenia odporcu uvedené vo vzťahu k mojej osobe boli a sú nepravdivé a to konkrétne tvrdenia,
ktoré som označil a aby nedošlo k nedorozumeniu, záverom ešte raz uvediem, že ide najmä o tie
tvrdenia, že sa u mňa našli drahé hodinky pochádzajúce z lúpeže, ktoré som daroval svojej priateľke a jej
matke. Ďalej, že sa pri domových prehliadkach našla časť ulúpených klenotov, rovnako tak je nepravdivé

tvrdenie odporcu v tom, že sa pri domových prehliadkach našla zbraň, konkrétne malokalibrová zbraň,
ktorou som mal ja pripraviť o život dvoch ľudí. Taktiež nepravdivé je tvrdenie odporcu, že som dostal
polročný trest navyše za napadnutie dozorcu a rovnako tak aj vo vzťahu k výrokom ohľadne mojej matky,
mojím svokrovcom a podobne. V ostatnom namietam nie nepravdivosť tvrdenia odporcu vzhľadom
na existujúce rozsudky, ktoré stále sú právoplatné, ale to, že došlo k vysloveniu týchto tvrdení ešte

pred skutkovými zisteniami konečného súdneho orgánu, teda namietam porušenie prezumpcie neviny.
A taktiež ostatné výroky ako napr. samotný nadpis článku, ktorý nie je hodnotiacim úsudkom, ale
výrokom konštatujúcim vinu. Taktiež namietam, že došlo k porušeniu mojich práv. Rovnako zotrvávam
na mojich námietkach v tom smere, že tvrdenia odporcu, ktoré zverejnil ešte predtým ako boli vo veci
vypočutí svedkovia spoluobvinení a boli vykonané dokazovania, boli objektívne spôsobilé narušiť a

ovplyvniť výsledok trestného konania voči mojej osobe, ktorý sa v danej súvislosti konanie viedlo. Taktiež
zotrvávam na požiadavke zaplatenia nemajetkovej ujmy za porušenie mojich práv z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy a to vo výške, ako je uvedené v samotnom návrhu. Ide o nemajetkovú ujmu, t.j.
duševné utrpenie, stres, traumu, pocit krivdy a nespravodlivosti, poníženie a podobne, ktoré som utrpel
ako priamy dôsledok porušenia mojich práv zo strany odporcu. V tejto súvislosti si ešte záverom raz

dovoľujem poukázať na existujúce rozhodnutia ES pre ľudské práva vydané v danej veci a to konkrétne
Z. verzus Q., kde súd priznal sťažovateľovi odškodné vo výške 6.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy pre porušenie prezumpcie neviny, ktorá spočívala len v tom, že súd v korešpondencii porušil výroky
konštatujúce vinu. V tomto konkrétnom prípade išlo o porušenie prezumpcie neviny pred verejnosťou
prostredníctvom tlačového periodika, ktorý ako týždenník je najčítanejším periodikom vychádzajúcim na

území SR. V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodnutia vo veci F. L. verzus B., T. De rive F. verzus G.,
B. verzus E. alebo napr. aj N. verzus J., kde v niektorých z týchto prípadoch ES pre ľudské práva priznala
odškodné za porušenie prezumpcie neviny až vo výške 2 mil. Sk. Pričom poukazujem na skutočnosť, že
v mojom prípade nedošlo len k porušeniu prezumpcie neviny, ale k uverejneniu evidentne nepravdivých
tvrdení o mojej osobe zo strany odporcu, ktorých cieľom a úmyslom bolo ma poškodiť bez ohľadu na to,

či sa jednalo o vedomé alebo nechcené porušenie mojich práv.

Záverom chcem ešte raz namietnuť skutočnosť, že súd I. stupňa odmieta počkať na predloženie kópie
označených dôkazov, najmä na predmetný ZP zo strany znalca p. V., ktorý som si dal vypracovať, a
ktorého hodnota je vyše 600,- eur, nakoľko si z tohto dôvodu náhradu škody - náhradu trov konania

v súvislosti vypracovaním tohto ZP nemôžem uplatniť, čo ma značne poškodzuje ako N, keďže ZP
som dal vyhotoviť práve pre účely tohto konania. To isté sa týka aj ostatných dôkazov. Napriek tomu
si aj tak dovoľujem poukázať na skutočnosť, že podľa judikatúry v spore na ochranu osobnosti má
pravdivosť svojich tvrdení preukazovať odporca, k čomu v danom prípade nedošlo, pretože vykonanímdokazovania v predmete veci odporca nijako nepreukázal pravdivosť tých tvrdení, ktoré namietam ja,
ako nepravdivé, a ktoré boli na tomto súdnom pojednávaní postupne prebraté. Rovnako tak nepreukázal
pravdivosť toho, že by výroky o mojej vine, teda výroky konštatujúce moju vinu, nebol vyslovil skôr než

ako tieto skutočnosti vyplynuli zo záverov konečného súdneho orgánu v trestnej veci, čoho samotným
dôkazom je to, že O tieto výroky konštatujúce vinu vyslovil už v septembri 2001 a konečný súdny orgán
vyslovil výroky konštatujúce moju vinu až v roku 2007 a rovnako tak poukazujem, že pri písaní článku
nebola dodržaná ani novinárska etika, na ktorú som taktiež poukazoval, t.j. pravidlo nech prehovorí
aj druhá strana. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti navrhujem a žiadam, aby súd vyhovel môjmu

návrhu v plnom rozsahu, či už v predmete veci alebo vo vzťahu k priznaniu nemajetkovej ujmy ako titulu
spravodlivého zadosťučinenia.

PZ odporcu uvádza:
Vzhľadomnadnešnérozsiahlevykonanédokazovanieakoskutočnosť,žedôkazy,ktorédnespredkladal
navrhovateľ nie sú súčasťou spisu, žiadam o odročenie tohto pojednávania za účelom prípravy

záverečného zhrnutia právneho a skutkového stavu v tomto konaní, ktoré zašleme súdu písomne v
lehote 10 dní. Ja sa neviem vyjadriť, či je to všetko z mojej strany, nakoľko neviem, či súd umožní
predložiť záverečné zhrnutie skutkového a právneho stavu veci.

Podľa názoru odporcu nedošlo v uvedenom prípade k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv

žalobcu, nakoľko jednotlivé tvrdenia označené navrhovateľom v tomto konaní, v kontexte článku nie sú
spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Chýba im teda základný predpoklad
protiprávnosti konania a tým je spôsobilosť výrokov čo i len ohroziť vážnosť, česť alebo dôstojnosť
navrhovateľa. Označenie článku "Beštia" nepochybne prestavuje hodnotiaci úsudok autorky článku,
ktorý má vecný základ vo vykonanom dokazovaní, keď okrem iného aj rozsudkom právoplatným v

trestnom konaní vo veci vrážd, ktorých sa dopustil N bolo preukázané, že navrhovateľ konal odsúdenia
hodným spôsobom. Poukazujúc na názor odvolacieho súdu uvádzam, že v rámci kritiky, t.j. hodnotiacich
úsudkov možno podľa okolností a povahy pripustiť použitie relatívne ostrejších výrazov ako napr.
Beštia. Vo vzťahu k neoprávnenému zásahu, ktorý mal spočívať v uverejnení identikitu podozrivej
osoby uvádza, že ani tento nepredstavuje neoprávnený zásah, nakoľko v samotnom článku je uvedené

pod identikitom uvedený text: "takto opísali svedkovia pravdepodobného páchateľa, toto zobrazenie
pochádzazpolicajnéhozdroja,bolouverejnenépripátranípopodozrivejosobe".Anaviacanisvedkovia,
ktorí boli dnes vypočutí, nespoznali osobu žalobcu zo zobrazení, ktoré bolo súčasťou článku. O
vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy neboli splnené základné zákonné predpoklady na
priznanie tohto nároku, nakoľko nemožno dospieť k záveru, že existuje neoprávnený zásah, že by

boli vyvolané následky takéhoto zásahu, ktoré by odôvodňovali priznanie takéhoto zásahu a vzhľadom
na neexistenciu prvých dvoch podmienok nemožno hovoriť logicky ani o príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným zásahom a tvrdenými následkami. Tak, ako konštatoval odvolací súd, povinnosťou
žalobcu bolo preukázať ním tvrdené následky v podobe tvrdení žalobcu o rozvrátených vzťahoch s
družkou, zhoršení vzťahu s otcom a bratom, ohováranie a urážanie žalobcu v dedine, či je "sociálnu

smrť" v povolaní živnostníka. Takéto následky žalobca v tomto konaní nepreukázal. Čo sa týka príčinnej
súvislosti medzi uverejnením článku a rečami, ktoré sa mali objaviť v dedine uvádzam, že nielen dnes
vypočutý svedok brat navrhovateľa, ale aj samotný navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že krátko
na to, ako bol vzatý do väzby sa v rôznych tlačových periodikách začali objavovať články o jeho osobe v
súvislosti s obvinením z TČ vrážd. Nemožno teda na základe vykonaného dokazovania zistiť, aké články

vyvolali aké konkrétne reakcie. V žalovanom článku N nebol označení priezviskom, na identikite, ktorý
je súčasťou článkov, nebol spoznaný ani dnes vypočutými svedkami, a preto možno konštatovať, že
takmer každý nemal možnosť spoznať podľa článku osobu navrhovateľa. V zmysle právnych názorov
odvolacieho súdu nemožno priznať právo na ochranu osobe, ktorá konala protispoločensky. Celý článok
sa venuje téme spáchania vážnej trestnej činnosti. V tomto kontexte treba túto kritiku v tomto článku

aj vnímať. Rovnako treba zohľadniť akú česť, vážnosť a dôstojnosť si svojím prechádzajúcim konaním
navrhovateľ vyslúžil vo svojom okolí a akú požíval v čase uverejnenia predmetného článku. Vzhľadom
na uvedené odporca žiada súd, aby v zmysle vykonaného dokazovania s poukazom na právne názory
vyslovené odvolacím súdom žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
konania odporcu.

Časopis Plus 7 dní číslo 37/2001 dňa 23.07.2001 na strane 33 a 34 publikoval článok:
Beštia. Dvojnásobný vrah a jeden z jeho kumpánov sú už za mrežami, ďalší sa ukrýva v zahraničí.Z piatka na sobotu, zo siedmeho na ôsmy september sa pohyboval na ceste medzi I. a Z. modrý
mercedes s ukrajinskou značkou.

Muž za volantom do poslednej chvíle netušil, že ho už niekoľko hodín sleduje kriminálka a "kukláči".
Krátko po polnoci im musel zastaviť. Nemalo zmysel brániť sa či utekať. Ani sa o to nepokúsil. L. X. L.
zo I. dobre vedel, čo je vo veci a prečo toľkí policajti na neho mieria zbraňami. Na svojom konte mal dve
chladnokrvnélúpežnévraždyiďalšietrestnéčiny.Prvávražda:(vytlačenétučnýmpísmom)Dozlatníctva
X. v Z. F. nad V. vstúpil dvadsiateho tretieho júna krátko popoludní nenápadný mladík. Za pultom bol v

tom čase len o rok mladší P. A. zať majiteľky, ktorý sa mladého muža zdvorilo opýtal čo si želá. Ten ho
požiadal o ukážku niekoľkých hodiniek a prsteňov. Predavač však veľmi rýchlo zistil, že nejde o riadneho
zákazníka a snažil sa z predajne vybehnúť. Lupič mu v tom chcel zabrániť, strhla sa medzi nimi bitka
a padol výstrel. Otec dvoch maloletých detí zostal ležať na dlážke klenotníctva. Nebol hneď mŕtvy, no
ťažkému zraneniu v ten deň podľahol. Z obchodu zmizli šperky za niekoľko stotisíc. Už o niekoľko hodín
trenčiansky policajti vedeli, že si svedkovia v ten deň v okolí zlatníctva všimli dvoch mužov. Zatiaľ však

netušili, či išlo o kumpánov alebo o náhodu. Vražda v V.: O mesiac takmer presne na deň, sa situácia
zopakovala. Scenár takmer rovnaký, len miesto činu bolo iné. Dvadsiateho piateho augusta zastrelil
neznámy lupič v miestnom zlatníctve a hodinárstve V. v V. štyridsaťdeväťročnú ročnú H. E., ktorá tam
vypomáhala ako predavačka. Vrah si odniesol tovar za niekoľko stotisíc korún "ráno sme s manželkou
sadli na bicykle a šli sme na nákupy. Chystala sa totiž s našou dcérou E. na dovolenku. O týždeň mali

byť už na J.," spomína na nešťastný deň manžel nebohej F. E.. Ťažko hľadá slová "Krátko pred ôsmou
sme sa rozlúčili, ona vošla do obchodu a ja som šiel domov. Tam som sa dozvedel, že manželka volala
s dcérou, rozprávala jej, čo všetko nakúpila, asi o pol deviatej zazvonil telefón znova. Volal doktor, vraj
mám okamžite prísť, lebo manželke zostalo zle a odpadla. Zobudil som preto syna dospávajúceho po
večernom koncerte U., sadli sme do auta a šli do obchodu," spomína tichým hlasom pán E.. "Prišli sme

pred zlatníctvo, všade boli natiahnuté žlté pásky. Dlhé roky som pracoval na železničnej polícii, vedel
som, čo to znamená. Vrah ju zastrelil odzadu, ranou do tyla ako zviera. Bezcitne a chladnokrvne. Zaslúžil
by si trest smrti." V to ráno mali šťastie v nešťastí aj manželia B.. z V.. "Boli sme v V. na nákupoch,
a tak sme sa rozhodli zájsť do miestneho klenotníctva po hodinky, ktoré sme mali v oprave," spomína
svedkyňa P. B.. "V obchode sa svietilo a už z ulice sme videli na zemi ležať bezvládne telo. Vošli sme

obajadnu,žiadnukrvsmenezbadali,ataksmesimysleli,žetejpanejprišlonáhlezle.Manželtedazostal
pri nej, ja som šla do susedného obchodu privolať sanitku. Až po príchode lekára sme sa dozvedeli, že
ju niekto zastrelil. Vrah sa teda mohol pokojne skrývať vzadu v predajni a mali sme šťastie, že sme ho
neprekvapili," hovorí. "Vtedy sme si uvedomili, čo sa všetko mohlo stať." Rodina E. sa nestihla spamätať
zo šoku, keď zažila druhý." Miestny farár nám odmietol v deň obradu omšu. Moja žena bola hlboko

veriaca. Do kostola chodila každú nedeľu aj s E.. On nám však oznámil, že omšu treba objednať tri
mesiace dopredu. No dá sa to? Vedieť, že vám o tri mesiace zavraždia ženu?" kladie si trpko otázku
pán E.. Podozrenia: veľa vecí od samého začiatku naznačovalo, že v prípade oboch lúpeží a vrážd by
mohlo ísť o rovnakého páchateľa. Policajti vedeli, že v Z. i v V. sa strieľalo z malokalibrovky, vždy zmizli
šperky, ktoré sa dali ľahko predať... Deň po prvej vražde zverejnili portrét potenciálneho páchateľa. A aj

opis muža, s ktorým ho videli pohybovať sa po meste. Po vražde v V., vypočutí svedkov a vyhotovení
identikitubolovyšetrovateľomjasné,žeideotohoistéhomuža,ktorýzabíjalalúpilvK.kraji.Záležalolen,
ako skoro ho odhalia. Hrozilo totiž, že v lúpežiach i vraždení bude pokračovať. Po vyhodnotení všetkých
informácií zistili, že páchateľom by mohol byť istý mladý muž zo I.. Nemýlili sa. Po niekoľkých domových
prehliadkach u vytypovaných osôb s istotou vedeli, že majú vraha. L. X. usvedčili okrem iného aj drahé

hodinky,ktorédarovalvX.svojejpriateľkeajejmatke.Krátkonatozistiliajvrahovýchkumpánov.Jedným
z nich bol štyridsaťosemročný P. z X., otec jeho priateľky. Ďalším sa ukázal tridsaťtriročný A.. zo V.. Toho
však polícia ešte nemá. Skrýva sa v zahraničí a je málo pravdepodobné, že sa na Slovensko vráti. Pri
domových prehliadkach sa našla nielen časť ulúpených klenotov, ale aj malokalibrová pištoľ, ktorou X.
pripravil o život dvoch nevinných ľudí. Spoločníci X. a P. sa spoznali vo väzení. Za mrežami v O. nad X. si

obaja odpykávali trest. X. bol v chládku za vydieranie a odsedel si navyše aj polročný trest za napadnutie
dozorcu.Keďsaocitolnaslobodezačalkamarátazmokrejštvrtenavštevovať,zoznámilsasjehodcérou
a ruka bola v rukáve. "V čase, keď sa malo stať to Z. F., X. spomínal, že si ide kúpiť reproduktory do auta.
Zavolal P. a K., sadli do mercedesu a šli." hovorí svedok. Ďalej tvrdí, že starý pán P. B., mimochodom
slobodný umelec a vo svojom okolí známi ako hudobník, vôbec netušil, že sa bude vraždiť. Po príchode

do Z. F. si všetci traja sadli na lavičku neďaleko zlatníctva X. a čakali na vhodnú príležitosť. Tá prišla až
na tretíkrát, keď už mali pohyb predavačov v obchode preverený. Keď sa blížila osudná minúta, K. si vraj
všimol kvetinárku, ktorá ako na potvoru stále "klebetila" so zákazníkmi pred predajňou. Y. teda s igelitkou
vošiel do klenotníctva a K. do susedného kvetinárstva, aby kupovaním kytice zabavil predavačku. Pochvíli prešiel aj on do klenotníctva. P. B. ich oboch čakal v naštartovanom mercedese, ktorý ešte v "base"
X. sľúbil požičať istý R.. Ďalšie stopy: To, že muži mali lúpeže i vraždy vopred naplánované, potvrdzuje
fakt, že nenechali nič na náhodu. Ešte keď sa chystali na lúpež v Z. F. a zisťovali situáciu prespali až na

V.. X. E.. v aute, P. v stane. Po mesiaci, pred druhou lúpežou sa opäť zatúlali až na východné Slovensko.
Boli si tam obzrieť niektoré obchody, no nakoniec sa rozhodli pre V.. Aj tam ulúpili páchatelia napokon
len malé množstvo šperkov v hodnote necelých stotisíc korún. Prečo však vraždil X., aj v tomto prípade
zatiaľ jasné nie je. Páchatelia vedeli, že zlatníci majú tovar poistený a že by kladením odporu neriskovali
život pre niekoľko gramov žltého kovu a značkových hodiniek. Vyšetrovatelia preverovali aj ďalšie stopy.

Mali totiž podozrenie, že spomínaný trojlístok toho má na rováši ešte viac. Približne dva týždne pred
vraždou v V. sa pokúsil prepadnúť zlatníctvo na Farskej ulici v Z.. Lúpež sa nevydarila. Deviateho júna
dvaja neznámi muži vykradli zlatníctvo na J. So zbraňou v ruke jeden z páchateľov prinútil predavačku,
aby si ľahla na podlahu. Klenotníctvo vyplienili a odniesli si šperky v hodnote 1,7 milióna korún. Policajti
veľmi rýchlo zistili, že aj pod lúpež v F. sa podpísala spomínaná dvojica. "Asi dva mesiace po tom, ako sa
X. vrátil z basy začal rozhadzovať peniaze, samé päťtisícky. Dokonca si kúpil domáce kino. Všetci sme

sa čudovali, kde na to vzal," hovorí muž, ktorý ho pozná. "Je nebezpečný, aj svokrovcom sa vyhrážal
zabitím, keď mu nechceli dať syna. Žil len s bratom a s invalidným otcom. Nedávno im zomrela mama,
vypadla z okna. Už sa mnohí pýtajú, či jej niekto náhodou nepomohol...?" hovorí človek, ktorý si neželá,
aby sme ho menovali. Problémy vraj nepotrebuje. V. sa, že Y. má na konte viac vrážd, ako mu zatiaľ
polícia dokázala. A možno aj lúpežných prepadnutí. Počuli sme ešte, že sa neštítil ničoho. Pri lúpeži v

klenotníctve v F. dokonca využil aj svojho štvorročného syna A.. Ten sedel s jeho kumpánom v aute, vraj,
aby boli nenápadní. Aký podiel mal na lúpežiach a vraždách K., polícia zatiaľ nevie, lebo X. odmietol
vypovedať. "Takíto ľudia si nezaslúžia nič iné len trest smrti. Pätnásť či dvadsať rokov za mrežami ich
nezmení. A zadosťučinenia sa nedočkajú najbližší zbytočných obetí ani v prípade, ak páchatelia dostanú
doživotie," zhodujú sa v názore na trest rodiny pozostalých. O. F..

Horeuvedený článok bol publikovaný na stranách číslo 32, 33, 34. V úvode článku sa nachádzajú ručne
nakreslené tváre dvoch fyzických osôb. Pod touto kresbou je nápis - Identikity: Takto opísali svedkovia
v jednom a v druhom prípade pravdepodobného páchateľa.

Navrhovateľ tvrdí, že horeuvedený článok je nepravdivý vrátane všetkých viet, ktorú skutočnosť na
pojednávaní dňa 19.11.2010 súdu oznámila zástupkyňa navrhovateľa (v tom čase).

Navrhovateľ sa narodil 26.02.1973. Článok bol publikovaný v roku 2001, teda navrhovateľ v tom čase
mal fyzický vek XX rokov.

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.10.2005 sp. zn. 1T/2/2005 (okrem iného) uznal navrhovateľa
vinného, že spolu s inou fyzickou osobou po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 08.06.2001 vošli
do predajne zlatníctva na J. a X. vytiahol na predavačku zbraň pištoľ nezistenej značky, čiernej farby,
ktorou na ňu neustále mieril a povedal jej: "Prepad, ničoho sa nechytajte." Druhou rukou ju chytil za

vlasy, prinútil ju ľahnúť si na zem, zobral jej kľúč od výstavných vitrín, z ktorých po ich otvorení odcudzil
väčšie množstvo predmetov zo žltého kovu.....

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005 (okrem iného) rozhodol, že
navrhovateľ dňa 23.07.2001 po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou použitia

strednej zbrane predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do Z. F. nad V. na osobnom motorovom
vozidle. Spolu odišli do predajne zlatníctvo X. v Z. F. nad V., navrhovateľ - vošli do predajne, kde
navrhovateľ štyrikrát vystrelil na predavača P. A.,..... na následky ktorých P. A. zomrel počas prevozu
do nemocnice. Ďalej dňa 25.08.2001 pod hrozbou použitia strelnej zbrane zmocniť sa predmetov pre v
predajni V. v V., následne vošiel do predajne, navrhovateľ, ktorý bez vedomia a dohody.....bez vyzvania

zozadu strelil z malokalibrovej zbrane do zátylku hlavy predavačku......

Rozsudok Krajského súdu v Nitre 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 1To/12/2007. Súd
nezistil, že by navrhovateľ napadol dozorcu.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10.10.2005 sp. zn. 1T/2/2005 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 1To/110/2005 dňom 08.02.2006.Časopis Plus 7 dní číslo 37 zo dňa 17.09.2001 je spoločenský týždenník má 116 strán.
Súd ďalej zistil, že otec navrhovateľa sa volá X. E. a jeho matka neb. I. E., ktorá zomrela XX.XX.XXXX.
Syn mal. A. E. sa narodil 20.10.1996 (listina oznámenie o narodení Okresného úradu I. F.) trvale bytom

I. u matky F. B., ktorá sa zdržiava na neznámom mieste. X. správy obce I. v júli 2001 meno Y. mali dvaja
občania našej obce. Je teda zrejmé, že ide o navrhovateľa a jeho otca X. E. st.

Podľa úmrtného listu Matričného úradu Nitra I. E., rod. X., - matka navrhovateľa, zomr. XX.XX.XXXX,
Dg.: G

Súd zistil, že matka navrhovateľa neb. I. E., zomr. 19.04.2001 v Nitre. Dg: G (úmrtný list Matričného
úradu v Nitre zo dňa 20.04.2011). Podľa listiny Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky - Sekcia
zdravotníctva Bratislava diagnóza P - je chrípka vyvolaná identifikovaným vírusom chrípky.

Syn navrhovateľa A. E. sa narodil 20.10.1996 otec navrhovateľ a matka F. B..

Podľa listiny - výpis zo Živnostenského registra odbor živnostenského podnikania Obvodného úradu
Nitra navrhovateľ mal vydaný živnostenský list právoplatný 14.04.1993, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
26.04.1995.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd číslo 209/92 Zb. - Čl. 6.2 Každý, kto
je obvinený z trestného činu sa považuje za nevinného dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.

Podľa Čl. 12 ods. 1 Ústavy SR zákon číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov Ľudia sú

slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa Čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a osobného života.

Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy SR (politické práva) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

PodľaČl.50ods.1,ods.2ÚstavySRlensúdrozhodujeovineaotrestezatrestnéčiny.Každýprotikomu

sa vedie trestné konanie považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odcudzujúcim
rozsudkom jeho vinu.

Podľa zákonného ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

Podľa zákonného ustanovenia § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa zákonného ustanovenia § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami
alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Subjektom ochrany je každá fyzická osoba bez ohľadu na svoj vek, či zdravie a bez ohľadu na to,

či je spôsobilý na právne úkony alebo nie (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, či
dobrej povesti zahŕňa aj právo na ich ochranu. Povinným subjektom, proti ktorému smeruje tento právny
prostriedok je vždy subjekt, ktorý nerešpektoval osobnosť fyzickej osoby a protiprávne zasiahol do právspätých s osobnosťou človeka a jej rozvojom alebo ich ohrozil. Týmto povinným subjektom môže byť
fyzická osoba, ale aj právnická osoba.

Podmienkou vzniku občianskoprávnej sankcie podľa § 13 OZ je treba rozlišovať medzi
občianskoprávnymi sankciami: za nemajetkovú ujmu a za majetkovú ujmu. Musia byť splnené tieto
hmotnoprávne podmienky: existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu,
neoprávnenosť - protiprávnosť tohto zásahu, existencia príčinnej súvislosti medzi existenciou zásahu a
neoprávnenosťou tohto zásahu.

Základnou hmotnoprávnou podmienkou je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či už v ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote.
Neoprávneným zásahom, je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. právnym poriadkom. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej
osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočíva buď v porušení, či už len v ohrození

fyzickej osoby a zo vznikom nemajetkovej ujmy.

Podmienkou vzniku občianskoprávnej sankcie za majetkovú ujmu vzniknutú neoprávneným zásahom
do osobnosti fyzickej osoby sú protiprávny úkon, majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná
súvislosť sa ku vzniku občianskoprávnej zodpovednosti vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu alebo

nedbanlivosti. Zavinenie vo forme nedbanlivosti sa predpokladá. Subjektom občianskoprávnej sankcie
môžu byť: fyzické osoby, právnické osoby.

Právnym prostriedkom súdnej ochrany je i návrh, aby fyzickej osobe bolo priznané primerané
zadosťučinenie - satisfakcia. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon

ustanovuje dve kritéria: a) závažnosť vzniklej nemajetkovej ujmy, b) okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

Podľa názoru súdu občianska česť a ľudská dôstojnosť sú významnými hodnotami osobnosti každej
fyzickej osoby. Dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú - nezávisle na svojom postavení v

spoločnosti. Preto je treba všetky fyzické osoby chrániť pred ponižovaním ich dôstojnosti a voči všetkým
subjektom s rovným právnym postavením. Naproti tomu česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania a
ocenenia - k vážnosti konkrétnej fyzickej osoby.

Dobrá povesť je ďalšou hodnotou, ktorá je obvykle charakterizovaná ako vážnosť, ktorú určitá osoba

získala požíva v spoločnosti.

Česť a dôstojnosť sa stávajú jednou z najvážnejších hodnôt osobností fyzickej osoby. Konanie, ktoré
zasahuje do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, môže spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v kritike
- t.j. hodnotiacich úsudkoch.

Právo zabezpečuje ochranu týchto hodnôt osobnosti fyzickej osoby len proti takému konaniu, ktoré je
objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby tým, že ohrozuje jej vážnosť
uinýchfyzickýchosôbatýmijejpostavenieiuplatnenievspoločnosti.Vkaždomrozhodnutíjevždytreba
celkom konkrétne uviesť - porušenie jednotlivej hodnoty osobnosti fyzickej osoby tvoriacej jej celistvosť

vo fyzickej a morálnej jednote v konkrétnom danom prípade. Ochrana sa poskytuje len proti takému
konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektívneho práva tým, že znižuje
ľudskú dôstojnosť. K porušeniu práva môže dôjsť slovom ako i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej
povahy. K porušeniu práva dochádza skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ktoré môžu objektívne
spôsobiť ujmu určitého subjektu. Úmysel je nerozhodný. O tom, či určité tvrdenie je difamujúce je treba

posúdiť nielen, podľa použitých výrazov a formulácii, ale aj podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Ohľadne článku v časopise je treba
prihliadnuť nielen k jeho doslovnému zneniu, ale i umiestnenie nadpisu, grafickej úpravy a pod.

Existuje kritika vecná a nevecná. Aby kritika bola prípustná, musí byť primeraná formou nevykračujúca

z medzí nutných k dosaženiu sledovaného a súčasne spoločensky uznávaného účelu a cieľa. Kritika
musí byť primeraná čo do obsahu a formy. Je treba dodržiavať princíp spoločenskej adekvátnosti.V rámci ochrany osobnosti sa chráni najmä právo na ľudskú dôstojnosť. Občianskoprávna ochrana
sa poskytuje len v prípade závažnejšieho porušenia vo sfére občianskoprávnych práv a povinností,
ktoré predstavuje zásah do osobnosti fyzickej osoby. Výpočet jednotlivo zákonom chránených zložiek

osobnosti sa uvádza príkladmo. Možno sem zaradiť aj právo na ochranu svojej podoby. Intímna sféra
osobnosti občana je vo svojej podstate chránená, preto aj pravdivé tvrdenia zasahujú neoprávnene
do tejto sféry. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah
sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná.

Zákonné ustanovenia § 13 OZ poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej
dôstojnosti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti fyzickej osoby, pričom tento zásah musí byť
objektívne spôsobilý takúto ujmu vyvolať alebo spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej
integrite fyzickej osoby znižujúcej jej dôstojnosť. Rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom,
treba vidieť v pravdivosti objektívnosti prejavu a cieli, ktorý sa ním sleduje. Nemožno priznať právo

na ochranu osobnosti, ak niekto konal protispoločensky a ak teda prejav o takejto skutočnosti je
kritikou protispoločenského konania zásahom protispoločenským nešvárom. Neoprávneným zásahom
je zásadne každé nepravdivé tvrdenie. U neoprávnených zásahov urobených tlačou treba rozlišovať
prípady, keď autorom správy, článku - je tretia osoba alebo keď ide o pracovníka vydavateľstva
(pracovník vydavateľstva). Ak je však pisateľom článku pracovník organizácie je zásah spôsobený

organizáciu, pokiaľ je doložené, že pracovník konal v rámci plnenia úloh organizácie.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí byť preukázané, že sú tu okolnosti, preukazujúce,
že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ, a to najmä z hľadiska intenzity,
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na postavenie

navrhovateľa v rodine a spoločnosti. Táto výška sa určí úhrne a jednorázovo. Súd vždy podľa voľného
sudcovského uváženia prihliadne na všetky detaily a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
došlo.

Podľa článku 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 50 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za
trestné činy. Každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Pri výsluchu účastníka konania platí v plnom rozsahu zásada bezprostrednosti a ústnosti. Výsluch
sa vykonáva vždy ústne a bez zastupovania. Samozrejme, v prípadoch, keď by príslušný súd mohol
vykonať výsluch účastníka len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelným nákladmi, alebo ktorý v jeho
obvode nemožno urobiť. Urobí na dožiadanie iný súd. Skutočnosť, že účastník konania odmietol urobiť

výpoveď pred súdom, aj keď mal takúto povinnosť, súd môže zohľadniť pri hodnotení dôkazov. Okolnosť,
že súd nevykonal dôkaz výsluchom účastníka, nie je sama o sebe porušením zásady bezprostrednosti
a ústnosti, teda nejde o vadu konania podľa § 205 OZ.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané tieto skutočnosti:

a) Čo sa týka identikitu navrhovateľa v horeuvedenom článku súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že
bola zverejnená len silueta a nie priamo tvár navrhovateľa. Nebolo preukázané, že identikit zobrazuje
navrhovateľa.

b) Čo sa týka zverejnenia mena a priezviska navrhovateľa - tak ako je to uvedené v článku, v ktorom
je napísané X." išlo o aktuálnu presnú kauzu. Súd tu mal za preukázané, že v roku 2001, keď bol
publikovaný článok v obci I. bývali dve fyzické osoby s menom a priezviskom X. a to otec navrhovateľa
X. a navrhovateľ.

c) Časopis, v ktorom bol publikovaný horeuvedený článok je spravodajským časopisom, ktorého úloha
je sprostredkovať informácie nielen o politickom dianí na Slovensku a na celom svete, ale aj o veciach
verejného záujmu. Časopis má nepochybné právo písať a informovať verejnosť aj o takýchto veciach.
Verejnosť má právo, aby bola informovaná o spáchaní závažných trestných činov, teda článok sa týkalpredmetu verejného záujmu. Právo chrániť aj právo novinárov oznámiť informácie a otázky verejného
záujmu, pokiaľ sa vyjadrujú v dobrej miere, pokiaľ poskytujú vieryhodné informácie a tiež presné
informácie pri dodržaní novinárskej etiky.

Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri
hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných
ustanovení.

Horeuvedené skutočnosti súd mal za preukázané vypočutím navrhovateľa, vypočutím svedkov a
prečítaním obsahu pripojených listín.

d) Súd ďalej mal za preukázané len tie skutočnosti, ktoré sú opísané vo výrokovej časti trestných
rozsudkov Krajského súdu v Nitre. Ostatné skutočnosti tvrdené v článku súd nemal za preukázané. Tieto
skutočnosti súd mal za preukázané vypočutím navrhovateľa, svedkov a obsahom prečítaných listín.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách
ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady tejto ujmy. Je to právny nástroj -
inštitút práva, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby - teda
aj navrhovateľa. Navrhovateľ je fyzickou osobou. Pre prípad, ak v dôsledku obzvlášť závažného

neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby dôjde k vzniku nemajetkovej ujmy v oblasti
občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcia peňazí, ktoré v prípade vzniku majetkovej ujmy majú
reparačnú funkciu. V tejto veci bolo porušené právo navrhovateľa - prezumcia neviny. Bolo preukázané,
že v článku navrhovateľ ako fyzická osoba bola označená slovami X.. zo I.. Berúc do úvahy túto
skutočnosť ako aj to, že v čase publikovania článku v roku 2001 v obci I. boli 2 fyzické osoby: X..st.

a X.. - podľa názoru súdu v tejto obci I. všetky osoby bývajúce v tejto obci identifikovali, že ide o
navrhovateľa. Obsah tejto skutočnosti mal súd za preukázaný listinou obce I., v ktorej je uvedené, že v
roku 2001 v tejto obci bývali dve fyzické osoby s menom a priezviskom X. E. - a to otec navrhovateľa X.
E. a navrhovateľ. Pri určení peňažnej satisfakcie treba prihliadnuť na zadosťučinenie, ktoré poškodený
dostal.Doposiaľnavrhovateľžiadnezadosťučinenienedostal.Určenievýškynáhradynemajetkovejujmy

je predmetom voľnej úvahy súdu a preto súd v tejto veci musel vychádzať z úplného skutkového stavu
a v tomto rámci sa opieral o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Súd tu mal za preukázané a za
dokázané horeuvedené skutočnosti, boli preukázané - len tie skutočnosti, ktoré sú obsahom výroku
Krajského súdu v Nitre v horeuvedenom trestnom konaní. Ostatné skutočnosti popísané v spornom
článkusanezakladajúnapravde.Lenzadodržaniahoreuvedenýchpredpokladovmožnovytvoriťzáruky,

žeurčenímvýškypriznanéhofinančnéhozadosťučineniadôjdekzákonompožadovanémuprimeranému
zmierneniu vzniknutej závažnej ujmy. Súd tu jednoznačne konštatuje a je toho názoru, že došlo k
zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby - tak ako je horeopísané a to zníženie v značnej
miere ako nemajetková ujma, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby a ktorú táto fyzická
osoba t.j. navrhovateľ vzhľadom na povahu, intenzitu pociťovala a prežívala ako závažnú. Podmienkou

priznania náhrady v peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia v tejto veci sa javí
ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v
značnej miere. Toto súd posúdil voľnou úvahou a vychádzal z jednotlivých okolností, ako aj z povahy
celej tejto veci. Toto by každá fyzická osoba považovala ako závažné, ktorá by sa nachádzala na mieste
a v postavení navrhovateľa ako fyzickej osoby. Čo sa týka následnej reakcie, ktorý zásah vyvolal v

rodinnom, pracovnom činnom prostredí fyzickej osoby, podľa názoru súdu neprichádza do úvahy, lebo v
tom čase navrhovateľ bol vo výkone väzby. Ide teda o závažnú vzniknutú ujmu, aj keď bolo preukázané,
že skutky, ktoré sú opísané v trestných rozsudkoch boli právoplatnými rozsudkami trestných rozsudkov
navrhovateľovi za dokázané. Majetkové pomery tak navrhovateľa ako aj odporcu nie sú rozhodujúcim
hľadiskom pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Pri určení výšky súd prihliadol aj na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd tu znovu poukazuje na výsledky horeuvedeného trestného
konania. Súd bral do úvahy to, že navrhovateľ bol identifikovaný v obci I., ktorá obec má viac ako
tisíc obyvateľov (rok 2001). Zásah bol realizovaný v časopise, ktorý vychádza v značnom náklade,
patrí medzi najčítanejšie a celý článok bol publikovaný na stranách - tak ako je to uvedené. Súdu sa
nepodarilo zistiť, či navrhovateľ v tom čase bol čitateľom toho časopisu. Súd vychádzal zo sudcovskej

úvahy a z princípu spravodlivosti. Bral do úvahy aj to, aby nebol nezneužívaný inštitút občianskeho
práva na neprípustné obohacovanie sa. Súd vychádzal z toho, že morálne zadosťučinenie sa javí v
tejto veci nepostačujúce, neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa ako fyzickej
osoby, ale aj vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pri určení výšky primeraného zadosťučineniasúd vychádzal: a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, b) okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti došlo. Bral do úvahy, aj to, že novinár má povinnosť prinášať informácie a osoba
má právo ochrany. Navrhovateľ je fyzická súkromná osoba. Bral do úvahy, že išlo o spravodajstvo

prebiehajúcej trestnej veci, kde rozhodujúcim kritériom je ústavný princíp prezumcie neviny, ktorý sa
premieta do celého trestného konania. Tento princíp znamená, že príslušné právne predpisy (ústava,
medzinárodné dohody) hľadia na osobu, voči ktorej sa vedie trestné konanie, ako na nevinnú osobu
až do tej doby, pokiaľ sa právoplatným odcudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina. Súd tu
poukazuje na deň právoplatnosti horeuvedených rozsudkov. Ako s nevinnou osobou preto musia všetci

pri uverejňovaní akýchkoľvek správ vychádzať z toho, že ide o nevinnú osobu. S takouto osobou sa
nesmie konať ako s páchateľom. Okrem toho uverejnenie správy o navrhovateľovi v časopise vyznieva,
ako keby dopredu bolo rozhodnuté, že ide o páchateľa trestných činov. Vina je vec hodnotenia, ktorá
prináleží výlučne len súdu. Teda je možné uzavrieť, že o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi
určitého trestného činu je prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odcudzujúcom rozsudku
súdu. Súd tu pripomína, že ujma nie je nikde informovaná. Súd nevedel posúdiť, či časopis, ktorom

bol publikovaný článok je mienkotvorným časopisom. Každý má právo na občiansku česť a ľudskú
dôstojnosť. Česť je hodnotou, ktorá svojou povahou je blízka telesnej integrite. Súdu sa nepodarilo zistiť,
že identikit, ktorý bol publikovaný v článku zobrazuje navrhovateľa alebo nezobrazuje navrhovateľa.
Súd bral do úvahy skutkové tvrdenia publikované v článku. Dôstojnosť je jedna z najzávažnejších
hodnôt osobnosti fyzickej osoby. Dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú - rovnú nezávisle na

svojom postavení v spoločnosti. Článkom došlo k zásahu do dôstojnosti navrhovateľa. Teda konaním,
ktoré je objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu a tým ohroziť vážnosť u iných fyzických osôb
súd vychádzal nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z Dohody o ochrane ľudských práv a
základných slobôd č. 209/1992 a z horeuvedených právnych predpisov. Podľa Článku 1 ľudia sú si
rovní a slobodní v dôstojnosti a v právach, podľa Článku 10 každý má právo, aby bola zachovaná jeho

ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno, každý má ďalej právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ako aj právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Teda súd tu bral do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 03.09.1953 č.

209/1992 Zb.. Podľa Článku 6.2 každý, kto je obvinený z trestného činu sa považuje za nevinného,
dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Podľa názoru súdu došlo k stretu základného
politického práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti, teda základných práv,
ktoré stoja na rovnakej úrovni. Súd teda s prihliadnutím na okolnosti každého z nich starostlivo uvážil,
či jednému právu nebola neodôvodnene daná prednosť pred druhým. Z tohto dôvodu súd na základe

hore zistených skutočností posúdil, či predmetný výrok - článok je primeraný konkrétnej situácií a či
nedosahuje takú intenzitu, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti. Žiadne základné právo nemá
absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácii prevážiť nad iným. Ide teda o
stret slobody prejavu (Článok 26 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR) a ochrany dobrej povesti (Článok 19 ods. 1
Ústavy SR), pri ktorom ústava neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto základného práva, hoci

v určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale len za predpokladu, že je vyslovená v
dobrejvierebezsnahypoškodiťosobu,naktorúsatentoprejavvzťahuje.Súdjetohonázoru,žeodporca
publikovaním článku nemal snahu poškodiť navrhovateľa ako fyzickú osobu. Súd rešpektoval to, že tlač
je určená na informovanie najširšej verejnosti, ale bral do úvahy aj tvrdenia publikované v článku ako
aj práva navrhovateľa. Súd tu ale zistil, a mal za preukázané, že boli prekročené zákonom ustanovené

medze. Súd bral do úvahy aj to, že odporca vo svojom článku použil relatívne ostrejší výraz - Beštia.
Bral do úvahy obsah tohto článku, že článok opisoval konanie navrhovateľa ako fyzickej osoby. Ďalej,
kde bol tento článok uverejnený. Vo všeobecnosti platí, čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým
vyššia je ochrana osobnosti. Časopis má celoslovenskú pôsobnosť a vysoký náklad. Bral do úvahy to,
že informácie boli publikované tak fakty ako aj hodnotiace úsudky. Súdna prax pripúšťa možnosť použiť

v rámci kritiky aj relatívne ostrejšie výrazy, k čomu došlo v nadpise tohto článku. Verejnosť má právo na
informácie. Bral do úvahy aj to, že novinár má právo dopustiť sa určitého zjednodušenia, či nepresnosti,
avšak za súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo
existujúcim skutočnostiam. Autorka - pôvodkyňa článku súdu neuviedla zdroj svojich informácií. Bral do
úvahy aj to, že časopis v ktorom bol publikovaný článok je celoštátnym slovenským časopisom. Teda bral

do úvahy, že § 11 OZ poskytuje občianskoprávnu ochranu proti konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé
privodiť ujmu na osobnosti. Súd bral do úvahy aj celkový dojem článku a zo slov a viet, tak ako boli
formulované. Bral do úvahy umiestnenie článku a jeho nadpis.Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života
osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma.
Funkcia práva na súkromie, je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej

by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k rodinnému životu, pričom
toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia.
Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby, jej rodinných vzťahov voči iným osobám. Tak fyzickým ako
aj právnickým, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy do
týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do rodinného

súkromia. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca
dosahujúurčitúintenzituavykazujúurčitéďalšiecharakteristiky,môžetakoutodeštrukciouvzťahovdôjsť
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti
za podmienky, že konania pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu
do osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej
osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovou ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození

osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym prostriedkom
ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o
ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa navrhovateľ domáha v prejdenávanej
veci môže súd podľa zákonného ustanovenia § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia

nezdalapostačujúca,najmä,akbolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojejvážnosť
v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení vymenované len demonštratívne.
Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude
splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach - existencia závažnej

ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba s ohľadom na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
I keď samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým sa poskytuje

ochrana podľa zákonného ustanovenia § 11 OZ (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť, súkromie
a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená, že
by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobené protiprávnym
zásahom do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom
kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu
maximálnu ani minimálnu hranicu zadosťučinenia v peniazoch neustanovuje. Zákonné ustanovenia §
13 ods. 1 OZ ustanovuje len to, že toto zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvomi v zákone
taxatívne ustanovenými kritériami (§ 13 ods. 3 OZ - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo) a z týchto kritérií musí pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritériá nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať
na zreteľ. Tu súd poukazuje na to, že v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou v závažnosti ujmy spôsobenej
fyzickej osobe na chránených právach.

V tejto veci súd poukazuje na to, čo je obsahom výrokových častí horeuvedených trestných rozsudkov
Krajského súdu v Nitre.

Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa

určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno označiť priamo alebo
nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých
charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu, alebo sociálnu identitu. Podľa § 8 ods. 3 toho istého zákona spracovanie osobných údajov o
porušeníustanovenípredpisovtrestnéhopráva,priestupkovéhoprávaaleboobčianskehopráva,akoajo

výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný
zákon. Podľa § 8a Trestného poriadku platného a účinného v čase uverejnenia sporného článku, orgány
činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním informácii oznamovacím
prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali obsah skutočností dôležitých na posúdenie veci,nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s
trestnou činnosťou, a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným odcudzujúcim rozsudkom nie je
vina vyslovená, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie hľadieť, akoby bol vinný (§ 2

ods. 2).

Problematikou ľudských práv tomto smere upravuje prvý zákon štátu Ústava Slovenskej republiky č.
460/1992 v platnom znení Článku 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. V Čl. 23 ustanovuje, že sloboda prejavu

a právo na informácie sú zaručené. V Čl. 7 ods. 5 zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi. Slovenská republika je v zmysle uvedeného viazaná mnohostrannou medzinárodnou zmluvou
zo dňa 04.11.1950 - Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších

protokolov (ďalej len Dohovor ), inak vo výňatku publikovanom ako Oznámenie FMZV č. 209/1992. Zb.,
ku ktorému pristúpila ČSFR dňa 21.02.1991.

Podľa Článku 10 ods. 1 tohto Dohovoru: Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu
zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a

bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa Článku 10 ods. 2 uvedeného Dohovoru: Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj
zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon

a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti
alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,
ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

V tejto veci došlo k stretu dvoch základných ľudských práv a to základného politického práva na slobodu
prejavu a práva na informácie a ich šírenie a právom na ochranu osobnosti, teda dvoch základných práv,
ktoré stoja na rovnakej úrovni (uznesenie ÚS 67/06).

Sloboda prejavu tvorí jeden zo základných prvkov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných

podmienok pre jej rozvoj a uplatnenie každého jednotlivca. Pritom nejde len o informácie alebo
myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež na také,
ktoré urážajú, šokujú alebo zjatrujú. Článok 10 chráni nielen podstatu vyjadrených ideí a informácií,
ale aj ich formu, v ktorej sú sprostredkované. Táto sloboda podlieha len výnimkám zakotveným v Čl.
10 ods. 2 Dohovoru, ktoré však musia byť striktne formulované. Podľa tohto článku existuje len malý

priestor na obmedzenie diskusie o otázkach verejného záujmu politických prejavov. Vo všeobecnosti
sloboda prejavu musí byť posudzovaná vo svetle veci ako celku, vrátane obsahu dotknutého vyhlásenia
a kontextu, v ktorom bolo toto vyhlásenie urobené, a tiež vrátane konkrétnych okolností, ktorých sa vec
týka.
Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy je

existencia neoprávnenému zásahu, vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 OZ a príčinná
súvislosť medzi vzniknutou ujmou a neoprávneným zásahom objektívne. Uvedené predpoklady musia
byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa
dotýkajú mravnej integrity osobnosti fyzickej osoby tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť
z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom

nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity osobnosti občana;
ustanovenie § 11 a nasl. OZ chránia totiž občana proti rozširovaniu nepravdivých alebo znižujúcich
tvrdení. Nie každý neoprávnený zásah do práva na ochranu občianskej cti však bude objektívne
spôsobilýrušiťaleboohroziťprávachránenéustanovením§11OZ.Záležínajmänaprostredí,vktoromk
zásahu došlo, na subjekte zásahu, na objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ išlo o skutkové tvrdenia na

intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol urobený. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa však nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. K takémuto záveru môže súd dôjsť len po zistení
všetkých okolností prípadu.Forma ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia
a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy. Z neoprávnených zásahov do práva

na ochranu osobnosti človeka sú vzhľadom k svojej publicite zvlášť nebezpečné zásahy, ku ktorým
dochádza prostredníctvom tlače. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom,
pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti, objektívnosti
a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná, len ak vytýkané prejavy
sú zásadne nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Nemožno priznať právo na ochranu osobe, ktorá

konala protispoločensky a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom proti
spoločenským neduhom. Súd vo svojej aplikačnej praxi musí rozlišovať medzi skutkovými vyhláseniami
a hodnotiacimi výrokmi. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich výrokov
nepodlieha dokazovaniu. Hodnotiaci úsudok nemožno síce dokazovať, ale je nutné skúmať, či sa
zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných
práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, či nebolo primárnym cieľom kritiky hanobenie určitej

osoby. Za určitých okolností však aj hodnotiaci výrok, ktorý je bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho
podporu, môže byť prehnaný. Za pravdivé opísanie skutkového deja nemožno považovať jeho opísanie
spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie
neúplného skutkového deja má potom za následok, že tento skutkový dej nebol opísaný pravdivo a teda
nie je pravdou. Ak potom na základe nepravdivého opisu skutkových okolností pisateľ článku vyjadril

svoj hodnotiaci úsudok o skutočnostiach, ktorými môže zasiahnuť do práv chránených v ustanovení §
11 a nasl. OZ, ide o úsudok, ktorý neumožňuje čitateľovi urobiť si vlastný úsudok o veci, vychádzajúci
z pravdivých skutočností a môže mať preto za následok aj skreslenie hodnotiaceho úsudku čitateľom
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 61/2000).

Za oprávnený zásah do osobnosti občana chránený všeobecným osobnostným právom je možné
považovať len taký zásah, ku ktorému došlo v rámci výkonu práva kritiky za predpokladu, že ide
o kritiku právom prípustnú alebo oprávnenú. Právom prípustná - oprávnená kritika predpokladá, že
pri nej nie sú prekročené hranice vecnej a konkrétnej kritiky, že je primeraná čo do obsahu a formy
a nevybočuje z hraníc nutných na dosiahnutie svojho účelu. Kritika pritom musí vychádzať vždy z

pravdivých skutočností. Za prípustné je možné považovať len také hodnotenie, ktoré je konkrétne a má
oporu v správaní sa kritizovaného. Kritika musí byť, aby bola prípustná, primeraná obsahom a formou.
Treba zároveň uviesť, že v rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu možno pripustiť
určitúmieruzveličovania,ironizovania,čipoužitiarelatívneostrejšíchvýrazov,ktorébymohlibyťzainých
okolností považované za urážlivé. Ak však takého zveličovanie či ironizovanie určitých javov nemožno

zo skutkových okolností uvedených v článku vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie,
ktoré nemá základ v skutkovom deji.

Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú
ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo v ohrození osobnosti človeka zaťažuje dotknutú fyzickú osobu.

Naproti tomu na pôvodcovi takto charakterizovaného zásahu je, aby preukázal (v tomto smere spočíva
na ňom dôkazné bremeno), že k zásahu došlo v súlade s právom a že existovala niektorá z okolností,
ktorá podľa právneho poriadku vylučuje neoprávnenosť zásahu. Teda dotknutou fyzickou osobou je
navrhovateľ. Pôvodcom tohto zásahu je odporca.

Predmetom danej právnej veci je žaloba o ochranu osobnosti s nemajetkovou ujmou v zmysle § 11 a §
13 ods. 1 až ods. 3 OZ. Žalobca žaloval vydavateľa týždenníka Plus 7 dní o náhradu nemajetkovej ujmy
ustálenej so súhlasom súdu na konečnú sumu päť miliónov slovenských korún.

Navrhovateľ žaluje odporcu o ochranu nemajetkovej ujmy, ktorú nemajetkovú ujmu vyčíslil navrhovateľ

vo výške (v tom čase) 5.000.000,- Sk t.j. 5.000.000 / 30,1260 = 165.970,- eur. Súd je toho názoru, že
odporca sporným článkom zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu /občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti/ porušením zásady prezumpcie neviny a osobnostných práv, tým, že sporný publikovaný
článok obsahoval uvedenie skutkových tvrdení a tiež kritiku ako hodnotiaci úsudok, bez ohľadu na to,
že ešte nebolo rozhodnuté právoplatne o vine žalobcu, keď o nej bolo rozhodnuté neskôr citovanými

rozsudkami súdu. Súd je toho názoru, že každý proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za
nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu /§ 2 ods.4 Trestného
priadku účinného v roku 2001/ a tým, že v mesiaci september 2001 žalobca ešte nebol uznaný vinným
za skutky, ktorých sa dopustil v Z., v V., v F.. Skutkové tvrdenia o protispoločenskej činnosti navrhovateľanebolizväčšejčastipravdivé,pravdivébololento,čobolopreukázanécitovanýmitrestnýmirozsudkami,
berúc do úvahy použité výrazy, formulácie, ako aj celkový dojem, ktorý článok vyvolal. Ide z väčšej
časti o nepravdivé skutočnosti. K zásahu došlo odporcom v rámci neprimeraného hájenia chránených

záujmov, pričom článok nebral do úvahy princíp spoločenskej adekvátnosti, pričom nebolo rozhodujúcou
skutočnosťou, či navrhovateľ konal úmyselne alebo neúmyselne. Má za to, že išlo o zásah, ktorý
zákon nedovoľuje, ktorý bol v rozpore s objektívnym právom, išlo o zásah objektívne spôsobilý vyvolať
ujmu navrhovateľa. V danej právnej veci bolo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 OZ a bolo
potrebné priznať navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď konaním odporcu bola v značnej

miere znížená dôstojnosť navrhovateľa ako fyzickej osoby a vážnosť navrhovateľa v spoločnosti. Výšku
nemajetkovej ujmy určil voľnou úvahou, prihliadnuc na závažnosť nemajetkovej ujmy a na okolnosti, za
ktorých došlo k porušeniu práv navrhovateľa.

Súd sa zaoberal pravdivosťou resp. nepravdivosťou jednotlivých skutkových tvrdení jednotlivých
článkov. Riešil otázku porušenia prezumcie neviny sporným článkom. Súd overoval pravdivosť alebo

nepravdivosť publikovaných údajov v spornom článku. Súd preto vyhodnotil a odlíšil, ktoré veci sú
pravdivé, ktoré nie a ktoré sú neprípustnou kritikou. V zásade platí, že pravdivý údaj, či informácia
nezasahuje do práva osobnosti.

Neboli preukázané tieto skutočnosti:

a) že odporca napadol dozorcu vo výkone trestu - tieto skutočnosti sa nedali zistiť odpisom z registra
trestov,
b) z diagnózy G. je zrejmé, že matka navrhovateľa nezomrela na následky vypadnutia z okna,
c) navrhovateľ sa nesprával tak, ako je uvedené v článku
d) nepodarilo sa zistiť, že sa mal vyhrážať svojim svokrovcom, ktorých ani nemá.

e) pôvodkyňa článku autorka článku bola vypočutá. Tam publikované veci nezodpovedajú skutočnosti.

Súd tu pripomína, že hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora - pôvodca článku, ktorý v
danej skutočnosti zaujíma svoj určitý postoj. Súd v tomto smere vypočul horeuvedenú svedkyňu.
f) súd sa zaoberal aj identikitom navrhovateľa, ktorý bol publikovaný v kritickom článku. Navrhovateľ

tvrdí, že má za to, že ide o jeho podobizeň.
g) súd preveroval vypočutím svedkov, či publikovaný článok mal v obci I. takú publicitu, na základe
ktorej obyvatelia obce poznali navrhovateľa a či u nich článok vyvolal presvedčenie o vine navrhovateľa
za uvádzané skutky a či v obci bolo pred uverejnením článku známe, že navrhovateľ je vo väzbe pre
lúpežné prepadnutia a vraždy. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedka D.. P. I. starosta obce

I., ktorý od roku 1999 až doteraz pracuje ako starosta obce. Svedok vypovedal, že v roku 2001 mala
obec I. okolo 1300 obyvateľov, článok nikdy v živote nečítal. Nevedel odpovedať, či občania vedeli, že
navrhovateľ bol právoplatne odsúdený, či bol daný do väzby.

Svedok brat navrhovateľa J. vypovedal, že článok v časopise odporcu prečítal, bolo to asi v roku 2001.

Bol nahnevaný, že v tomto článku je svedok rozoberaný a matka. Matka zomrela na to, že mala problém
s vnútornosťami. Konkrétne tam rozoberali celú rodinu, čo sa týkalo aj svedka. Nahnevalo ho to, že
rozoberali celú rodinu, čo ľudia rozprávali. Volali ho beštia poď zaplať. Pýtali sa, či pomohol matku
vyhadzovať z okna a podobne, posmievali sa otcovi X. E.. Novinári ohľadne článku ho nekontaktovali.
Možno ho raz zastavili pred bránou, ale s nimi nekomunikoval. Dialo sa to hlavne v obci, ale stretol sa s

tým, aj v zamestnaní. Zásahy trvali 6 až 9 mesiacov. Predtým bol navrhovateľ odsúdený za iné trestné
činy. Svedok nevedel uviesť, akú povesť používal navrhovateľ v obci I.. Nevedel uviesť, čo obyvatelia
bližšie rozprávali, bolo toho veľa. Majetkové pomery navrhovateľa v roku 2001 - myslím, že sa nemal
zle. Na otázku, či mal veľa peňazí, nevedel odpovedať. Matka zomrela v roku 2000, v nemocnici I. niečo
pobabrali a doniesli ju v kritickom stave do Z., a tam jej nevedeli pomôcť ani stabilizovať. Niečo započul,

že mala vypadnúť z okna, ale či je to pravda, on si to nevedel predstaviť. Vzatie navrhovateľa do väzby
a odsúdenie za vraždy zmenilo jeho povesť v obci, k horšiemu. Pred vzatím do väzby navrhovateľ v obci
robil diskotéky. Robil pre deti z okolitých obcí a podobne. Viac akcií bolo dobročinných.

Ďalej svedok otec navrhovateľa X. E. vypovedal: jeho manželka sa volala I. E., zomrela v roku XXXX.

Nevedel odpovedať na akú diagnózu zomrela, bola v nemocnici v I. F., z ktorej chcela ujsť, asi áno, jemu
nepovedali pravdu, keď vyšla von a padla na hlavu. Nevedel ako to všetko prebiehalo. Volali mu na
pracovisko, že zomrela, lepšie povedané v I. F. vyskočila, viezli ju do Z. a v nemocnici zomrela. Článok si
prečítal. V roku 2001 mal navrhovateľ družku. Následkom článku sa zhoršil jeho vzťah s navrhovateľom,najmä v tom, že tam písali, že voľakto mojej manželke pomohol, lebo to padalo na nás všetkých. Po
celej dedine I. rozprávali, že sa to stalo v obci I., avšak v skutočnosti sa to stalo v I. F.. Čo mal kamarátov
každý rozprával, že jeho manželku zabili. Navrhovateľ má jedno dieťa a to A. E., ktorý v roku 2001

mal X alebo X roky. Bol normálne decko, mali s ním problémy v škôlke, chodili novinári, chlapca sa
vypytovali, dávali mu čokolády a podobne. Nevedel identifikovať novinárov, ani ich nepoznal a potom
zakázal v škôlke, aby sa novinári stretávali s A.. Koľkokrát išiel do krčmy, vždy bol vyzvaný, s tým, že
môj syn rozhadzuje päťtisíckorunáčky. Vnuk rozprával, že chodia novinári a vypytujú sa ho takéto veci.
Nevedel, či navrhovateľ v roku 2001 podnikal. Podľa mňa sa zaoberal diskotékami. Syn navrhovateľa

mal problémy, meno novinárky mu nič nehovorí, predtým sa táto novinárka s ním nekontaktovala. Po
prečítaní článku zaujal taký záver, že všetko si neoveria.

Náhrady nemajetkovej ujmy sa nemôže domáhať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný
čin vraždy, pretože páchateľ trestného činu v dôsledku jeho spáchania vážnosť a dôstojnosť stratil.
Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Podmienku úspešne uplatneného práva na

ochranu osobnosti v zmysle § 11, § 13 OZ je, že došlo k neoprávnenému zásahu a tiež, že tento
zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu chránených ustanoveniami § 11 OZ. Tieto podmienky
musia byť súčasne splnené. Súd je toho názoru, že došlo k neoprávnenému zásahu a tento zásah
bol objektívny, spôsobilý privodiť ujmu na právach navrhovateľa chránených ustanoveniami § 11 OZ.
Súd je toho názoru, že tieto podmienky boli splnené súčasne. Ide o nerešpektovanie prezumcie neviny,

ako aj publikovaním horeuvedených nepravdivých údajov. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem
horeuvedeného tiež žiada vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, ktorá predstavuje
zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom
a vznikom takejto nemajetkovej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu a ním spôsobenú
nemajetkovú ujmu na osobnosti iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá forma má podľa zákona

prednosť. Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa na ochranu osobnosti, do ktorého práva
sa malo zasiahnuť publikovaním horeuvedeného článku. Navrhovateľ požaduje poskytnutie finančnej
satisfakcie. Je pravda, že horeuvedené tvrdenia odporca vyslovil ešte predtým, ako bola dokázaná vina
navrhovateľa, čo jednoznačne súd mal za preukázané rozsudkami horeuvedeného trestného súdu -
teda Krajského súdu v Nitre a to 1T/1/2005 a 1T/2/2005, avšak je aj to, že keď bol článok publikovaný

v týždenníku odporcu, ešte nebol navrhovateľ právoplatne odsúdený za horeuvedené trestné činy. Inak
navrhovateľ tvrdí, že celý článok tak ako bol publikovaný je nepravdivý vrátane všetkých viet (č.l. 530).

Súd ďalej posudzoval primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy tak ako ju uplatňoval navrhovateľ
v tomto konaní (naposledy vo výške 5.000.000,- Sk). Uplatnenú náhradu považuje súd za absolútne

neprimeranú, aj keď navrhovateľ tvrdí, že má pocit, že neoprávneným zásahom bolo porušené právo
na jeho ochranu osobnosti. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho osobná
ujma bola spojená s osobitným citeľným znížením a sťažením jeho postavenia v prostredí, v ktorom sa
pohybuje a jej zmiernenie a vyváženie nemožno napraviť inak. Podľa názoru súdu žiadaná finančná
satisfakcia, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňoval by sama o sebe nijakým spôsobom údajný

neoprávnený zásah odporcu ani nemohla napraviť, okrem horeuvedeného. Súd tu poukazuje na
výsledky vykonaného dokazovania. Čo sa týka jeho podobizne ide o kresbu.

Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, súd vo veci aplikoval zákonné ustanovenie § 136 OSP.
Základ nároku navrhovateľ preukázal do základu, avšak výška nároku sa dá zistiť len s nepomernými

ťažkosťami, a preto ju súd určil podľa svojej úvahy, ide teda o skutkové posúdenie. Súd poukazuje
na horeuvedené skutočnosti. Základom úvahy podľa § 136 OSP je zistenie takých skutočností,
ktoré umožnia súdu založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí. Súd tu
poukazuje, že obsahom horeuvedeného článku bol navrhovateľ identifikovaný podľa názoru súdu len v
obci I., ktorá v roku 2001 mala počet obyvateľov 1300 fyzických osôb. Majetkové pomery odporcu nie

sú rozhodujúcim hľadiskom pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy a tvoria len jednu z okolností,
na ktorú súd prihliada. Súd bral do úvahy a prihliadol, že ide o relutárnu satisfakciu, ktorej cieľom je
zabezpečiť zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie nemajetkovej ujmy na osobnosti navrhovateľa ako
fyzickej osoby. Výšku tohto nároku v peniazoch možno určiť len veľmi ťažko. Súd preto vo veci uplatnil
postup podľa zákonného ustanovenia § 136 OSP a súd podľa tohto zákonného ustanovenia určil výšku

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa svojej úvahy. Posúdil všetky základné súvislosti tejto veci.

Súd mal teda za preukázané, že článok spôsobil rozvrátenia a zhoršenie vzťahu s otcom, bratom
ohováranie a urážanie v dedine a taktiež odmietanie syna navrhovateľa v kolektíve - tak ako bolohore preukázané. Neboli preukázané skutočnosti ohľadne smrti matky publikované v článku a ďalšie
skutočnosti. Uverejnený článok mal v obci takú publicitu, na základe ktorej jej obyvatelia poznali
navrhovateľa a článok u týchto obyvateľov vyvolal presvedčenie o vine žalobcu za opisované skutky.

Sporný článok označuje navrhovateľa menom X. a jeho priezvisko ". Tu súd poukazuje na to, že v roku
2001 v obci I. bývali dve fyzické osoby a to X. E. - otec navrhovateľa a navrhovateľ. Podľa názoru súdu
skutočnosti tvrdené v článku sú neprípustnou kritikou protispoločenských javov. Prípadne neoprávnene
hodnotiacimi úsudkami. Bolo preukázané len to, čo obsahuje výrok trestných rozsudkov Krajského súdu
v Nitre. Nebolo preukázané, že navrhovateľ napadol dozorcu vo výkone trestu. Okrem toho navrhovateľ

bol identifikovaný aj podľa syna a jeho veku, tiež veku navrhovateľa a bydliska. Teda došlo k porušeniu
práva na súkromie a ochranu osobných údajov.

Po vykonanom dokazovaní súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na základe toho zistil
materiálnu pravdu. Vykonané procesné dôkazy zhodnotil z hľadiska ich pravdivosti, rozhodol o tom,
ktoré skutočnosti sú v súlade so skutočným stavom veci a ktoré nie. Súd každý dôkaz hodnotil voľnou

úvahou. Dôkladne uvážil všetky osobitnosti tejto veci. Starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v tejto veci
najavo, ako aj na to, čo uviedli účastníci, či už vo forme svojich prednesov alebo výsluchov. Súd každý
dôkaz hodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu.

Horeuvedené skutočnosti súd mal za preukázané výpoveďami navrhovateľa, svedkov, obsahom

horeuvedeného článku, obsahom pripojených listín a obsahom výrokových častí trestných rozsudkov
Krajského súdu v Nitre.

Súd nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie. Nevypočul navrhnutého svedka D.. P. V., ktorý mal
vypovedať ohľadne zbrane, ktorá bola nájdená pri domových prehliadkach. Toto súd považoval v tejto

veci za nepodstatné. Nevykonal vypočutie manželov B., lebo ich výpoveď v tomto konaní považoval za
nehospodárnu. Súd by totiž nemohol vyhodnotiť pravdivosť ich svedeckých výpovedí ako výslednicu
pôsobenia celého radu faktorov a to tak objektívnych alebo subjektívnych. Súd by toto nedokázal citlivo
identifikovať a starostlivo uvážiť. Pre súd nie je dôležité, koľko navrhovateľ vedie konaní na ochranu
osobnosti.

Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V časti návrhu vyhovel a v časti návrh
zamietol. Čo sa týka ospravedlnenia, od roku 2001 uplynulo viacero rokov a preto toto ospravedlnenie
podľa názoru súdu neprichádza do úvahy. Takýto návrh podal navrhovateľ písomným podaním zo dňa
17.11.2010.

Súd teda jednoznačne dospel k záveru, že bolo porušené zákonné ustanovenie § 11 OZ a navrhovateľ
má preto právo na ochranu svojej osobnosti a to občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Bolo tiež
preukázané, že podobizeň tak ako bola publikovaná - z tejto podobizne nedá sa identifikovať, že ide
o podobizeň navrhovateľa. Okrem toho bola porušená zásada prezumcie neviny. Súd tu poukazuje

na horeuvedené preukázané a zistené skutočnosti. Pokiaľ odcudzujúce rozhodnutie ešte nenadobudlo
právoplatnosť nemožno o zadržanom, o tom, na koho bolo podané trestné oznámenie, o tom, kto bol
vzatý do väzby, u koho bolo začaté trestné stíhanie o obžalovanom, či o neprávoplatne odsúdenom
- hovoriť ako o páchateľovi trestného činu. Z tohto dôvodu je dovtedy takúto osobu označovať tak
ako to bolo uvedené v článku. V tomto štádiu sa treba zdržať akejkoľvek spravodajskej úvahy, ktorá

by sa dotýkala viny tejto osoby, lebo vina, či nevina je vecou hodnotenia, ktorá prináleží výlučne
súdu informovať verejnosť o určitej osobe ako o páchateľovi určitého trestného činu možno až po
právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku, t.j. až potom, ako horeuvedené trestné rozsudky krajského
súdu nadobudli právoplatnosť.

Súd zároveň poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav a vo výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Tu súd pripomína, že navrhovateľ počas
celého konania tvrdí, že všetky údaje uvedené v horecitovanom článku sú nepravdivé. Nezávislosť

rozhodovania sa má vykonávať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným
z týchto princípov je súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je
aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť(§ 132 a § 157 ods. 1 OSP). Pritom starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Súd preto vo svojej horeuvedenej argumentácii, ktorá je obsiahnutá
odôvodnením tohto rozhodnutia dbal tiež na celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby

premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli
pre širšiu verejnosť prijateľné, racionálne, ale tiež aj spravodlivé a presvedčivé. Súd preto súčasne
vychádzal z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1OSP). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi účastníkov súdneho konania, avšak z tou výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.
Súd je toho názoru, že tento rozsudok spĺňa všetky kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa
zákonného ustanovenia § 157 ods. 2 OSP tak z formálneho ako aj z obsahového hľadiska. Súd
preto v odôvodnení uviedol rozhodujúci stav primeraným spôsobom opísal priebeh celého konania,
stanoviská jednotlivých účastníkov prejednávanej veci, ich prednesy, výsledky vykonaného dokazovania
- tak ako je horeuvedené a súčasne citoval horeuvedené právne predpisy, ktoré aplikoval na túto vec

a z ktorých vyvodil svoj právny záver, ktorý primerane vysvetlil. Konkrétny obsah jednotlivých výpovedí
je zachytený v zápisniciach ako aj všetky dôkazy založené v spise. Súd tu podčiarkuje, že relevantné
zistenia, z nich súd uviedol v odôvodnení rozsudku. Povinnosťou účastníka konania je povinnosťou
súdu ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktoré z objektívneho hľadiska sú spôsobilé nepochybne
preukázaťnímprezentovanétvrdenia,vinomprípadesaúčastníkvystavujenebezpečenstvuneúspechu

v spore. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený právny stav aplikuje konkrétnu právnu normu, tak ako je horeuvedené. Súd tu pripomína,
že účastník konania nedisponuje právom, podľa ktorého by bol súd povinný zdôvodniť rozhodnutie
podľa jeho predstáv. Podľa zákonného ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia OSP, ďalej súd je viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, k
vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania.

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP súd ohľadne náhrady trov konania vyslovil, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Obaja účastníci mali v konaní rovnaký úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.