Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cpr/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215759
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115215759.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: B.. I. M.,

C.. XX.X.XXXX, S. D. X, XXX XX I. zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana
Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov 00 610 577, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOGA
a spol., s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice a Advokátskou kanceláriou Husovská s. r. o., so
sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania žalovanej strane nepriznáva.

III. Náhradu trov konania štátu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa po úprave žaloby podanej na tunajšom súde dňa 8.6.2015 domáhala voči žalovanému
určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2015 daná jej žalovaným z dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a jej pracovný pomer trvá naďalej, pričom svoj návrh
odôvodnila tým, že pokiaľ dôvodom na výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny bol jej
postup v prípade pacientky A. N., tak je presvedčená, že postupovala správne, poskytla jej potrebnú

zdravotnú starostlivosť a naopak samotná pacientka sa správala nezodpovedne, vedome odmietala
zdravotnústarostlivosťasamaohrozilasvojezdravie,tedasanedopustilažiadnehoporušeniapracovnej
disciplíny. Poukázala na to, že aj s ohľadom na stanovisko odborového združenia nie je možné jej
správanie kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože zvolila štandardný postup,
dokonca skôr nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tvrdila, že zo strany žalovaného sa voči nej
správali diskriminačne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože po tom, čo zistila, že je tehotná a oznámila
túto skutočnosť žalovanému ešte v novembri 2014, bol jej nariadený výkon pohotovostnej služby a v

mesiacidecembri2014bolazaradenádorozpisupohotovostnýchslužiebarovnakojejbolipohotovostné
služby nariadené aj v januári 2015 a to v rozpore s § 161 ods. 2 Zákonníka práce, čo je príčinou toho,
že od 5.2.2015 bola na rizikovom tehotenstve. Správanie žalovaného posúdila ako v rozpore s dobrými
mravmi aj preto, lebo sa domnieva, že sa stala pre žalovaného nepohodlnou, a preto došlo ku skončeniu
pracovného pomeru na základe vymysleného porušenia pracovnej disciplíny.
V priebehu konania svoje námietky voči výpovedi rozšírila aj o formálnu námietku neplatnosti výpovede
pre skutočnosť, že odborový orgán, ktorý mal pred daním výpovede prejednať jej výpoveď, tak

nepostupoval v zmysle Zákonníka práce, pretože výpoveď bola prejednaná 10.2.2015 a samotná
výpoveď je dátovaná až 18.2.2015. Výpoveď, ktorá bola daná 18.2.2015, teda podľa žalobkyne
neexistovala v čase, keď bol úmysel dať výpoveď prejednaný v odborom združení, ktorý túto vec
prejednalo 10.2.2015. Poukázala na to, že jej diskriminácia vyplýva aj z výpovedí dvoch svedkýň, ako ajz postupu primára oddelenia, ktorý vypovedal, že ju dával do služieb napriek tomu, že písomná dohoda
o tomto postupe uzavretá nebola, a napriek druhej atestácii nedostávala ani prácu zodpovedajúcu tejto
skutočnosti, ani jej nebola zmenená pracovná zmluva a upravený plat. Namietala aj tú skutočnosť, že

to bol žalovaný, ktorý jej znemožňoval poskytovať pacientom potrebnú lekársku starostlivosť, nakoľko
nezabezpečil funkčný CT prístroj. Namietala taktiež, že voči ostatným zamestnancom žalovaného
v prípade obdobných porušení pracovnej disciplíny závažného charakteru neboli vyvodené také
pracovnoprávne dôsledky, ako v jej prípade.

2. Žalovaný s návrhom od počiatku nesúhlasil a na svojich nesúhlasných stanoviskách zotrval v priebehu
celého konania z dôvodu, že žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu tým, že nevykonávala
svoju činnosť pohotovostnej lekárky dňa 27.12.2014 podľa pracovnej náplne a pracovného poriadku,
v dôsledku čoho odmietla ošetriť pacientku A. N.. Zdravotnú starostlivosť neposkytovala v súlade so
zákonom de lege artis, následkom čoho pacientku vystavila vážnemu ohrozeniu zdravia. Žalovaný
odmietol tvrdenie, že neumožnil žalobkyni ako lekárke vykonávať potrebnú zdravotnú starostlivosť v

súvislosti s nefunkčným CT prístrojom, keďže zabezpečil v každom ohľade náhradný CT prístroj a
ostatní lekári na oddelení postupovali v zmysle tohto pokynu. Poprel ako účelové taktiež diskriminačné
správanievočižalobkyni,ktorémalospočívaťvtom,žebolaprideľovanádoslužiebnapriektomu,žebola
tehotná a túto skutočnosť oznámila primárovi oddelenia. Rovnako odmietol aj v konaní neskôr tvrdené
skutočnosti žalobkyne o tom, že výpoveď nebola prejednaná odborovou organizáciou v zmysle zákona,

pretože bola prejednaná so všetkými troma odborovými organizáciami a v súlade so Zákonníkom práce.

3. Okresný súd rozsudkom zo dňa 21.4.2016 č.k. 19Cpr/13/2015-159 rozhodol tak, že žalobu zamietol,
náhradu trov konania žalovanému nepriznal a náhradu trov konania štátu nepriznal.

4. Na odvolanie žalobkyne uznesením zo dňa 15.3.2017 č.k. 11CoPr/3/2016-220 Krajský súd v Prešove
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie vrátil s nasledovným právnym
názorom vysloveným v bodoch 28.-31 nasledovne:
„Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nebolo účelné doplniť dokazovanie

odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa nedôsledne vyporiadal s navrhovanými dôkazmi tak, ako
sú uvedené v návrhu na začatie konania, najmä z toho pohľadu, že Zákonník práce v prípade
výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ustanovuje dva výpovedné dôvody, a to buď dôvod, pre ktorý
by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom alebo menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Aj v prípade, že zamestnanec preukázateľne sa dopustí konania,

pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, môže sa zamestnávateľ
rozhodnúť pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou, najčastejšie z dôvodu, že v prípade sporu
ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru musí zamestnávateľ preukázať závažné porušenie
pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom,
ktorý porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Zamestnanec môže pracovnú disciplínu

porušiť tým, že poruší aspoň jednu pracovnú povinnosť vyplývajúcu buď z pracovnej zmluvy, interných
predpisov zamestnávateľa, zo Zákonníka práce alebo z osobitného zákona vzťahujúceho sa na výkon
práce zamestnanca. Pre platnosť výpovede z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
sa vyžaduje, aby bol zamestnanec v predchádzajúcich šiestich mesiacoch upozornený na možnosť
výpovede zo strany zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec v priebehu šiestich mesiacov opätovne

poruší pracovnú disciplínu, t.j. zamestnanec aspoň dvakrát poruší pracovnú disciplínu menej závažným
spôsobom, je zamestnávateľ oprávnený s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Podmienku písomného upozornenia na možnosť výpovede možno
považovať za splnenú len vtedy, ak k upozorneniu došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. V
zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce sa pre platnosť výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny

vyžaduje, aby zamestnávateľ pred podaním výpovede oboznámil zamestnanca s dôvodom výpovede
a umožnil mu vyjadriť sa k nemu.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej
závažne, závažne alebo obzvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca,
na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh na dobu a situáciu,

v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a
intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa a na to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1252/2002). Práve na tieto okolnosti súd prvej inštancie navrhovanédôkazy nezameral a uvedené skutočnosti nezisťoval. Je to dôležité najmä z toho pohľadu, ako je
vyššie uvedené, či súd potom dospeje k záveru, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej
závažne, závažne alebo obzvlášť hrubým spôsobom. V tomto kontexte je potrebné zisťovať aj to,

či vzhľadom na to, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi v novembri 2014, že je v 2. mesiaci
gravidity, či tento naplnil podmienky ustanovenia § 164 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a či naozaj bola
pracovná pohotovosť s ňou v nasledujúcich mesiacoch dohodnutá. Žalobkyňa tvrdí, že sa tak nestalo,
žalovaný tvrdí, že k takejto dohode došlo, avšak z vykonaného dokazovania zatiaľ nemožno dospieť
k jednoznačnému záveru. Treba však upozorniť, že v spise sa nachádza rozpis služieb na mesiac

november 2014 a na mesiac január 2015, z textu ktorého vyplýva, že výkon pohotovostnej služby v
uvedenom rozsahu nariadil riaditeľ FNsP J. A. Reimana Prešov B.. U. Č. a výkon pohotovostnej služby
navrhol primár B.. Š. B.. Z textu tohto rozpisu nevyplýva, že by so žalobkyňou bola takáto dohoda
uzavretá. Je na žalovanom, aby takúto dohodu preukázal. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje na
rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.21Cdo/971/2000,podľaktoréhoobsahomporušeniapracovnej
disciplíny zamestnanca nie sú vedľa porušenia jeho povinnosti, ktoré mu stanovujú právne predpisy,

pracovný poriadok, pracovná zmluva alebo pokyn nadriadeného vedúceho zamestnanca rovnako tomu
zodpovedajúce povinnosti zamestnávateľa; porušenie právnych povinností zamestnávateľom môže mať
v závislosti na ich príčinnom vzťahu k vlastnému porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom význam
len z hľadiska hodnotenia jeho intenzity. V zmysle uvedenej právnej vety je treba skúmať aj to, či
zamestnávateľ porušil povinnosť uvedenú v § 164 Zákonníka práce, a či prípadné porušenie tejto

povinnosti nemá význam z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.
Je to dôležité preto, lebo ako je vyššie uvedené, podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce možno
pracovný pomer ukončiť výpoveďou, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ
mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny však možno dať zamestnancovi výpoveď, len ak bol

v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený
na možnosť výpovede. To znamená, ak by v tomto kontexte bolo zistené to, že intenzita porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou mala charakter menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, potom
síce bolo možné dať výpoveď žalobkyni, ale pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak
tu sa vyžaduje, aby bola v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny

písomne upozornená na možnosť výpovede.
V ďalšom postupe súd prvej inštancie na základe navrhovaných dôkazov musí prihliadať jednak
na osobu zamestnanca, jednak na funkciu, ktorú zastáva, potom na jeho doterajší postoj k plneniu
pracovných úloh na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia
zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky

porušeniapracovnejdisciplínyprezamestnávateľaanato,čisvojímkonanímspôsobilzamestnávateľovi
škodu. To všetko musí byť potom premietnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súčasne v zmysle
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/971/2000 je treba zistiť, či prípadné
porušenie povinnosti zamestnávateľom (uzatvoriť dohodu podľa § 164 Zákonníka práce) môže mať
dosah na mieru intenzity prípadného porušenia pracovnej disciplíny žalovanou. Toto zistenie má význam

z toho hľadiska, či zamestnávateľ mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce
preto, lebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer alebo ide o také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré treba charakterizovať ako menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny a v takomto prípade platí veta za bodkočiarkou tohto zákonného
ustanovenia“.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov B.. Š. B., B.. I. V., B.. W. O., B.. N. R., B..
X. U., B.. A. L., B.. B. M., W.T. S. M. N., A. N., Y.. O. A., B.. I. V., U.. O., B.. W. I., B.. K. Q., B.. X. J., X.
Š.Y., B.. O. O., oboznámením nasledovných listinných dôkazov:
a listinné dôkazy: potvrdenie o zamestnaní, pracovná zmluva zo dňa 8.12.2011, lekárske správy,

list Porušenie pracovnej disciplíny z 29.1.2015, Vyjadrenie k veci porušenia pracovnej disciplíny zo
dňa 5.2.2015 Vyjadrenie LOZ, potvrdenie gynekologickej ambulancie B.. T. M., rozpisy služieb na
neurologickom oddelení na mesiac november - december 2014, január- február 2015, výpoveď zo dňa
18.2.2015, pracovná náplň žalobkyne, záznam z ústneho podania, vyjadrenie ku žiadosti o prešetrenie
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vyjadrenie sa k ústnej žiadosti žalobkyne zo dňa

5.1.2015, vyjadrenie sestry W. S. zo dňa 29.1.2015, oznámenie o spôsobe vybavenia žiadosti zo dňa
30.1.2015, záznam Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 1.4.2015, pracovného poriadku žalovaného zo
dňa 2.10.2012, stanovisko k nariadeniu práce nadčas a pracovnej pohotovosti tehotnej zamestnankyne
Národného inšpektorátu práce zo dňa 2.3.2016, zápisnica schôdze Výboru a DR LOZ pri FNsP J.A.Reimana Prešov zo dňa 10.2.2015, prezenčná listina schôdze LOZ a DR zo dňa 10.2.2015, žiadosť
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou a stanovisko k žiadosti o prerokovanie
výpovede z pracovného pomeru z 11.2.2015, správa Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou,

žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, žiadosť o spoluprácu pri poskytovaní
CT vyšetrení zo dňa 18.1.2014, interný prehľad porúch na CT prístroji v roku 2014,2015,2016; rovnopis
servisného denníka, rozpis služieb ambulantnej knihy 27.12.2014, hlásenie o ústavnej pohotovostnej
službe lekára za december 2014, január 2015, február 2015, list Nemocnice Sv. Jakuba NO Bardejov zo
dňa 18.11.2014, usmernenie č. 10/2014, vitálna a urgentná indikácia lekára k rádiologickému vyšetreniu

a spôsobu vyhodnotenia termínu vyšetrenia, prijímacia správa zo dňa 21.12.2014, Záznam o poučení
a informovaný súhlas pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, Žiadanka o CT vyšetrenie z
21.12.2014, výsledok vyšetrenia zo dňa 21.12.2014, Vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 6.8.2017, čestné prehlásenie B.. X. S. zo dňa 6.12.2017, vyhlásenie a súhlas s
oboznámením zdravotného stavu A. N. zo dňa 20.11.2017, lekárske správy pacientky A. N.I., znalecký
posudok B.. B. O. 2/2018 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu lekárky v čase od 11.5.2009 do 30.11.2011 a následne
na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 08.12.2011, ktorou jej bola stanovená práca: lekár -
diagnostická a preventívno liečebná činnosť na plný pracovný úväzok na dobu neurčitú s tým, že
dohodnutý druh práce je špecifikovaný opisom pracovných činností v pracovnej náplni.

7. Podľa Čl. II bodov 1. a 2. zmluvy nazvanej Osobitné dojednania,
zamestnanec - žalobkyňa bola povinná podľa pokynov zamestnávateľa - žalovaného vykonávať prácu
osobne podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať
svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených, vydané v

súlade s právnymi predpismi a v rámci vymedzeného druhu práce., ako aj plniť všetky povinnosti
ustanovené zákonnom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, keďže práca lekára je
prácou vo verejnom záujme.

8. Podľa Pracovného poriadku žalovaného zo dňa 2.10.2012 článku 18. bod 18.1

Povinnosti zamestnancov pri vzniku a priebehu pracovného pomeru
· vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v stavenom pracovnom čase s dodržiavaním
pracovnej disciplíny,
· pracovať svedomito a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
· byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po jeho skončení,
· hospodáriť riadne a prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekovať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
· predložiť požadované doklady, potvrdenia a iné dokumenty,

· zúčastniť sa školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, o požiarnej ochrane a ochrane
osobných údajov a dodržiavať predpisy, týkajúce sa tejto problematiky,
· oboznámiť sa s kolektívnou zmluvou, organizačným poriadkom, pracovným poriadkom, predpismi o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalšími predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú
a riadi sa nimi,

· do práce prichádza podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, fyzicky a duševne pripravený
na riadny výkon práce,
· zamestnanci vo viaczmenných prevádzkach - dostaviť sa na pracovisko 10 minút pred začatím
pracovnej zmeny, aby prácu riadne prevzali a zoznámili sa s priebehom výkonu práce predchádzajúcej
zmeny, ako aj s prípadnými prevádzkovými opatreniami,

· pri striedaní zmien zotrvať na pracovisku do príchodu striedajúceho zamestnanca. Ak sa tento na
zmenunedostaví,zamestnanec,ktorémukončípracovnázmenaoznámitútoskutočnosťnadriadenému,
ktorý zabezpečí ďalšie opatrenia,
· odovzdať denník, prevádzkové výkazy, prípadne materiál, náradie, kľúče a pod.,
· zabezpečiť čistotu a poriadok na pracovisku,

· podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných látok, ktorú môže
nariadiť riaditeľ organizácie, priamy nadriadený, technik BOZP, zamestnanec kontroly a sťažností,
· prehlbovať si kvalifikáciu,· zabrániť prístupu k obsluhovanému zariadeniu neoprávnenej cudzej osobe alebo zamestnancov z
iného oddelenia,
· upozorniť na škody ohrozujúce zdravie, majetok organizácie, životné prostredie, a ak je nevyhnutný

zákrok, tento uskutočniť,
· hlásiť všetky okolnosti, ktoré vzbudzujú podozrenie z trestnej činnosti a porušenia pracovnej disciplíny,
· o poskytnutie pracovného voľna pre prekážku v práci na strane zamestnanca požiadať priameho
vedúceho zamestnanca. Ak prekážka v práci nie je zamestnancovi vopred známa, bez zbytočného
odkladu (ihneď) nahlásiť priamemu vedúcemu zamestnancovi svoju neprítomnosť v práci,

· začiatok a koniec pracovného času, ako aj každé prerušenie výkonu práce (prestávka na obed,
vyšetrenie alebo ošetrenie chorého člena rodiny, pedagogická činnosť na stredných školách a pod.)
zapísať do knihy dochádzky,
· ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, je povinný
oznámiť to bez meškania, najneskôr do 3 dní priamemu vedúcemu zamestnancovi a súčasne predložiť
list II.a, prípadne aj list II - potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, rovnako bez meškania oznámiť

a preukázať dokladom nárok na ošetrovné,
· podrobiť sa kontrole skriniek a šatníkov zamestnancov, ktorú môžu vykonávať priami nadriadení
zamestnancov, zamestnanci oddelenia kontroly a sťažnosti,
· vyžiadať si písomný súhlas na vykonávanie inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom
činnosti zamestnávateľa,

· neodkladne hlásiť personálno-mzdovému odboru zmeny osobných údajov, trvalého bydliska,
zdravotnej poisťovne, ďalej zmeny, ktoré sú rozhodujúce pre sociálne poistenie, daňové účely a pod.,
predložiť doklad o doplnení, zmene alebo nadobudnutí kvalifikácie,
· dodržiavať a zdokonaľovať kultúrnu a jazykovú úroveň, písomný prejav, vystupovanie a reprezentáciu
organizácie,

· na pracovnej ceste postupovať tak, aby účel cesty bol dosiahnutý čo najhospodárnejšie, dodržiavať
interné predpisy pri používaní služobných, ako aj súkromných motorových vozidiel pri pracovných
cestách,
· zastupovaný zamestnanec je povinný informovať svojho zástupcu o jeho právach a povinnostiach, o
stave plnenia úloh úseku, ktorý riadi a upozorniť ho na dôležité okolnosti a závažné povinnosti na ich

zabezpečenie. Pri zastupovaní na všetkých funkciách musí byť pred začatím vykonané preukázateľné
poučenie so zastupujúcim zamestnancom. Zástupca je povinný podať zastupovanému po skončení
zastupovania správu o stave plnenia úloh.

9. Podľa bodu 19.1. Pracovného poriadku, porušenie pracovnej disciplíny je zamestnancom zavinené

konanie alebo opomenutie, ktorým porušil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
všeobecne záväzné právne predpisy najmä Zákonník práce a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo
verejnom záujme v znení neskorších predpisov, interné predpisy FNsP, alebo nesplnil príkaz, nedodržal
zákaz, alebo pokyn nadriadeného.
Podľa bodu 19.1.1 Pracovného poriadku za menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny sa

považuje najmä:
· odmietnutie plnenia príkazu priameho nadriadeného, ktorý nie je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a internými predpismi organizácie,

· nevedenie zdravotnej dokumentácie podľa platných a účinných právnych predpisov,

· preukázateľné urážanie občana, resp. zamestnanca (podriadený, nadriadený, spolupracovník a pod.)
pri výkone práce, resp. na pracovisku,
· oneskorený nástup na pracovisko a predčasný odchod z práce,
· vopred nedohodnutý nástup na riadnu dovolenku,
·oneskorenéoznámenieneprítomnostivprácizdôvodudôležitýchosobnýchprekážokvprácipriamemu

nadriadenému,
· svojvoľné opustenie pracoviska počas pracovnej doby,
· fajčenie v priestoroch organizácie,
· preukázateľné neefektívne nakladanie so zverenými prostriedkami a majetkom zamestnávateľa;
nedodržiavanie zásad finančného hospodárenie v zmysle príslušných platných právnych predpisov;

spôsobenie škody na majetku zamestnávateľa do výšky 30 000,- Sk (995,82EUR),
· používanie spojovacích, telefónnych a iných zariadení organizácie k vybavovaniu súkromných
záležitostínedodržiavanie interných predpisov FNsP
Podľa bodu 19.1.2 za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä:
· prijímanie darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania

· neospravedlnená absencia, ktorej už predchádzalo písomné oznámenie o porušovaní pracovnej
disciplíny s možnosťou výpovede,
· požitie alkoholických nápojov, omamných látok a psychotropných látok na pracoviskách
zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nastúpenie pod ich vplyvom do práce.
· odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov a iných omamných

látok,
· preukázateľné fyzické napadnutie občana, resp. zamestnanca (nadriadený, podriadený,
spolupracovník) na území organizácie i mimo nej v súvislosti s výkonom práce,
· nájdené predmety v skrini, resp. v pracovnom stole zamestnanca, u ktorých je dokázané, že došlo k
ich odcudzeniu dotknutým zamestnancom,
· krádež a vynášanie predmetov alebo materiálu, na ktorý nebola vyhotovená priepustka materiálových

zásob z objektu organizácie bez ohľadu na ich finančnú hodnotu,
· zneužívanie právomoci súvisiacej s výkonom činnosti,
· nezachovanie hospodárskeho a služobného tajomstva, mlčanlivosti o prevádzkových pomeroch
konanie v rozpore so záujmami organizácie,
· podávanie informácií o personálnych a mzdových záležitostiach zamestnanca iným osobám,

organizáciám alebo inštitúciám bez potrebného vyžiadania alebo súhlasu dotknutého zamestnanca.
· fajčenie a používanie otvoreného ohňa na miestach a pracoviskách so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru alebo výbuchu uvedených v požiarnom štatúte,
· preukázateľné neefektívne nakladanie so zverenými prostriedkami a majetkom zamestnávateľa;
nedodržiavanie zásad finančného hospodárenie v zmysle príslušných platných právnych predpisov;

spôsobenie škody na majetku zamestnávateľa vo výške viac ako 30 000,- Sk (995,82EUR),
· neoprávnené používanie motorového vozidla organizácie určeného pre prepravu osôb a materiálu,
· preukázateľne dokázané zneužívanie právomoci vedúceho zamestnanca,
· nedodržiavanie predpisov bezpečnosti práce a požiarnej ochrany, predpisov OŽP, čistoty a poriadku,
· neospravedlnená neprítomnosť v práci,

· poskytnutie informácií o zdravotnom stave pacienta v rozpore so smernicou o ochrane osobných
údajov, Organizačným poriadkom FNsP a so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
· sprístupnenie zdravotnej dokumentácie pacienta v rozpore so smernicou o ochrane osobných údajov,
Organizačným poriadkom FNsP a so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
· poskytnutie informácií o zamestnancoch FNsP v rozpore so smernicou o ochrane osobných údajov,

Organizačným poriadkom FNsP a všeobecne záväznými právnymi predpismi,
· poskytnutie informácií o činnosti a prevádzke zdravotníckeho zariadenia v rozpore s Organizačným
poriadkom FNsP,
· poskytnutie informácií o zdravotnom stave pacienta, zamestnancoch FNsP, prevádzke a činnosti
zdravotníckeho zariadenia masovo komunikačným prostriedkom bez súhlasu riaditeľa FNsP,

· porušenie povinností zamestnanca dodržiavať zákaz ponúkať, propagovať a informovať o pohrebných
službách vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a jej areáloch vyplývajúci z § 4
ods. 2 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve alebo dodržiavať zákaz poskytovať pohrebným službám
akékoľvek ďalšie informácie o zomrelej osobe, ktoré by mohli viesť k identifikácii a kontaktovaniu jeho
príbuzných.

10. V októbri 2014 vykonala žalobkyňa II. stupňovú atestáciu v odbore neurológia.
Podľa lekárskeho potvrdenia B.. M. T. zo dňa 24.11.2014 bolo potvrdené, že žalobkyňa je v II. mesiaci
gravidity. Na tomto lístku je rukou dopísané Oslobodiť od nočných služieb a ďalší postup podľa
Zákonníka práce.

11. Podľa Lekárskej správy - nálezu zo dňa 20.12.2014 sa v ten deň, poslednú sobotu pred vianočnými
sviatkami, svedkyňa A. N. v sprievode otca svedka M. N. dostavila na základe predošlého vyšetrenia
v Lekárskej službe prvej pomoci do neurologicko-príjmovej a konziliárnej ambulancie žalovaného
počas ústavnej pohotovostnej služby s udávanými bolesťami hlavy, krčnej chrbtice a zvracaním.

Službukonajúca lekárka B.. B. I. po vyšetrení do nálezu v časti Liečba uviedla podanie infúzie a v časti
Odporúčanie uviedla: „s navrhovanou hospitalizáciou t.č. nesúhlasí, poučená, v prípade zhoršenia stavu
sa ihneď vráti, kontrola v pondelok prakt. lekárom, raj. neurologom, doplniť RTG chrbtice, 2 projekcie“.12. Podľa Lekárskej správy - nálezu zo dňa 21.12.2014 sa v ten deň opätovne táto pacientka dostavila
už priamo do ústavnej pohotovostnej služby do tejto ambulancie s intenzívnymi bolesťami v chrbtici.
Službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá pacientku vyšetrila a opätovne jej podala infúziu a v

časti nálezu Odporúčanie uviedla:
„ hospitalizácia na neurologickom oddelení v spáde ešte dnes - Bardejov, Svidník, doporučujem na
jednoznačné vylúčenie rekurencie meningoencefalitidy zopakovať LP. vzhľadom k tomu že podľa správy
z plzne prítomné aj isté množstvo krvi v likvore - CT angio na vylúčenie aneuryzmy IC ciev, MRI C
chrbtice“.

( Vysvetlenie pojmov: Počítačová tomografia (angl. Computed (axial) Tomography, skr.
CT) je rádiologická vyšetrovacia metóda,
ktorá pomocou röntgenového žiarenia umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti
medicíny , kde slúži na diagnostiku širokého spektra
poranení a chorôb . Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje,

sa nazýva počítačový tomograf .
Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (skr. MR alebo MRI - z anglického „magnetic resonance
imaging“) je moderná rádiologická metóda,
ktorá umožňuje diagnostikovať patologické zmeny v ľudskom organizme bez toho, aby bolo nutné

narušiť jeho integritu (operáciou či inou invazívnou metódou). Pacient je vložený do veľmi silného a
homogénnehomagnetickéhopoľa,dojehotela
je vyslaný krátky rádiofrekvenčný impulz a po jeho skončení sa sníma slabý signál, ktorý vytvára pacientovo telo, a ktorý sa
následne použije na rekonštrukciu samotného obrazu.)

13. Dňa 27.12.2014, prvú sobotu po vianočných sviatkoch, sa pacientka v sprievode matky a brata
opätovne dostavila vo večerných hodinách do neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancie
žalovaného, pričom opätovne službukonajúcou lekárkou bola žalobkyňa, ktorá vykonávala prácu so
zdravotnou sestrou svedkyňou W. S., druhým lekárom vykonávajúcim ústavnú pohotovostnú službu na

lôžkovom oddelení bol svedok B.. X. U..

14. Dňa 2.1.2015 bol na Oddelení kontroly a sťažností žalovaného urobený záznam z ústneho podania
Žiadosti o prešetrenie postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v ktorom vyjadril nespokojnosť

s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho dcére, A. N., C.. XX.XX.XXXX na oddelení
neurológie, v dňoch 20.-27.12.2014, pričom poukázal na neprimerané správanie žalobkyne, ktorá dňa
27.12.2014 ako službukonajúca lekárka neposkytla pacientke zdravotnú starostlivosť počas ústavnej
pohotovostnej služby.
Listom zo dňa 3.1.2015 primár Neurologického oddelenia žalovaného B.. Š. B. podal vyjadrenie

námestníkovi LPS pre nechirurgické odb. B.. B. M., M.., že „ pacientka A. N. bola neurologicky vyšetrená
v ÚPS v sobotu 20.12.2014 o 20.59 B.. B. I. pre bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice, zvracala.
Teploty nemala. 8.-12.12.2014 pacienta bola hospitalizovaná na Neurologickej klinike v Plzni pre bližšie
neurčenú vírusovú meningoencefalitídu. Neurologický nález bez menimngeálnych javov. Pacientka
nesúhlasila s navrhovanou hospitalizáciou a podpísala „Záznam o poučení a nesúhlase pacienta s

poskytnutím zdravotnej starostlivosti“.
V nedeľu 21.12.2014 o 18,04 pacientka znova vyšetrená v ÚPS pre pretrvávajúce ťažkosti B.. I. M., ktorá
odporúča hospitalizáciu na Neurologickom oddelení v spáde - Bardejov, Svidník ešte dnes(21.12.2014)
za účelom zobrazovacieho vyšetrenia mozgu (CT) a opakovanie vyšetrenia mozgovo-miechového moku
a vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie- MRI C chrbtice.

V sobotu 27.12.2014 v ambulantnej knihe Neurologickej pohotovostnej služby nie je záznam o
neurologickom vyšetrení pacientky A. N..
V uvedených dňoch 20.12.2014, 21.12.2014 a 27.12.2014 na pracovisku nebola dostupná CT
diagnostika a zastupujúcim pracoviskom pre nemocnicu bolo Rádiologické oddelenie v Bardejove“.

15. Listom zo dňa 5.1.2015 žalobkyňa sa k obsahu sťažnosti vyjadrila tak, že „pacientka,
bola hospitalizovaná od 08.12.2014-12.12.2014 na Neurologickej klinike v Plzni pre seróznu
meningoencefalitídu. Dňa 20.12.2014 bola odoslaná z LSPP na našu neurologickú ambulanciu
pohotovostnej služby pre bolesti hlavy, závrativý stav, zvracanie, kedy bola vyšetrená Q.. I.. Objektívneneurologicky bola pacientka pri vedomí, plne orientovaná, prítomná reziduálna lézia n. VI vpravo,
bez neurotopickej lateralizácie na končatinách a bez evidentných známok meningeálneho dráždenia.
Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia, s ktorou pacientka nesúhlasila. Dňa 21.12.2014 sa dostavila

pacientka na našu neurologickú ambulanciu pohotovostnej služby z miesta bydliska - okres Svidník,
pre bolesti v krčnej chrbtici. Pacientku som riadne vyšetrila na ambulancii, objektívne neurologicky
prítomné známky poruchy dynamiky krčnej chrbtice, reziduálna paréza n.VI vpravo, na končatinách
bez evidentnej lateralizácie. Pacientke bola navrhnutá hospitalizácia na Neurologickom oddelení v
spádovej oblasti - Bardejov alebo Svidník s doporučením ďalšieho diagnostického postupu - viď správa,

aj vzhladom k tomu, že vo FNsP Prešov je dlhodobý výpadok CT prístroja, ktoré bolo k správnej
diagnostike nevyhnutné. Dňa 27.12.2014 som opäť slúžila na neurologickej pohotovostnej ambulancii,
pacientke som znova doporučila vyššie uvedený postup - okamžitú hospitalizáciu v NsP Bardejov s
diagnostikou zobrazovacími vyšetrovacími metódami a diagnostickú lumbálnu punkciu, vzhľadom k
tomu, že na našom pracovisku nebola v tom čase možná CT diagnostika - zastupujúcim pracoviskom
bolo rádiologické oddelenie NsP Bardejov“.

V ten istý deň žalobkyňa bola na vyšetrení u svojho gynekológa, ktorý označil jej graviditu za rizikovú,
ale tento doklad žalovanému nedoručila.

16. Listom zo dňa 29.1.2015 sa k sťažnosti vyjadrila zdravotná sestra W. S., ktorá uviedla, že „dňa
27.12.2014 vo večerných hodinách sa p.A. N. dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby do

neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancie Oddelenia neurológie FNsP na vyšetrenie. Nakoľko v
tomtočasenebolaslužbukonajúcalekárkaB..I.M.vambulancii,telefonickyjukontaktovalavprítomnosti
pacientky. B.. I. M., nakoľko poznala pacientku z predošlého vyšetrenia, jej telefonicky zopakovala
svoje odporúčanie z predošlého vyšetrenia spočívajúce v hospitalizácii pacientky na neurologickom
oddelení v spáde (Bardejov, Svidník). Toto odporúčanie tlmočila pacientke. Pacientka následne so

svojím doprovodom ambulanciu opustila“.

17. Listom zo dňa 29.1.2015 žalovaný oznámil žalobkyni v liste nazvanom Porušenie pracovnej
disciplíny, že po prešetrení veci konštatuje, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke A. N.
počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancii

ohrozila jej život a zdravie a nesplnila si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z § 47 ods. 1 písm. b)
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu a z § 81 písm. a) Zákonníka práce pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených
vydané v súlade s právnymi predpismi. Tieto povinnosti jej vyplývajú aj z článku 18. bod 18.1 platného

Pracovnéhoporiadkužalovaného,sobsahomktoréhobolapreukázateľneoboznámenádňa26.10.2012.
Na základe vyššie uvedeného považuje jej konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko zamestnávateľovi predložila písomné lekárske
potvrdenie zo dňa 24.11.2014 o tehotnosti, nemôže žalovaný s ńou v zmysle § 68 ods. 3 Zákonníka
práce okamžite skončiť pracovný pomer.

Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti na § 68 ods. 3 Zákonníka práce s
ňou mieni skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Zároveň ju týmto v zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce žiada, aby sa vyjadrila k dôvodu výpovede,
ktorý tvorí obsah tejto písomnosti, v lehote do troch pracovných dní odo dňa doručenia tejto písomnosti“.
Listom zo dňa 30.1.2015 oznámil žalovaný, že jeho podanie bolo vyhodnotené ako žiadosť v zmysle

zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po dôkladnom
prešetrení všetkých skutočností týkajúcich sa poskytnutia zdravotnej starostlivosti jeho dcére v dňoch
20.-27.12.2014 na Oddelení neurológie FNsP Prešov podnet vyhodnotil ako opodstatnený. Konanie
lekárky, B.. I. M., ktorá dňa 27.12.2014 počas výkonu ústavnej pohotovostnej služby neprišla vyšetriť

pacientku považuje za neprípustné a v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za závažné
porušenie pracovnej disciplíny.
Vyslovil ľútosť, že v dôsledku toho prežívali negatívne pocity. Hoci tento stav už nemôže zvrátiť,
ubezpečuje, že voči menovanej lekárke bola náležíte vyvodená pracovno-právna zodpovednosť“.

18. Vyjadrením zo dňa 10.2.2015 Lekárske odborové združenie pri žalovanom oznámilo žalovanému,
že Výbor Lekárskeho odborového združenia na svojom zasadnutí dňa 10.2.2015 prejednal žiadosť
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre zamestnankyňu - žalobkyňu z dôvoduhrubého porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods.l písm.e/ Zákonníka práce. Po zoznámení sa s
dostupnou dokumentáciou k danému prípadu Výbor LOZ zaujal toto stanovisko:
„1. p.A. N. bola už pri prvom vyšetrení dňa 20.12.2014 doporučená hospitalizácia, ktorú pacientka

odmietla. Taktiež pri poučení bola pacientka oboznámená aj s možnosťou zhoršenia zdravotného stavu
pri odmietnutí hospitalizácie a ďalšej diagnostiky a liečby priamo na Neurologickom oddelení.
2. Podľa lekárskej správy zo dňa 21.12.2014 B..I. M. dôkladne vyšetrila pacientku p. A. N., stanovila
jej pravdepodobnú diagnózu a doporučila neodkladnú hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení s
dostatočnými možnosťami ďalšej diagnostiky / CT vyšetrenie v NsP Bardejov alebo NsP Svidník. Pri

rešpektovaní jej doporučenia by nedošlo k ďalšiemu negatívnemu vývoju zdravotného stavu pacientky.
V tomto doporučení rešpektujeme vysvetlenie B..M., že dôvodom pre toto rozhodnutie bola porucha
CT prístroja vo FNsP Prešov a vykonanie tohto vyšetrenia bolo možné v tej istej nemocnici, kde bola
pacientke doporučená hospitalizácia. K ďalšej návšteve lekára sa dostavila pacientka až o 6 dní/ znovu
do pohotovostnej služby/, z čoho vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo u pacientky náhle
a v medziobdobí medzi vyšetreniami mohla a mala uskutočniť doporučené vyšetrenia a liečbu.

3. Pri ďalšej návšteve počas pohotovostnej služby dňa 27.12.2014 tej istej pacientky došlo zo
strany B.. M. k opakovanému sprostredkovanému doporučeniu už predtým stanoveného postupu,
čo zamestnávateľ hodnotí ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti a hrubé porušenie pracovnej
disciplíny a pracovného poriadku FNsP Prešov. Pre tieto dôvody sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť
so zamestnankyňou B.. I. M. pracovný pomer výpoveďou s okamžitou platnosťou. Po oznámení

zamestnankyne, že v čase výpovede je tehotná, bola táto výpoveď preklasifikovaná na výpoveď s 2-
mesačnou výpovednou dobou.
Nedoporučuje ukončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu, že: B..I. M. nepochybila pri
prvom vyšetrení pacientky p.N., a správne doporučila hospitalizáciu na Neurologickom oddelení v
Bardejove alebo vo Svidníku z dôvodu poruchy CT prístroja vo FNsP Prešov, pretože v obidvoch

týchto zariadeniach je dostupné CT vyšetrenie. Pacientka nerešpektovala tieto doporučenia a nebola
na ďalšom vyšetrení počas nasledujúcich 6-tich dní. Zamestnávateľ vyhodnotil postup lekárky v celom
rozsahu ako neposkytnutie zdravotnej starostlivosti, pričom - podľa zdravotnej dokumentácie, by pri
rešpektovaní doporučení pacientkou po jej prvotnom vyšetrení nedošlo k ujme na zdraví pacientky
- t.j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri prvotnom vyšetrení lekár/ka/ postupovala správne/

lege artis/. Žiadal zamestnávateľa, aby pri udelení disciplinárneho trestu zobral do úvahy., že počas
doteraz vykonávanej práce na Neurologickom oddelení nedošlo u B.. M. k žiadnemu pochybeniu pri
vykonávaní liečebnej a diagnostickej činnosti, ktoré by zamestnávateľ hodnotil ako nesprávny postup
liečby ani k vážnym disciplinárnym priestupkom. Vzhľadom k tehotenstvu zamestnankyne z mnorálno
- etického hľadiska je výpoveď pre zamestnankyňu vzhľadom k jej terajšiemu a očakávanému stavu /

slobodná matka/ priamym ohrozením jej existencie a aj existencie očakávaného dieťaťa. Výbor LOZ
žiadal zamestnávateľa - FNsP Prešov - aby pri svojom ďalšom postupe vzal do úvahy toto stanovisko a
prehodnotil zmenu klasifikácie priestupku na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a v súlade
s tým zrušil výpoveď zamestnankyne z pracovného pomeru“.
19. Podaním zo dňa 18.2.2015 nazvaným Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.

1 písm. e) žalovaný oznámil žalobkyni, že „dňa 02.01.2015 podal osobne p. M. N., S. I. XX, V., na
Oddelení kontroly a sťažností Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov (ďalej len „FNsP
J.A. Reimana Prešov“) podnet na prešetrenie Vášho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
jeho dcére p. A. N. v dňoch 21.12.2014 a 27.12.2014 na Oddelení neurológie FNsP J.A. Reimana
Prešov v neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancii. Po prešetrení tohto podania boli zistené

nižšie uvedené skutočnosti.
Pani A. N. (ďalej aj „pacientka“), ktorú sprevádzal jej otec p. M. N., bola na Oddelení neurológie FNsP
J.A. Reimana Prešov (ďalej len „oddelenie“) prvý krát poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť
dňa20.12.2014vneurologickejpríjmovejakonziliárnejambulanciiB..B.I.počasústavnejpohotovostnej
služby. B.. B. I. po vyšetrení pacientke navrhla hospitalizáciu. Nakoľko p. A. N. hospitalizáciu odmietla,

stanovila jej príslušnú liečbu a v prípade zhoršenia jej stavu odporučila opätovné poskytnutie zdravotnej
starostlivosti na oddelení.
Z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu sa p. A. N. opäť dňa 21.12.2014 dostavila v rámci ústavnej
pohotovostnej služby do neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancie oddelenia, kde jej bola Vami
poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť. V lekárskej správe ste odporučili hospitalizáciu na

neurologickom oddelení v spáde (Bardejov, Svidník) ešte v ten istý deň.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2015 ste svoje odporúčanie v lekárskej správe
konkretizovali a uviedli ste, že hospitalizáciu v spáde (Bardejov, Svidník) ešte v ten istý deň
s doporučením ďalšieho diagnostického postupu v zmysle lekárskej správy navrhujete z dôvodudlhodobého výpadku CT prístroja vo FNsP J.A. Reimana Prešov. Neodporučili ste jej však hospitalizáciu
vo FNsP J.A. Reimana Prešov, ktorá by následne bez zbytočného odkladu zaslala pacientku
do ústavného zdravotníckeho zariadenia v Bardejove za účelom vykonania CT vyšetrenia, čo je

štandardným postupom v prípade nefunkčnosti CT prístroja vo FNsP J.A. Reimana Prešov.
Dňa 27.12.2014 vo večerných hodinách sa p. A. N. tretí krát dostavila počas ústavnej pohotovostnej
služby do neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancie oddelenia za účelom poskytnutia zdravotnej
starostlivosti. Ako službukonajúca lekárka, ktorej povinnosťou bolo počas ústavnej pohotovostnej služby
(t.j. počas pracovnej pohotovosti na pracovisku) poskytnúť zdravotnú starostlivosť všetkým osobám v

neurologickej príjmovej a konziliárnej ambulancii oddelenia, ste p. A. N. neposkytli žiadnu zdravotnú
starostlivosť a telefonicky prostredníctvom sestry p. W. S. ste jej zopakovali odporúčanie zo dňa
21.12.2014 spočívajúce v hospitalizácii na neurologickom oddelení v spáde (Bardejov, Svidník).
Primár oddelenia B.. Š. B. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2015 uviedol, že v ambulantnej
knihe „Neurologickej pohotovostnej služby“ nie je dňa 27.12.2014 záznam o neurologickom vyšetrení
pacientky A. N.. Žiaden záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti tejto pacientke v uvedený deň

sa rovnako nenachádza ani v Komplexnom nemocničnom informačnom systéme FNsP J.A. Reimana
Prešov.
Na základe vyššie uvedeného konštatujeme, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti p. A. N. dňa
27.12.2014 počas ústavnej pohotovostnej služby na oddelení v neurologickej príjmovej a konziliárnej
ambulancii ste ohrozili jej život a zdravie a nesplnili ste si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z §

47 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákonník práce“) podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v
určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu a z § 81 písm. a) Zákonníka práce pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Tieto povinnosti
Vám vyplývajú aj z článku 18. bod 18.1 platného Pracovného poriadku FNsP J.A. Reimana Prešov, s

obsahom ktorého ste boli preukázateľne oboznámená dňa 26.10.2012.
Na základe vyššie uvedeného považujeme Vaše konanie v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Dňa 30.01.2015 Vám bola doručená písomná žiadosť zamestnávateľa zn. 120/2015/PMO zo dňa
29.01.2015, aby ste sa v súlade s § 63 ods. 6 Zákonníka práce vyjadrili k dôvodu výpovede. Dňa

04.02.2015 nám bolo doručené Vaše písomné vyjadrenie prostredníctvom Vášho právneho zástupcu
h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., ktoré berieme na vedomie.
Z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v nadväznosti na § 68 ods. 3 Zákonníka práce
(zamestnávateľovi ste predložili písomné lekárske potvrdenie zo dňa 24.11.2014 o Vašej tehotnosti) s
Vami končíme pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Váš pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede“.

Predmetné podanie žalobkyňa odmietla prevziať, pričom toto odmietnutie vykonala v prítomnosti dvoch
svedkov, a to primára Oddelenia neurológie žalovaného B.. Š. B. a pracovníčky Personálno-mzdového

odboru žalovaného X. Š., čo potvrdili svojimi podpismi na predmetnom liste.
K doručovaniu predmetnej písomnosti bola vypočutá svedkyňa X. Š., ktorá uviedla, že „prišla za ňou jej
nadriadená, že má doručiť tú výpoveď. Bola na oddelení, či je pani doktorka v robote, potom zobrala
tie príslušné papiere, išla za pánom primárom, lebo sa dohodli, že pani doktorku zavolá ku sebe, aby
to nerobili na oddelení. Pani doktorka prišla, dala jej tú výpoveď, povedala jej, nech si to prečíta, aby

vedela, o čo ide. Ona držala tie papiere v rukách, potom povedala, že to nepreberá, oni to potom s Q.. B.
podpísali a to bolo všetko. Výpoveď aj iným zamestnancom sa zvyčajne doručuje takýmto spôsobom,
že sa ide za primárom. Žalobkyňa držala výpoveď v rukách, pozrela sa na ňu, potom jej to vrátila, že
to nepreberie. Spísali potom s Q.. B., že nepreberá výpoveď. O tom, že doručuje žalobkyni výpoveď
jej povedala, pretože žalobkyňa vedela, o čo ide. Bol to obvyklý postup pri doručovaní výpovede. Je

to takto zaužívané na oddelení. žalobkyňa doslova mala v rukách tento papier, pozerala do neho, či to
čítala a vnímala, nevie, ale povedala, že to neprevezme. Ona sama jej povedala, že jej dáva výpoveď“.

20. Záznamom zo dňa 1.4.2015 Inšpektorát práce Prešov spísal zistenia o výsledku inšpekcie práce,
ktorá bola vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 3 a § 14 ods. 6 zákona č.

125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov u
žalovaného v dňoch 13.3.2015, 18.3.2015 a 1.4.2015, pričom sa zameral na:pracovné zmluvy, dodatky k pracovným zmluvám, prihlášky do Sociálnej poisťovne, pracovné výkazy,
výplatné pásky, evidencia čerpania dovoleniek, evidencia pracovnej pohotovosti, doklady preukazujúce
vyplatenie miezd - za 10/2014 až 1/2015 zamestnancov: B.. I. M., B.. X. S., B.. B. I. a písomný dokument

o porušení pracovnej disciplíny, výpoveď, vyjadrenia odborových organizácií k výpovedi zamestnanca:
B.. I. M.. Podľa prijatého záveru, neboli zistené u žalovaného nedostatky.

21.Národnýinšpektorátprácenaprotitomulistomzodňa2.3.2016podalstanoviskožalobkyni,ževoveci
nariadenia práce nadčas a pracovnej pohotovosti zamestnancov podľa ust. § 164 zákona č. 311/2001

Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce), Zákonník práce v ust. § 164
stanovuje povinnosť zamestnávateľa prihliadať na potreby osobitnej kategórie zamestnancov. Staršia
právna úprava zakazovala výkon nadčasovej práce a služobnej pohotovosti tehotnej žene, ako aj žene
alebo mužovi, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 1 rok. Nová právna úprava zrušila generálny zákaz
výkonu práce nadčas a pracovnej pohotovosti u tehotných žien, žien alebo mužov, ktorí sa trvalé starajú
o dieťa mladšie ako 3 roky, a u osamelých žien a osamelých mužov trvalé sa starajúcich o dieťa mladšie

ako 15 rokov. Vo vzťahu k týmto kategóriám zamestnancov však so zreteľom na potrebu ich osobitnej
ochrany platí, že prácu nadčas a pracovnú pohotovosť možno u týchto kategórií len dohodnúť, t. j.
nie je možné im ju nariadiť. Zákonník práce zakotvuje takúto zvýšenú právnu ochranu tehotných žien
alebo mužov trvalé sa starajúcich o dieťa do troch rokov veku takým spôsobom, že podmieňuje výkon
nadčasovej práce a pracovnej pohotovosti ich súhlasom.

Ustanovenie § 40 ods. 6 Zákonníka práce definuje tehotnú zamestnankyňu ako zamestnankyňu, ktorá
svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.
Až predložením relevantného potvrdenia je možné prihliadať na špecifický stav zamestnankyne, ktorý
požíva zvýšenú ochranu podľa Zákonníka práce.
Ak zamestnankyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o výkone práce nadčas, pracovnej

pohotovosti alebo úprave rozvrhnutia pracovného času pri vzniku pracovného pomeru a pred
otehotnením, hľadí sa na ňu ako na bežného zamestnanca. Ak tá istá zamestnankyňa oznámi
v súlade s ust. § 40 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľovi svoj stav, mení sa jej status na
zamestnanca s osobitnou ochranou. Zákonník práce priamo uvádza spôsob, akým je potom možné
takejto zamestnankyni nariadiť prácu nadčas, resp. pracovnú pohotovosť, a to buď novým súhlasom

s nariadením práce nadčas alebo novou dohodou o pracovnej pohotovosti, v ktorej bude zohľadnená
skutočnosť, že zamestnankyňa je tehotná a z tohto dôvodu sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli
na pracovnej pohotovosti. Predchádzajúca dohoda alebo súhlas zamestnanca s výkonom práce nadčas
nemôže nahrádzať dohodu, ktorú Zákonník práce vyžaduje ako dohodu zamestnávateľa s tehotnou
zamestnankyňou v zmysle ust. § 164 ods. 3. Nie je možné na daný skutkový stav aplikovať ani

ustanovenie § 164 ods. 2 Zákonníka práce, s poukazom, že zamestnankyňa mala možnosť požiadať
zamestnávateľa o zrušenie dohody o výkone práce nadčas, resp. o inú vhodnú úpravu pracovného
času a z toho odvodiť záver, že zamestnávateľ prihliadal na jej stav v zmysle § 164 ods. 1 Zákonníka
práce. Je povinnosťou zamestnávateľa prihliadať na status zamestnankyne s osobitnou ochranou a pre
umožnenie pridelenia práce nadčas, resp. nariadenia pracovnej pohotovosti vyžadovať osobitný súhlas

tehotnej zamestnankyne aj keď táto nevyužila možnosť požiadať zamestnávateľa o vhodnú úpravu
určeného týždenného pracovného času.

22. Z ambulantnej knihy neurologickej ambulancie žalovanej nemocnice zo dňa 27.12.2014 vyplýva, že
žalobkyňa ošetrila v ten deň 15 pacientov, avšak meno pacientky A. N. v tomto zozname uvedené nie je.

23. Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára za december 2014 na oddelení slúžila
žalobkyňa spolu s B.. O. dňa 14.12.2014 6 hodín v práci a 6 hodín v pohotovosti, B.. O. slúžila zvyšných
2,5 hodiny v práci a 2,5 hodiny v pohotovosti a nočnú službu žalobkyňa neslúžila, slúžila ju B.. O. v trvaní
8 hodín., dňa 21.12.2014 6 hodín v práci, 6 hodín v pohotovosti, nočnú službu neslúžila, dňa 27.12.2014

slúžila 6 hodín v práci, 6 hodín v pohotovosti, nočnú službu neslúžila.
Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára a SZP na oddelení neurológie za mesiac január
2015 žalobkyňa bola zapísaná iba do služby 3.1.2015 spolu O. B.. I., kedy slúžila 6 hodín v práci, 6
hodín pohotovosti, v noci neslúžila a bola zapísaná na službu 24.1.2015 s B.. O., kedy slúžila 6 hodín
v práci, 6 hodín pohotovosti a nočnú službu neslúžila.

Podľa hlásenia ústavnej pohotovostnej služby lekára a SZP za mesiac február 2015 žalobkyňa v tomto
mesiaci služby neslúžila.24. Listom zo dňa 18.11.2014 požiadal riaditeľ FNsP J.A. Reimana Prešov, riaditeľa NsP sv. Jakuba
NO v Bardejove o spoluprácu pri poskytovaní CT vyšetrení v súvislosti s poruchou CT prístroja, ktorá
napokon bude trvať od 18.1.2014 do odvolania s tým, že v prípade indikovania akútneho vyšetrenia u

hospitalizovaných pacientov sa v čase ÚPS obrátia na predmetné zdravotnícke zariadenie.

25. Listom zo dňa 18.11.2014 riaditeľ NsP sv. Jakuba v Bardejove súhlasil s akútnymi CT vyšetreniami
v čase ÚPS v zdravotníckom zariadení nemocnice v dňoch od 18.11.2014 do odvolania.

26. Podľa usmernenia č. 10/2014 žalovanej nemocnice nazvaného Vitálna urgentná indikácia lekára
k rádiologickému vyšetreniu a spôsob dohodnutia termínu vyšetrenia, účelom tohto usmernenia je
stanoviť pravidlá pri objednávaní pacientov na rádiologické vyšetrenia/zákroky, predovšetkým v rámci
vitálnych a urgentných stavov. Vitálna indikácia - neodkladná prichádza do úvahy v situácii spojenej
s ohrozením života pacienta, vyšetrenie neznesie odklad a musí byť vykonané ihneď. Indikujúci lekár,
atestovaný lekár/konziliárny lekár, ktorý indikoval rádiologické vyšetrenie po vzájomnej konzultácii s

vyšetrujúcim rádiológom dohodne vitálne indikované rádiologické vyšetrenie tak, aby došlo ku konsenzu
a správnemu prideleniu času vyšetrenia. Indikujúci lekár je povinný informovať vyšetrujúceho rádiológa
o dôležitých skutočnostiach a poskytnúť mu nevyhnutné informácie dôležité k správnemu posúdeniu
indikácie plánovaného rádiologického vyšetrenia , zákroku a generovaniu rádiologického záveru, o
výsledku dohody oboznámiť ošetrujúceho lekára, urobiť zápis v zdravotnej dokumentácii pacienta.

27. Podľa priebehu porúch na CT prístroji v roku 2014 CT prístroj vykazoval poruchu v dobe od 11.7.2014
do 15.7.2014, 19.7.2014 do 21.7.2014 a v čase od 10.12.2014 do 5.1.2015.
V roku 2015 boli zaznamenané poruchy na CT prístroji 4.1.2015, pričom sa jednalo o výmenu RTG
lampy, v čase od 9.12.20154 do 4.1.2015 výmena lampy, 13.4.2015, 11.5.2015 oprava v ten istý deň,

oprava v čase od 12.5.2015 do 13.5.2015, v čase od 5.8.2015 do 14.8.2015, výmena detektorov a v
čase od 25.10.2015 do 27.10.2015 porucha chladiaceho systému po plánovanej odstávke.
V roku 2016 prístroj vykazoval poruchy v dňoch 1.-2.2.2016, 5.2.2016, 22.-23.3.2016, 17.6.-20.6.2016
a 29.8.2016.

28. Podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 6.8.2017 úrad uviedol, že
dohliadaným subjektom pri výkone dohľadu je vždy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, nie konkrétny
lekár, resp. konkrétny zdravotný pracovník. Úrad nemá zákonnú kompetenciu na skúmanie prípadného
pochybenia jednotlivých osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, ani nemá kompetenciu na prešetrovanie príčinnej súvislosti medzi poskytnutou zdravotnou

starostlivosťou a prípadnými následkami na zdravie pacienta. Z tohto dôvodu nemohla byť žalobkyňa
prešetrovanáúradomvsúvislostisvýkonomdohľadnadsprávnymposkytnutímzdravotnej starostlivosti.
Z prehľadu, ktorý ÚDZS poslal vybavoval z FNsP J.A.Reimana v rokoch 2013-2014
7 prípadov sťažnosti pacientov, pričom iba v jednom prípade bolo zistené porušenie a to § 4 ods. 3
Zákona 576/2004 Z.z., ktoré spočívalo v tom, že pacientke neboli na neurologickej klinike podávané

ordinované lieky, ktoré jej boli zároveň odporúčané v preklade z interného oddelenia.

29. Podľa čestného prehlásenia B.. X. S. zo dňa 6.12.2017 „je jej známy a pozná dokument rozpisu
pohotovostných služieb na neurologickom oddelní FNsP J.A.Reimana v Prešove na mesiac december
2014 (príloha „A“ k tomuto čestnému prehláseniu). Rozpis služieb sa vytvára na základe ústnej

dohody lekárov neurologického oddelenia a následne rozpis spisuje zástupca primára. V danom
mesiaci december 2014 slúžila v súlade s pripojeným rozpisom. Rozpis služieb sa vytvára k 20.dňu
predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, než na ktorý sa tieto služby rozpisujú. V prípade nečakanej
zmeny a nemožnosti odslúžiť danú pohotovostnú službu vopred stanoveným lekárom a na základe
vzájomnej ústnej dohody s iným lekárom dostupným slúžiť predmetnú služby, sa do rozpisu ručne

dopísala zmena. Zmena spočívala v tom, že sa uviedlo meno konkrétneho službukonajúceho lekára,
dostupného nastúpiť do výkonu pohotovostnej služby. Takáto zmena sa udiala s vedomím primára
oddelenia. Na skutočnosť, či konkrétne ona tento rozpis ručne upravovala sa nepamätá, vzhľadom na
to, že ide o záležitosť spred 3 rokov. Na konkrétny dátum, kedy sa dozvedela, že B.. M. je tehotná si
nespomína. Pamätá si, že to bolo ku koncu mesiaca november 2014. Dňa 21.12.2014 pohotovostnú

službu na neurologickej ambulancii FNsP J.A.Reimana v Prešove vykonávali nasledovne: B.. M. a ona
v časovom rozmedzí:
-B.. M. od 7.00 do 19.00 a ona od 19.00 do 7.00 hod najbližšieho dňa (t.j. 22.12.2014).K rozdeleniu tejto služby došlo na základe vzájomnej dohody medzi nimi, teda žalobkyňou a ňou v
rámci kolegiality. K rozdeleniu služby nedošlo pod nátlakom. Nemá konkrétnu vedomosť o tom, že by
bola B.. M. nútená nastúpiť do výkonu akejkoľvek inej pohotovostnej služby pod nátlakom. K rozdeleniu

služby 21.12.2014 došlo z jej osobných dôvodov. K dôvodom, prečo B.. M. slúžila 14.12.2014 a
27.12.2014savyjadriťnevie.PodľajejnázoruB..M.vykonávalasvojulekárskuprácuvrámcištandardov
neurologického oddelenia FNsP J.A. Reimana v Prešove.

30. V znaleckom posudku B.. B. O. č. 2/2018 zo dňa 25.1.2018, ktorý znalecký posudok bol súkromným

znaleckým posudkom na základe súhlasu súdu s vykonaním takéhoto dokazovania a predložil ho
žalovaný, znalec zodpovedal na tieto položené otázky:
- 1. Bol postup žalobkyne ako lekárky ústavnej pohotovostnej služby, ďalej len ÚPS u žalovanej dňa
27.12.2014 lege artis, ak žalobkyňa pacientku A. N. naposledy ošetrila v ÚPS dňa 21.12.2014 viď
lekárska správa a následne dňa 27.12.2014, keď pacientka opätovne prišla dom ústavnej pohotovostnej
služby, žalobkyňa ju neprišla ošetriť, iba telefonicky prostredníctvom zdravotnej sestry odkázala

pacientke, aby odišla na ošetrenie do spádu?
Odpoveď znalca: „Postup žalobkyne ako lekárky ústavnej pohotovostnej služby dňa 27.12.2014 nebol
lege artis. Zdravotný stav sa môže zmeniť v priebehu niekoľko hodín. V danom prípade dňa 27.12.2014
A.. N. nebola zabezpečená v ústavnej pohotovostnej službe zdravotná starostlivosť vo FNsP Prešov.
Nie je argument žalobkyne, že pacientku vyšetrila dňa 21.12. a poznala jej zdravotný stav. Podľa

dokumentácie z NsP Bardejov bol neurologický nález dňa 27.12. podstatne zmenený - ataxia diplopia,
bradypsichizmus. Lekár v ústavnej pohotovostnej službe je povinný pacienta osobne vyšetriť a nie
telefonickyriešiťzdravotnýstavpacientaaodosielaťhonaspádovépracovisko.Trebasiuvedomiť,žesa
jednalo pracovisko FNsP, ktoré svojím pôsobením je nad regionálne, ku ktorému sa pacient obracajú s
dôverou vedomí si vysoko kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. V danom prípade dňa 27.12.2014

sa jednalo o odborné a ľudské zlyhanie službukonajúcej lekárky“;

- 2. Aký by bol lege artis postup ÚPS u žalovanej dňa 27.12.2014 v prípade pacientky A. N. a top aj za
tej podmienky, že žalovaná nemala k dispozícii funkčný CT prístroj?
Odpoveď znalca: „Pacientka A. N. mala byť v danom prípade dňa 27.12.2014 hospitalizovaná na

neurologickom oddelení FNsP Prešov aj napriek tomu, že žalovaná nemala k dispozícii funkčný CT
prístroj. Už v zdravotnej dokumentácii zo dňa 20.12 a následne 21.12.2014 bola popísaná anizokoria
vpravo, ktorá v predchádzajúcom náleze nebola prítomná, čo poukazovalo na progresiu neurologického
nálezu a po odmietnutí vyšetrenia dňa 27.12.2014 bola prijatá v službe na úrazovú JIS v Bardejove
s podstatne zmenenom neurologickom náleze diplopiou, ataxiou, bradypsychizmom. Nebol problém

pacientku v zhoršenom klinickom stave dňa 27.12.2014 hospitalizovať ne neurologickom oddelení FNsP
Prešov, podať adekvátnu liečbu a cestou RZP odoslať pacienta na zmluvne zastupujúce Rtg pracovisko,
bol by to postup lege artis“;

- 3. Aký mohol byť vývoj zdravotného stavu u pacientky A. N., ak by dňa 27.12.2014 nevyhľadala

zdravotnú starostlivosť v Nemecnici s poliklinikou Sv. Jakuba n.o. Bardejov. Aká je percentuálna miera
pravdepodobnosti tohto vývoja?
Odpoveď znalca: „keby pacientka A. N. dňa 27.12.2014 nevyhľadala zdravotnú starostlivosť v Nemocnici
s poliklinikou Sv. Jakuba n.o. Bardejov, v klinickom obraze by sa postupne prejavili príznaky ICH, bolesti
hlavy, nauzea, zvracanie, ľahké príznaky meningealného dráždenia najmä stuhlosť a bolesti šijového

svalstva, porucha postoja a chôdze, ložisková symptomatológia - mydriáza, „príznaky centrálnej obrny,
kvantitatívna porucha vedomia somnolencia, v úvode s možným epileptickým záchvatom. Zhoršený
klinický stav by donútil rodinných príslušníkov akútne riešiť daný stav, čo sa aj stalo, hospitalizáciou v
NsP Bardejov. Keby pacientka A. N. nevyhľadala zdravotnú starostlivosť percentuálna pravdepodobnosť
tohto vývoja je stopercentná“;

- 4. Aké môžu byť následky zdravotného stavu a pacientky A. N. pri subdurálnom krvácaní a vykonanej
operácií z dlhodobého hľadiska?
Odpoveď znalca: „pri poslednom neurologickom vyšetrení zo dňa 26.3.2015 pacientka subjektívne bez
obtiaži bez bolesti hlavy závratov, motorika primeraná, postoj, chôdza v norme, bez par etických prejavov

kľudovou asymetriou pri cerení, reziduálnou staršieho dáta. Objektívny neurologický nález v norme,
a prítomnou reziduálnou kľudovou asymetriou pri cerení staršieho dáta. Organický psychosyndróm
upravený. V neskoršom období je málo pravdepodobný vznik poúrazového zdravotného onemocnenia“.31. Z výsluchu svedkyne W. S., ktorá pracuje u žalovaného ako diplomovaná sestra so špecializáciou
na neurológiu od roku 2000, vykonanom na pojednávaní konanom dňa 17.3.2016 súd zistil, že v deň

27.12.2014 vykonávala so žalobkyňou ústavnú pohotovostnú službu. Jej 12 hodinová služba začínala
o 6.30 hod. Bežnou praxou je, že ak prídu pacienti a lekár nie je v ambulancii, tak sa lekár telefonicky
zavolá. Ak sa lekár pýta, kto to je, aký pacient, s akými príznakmi, odpovie, niektorí sa pýtajú, niektorí sa
nepýtajú a potom následne lekár príde a vyšetrí toho pacienta. Je to individuálne, prípad od prípadu. V
tento konkrétny deň si pamätá, že niekoľkokrát volala žalobkyňu na izbu, zakaždým prišla k pacientovi,

až na tento prípad. Vtedy prišla pacientka spolu so svojou matkou, boli u nej v ambulancii, pýtala sa
pacientky, aké má problémy, ona sa sťažovala na bolesti hlavy a chrbtice, dala jej papier z predošlého
vyšetrenia, na to potom zavolala žalobkyni hore na izbu, povedala jej, že prišla pacientka, pýtala sa,
že aká pacientka, povedala jej to.
Žalobkyňa jej odpovedala, že: „ viem, o koho sa jedná, čo ja s ňou, keď nechce ísť do nemocnice a
podpisuje papiere“. Kázala jej ju poslať na rajón, to znamená, na spádovú oblasť, keďže pacientka

bola od Svidníka na to oddelenie, kde patrí. Nič iné jej žalobkyňa nepovedala. Na to, či má prípadne
pacientka výsledky z CT vyšetrenia sa neopýtala. Toto tlmočila pacientke a jej matke, oni s tým neboli
spokojní, pýtali sa prečo majú odísť, keď má pacientka problémy. Žalobkyňa prišla z izby, až keď ju volala
k ďalšiemu prípadu. Na tento konkrétny prípad sa ani nepýtala. Osobne sa jej ešte nestalo, aby keď
slúžila s nejakým lekárom, neprišiel z izby a nevyšetril pacienta. Vedela, že žalobkyňa je tehotná, ale

konkrétne na nej nebadala v ten deň, aby mala nejaké problémy, ani sa na ne nesťažovala. Ona sama
bola tiež v tom čase tehotná v 4.mesiaci tehotenstva. S tou celou situáciou bola konfrontovaná, až keď
sa vrátila z materskej dovolenky. Keď bola podaná sťažnosť, primár jej volal a žiadal od nej vysvetlenie.
Spísala o tom na výzvu primára vyjadrenie, ktoré sa nachádza na č.l. 52 spisového materiálu.
Pri opakovanom výsluchu konanom na pojednávaní dňa 7.12.2017 uviedla, že koncom septembra a

začiatkom októbra išla za svojou priamo nadriadenou, teda vrchnou sestrou, aby jej oznámila, že je
tehotná. Nedala jej ani šancu, aby jej navrhla nejakú inú prácu, pretože sama súhlasila s vykonávaním
nepretržitej prevádzky na príjmovej neurologickej ambulancie, čiže aj s vykonávaním nočných služieb.
Všetko prebehlo ústnym podaním, žiadna písomná forma sa neprevádzala. Na oddelení je to len ústnym
podaním. Sama súhlasila s vykonávaním pohotovostných služieb, nikto ju do toho nenútil. V deň kedy

27.12.2014 slúžila so žalobkyňou, nie je pravda, aby jej táto telefonicky povedala, nech ju pacientka
počkádole.Povedalajejvýslovne,nechjupošlenarajón,pretožepacientkapodpisujenegatívnereverzy
a nesúhlasí s hospitalizáciou. Opakovane sa jej opýtala, či ju má poslať na rajón a ona povedala,
áno, pošlite ju a tak pacientka odišla. Nikdy sa nestalo, aby ak sestrička volá lekára na ambulanciu,
lekár neprišiel. Dňa 27.12.2014 pracovala v nepretržitej prevádzke, čiže denné aj nočné, bola to jej

riadna pracovná služba, nebol to nadčas. Poučenie o tom, že ako tehotná má právo odmietnuť slúžiť a
nastupovať do nočných a nadčasov. Dohoda o jej službách prebehla ústnou formou. Opýtala sa jej na
to jej priama nadriadený, vrchná sestra, či chce robiť nejakú inú prácu, ktorá je menej fyzicky náročná
alebo chce zostať v nepretržitej prevádzke a nechce vykonávať žiadnu inú prácu. Vrchná sestra toto
potom konzultuje s vedením. Pokiaľ dňa 29.1.2015 podpísala vyjadrenie k sťažnosti, bola to v podstate

jej spísaná výpoveď na personálnom oddelení, zapisovala to zapisovateľka.

32. Z výsluchu svedka M. N., otca pacientky, súd zistil, že podal dňa 02.01.2015 Žiadosť o prešetrenie
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na Oddelení neurológie žalovaného v dňoch 20.

- 27. 12.2015, pričom poukázal na neprimerané správanie žalobkyne, ktorá dňa 27.12.2014 ako
službukonajúca lekárka neposkytla zdravotnú starostlivosť jeho dcére. Sťažnosť podal, lebo išlo o jeho
dcéru, doslova uviedol, že on by sa tak nesprával ani k zvieraťu. Žalovaný sťažnosť prešetril a oznámil
im, že lekárka pochybila, potrestali ju a ospravedlnil sa za to. Odškodnenie nežiadali od žalovaného ani
tak nemienia urobiť. Keď s ňou išiel do nemocnice, tak mali za to, že ju budú hospitalizovať, nikto im

nikdy nepovedal, že je potrebné CT vyšetrenie.. Bol s dcérou na vyšetrení v prvom aj v druhom prípade,
mala problémy takého charakteru, že už jej tlačilo na oko, držala bokom hlavu, ona už ani nevedela, čo
rozprávala,onacelýčaslenspala. Počasprvéhovyšetrenia sňouvambulanciibolamanželka,potomje
dali infúziu, a keď dcéra vyšla vonku a manželka sa pýtala, či ju poslali na nejaké vyšetrenia, tak lekárka
im povedala, že dcéra podpísala súhlas, že nechce byť hospitalizovaná. Manželka ešte hovorila, že ona

je dospelá, ale ona nevie posúdiť, či môže alebo nemá byť hospitalizovaná. Dcéra sa správala tak, že
len hovorila, že chcem ticho, ticho a pokoj. Odišli potom domov, lebo po tej infúzii trošku bolo dobre.
Na druhý deň sa zase zhoršilo, tak zase prišli a zase bolo to isté, bola infúzia a zase ich poslali domov,
ale keď sa zase zhoršoval ten stav, v treťom prípade bol v práci, viezol ju syn a išla s matkou. Oni mupotom volali do práce, že ich z nemocnice poslali preč, aby išla do Bardejova alebo do Svidníka, na čo
im kázal volať sanitku a ísť do Bardejova. Manželka mu o treťom vyšetrení povedala, že keď tam prišli,
tak sestrička zavolala lekárku, ale lekárka povedala, že vie o koho sa jedná a že aby išli na Svidník a

Bardejov. Dcéra už v tom čase nevedela prejsť ani rovno cestu. Takže vtedy keď už prišla do Bardejova,
vtedy čo sa zistilo, v podstate bolo za päť minút 12. V Bardejove ju potom hospitalizovali na JIS-ke,
napojili ju na prístroje a následne ju operovali potom v pondelok ráno. Operácia dopadla dobre. Dcéra
pracuje. Chceli, aby bola hospitalizovaná v Prešove, resp. prišli do Prešova, pretože im je od Giraltoviec
lepšie ísť, pretože cesta na Svidník a na Bardejov je od Giraltoviec neporovnateľne horšia ako smerom

na Prešov v zime. Dcéra vtedy vôbec nevnímala, vôbec nevedela, čo sa s ňou deje. Ona bola vtedy
ako nepríčetná. Bol dotknutý takýmto postupom, pretože jej išlo o život. V Bardejove im povedali, že to
bolo o päť minút dvanásť.

33. Z výsluchu svedkyne A. N. súd zistil, že si v súvislosti s troma návštevami na neurologickej
pohotovostnej ambulancii u žalovaného nič nepamätá. Prvé, čo si pamätá je, že po operácii sa jej

zrovnalo oko, pretože škúlila. Prišla z nemocnice domov, kde jej mama povedala, že mala krvácanie
do mozgu, až vtedy dostala informáciu o tom a pochopila, čo vlastne s ňou bolo. Keď sa prebudila z
operácie, tak už ju hlava nebolela, čomu bola rada a lekár jej povedal, že prišli na poslednú chvíľu. Ona
si až potom následne čítala tie lekárske správy, že podpísala reverz. Vôbec nevie o tom, že by nejaký
reverz podpísala.

34. Žalobkyňa o vyšetrení pacientky dňa 21.12.2014 v žalobe uviedla, že po opätovnom vyšetrení
pacientky z dôvodu, že v čase žalovaný nemal už 3 mesiace funkčné CT, odporučila pacientke
hospitalizáciu na neurologickom oddelení v bardejovskej nemocnici. Telefonicky aj zabezpečila v nemoci
v Bardejove hospitalizáciu pacientky ako aj vyšetrenie na CT prístroji. Okrem toho nebolo možné v teň

deň anivykonaťvyšetrenieMR,keďžetotojevprevádzkevýlučneceztýždeňacezvíkendsavyšetrenia
nerobia. O tom, že má byť hospitalizovaná v Bardejove, informovala nielen samotnú pacientku ale aj
jej otca a matku.
Vo výsluchu na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že bežnou praxou na oddelení bolo to, že keď prišiel
pacient na vyšetrenie a bolo potrebné CT, tak sa posielal rýchlou zdravotnou pomocou do Bardejova.

Jej sa ale videlo neefektívne, aby prijala pacientku na oddelenie a následne ju bežnou sanitkou,
keďže nebola prevozová špeciálna jednotka pre tieto účely vyčlenená, poslala na CT vyšetrenie do
Bardejova a následne po CT vyšetrení v Bardejove, aby ju následne vozila do Prešova a v prípade
zhoršenia zdravotného stavu dajme tomu do Košíc. Primár im ústne povedal na porade to, že majú
pacientov posielať na vyšetrenie CT do Bardejova, čo je podľa jej názoru aj v rozpore s vestníkom

Ministerstva zdravotníctva, ktorý hovorí o tom, že v prípade takýchto podozrení, pacient má byť do
45 minút vyšetrený na CT prístroji, a ktorý vestník všetci ostatní lekári v podstate vedome porušovali.
Zdravotný stav pacientky sa jej nejavil taký akútny, aby sa jednalo u nej o ohrozenie života.
Pacientka nebola na akútnu hospitalizáciu., pritom však pri výsluchu svedka M. N., otca pacientky
tvrdila, že ako jemu, tak ostatnému sprievodu pacientky pri druhom vyšetrení povedala, že je nutná

hospitalizácia. Ak v žalobe uviedla, že hospitalizáciu v Bardejove pacientke telefonicky vybavovala, ale
v skutočnosti tomu tak nebolo, v tom čase bežne volala do tamojšej nemocnice a vybavovala pacientom
vyšetrenie na CT prístroji, preto si už na to nepamätá.
Ohľadom dňa 27.12.2014 žalobkyňa v žalobe uviedla, že v ten deň okolo 19.30 hodiny sa na
neurologickej ambulancii pacientka opätovne ohlásila s tým, že má opätovne ťažkosti, na čo ona

reagovala tak, že jej odkázala, že má vybavenú hospitalizáciu v bardejovskej nemocnici, pretože
žalovaný ešte stále jej nebol schopný poskytnúť úplnú zdravotnú starostlivosť, nakoľko ešte stále bol
nefunkčný CT prístroj, pretože od 29.12.2014 do 3.1.2015 bola plánovaná jeho odstávka z dôvodu
údržby a žalovaný za ten čas dohodol náhradné pracovisko a to v Bratislave. Až vtedy pacientka
rešpektovala jej odporúčanie a odišla do nemocnice v Bardejove, kde bola aj liečená a hospitalizovaná,

pričom jej bydlisko je bližšie k Bardejovu ako k Prešovu.
Počas výsluchu sa však bránila novými okolnosťami, ktoré dovtedy neuvádzala a poukazovala na to,
že ako tehotnej v trimestri jej vtedy celý deň nebolo dobre. Sestrička jej volala na izbu lekárov, kde sa
môžu zdržiavať lekári počas služby, ak nie sú pacienti, že prišla pacientka, povedala aj aká pacientka,
na čo jej povedala, že keďže stále nie je funkčné CT, platí jej postup z 21.12.2014, a ako zložila telefón,

prišlo jej zle, nastal u nej kolaps, musela vracať a keď sa už ako tak zostabilizovala a rozhodla sa,
že ide pacientku prípadne dole pozrieť, už tam pacientka nebola. Keďže pacientka nebola, nemohla
urobiť záznam, tak ako jej to bolo vytknuté, lebo by to bolo v rozpore s pracovným poriadkom. O tom,
že jej je nevoľno nikoho neinformovala, nakoľko jej to neprekážalo v práci. Nevoľnosť lekára počasjeho služby však za výnimočnú vec považuje, ale nemala potrebu o tomto kolapse hovoriť, lebo je to
normálna situácia u tehotných žien v prvých troch mesiacoch. Na otázku, či službukonajúcej sestričke
neodporučila, resp. nepovedala, aby radšej za takého stavu zavolala k pacientke iného lekára, uviedla

v rozpore so svojou predošlou výpoveďou, že sestričke povedala, „ aby počkali a potom zložila telefón,
ale nečakali“. Kolapsovým stavom sa nebránila ani pri prejednávaní výpovede z dôvodu, že vtedy sa
ako kľúčové riešili otázky odborné.

35. Z výsluchu svedka B.. Š. B. súd zistil, že pracuje na neurologickom oddelení žalovaného od roku

1982, vo funkcii primára od roku 1997. Na pohotovostnej službe to má fungovať tak, že ak príde
pacient na pohotovostnú službu, tak samozrejme lekár je povinný ho prijať, vyšetriť, údaje zapísať
do informačného systému, zvoliť najoptimálnejší postup pri vyšetrovaní, aj pri liečení tohto pacienta,
v danom prípade tomu tak 27.12.20014, nebolo a žalobkyňa ani pri vyšetrení dňa 21.12.2014
nepostupovala de lege artis, pretože hoci zistila závažné objektívne zmeny na očiach pacientky,
nenariadila jej okamžitú hospitalizáciu a nezariadila prevoz sanitkou na vyšetrenie CT prístrojom do

bardejovskej nemocnice, ktorá zabezpečovala v tom čase náhradný CT prístroj a takýto postup on ako
primárnariadilostatnýmlekárom.Vzhľadomnazáväznosťneurologickéhovyšetreniaz21.12.2014,bolo
potrebné privolať okamžite záchrannú službu. Pokiaľ je medzi dvoma vyšetreniami taký odstup, ako
bol v danom prípade, tak lekár má postupovať úplne od nuly, to znamená, že má okamžite poskytnúť
túto zdravotnú starostlivosť. Za svojej praxe lekára si nepamätá na prípad, aby lekár v pohotovostnej

službe odmietol vyšetriť pacienta. Považuje to za profesionálne a ľudské zlyhanie žalobkyne, za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, a s ohľadom na konkrétne okolnosti pacientky a jej zdravotného stavu, za
obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa mala správne v danom prípade postupovať
tak, že by zavolala rýchlu zdravotnú pomoc a dala odviezť pacientku do Bardejova na vyšetrenie CT s
tým, aby potom následne lekári v Bardejove, ktorí by toto CT urobili, aj rozhodli, či je nutná hospitalizácia

priamo v Bardejove alebo by sa vrátila.
Poprel, aby žalovaný nerešpektoval práva žalobkyne ako tehotnej zamestnankyne, pretože od doby,
keď oznámila, že je tehotná, ju prestali zaradzovať na nočné služby, ale na pohotovostné služby bola
zaraďovaná, voči tomu vôbec nič nenamietala, keby tak urobila, ani na pohotovostné služby by ju
nezaradzovali. Čo sa týka tvrdenej diskriminácie v súvislosti s tým, že nemala pracovnú náplň po

atestácii, vedel o tom, že ide na druhú atestáciu, lebo pred tým niekoľko mesiacov pred atestáciou
nebola na pracovisku,. V deň, kedy mala robiť atestáciu, mu telefonicky oznámila, že chce si zobrať
13 dní dovolenky, že je vyčerpaná, na čo jej povedal, že ak má dovolenku, tak nech si ju vyčerpe.
Od kolegov sa následne dozvedel, že urobila tú atestáciu, ale doklad o tom mu nepredložila, aby
mohol podniknúť príslušné kroky v súvislosti s jej úpravou pracovnej mzdy. Až následne z personálneho

oddelenia žalovaného mu bol doručený doklad o tom, že tú atestáciu urobila. Nediskriminuje nikoho na
oddelení, a nemám dôvod diskriminovať ani žalobkyňu. Na oddelení je bežné, že odchádzajú lekárky na
materskú dovolenku, s tým ako lekár nikdy nemal problém. Ani nemám problém s tým, že neurologička
je žena, toto v žiadnom prípade. Aj žalobkyňu považuje za šikovnú lekárku a teší sa z každej šikovnej
lekárky neurologičky. V rozpise pohotovostných služieb na mesiac november 2014 bola uvedená, že má

slúžiť nočnú službu 27.12.2014, lebo rozpis bol robený ešte predtým ako oznámila, že je tehotná. Keď
bola zaradená do nočnej služby, pokiaľ by nebola išla do tejto nočnej služby, tak by ju nebola slúžila,
teda bez jej súhlasu by ju do tejto nočnej služby neboli poslali. Pokiaľ bola potrebná písomná dohoda
o tom so žalobkyňou, tak sa domnieval, že stačí jej ústny súhlas. Nie je si vedomý žiadnej diskriminácie
žalobkyne,anitoho,aby juprideľovalinaprácu,naktorejbybolopoškodenéjejzdravie.Vždyprirannom

sedení lekárov sa žalobkyne pýtal, to už keď vedel, že je tehotná, že kde chce ísť slúžiť, či na konzílium,
či vyšetrovať pacientov v nemocnici ležiacich alebo chce ísť na príjmovú ambulanciu. Ona zakaždým
povedala, že chce ísť na príjmovú ambulanciu.
Pri opakovanom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 uviedol, že „rozpis pohotovostných
služieb na mesiac december sa robí do 20., prípadne do 22.,23. novembra predchádzajúceho mesiaca,

čiže služby sa vypíšu na oddelení, to je návrh, ktorý potom riaditeľ schváli a platia na ten nasledujúci
mesiac. Q.. M. prišla v tom období, kedy vedela, že je tehotná a keď už boli služby rozpísané na ďalší
mesiac, oznámila, že je tehotná, tak na základe toho s ňou mal rozhovor, kde sa jej pýtal, či chce
slúžiť vzhľadom na to, že nemusí počas tehotenstva slúžiť pohotovostné služby, nočné služby. Robí to
stále takto. Q.. M. chcela slúžiť, ale nechcela slúžiť nočné služby, nechcela prácu v noci, kolegyne sa

s ňou dohodli, že bude slúžiť len tú dennú časť a nočnú časť za ňu odslúžia ostatné lekárky a takto to
aj spravili. Bola aj taká možnosť, že mohla navrhnúť, že nebude slúžiť vôbec, akceptovali by to a jej
služby by odslúžili iní kolegovia., ak je lekárka tehotná, takýmto spôsobom postupovali. Nakoniec ten
rozpis bol urobený ešte aj ďalej ešte aj na január, kde pani doktorka v takom istom režime išla slúžiťdo dennej časti služieb pohotovostných. Boli to len služby, ktoré boli cez víkend. V priebehu týždňa
žiadne pohotovostné služby nevykonávala. Na otázku žalovanej strany, či svedok poučil žalobkyňu o
tom, že má právo neslúžiť, svedok uviedol, že keď prišla a oznámila mi, že je tehotná, tak sa jej hneď

spýtal, že ako to bude so službami a ona sama navrhla, že by mohla slúžiť tú dennú časť služby. Na
ambulancii pani doktorka po atestácii vykonávala prácu na ambulancii, stále každé ráno, keď rozdeľovali
prácu, sa jej pýtal, či áno, prikývla, že áno, pôjde robiť na ambulanciu a na ambulanciu ju vypisovali aj do
pohotovostných služieb. Po atestácii lekári obyčajne vykonávajú prácu aj slúžia na oddelení, v prípade,
že je potrebné, robili aj pohotovostnú služby na ambulancii, tak ju robili aj na ambulancii. Pani doktorka

robila na ambulancii. Nebolo to na jej žiadosť, bolo to tak, že bola zaradená do tej skupiny lekárov, ktorí
slúžili na ambulancii.
Nikdy písomnú dohodu s tehotnou kolegyňou nevykonávali. Bolo to vyslovene na ústnej komunikácii,
že pani doktorka oznámila, že je tehotná a stále sa postupovalo rovnako ako pri Q.. M.. Q.. M. prijali
na oddelenie, keď boli na tom personálne veľmi, veľmi zle, prišla z interného oddelenia z Piešťan.
Viackrát sa stalo na vizite, že sa jej spýtal, že aké sú napr. výsledky u pacienta laboratórne alebo zo

zobrazovacieho vyšetrenia, ona úplne suverénnym spôsobom odpovedala, ale potom zistil, že to vôbec
nebola pravda. Samozrejme s ňou aj ústne o tom komunikoval, ako aj ostatní kolegovia pri vizite videli,
tak takýmto spôsobom jeho dôvera voči nej nebola na takej úrovni, ako dôveroval ostatným kolegyniam
a kolegom, Vytýkal jej to a aj ju upozornil, aj čo sa týka plnenia tých svojich povinnosti. Napriek tomu
odobril, aby išla na atestáciu. Toto je otázka jej pracovných určitých návykov, ale odbornosť myslí si, že

nemala hlbšiu ako ostatní kolegovia, to je otázka vzťahu ku práci. V tomto zmysle stále si myslel, že je
to dobre intelektovo vybavená doktorka, ktorá má na to, aby tú neurológiu nejakým spôsobom zvládla.
Je známe, že raz nenastúpila do služby, keď sa bola opaľovať na kúpalisku, nevyvodil disciplinárnu
zodpovednosť, hoci na základe toho, čo spravila mohol.
Po preštudovaní lekárskych správ pacientky A. N. svedok uviedol, že uviedol, že v nálezoch boli známky

vnútrolebečného krvácania, ktoré hovorili o tom, že to nie je stav akútny, ale že je to stav subakútny,
prípadne chronický, čo potom sa aj potvrdilo pri operácii, ktorá bola vykonaná na ďalší deň, kde sa
potvrdilo, že bolo to subdodálne krvácanie a ten hematóm bol vypustený. Pokiaľ by sa tá operácia
nevykonala, pacientka mohla zomrieť. To vyšetrenie neurologické, ktoré bolo vykonané ešte na
neurológii v Prešove s tou širokou zrenicou, každého neurológa upozorní na to, že to môže byť život

ohrozujúci stav. V tomto prípade to tak aj bolo.
Ohľadom nefunkčného CT prístroja uviedol, že všetci lekári, ktorí vykonávajú pohotovostné služby,
boli oboznámení s tým, že CT v našej nemocnici nefunguje. Ten postup u pacienta, ktorý príde na
pohotovostnú službu, záleží od jeho aktuálneho stavu a stále sa rozhodne lekár, akým spôsobom vedie
diagnostiku, žiadne manuálny na to neexistujú. Na to je vzdelanie a odborná spôsobilosť lekára. Takže

tam nie je potrebné na každú jednu maličkosť vypracovávať manuál, ako postupovať vtedy, keď CT
funguje a keď CT nefunguje. Je na rozhodnutí lekára aktuálne podľa zdravotného stavu pacienta a má
sa rozhodnúť, akým spôsobom postupuje. Má postupovať tak, aby nepoškodil pacienta a nepoškodil
aj seba.
Doprava pacientov nepatrí do kompetencie organizácie práce primára oddelenia. Nikto to nevyrieši ako

z lekárov, je to vec dopravnej služby a krajského operačného strediska, ktoré majú priamy vplyv na to,
akým spôsobom tá doprava funguje pacientov. Keď nahlásia, že je urgentný prevoz pacienta z Prešova
do Bardejova, že je podozrenie na cievnu príhodu alebo taký zdravotný nález, ako bolo toto, tak predsa
je v odbornej spôsobilosti krajského operačného strediska poslať sanitku a pacienta v urgentnom režime
riešiť. Lekár nahlási. Pokiaľ príde sanitka, je sledovaný na stacionári, na ambulancii, takým spôsobom

sa to rieši.
Lege artis je zdvihnúť telefón a zabezpečiť transport sanitným vozidlom cez krajské operačné stredisko
do Bardejova pacientky. Dvihnúť telefón a zavolať na CT do Bardejova, že takého pacienta má a že
taký pacient príde na vyšetrenie. V pohotovostnej službe je lekár na to, aby vyšetroval pacientov a keď
vyšetrí pacienta, u ktorého bola anizokória a príde mu o týždeň naspäť, aj také nejaké to profesionálne

vnútro by ho malo pohnúť tým smerom, že idem sa pozrieť na toho pacienta, že ako vyzerá. Zaujímalo
by ho, či má urobené to CT, ktoré doporučil, čo vlastne s tým pacientom je. Tak by išiel sa pozrieť na
pacienta, ako vyzerá. Neviem o tom, aby niekto z lekárov neprišiel vyšetriť pacienta, keď sestra zavolá.
Nedôslednosti vytýkal aj ostatným zamestnancom, lekárom, robí tak, keď to presiahne určitú mieru alebo
keď je nejaká vec, ktorú je potrebné povedať, tak to jednoducho povie., nie je jeho cieľom aby riešil

takéto veci len a len písomne a len a len disciplinárne.

36. Žalobkyňa najskôr pri výpovedi uviedla, že jej vzťahy s primárom boli neutrálne, má za to, že ju
ako lekárku rešpektoval a po vznesení obvinenia z diskriminácie zo strany primára uviedla, že v čase,keď už oznámila, že je tehotná, tak jej dal na výber medzi konzíliami a medzi ambulanciami, sú to v
podstate jedno i druhé pre tehotnú ženu nevhodné prostredia. Nedal jej vybrať si oddelenie s pacientmi,
ktorí sú s bolesťami krížov, kde napr. predtým boli zaraďované lekárky B.. O., teraz tehotná B.. O. a

predchádzajúce kolegyne. Na otázku, prečo sa na toto konkrétne oddelenie nežiadala, uviedla, že
rešpektovala rozhodnutie primára.

37. Z výsluchu svedkyne B.. I. V., rod. O. súd zistil, že pracuje ako neatestovaná lekárka na

neurologickom oddelení žalovaného od roku 2013 a po zaučení po 5 mesiacoch bola pridelená do služby
v apríli 2014 na ambulanciu. Štandardný postup pri práci na pohotovosti je ten, že ak príde pacient
sám alebo rýchlou zdravotníckou službou, tak ho vyšetria a urobia všetky potrebné úkony, čo vyžaduje
ten konkrétny zdravotný stav. Ak ju z izby lekárov privolajú k pacientovi, tak keď sestrička zavolá, tak
príde, iný postup a to neprísť a neošetriť pacienta si nedovolí. Nevšimla si, aby primár znevýhodňoval
žalobkyňu pri zadeľovaní do práce, alebo, aby sa k nej správal inak, ako k ostatným lekárom. O tom, že

bola tehotná vie, spomenula to zástupcovi primára aj primárovi, nevie, aby ju nútili do služieb.
Ohľadom nefunkčného CT prístroja mali taký pokyn od primára, aby pacientov posielali na CT vyšetrenia
do Bardejova. Konkrétny pokyn od primára bol ten, že ak ráno primár oznámil, že je nefunkčné CT
tak povedal, že keď bude pacient vyžadovať vyšetrenie CT, majú sa skontaktovať s Bardejovom a
zabezpečiť jeho odvoz sanitkou na toto vyšetrenie. Keby v službe takéhoto pacienta mala a zistila by,

že jeho stav vyžaduje vyšetrenie na CT prístroji, zavolala by krajské operačné stredisko, aby jej poslali
sanitku, niekedy majú voľnú sanitku, niekedy sa čaká. Skontaktovala by CT oddelenie v Bardejove a
dohodla s príslušným službukonajúcim lekárom vyšetrenie toho pacienta s tým, že keď by toto vyšetrenie
bolo absolvované, tak by sanitka s pacientom aj s nálezom vrátila naspäť do nemocnice. Bežne to trvalo
2 - 3 hodiny zariadiť tento postup.

Pri opätovnom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 uviedla, že dňa 14.12.2014 bola
do služieb rozpísaná žalobkyňa spolu s ňou, pričom do týchto služieb bola dopísaná na požiadanie
žalobkyne, keďže ona v tom období bola tehotná a nechcela slúžiť nočné služby. S dennými službami
počas dňa nemala problémy a keďže ona mohla tieto nočné služby slúžiť, tak tomu vyhovela. Pôvodný
rozpisslužiebbolnapísanývedenímoddeleniaeštevnovembri,pretoboladopísanádoslužiebtlačeným

za pomlčkou spolu so žalobkyňou. Dňa 14.12.2014 prišla žalobkyňa ráno do služby o 8.00 hod a
20.00 hod. ju svedkyňa vystriedala, pretože to v podstate takto funguje, keď si delia veľké služby, to
znamená víkendové na polovicu. O takéto delenie ju požiadala žalobkyňa, pretože prvú polovicu slúžila
ona, pôvodne mala slúžiť celú službu, ale tú prvú polovicu chcela slúžiť, tak ju požiadala, či príde
slúžiť do druhej polovičky. Vedenie oddelenia o tom bolo informované, pretože vedeli, že v tom čase

žalobkyňa už bola tehotná a ona aj sama povedala, ako chce slúžiť, ktoré služby chce slúžiť a ktoré
nie. Dňa 27.12.2014 služba prebiehala v podstate takisto. Prvú polovicu služby odslúžila žalobkyňa,
druhú svedkyňa s tým, že tú prvú polovicu chcela slúžiť, a tak svedkyňa prišla do druhej polovice. O
rozdelenie služieb ju požiadala priamo žalobkyňa. Rozdelenie služieb na 12 a 12 bola v podstate interná
dohoda v rámci oddelenia. Ak žalobkyňa by chcela odslúžiť celú 24 hodinovú víkendovú službu, tak by ju

odslúžila, ak lekár nechce slúžiť celých 24 hodín a chce si túto službu rozdeliť, tak sa s niekým dohodne
o tom, či vezme tú službu na polovicu, tak to funguje aj dodnes. Službu rozpisuje zástupca s primárom.
Rozdelenie na 12 a 12 si robia lekári medzi sebou sami a vedenie o tom informujú. Žalobkyňa oznámila,
že je tehotná a nechce slúžiť celých 24 hodín, že si bude brať len denné časti, preto bolo potrebné
pokryť druhú polovicu a následne na to dochádzalo k takýmto dohodám. Primár aj zástupca primára

boli upovedomení o tom, že je tehotná a boli upovedomení o tom, že nočnú časť služieb bude slúžiť
svedkyňa. Žalobkyňa povedala, že to nechce slúžiť a hľadal sa teda spôsob, kto v ten deň môže slúžiť a
keďže v tieto dni 14. a 27. mohla svedkyňa slúžiť, tak sa navzájom dohodli. Žalobkyňa jasne povedala, že
s dennými službami nemá problém, nočnú časť služby nechce slúžiť, hovorila to opakovane každému.
Aj svedkyňa vedela, že žalobkyňa je v tom čase tehotná. Nikdy sa od kedy pracuje na oddelení, nikdy

sa nestalo, aby primár alebo zástupca nútili nejakú kolegyňu, keď bola tehotná slúžiť, stále to bolo ich
rozhodnutie, ako sa rozhodnúť. Ak niektorá kolegyňa povedala, že chce slúžiť v dennej časti a niektorá
povedala, že nechce slúžiť vôbec a už bol vyhotovený rozpis, tak sa tie služby pomenili. Každé ráno sa
primár pýtal, ako sa bude pracovať, pretože o 7.10 hod. je každý deň ranné sedenie. O tom, kto bude
vykonávať prácu na ambulancii alebo na oddeleniach sa rozhoduje na tomto sedení a na tomto sedení

sa aj pýta, kto kde bude pracovať a lekári sa hlásia, kto kam ide. Na otázku žalobkyne, či keď bolo ráno
sedenie, ako sa jej na to primár pýtal, svedkyňa uviedla, že sa jej pýtal, či pôjde dnes na ambulanciu
a jej odpoveď bola áno.38. Z výsluchu svedkyne B.. W. O., ktorá pracuje na neurologickom oddelení žalovaného ako atestovaná
lekárka súd zistil, že „ bežne to funguje tak, že pacient, ktorý príde na tú ambulanciu pohotovostnú, tak

je vyšetrený lekárom, ktorý slúži na pohotovostnej ambulancii a keď sa teda rozhodne, že ten pacient je
vhodný na príjem na oddelenie, tak ho prijme na oddelenie. V prípade, že nefunguje CT, tak to závisí od
toho, či je pracovný deň alebo služba. Pretože keď nefungovalo CT cez pracovný deň do 15.00 hod., tak
posielali pacientov do súkromného pracoviska Alfa medis a po 15.00 hod. to už nefungovalo, takže vtedy
mali nariadenie, ktoré im ráno na sedení povedal primár, že majú posielať pacientov na vyšetrenie CT

do Bardejova. Boli s tým problémy, ak nebola voľná sanitka a tak v rámci zrýchlenia procese, ak pacient
prišiel s príbuznými a mali auto, posielali pacientov na ošetrenie do Bardejova priamo dopravou svojím
autom. Ako by postupovala v konkrétnom prípade pacientky A. N. uviesť nevedela. Počula o prípadoch,
konkrétne nevie, kto to takto urobil, kedy lekár počas pohotovostnej služby neprišiel ošetriť pacienta, ale
sama by tak neurobila. Napriek tomu, že konkrétne takýto prípad nepoznala., nepočula, aby takéhoto
lekára boli za to potrestali výpoveďou ako žalobkyňu. Podľa nej podstata problému spočívala v tom,

že pacientka odmietla vyšetrenie na CT prístroji. K tvrdeniu primára, že pri odstupe niekoľkých dní od
vyšetrenia sa má u neurologického pacienta postupovať ako od nuly, sa vyjadriť nevedela. Čo sa týka
práce tehotných lekárok na oddelení, keďže sama je tehotná, po tomto zistení to oznámila primárovi a
požiadala ho, aby nebola zaradzovaná na ambulanciu na konzíliá, kde je väčšie riziko infekcie, v čom
jej vyhovel. Dlhé roky spolupracovala so žalobkyňou a vie, že primár inak k nej pristupoval ako k iným

zamestnancom, aj k iným kolegyniam, keď boli tehotné. V podstate oni nemali najlepší vzťah, a keď
sa vrátila žalobkyňa z atestácie a oznámila, že je tehotná, nechcela s ním ísť do nejakého konfliktu, a
preto nechcela od neho nič žiadať. Keď sa vrátila z atestácie, v podstate každý deň slúžila na príjmovej
ambulancii. Je to ambulancia, kde nikto z lekárov nechce robiť, pretože je to najťažšia práca a teraz sa
momentálne na tejto ambulancii striedajú“.

39. Z výsluchu svedkyne B.. N. R. súd zistil, že pracuje ako lekárka na neurologickom oddelení
žalovaného od decembra 2007. Potvrdila okolnosti ohľadom postupu primára, ktorý nariadil v prípade
nefunkčného CT prístroja tvrdené svedkyňami B.. V. X. O.. Uviedla, že práca na ambulancii je

„najnebezpečnejšia práca“ na oddelení, nie je vhodné, aby tam pracovala tehotná lekárka. Podľa nej
bola žalobkyňa znevýhodňovaná oproti ostatným zamestnancom neurológie hlavne, že ako tehotná už
pracovala na neurologickej ambulancii kontinuálne každý deň niekoľko mesiacov, čo u iných tehotných
lekárok tak nebolo.

40. Z výsluchu svedka B.. X. U. súd zistil, že pracuje ako atestovaný lekár na neurologickom oddelení
žalovaného od novembra 201. Pamätá si žalobkyňu od času, kedy nastúpila do nemocnice pracovať a
nikdy nepobadal, aby vo vzťahu k nej ju primár nejako znevýhodňoval ako lekárku, resp. po tom, čo už
otehotnela. Rovnako potvrdil postup pri nefunkčnom CT prístroji a pokyn primára, ako o ňom vypovedali
svedkyne MUDr. V. a ďalšie. Ak lekár slúži na pohotovostnej ambulancii, považuje za povinnosť lekára

prísť ošetriť pacienta, osobne nikdy neurobil, aby keď zavolá sestra, neišiel dole. Nemá ani vo zvyku
konzultovať so sestrou, o akého pacienta sa jedná, lebo vim, že aj tak musí zísť dole a toho pacienta
vyšetriť. Toto je jeho povinnosť lekára. Pomer žien lekárok a mužov lekárov je taký, že v prevahe
sú lekárky, ako aj na všetkých ostatných oddeleniach. K výkonu ambulantnej služby na neurologickej
ambulancii, ak je lekárka tehotná, uviedol, že práca lekára je náročná a celé nemocničné prostredie je

svojím spôsobom rizikové pre ženy, keď sú tehotné, ale tehotenstvo nie je choroba. Lekár má podľa
neho tak vedieť komunikovať s pacientom, aby tento poslúchol jeho odporúčania.

41. Z výsluchu svedka B.. A. L. súd zistil, že pracuje ako lekár na neurologickom oddelení žalovaného od
roku 1980, od roku 1996 je zástupca primára. Žalobkyňu pozná od jej príchodu na oddelenie. O tom, že

je tehotná, mu oznámila niekedy koncom novembra 2014, keďže robil rozpis služieb, povedala mu, že
nebudemôcťslúžiťnočnéslužby. Rozprávalisaotom,čibudeslúžiť12-tky,povedala,žemôžeslúžiť12-
tky, teda má za to, že sa na tom dohodli. Nevie, či potom ako mu oznámila, že je tehotná, ešte pracovala
v nejakej nočnej službe. Nepamätá si, aby sa mu sťažovala na problémy v tehotenstve. Nepamätá sa
a nemôže potvrdiť, aby sa inak postupovalo v prípade iných tehotných lekárok. U starších lekárok si

pamätá, že bežne robili na ambulancii, keď boli tehotné. Čo sa týka náhrady za nefunkčný CT prístroj,
tak v pracovnej dobe bola náhrada v súkromnom CT v Alfa medis a na Reimanuse, počas pohotovostnej
služby sa posielalo na CT do Bardejova. Lekár na pohotovostnej službe má prísť k pacientovi, vždy takrobil, keď bol v službe a ani si nepamätá počas celej služby v nemocnici, že by vedel o nejakom prípade
na oddelení, aby lekár počas pohotovostnej ambulantnej služby nebol išiel ošetriť pacienta.
Pri opakovanom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 uviedol, že „bol poverený rozpisovať

služby, vždy rozpisuje služby do 20.dňa predchádzajúceho mesiaca a rozpísané služby sa dávajú potom
na podpis na riaditeľstvo riaditeľovi nemocnice. Výkon pohotovostných služieb navrhuje primár, v jeho
zastúpení to robil on a nariadenie pohotovostnej služby nariaďuje riaditeľ. Tým, že Q.. M. oznámila, že
je tehotná a že nemôže slúžiť nočné a že bude slúžiť soboty alebo nedele 12-tky, tak požiadali kolegyne,
ktoré môžu, aby odslúžili tieto služby a rozdelili si tieto služby na 12-tky, aby Q.. M. neslúžila nočné. Q..

M. oznámila, že je tehotná až po nariadenom rozpise služieb.“
Na otázku právneho zástupcu žalovanej strany, či vedel, že Q.. M. požiadala vedenie oddelenia, že
nechce slúžiť ústavnú pohotovostnú službu, ako aj nadčasové služby, svedok uviedol, že nie, nevedel
a je prekvapený, lebo keď oznámila, že je tehotná, tak sama bola ochotná slúžiť v podstate tie soboty,
nedele12-tkyvpriebehudňa,aslúžilaajvjanuáriamalarozpísanéslužbyajvofebruári.Písomnýsúhlas
alebo písomná dohoda s výkonom služieb alebo nadčasových hodín sa nevykonával ani v minulosti,

ani po tomto prípade. Poukázal na B.. V., ktorá oznámila, že je tehotná a povedala, že nechce slúžiť
a nikto ju nenútil slúžiť. K plneniu pracovných povinností žalobkyne uviedol, že žalobkyňa pôsobila na
neho povrchnejšie ako ostatné lekárky, musel ju občas aj kontrolovať. Neskoro chodila aj na ranné
sedenia. Nemá osobnú skúsenosť s porušovaním pracovnej disciplíny z jej strany, ale ako zástupca
primára fungoval na oddelení, a keď chceli primárovi niečo oznámiť, tak to lekári povedali jemu a bolo

o nej známe, že je povrchnejšia, nedôsledne si robila dekurzy, neodkázala do služby doktorovi všetko
čo mala. Stalo sa, že nenastúpila do služby v lete, keď ešte nemala atestácie. S rozpisom služieb a
vykonávaním služieb je taká prax, že nikoho nenútili do služieb, keď vyvstane nejaký problém, niekto
ochorie, tak kolegyne, ktoré slúžia ambulantnú činnosť, čiže na ambulancii, požiadajú jeho a primára,
či môžu vyriešiť tento problém a oni mali na to deň, dva a potom nám dali rukou napísané na papieri,

že tento problém je vyriešený. Bola to požiadavka z vedenia, aby sa tento problém vyriešil. Služby si
potom prehodili a lekárky im to oznámili vopred, sedenia majú poobede pred koncom pracovnej doby
o 14.00 hod., kedy je tam primár, tak sa primárovi povie, kto a kedy bude slúžiť. Písomné súhlasy so
zadeľovaním tehotných zamestnankýň do služieb neboli praktizované, keby povedala žalobkyňa, že
nebude slúžiť ani cez soboty a nedele, keby povedala, že nechce slúžiť, tak by neslúžila. Ohľadom

neposkytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke A. N. dňa 27.12.2014 svedok uviedol, že je povinnosť
lekára prísť na ambulanciu a aj v klinickom náleze, ktorý táto pacientka mala, bol by trval na prevedení
CT mozgu, trval by na hospitalizácii pacientky a nenechal by na pacientku, pretože vzhľadom na to, že
bola v Plzni vyšetrená, mala tam nejaké zápalové ochorenie a mala nález na zreničkách oči, tak mohlo
ísť o nejaké krvácanie, kde hrozilo aj poškodenie zdravia, bolo treba zísť a vyšetriť a pozrieť sa na to“.

42. Z výsluchu svedka B.. B. M. súd zistil, že je predsedom Lekárskeho odborového združenia u
žalovaného 8 rokov a združenie sa vyjadroval k zaslanej výpovedi na základe žiadosti o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Keď im bola doručená žiadosť, predvolali si žalobkyňu a
spolu s B.. O. sa v trojici o tejto veci rozprávali. Žalobkyňa im povedala informácie a takisto poskytla

aj lekárske správy, neriešili pritom v tom čase, či táto pacientka dala súhlas na to, aby do nich
nahliadali. Postužalobkynevyhodnotiliako porušeniepracovnejdisciplíny,stým,že navrhovali,aby
bola postihnutá ako v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. K posúdeniu intenzity
tohto porušenia dospeli na základe informácií od žalobkyne a lekárskych správ, ktoré im predložila,
iné materiály k dispozícii nemali, pacientku nevyšetrili. Pracuje na chirurgickom oddelení žalovaného

a B.. O. na traumatologickom oddelení. Čo sa týka takéhoto druhu výpovede, toto bolo prvýkrát, keď
sa vyjadrovali k takejto výpovedi. Riešili už požitie alkoholu na pracovisku, vyjadrovali sme sa k
rôznym veciam, ale takúto výpoveď sme prejednávali prvýkrát. Na otázku, ako by on postupoval na
pohotovostnej službe uviedol, že keď je v pohotovostnej službe, tak by za každým k pacientovi prišiel
a to preto, lebo to vyplýva z jeho zodpovednosti. Zakaždým príde pacienta vyšetriť, lebo sa stáva, že

pacienti prídu a majú úplne iné potiaže, než ktoré patria na chirurgiu, ale on to zistí vtedy, keď tam príde,
pacienta vyšetrí a často posiela pacientov na iné oddelenia.

43. Z výsluchu B.. O. O. na pojednávaní konanom dňa 14.5.2018 súd zistil, že „keď im bola doručená
žiadosť o prerokovanie výpovede z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny pani doktorky s

tým, že boli v krátkosti opísané okolnosti, v čom spočívalo to závažné porušenie pracovnej disciplíny a
zároveň ako odborová organizácia a boli vyzvaní, aby predložili stanovisko, toto stanovisko vypracováva
výbor, ten výbor má 7 členov, čiže pokiaľ má byť uznášania schopný, tak aspoň polovička z toho
výboru sa musí zísť, čo bolo splnené, čo je aj potvrdené prezenčnou listinou, ktorú má v úschovepredseda odborového združenia. Výbor sa zoznámil s dostupnou dokumentáciou, ktorú si boli schopní
pozrieť z nemocničného informačného systému. Na základe tejto dokumentácie bolo prerokované,
aké boli tieto okolnosti, a na základe toho prerokovania potom výbor vypracoval odpoveď, ktorá bola

doručenáriaditeľstvunemocnicespoliklinikou.Čosatýkasamotnejveciačosatýkareakcieodborového
združenia, žiadali, aby skutok bol kvalifikovaný ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“.

44. Z výsluchu svedkyne Y.. O. A. súd zistil, že pracuje u žalovaného od 15.10.2013 ako vedúca

oddelenia kontroly a sťažnosti, predtým pracovala na Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na základe podania sťažovateľa - otca pacientky, požiadala primára oddelenia neurológie, aby sa
vyjadril k jeho obsahu. V tom čase, keď prípad prešetrovali, pacientka bola v kritickom stave a
bola hospitalizovaná už v inom zdravotníckom zariadení. Potrebovali prešetriť postup pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Pred touto sťažnosťou neboli iné sťažnosti zo strany pacientov na žalobkyňu.

45. Z výsluchu svedkyne B.. W. I. na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 súd zistil, že rozpis služieb
z decembra 2014, kedy boli dopisované do služieb len lekárky, bol schvaľovaný riaditeľstvom, pričom
služby nariaďuje primár. Ak dôjde k výmene služby, tak si to zapíšu do toho konkrétneho už schváleného
rozpisu služieb. K dopísaniu mien rukou Q.. O. a Q.. S. došlo tak, že v rozpise, ktorý mali na inšpekčnej

izbe, zapísala, že v tento deň bude slúžiť Q.. M. dennú službu, nočnú službu Q.. O. a to dňa 14.12.2017,
dopísala to na základe toho, že tie služby boli takto vymenené, aby vedeli, ako to v skutočnosti bolo.
Žalobkyňa mala slúžiť celú službu, ale keďže povedala, že je tehotná, mohla slúžiť len dennú službu,
rovnako to bolo aj 21.12. a 27.12.2014. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby nechcela
žalobkyňa slúžiť ústavné pohotovostné služby, resp. sviatky a vykonávať nadčasové hodiny. Pokiaľ vie,

žalobkyňa chcela tieto služby slúžiť. Nikto z vedenie oddelenia ju nenútil k výkonu pohotovostných
a nadčasových služieb. K pracovnej disciplíne žalobkyne sa vyjadrila tak, že čo sa týka dochádzky,
zvykla meškať do práce 5 -10 minút, pôsobila tak, že sa nedá na ňu vo všetkom spoľahnúť. Ak mali
dekurzy a potrebovala si osobne odkontrolovať, či je to skutočne tak, nie vždy to takto bolo, osobne sa
na to nespoliehala. Ako lekárka vo výkone služby 27 rokov si pamätá, že žalobkyňa raz v roku 2010

nenastúpila do pohotovostnej služby. To si musela zapamätať, lebo jej volal Q.. L. domov, že žalobkyňa
mala slúžiť a nevedia ju nájsť. Volali jej potom domov, lebo sa mal nejaký pacient zle, sestričky ju zháňali,
nebol tam lekár a volali jej, či môže prísť do služby. Žalobkyňa jej povedala, že do služby zabudla prísť
a že ju to mrzelo, nikomu inému sa nestalo, aby neprišiel takto do služby. Čakala, že bude z toho nejaký
pracovnoprávny postih, primár mal s ňou pohovor, tak predpokladá, že sa to vtedy vyriešilo. Nepamätá

si za svoju prax prípad, aby lekár v pohotovostnej službe neprišiel na ambulanciu pozrieť pacienta.

46. Z výsluchu svedkyne B.. K. Q. na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 súd zistil, že čo sa týka
rozpisu služieb na december 2014, služby rozpisuje Q.. L. na základe vopred uvedených požiadaviek
zhruba do 20.-21. Dňa predchádzajúceho mesiaca, aby na nasledujúci mesiac boli služby rozpísané.

Schvaľuje to primár, ak dôjde ku škrtnutiu, sú tam perom dopísané nejaké mená, ktoré nie sú vytlačené
na zozname, tak to preto, že ak to kolegovi nevyhovuje služba z iných zdravotných, služobných dôvodov,
tak sa služby menia aktuálne podľa stavu. Je to dohoda medzi službukonajúcimi lekármi. Ak ona nemôže
slúžiť, niečo jej do toho príde, poprosí kolegov, či jej vedia vyjsť v ústrety a či odslúžia za ňu. Vedenie
oddelenia má o tom vedomosť. Vedela v tomto období, že žalobkyňa je tehotná. O tom, aby nechcela

vykonávať ústavnú pohotovostnú službu, nevedela. O tom, aby nechcela vykonávať pohotovostnú
službu a niekto ju nútil, o tom nevie. Keď ona sama zistila, že je tehotná pri oboch deťoch, oznámila, že je
tehotná a že si nepraje slúžiť a bolo jej vyhovené. Akonáhle zistila, že je tehotná pri prvom dieťati nebola
riziková, neslúžila, pri druhom bola riziková a tiež neslúžila. To všetko bolo za vedenia primariátu Q..
B.. O tom, či ju niekto poučil o možnosti neslúžiť alebo nevykonávať nadčasové hodiny uviedla, že nie.

Oznámiť, že je tehotná a slúžiť nechce a bolo jej vyhovené. Vo vzťahu k plneniu pracovných povinností
žalobkyne uviedla, že jej osobne sa nikdy nestalo, aby zabudla prísť do služby a nepamätá si vôbec
na takýto prípad. Žiadneho pacienta, ktorý príde počas pohotovostnej ústavnej služby na vyšetrenie,
že má nejaký zdravotný problém, aj keď ho pozná, aj keď ho predtým videla, by neposlala preč. Je
jej povinnosťou počas pohotovostnej služby vyšetriť pacienta, pretože aj u chronického pacienta s

chronickými ťažkosťami môže dôjsť k náhlej zmene zdravotného stavu. Pacient svoj informovaný súhlas
môže kedykoľvek odvolať. Nevie o tom, aby nejaký kolega počas ústavnej pohotovostnej služby neprišiel
ošetriť pacienta. Slúžia dvaja, čiže ak lekárovi na ambulancii príde zle, môže mu pomôcť druhý kolega
z oddelenia. Pri prvom tehotenstve bola umiestnená na príjmovú neurologickú ambulanciu, kde bola aždo konca. Pri druhom tehotenstve bola na EEG. O tom, aby mala byť žalobkyňa donútená primárom
oddelenia vykonávať službu na ambulancii nevie. O nenastúpení Q.. M. do pohotovostnej služby vedela.
Jej sa nestalo, aby za 20 rokov nenastúpila do nejakej služby. Považuje to za dosť závažné, ak takto

lekár urobí. Pokiaľ v pohotovostnej službe príde lekár s diagnózou a nie je funkčné CT, je dohodnuté
iné zariadenie, ktoré CT robí a odosielajú sa pacienti tam. V čase, keď nefungovalo CT v Prešove, bolo
dohodnuté CT v Bardejove, kde kontaktovali laboranta na CT.

47. Z výsluchu svedkyne B.. X. J. na pojednávaní konanom dňa 7.12.2017 súd zistil, že k rozpisu služieb

na mesiac december 2014, kde v dňoch 14.12., 21.12., 27.12.2014 dopísané za lomítkom okrem mena
žalobkyne aj mená ďalších lekárov došlo k tomu, vždy je to kolektívne vypisovanie pohotovostných
služieb s tým, že zástupca vyzve celý kolektív, kto má aké požiadavky, kto je ochotný a požiadavky
sa spíšu na papier a odovzdajú sa zástupcovi primára. V ktorejkoľvek fáze vypisovania služieb môže
ktorýkoľvek lekár povedať, či má plánovanú dovolenku, kedy chce slúžiť, kedy určite nie, aj čo sa týka
štátnych sviatkov. Nikdy sa jej za 20 rokov služby nestalo, aby primár povedal, že bude slúžiť ten a ten

lekár, priamo aby to nariadil. Vždy sa kolektívne dohodnú, aby tie služby ako oni hovoria laicky odišli na
riaditeľstvo 20.dňa v mesiaci. Ak sa to medzi týmto dňom a prvým dňom ďalšieho mesiaca zmení, tak sa
v kolektíve priateľským spôsobom dohodnú o výmenách. K týmto dochádza kvôli rodinným, pracovným,
dovolenkovým a iným povinnostiam. V podstate služba je aj finančná záležitosť, pretože každý si prilepší
k platu a je rozdiel, či slúži nejaký atestovaný lekár, čiže každá mladá doktorka sa podľa nej snaží rýchlo

odastestovať, keď tam už musí byť a slúžiť, mala za to iné finančné ohodnotenie. Doslova prehlásila,
že bola vôľa žalobkyne slúžiť práve preto, že mohla slúžiť za plat atestovaného lekára. Nikto by nikdy
neprinútil človeka vymeniť službu, ak je to pre neho nevýhodné. V tom čase mohla vedieť na 80 %, že
žalobkyňa je tehotná. Ohľadom toho, či niekto nútil žalobkyňu z vedenia slúžiť pohotovostné služby a
nadčasové hodiny uviedla, že žalobkyňa od prijatia na neurologické oddelenia sa snažila o pohotovostné

služby, dokonca v období jej tehotenstva v roku 2009 boli spolu na takej akcii, kde bolo povedané, že
už konečne by chcela začať slúžiť, či má o tom rozhodnúť zástupca primára alebo primár. Čo sa týka
prístupu žalobkyne k výkonu pracovných povinností, uviedla, že keď sa vrátila z materskej dovolenky, tak
kolegyne, ktoré tam boli, jej povedali, že „nemáme Q.. M., ale Q.. O.“, pýtala sa, že čo to má znamenať a
bolo jej povedané, že si treba na to dávať pozor, keď ide po nej na izbu, keď po nej pacientov na oddelení,

tak si dávali na to pozor, pretože to čo je vyšetrení, nemusí byť tak celkom pravda. Nemohli sa spoľahnúť
na jej závery a výsledky, pritom jediné, čo podľa nej primár neznáša, keď niekto klame alebo povie niečo,
čo si upravil. Primár radšej toleruje, keď mu povedia, že nevedia, neurobili to, zabudli to, nepozreli si.
Jej sa to bežne na vizite stávalo, že si výsledok nepozrela a povedala, že výsledok bol v norme. K tomu
ako riešilo vedenie oddelenia túto situáciu uviedla, že primár prejaví v prvom rade prekvapenie, že sa

vôbec také niečo môže stať, potom sa skontroluje tento výsledok a rieši sa to takým spôsobom, že sa
zfrekventnili poobedňajšie sedenia a vizity robí každý deň primár, hoci predtým bola veľká vizita 3 krát do
týždňa, teraz ju robí primár každý deň. Uviedla, že žalobkyňa bola nedôsledná. Počas jej 20 ročnej praxe
lekárky sa nestal prípad, aby lekár neprišiel z pohotovostnej lekárskej služby na ambulanciu pozrieť
pacienta. Ak sa lekárovi v pohotovostnej službe niečo stane a nemôže slúžiť, tak lekári sú poučení, že

majú kontaktovať staršieho lekára, aby ich prišiel zastúpiť, takže vylučuje, aby nevedel lekár, ako má
postupovať v prípade, ak pre svoj zdravotný stav nemôže odslúžiť. O tom, či existuje nejaký manuál
činnosti lekára na pohotovosti, uviedla, že takýto manuál nie je, pretože nie je potrebný. Ak lekár študuje
6 rokov medicínu a manažment ho zamestná na nejakú pozíciu, tak istým spôsobom je vychovávaný
k plneniu svojich povinností a ak mladý lekár si nie je 100 % istým diagnostickým postupom, zavolá

staršieho lekára, je tam určitá hierarchia. Ak jej ako mladej začínajúcej lekárke vytkol pochybenia v
pracovných postupoch a povinnostiach, bola mu za to povďačná“.

48. Po vykonaní dokazovania právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči poukázal na to, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa si svoje pracovné povinnosti do 27.12.2014 riadne

plnila. Uvedený záver vyplýva nielen z indexu odbornosti, ale aj napr. z vyjadrenia LO/. pri FNsP J. A.
Reimana v Prešove zo dňa 1 0.02.2015. Primár neurológie B.. B. odporučil žalobkyňu na atestáciu z
neurológie.Vindexeodbornostižalobkynekonštatoval,žemávýbornépredpokladynaprácuneurológa-
špecialistu. Žalobkyňa pracovala na rôznych oddeleniach v rámci predatestačnej prípravy a svoje
študijné. ako aj pracovné povinnosti si plnila riadne. o čom svedčia vyjadrenia primárov rôznych kliník

v Prešove. Košiciach a Piešťanoch.
V stanovisku L.OZ zo dňa 10.02.2015 sa okrem iného v bode 4 konštatuje, že počas doteraz vykonanej
práce na neurologickom oddelení nedošlo u B.. M. k žiadnemu pochybeniu pri vykonávaní liečebnej
a diagnostickej činnosti. ktoré by zamestnávateľ hodnotil ako nesprávny postup liečby ani k vážnymdisciplinárnym priestupkom. S poukazom na tieto tvrdenia sa javia výpovede niektorých svedkov ex post
ako účelové a nevieryhodné.
Poukázal na to, že bolo nefunkčné CT a samotná pacientka nerešpektovala odporúčania lekárov.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v prvom trimestri tehotenstva. bola v nadčasovej službe a mala
za sebou už 12 hodinovú pracovnú dobu, prišlo jej nevoľno pacientke prostredníctvom sestričky
zopakovala, že „platí moje odporučenie zo dňa 21.12.2014“ spočívajúce v absolvovaní CT vyšetrenia a
hospitalizácii na neurologickom oddelení v spáde Bardejov Svidník. Dňa 27.12.2014 bola sobota. Ak by
pacientkabolahospitalizovanávprešovskejnemocniciprepodozrenienapoškodeniemozgu.žalobkyňa

by sama konala nezodpovedne, pretože pacient s takýmto podozrením na poškodenie mozgu, musí byť
hospitalizovaný v zdravotnom zariadení s funkčným CT prístrojom v areáli nemocnice.
Z dokazovania vyplýva. že pacientka po tom, čo navštívila zdravotnícke zariadenie v Bardejove, bolo
jej realizované CT vyšetrenie až ráno nasledujúceho dňa, t.j. nie urgentne.
Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť. že vedenie nemocnice nemalo jej písomný súhlas
s vykonávaním nadčasovej pohotovostnej služby. že sa v tejto službe nemala nachádzať a že

žalovaná konala protiprávne voči jej osobe. svedčí aj vyjadrenie kontroly Inšpektorátu práce
z 02/2016. Napriek vedomosti žalovanej o tehotnosti žalobkyne. táto pracovala ako tehotná na
najrizikovejšej pracovnej pozícii v rámci oddelenia, ktorú jej primár nariadil po dobu 7 mesiacov, išlo o
pozíciu urgentného príjmu. kde prichádzali ťažko chorí pacienti aj s TBC atď. V priebehu 8 hodinovej
pracovnej doby sa štandardne ošetrilo aj 40 pacientov, neštandardný postup voči jej osobe a mimoriadne

riskantný. dovtedy nariaďoval, aby sa lekári
na tejto pozícii striedali po jednom dni pre mimoriadne náročnú pracovnú záťaž na tejto pozícii.
Podľa žalobkyne zo strany primára neurologického oddelenia dochádzalo z jeho strany
k tzv. „bossingu“ napr. nedal jej vyrobiť pečiatku pre atestovaného lekára po atestácii, ani po
dobu celých 7 mesiacov, čo po atestácii ešte pracovala na oddelení. Neštandardný postup zo strany

primára oddelenia vo vzťahu k žalobkyni bol aj v tom, že po jej atestácii s odstupom 4
mesiacov jej podpísal zvýšenie platu.
Vzhľadom na osobu žalobkyne. jej dovtedajší postoj k plneniu pracovných povinností. pracovných
podmienok, ktoré jej boli vytvorené žalovanou, zdravotný stav žalobkyne, zo strany žalobkyne nedošlo
k porušeniu pracovnej disciplíny v takej miere, aby bolo dôvodné skončiť s ňou pracovný pomer podľa

§ 63 ods. 1 písm. e) časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce.

49. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči poukázal na to, že „ neposkytnutie zdravotnej
starostlivosti pacientke A. N. dňa 27.12.2014 žalovaná posúdila ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyne. Listom zo dňa 29.01.2015 zn. 333/2015/PMO žalovaná upozornila žalobkyňu, že

sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa predložila lekárske potvrdenie zo dňa 24.11.2014 o
jej tehotnosti, v nadväznosti na ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce žalovaná uviedla, že mieni so
žalobkyňou skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce.
Uvedený list si žalobkyňa prevzala osobne dňa 30.01.2015. Listom zo dňa 18.02.2015 zn. 194/2015/

PMO žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Uvedené písomné skončenie pracovného pomeru však žalobkyňa odmietla prevziať,
pričom toto odmietnutie vykonala v prítomnosti dvoch svedkov, a to primára Oddelenia neurológie
žalovanej, B.. Š. B. a pracovníčky Personálno-mzdového odboru žalovanej, p. X. Š., čo potvrdili svojimi
podpismi na predmetnom liste, ako aj svojou výpoveďou na súdnom pojednávaní.

Z výsluchov svedkov - jej kolegov vyplýva, že ani po zohľadnení osoby žalobkyne, či jej doterajšieho
postoju k plneniu pracovných úloh nie je dôvod konštatovať, že by u žalobkyne nešlo o závažné
porušenie pracovnej disciplíny a že by skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, tak ako k nemu
došlo, bolo v rozpore so zákonom. Svedecké výpovede nadriadených kolegov a žalobkyne zhodne
potvrdzujú, že žalobkyňa si nedôsledne plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z pracovného pomeru, že

sa na ňu kolegovia nemohli spoľahnúť a že počas trvania pracovného pomeru sa žalobkyňa viackrát
dopustila určitých pochybení. Uvedené skutočnosti je potrebné zohľadniť tiež súvislosti s pracovnou
pozíciou žalobkyne. Žalobkyňa si nesplnila jednu zo svojich základných pracovných povinností, ak nie
vôbec tú najzákladnejšiu, a to poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorej nesplnenie môže mať závažné
následky v podobe škody na zdraví alebo na živote.

Navyše vzhľadom k predmetnému pochybeniu žalobkyne, keď z jej strany nedošlo k splneniu primárnej
povinnosti, ako aj vzhľadom k jej osobe, predchádzajúcim pochybeniam vyplývajúcim aj zo svedeckých
výpovedí, ako aj prístupu k plneniu si pracovných úloh, existuje u žalovanej ako zamestnávateľa,dôvodné riziko, že zo strany žalobkyne dôjde aj v budúcnosti k ďalšiemu podobnému pochybeniu, alebo
k inému neuspokojivému plneniu pracovných úloh, v dôsledku čoho ho môže žalovanej vzniknúť škoda.
Pokiaľ ide o nefunkčné CT, zo strany žalovanej došlo k riadnemu a rozsiahlemu zabezpečeniu

náhradných CT vyšetrení, a to u štyroch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, priamo v Meste Prešov,
ako aj mimo neho. Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí, o tejto skutočnosti, ako aj o postupe v súvislosti
s náhradnými CT vyšetreniami boli zamestnanci žalovanej riadne poučení vedúcimi pracovníkmi
príslušného oddelenia, kde pracovala žalobkyňa. Akékoľvek poukazovania zo strany žalobkyne na
nefunkčný CT prístroj sú tak zavádzajúce a účelové. O skutočnosti, že v danom prípade ide o účelovú

obranu žalobkyne svedčí aj fakt, že žalobkyňa sa v daný deň neprišla na pacientku ani len pozrieť,
neprišla ju ošetriť a cez telefón ju poslala do bardejovskej nemocnice. Žalobkyňa tak nemohla ani
len vedieť, či v danom prípade je alebo nie je potrebné CT vyšetrenie, nakoľko v rozpore so svojimi
základnými povinnosťami neposkytla zdravotnú starostlivosť a ani len neprišla vyšetriť pacientku, ktorá
sa so zdravotnými problémami dostavila na vyšetrenie.
Žalobkyňa v priebehu konania viackrát zmenila svoju obranu, v súvislosti s nevyšetrením pacientky.

Najskôr bolo z jej strany poukazované na nefunkčný CT prístroj a až následne v priebehu konania
začala žalobkyňa argumentovať svojím tehotenstvom a údajnou nevoľnosťou. Pokiaľ ide o tehotenstvo
žalobkyne, pred aj po predmetnej pacientke, boli v daný deň zo strany žalobkyne vyšetrení všetci
pacienti. Z uvedeného je tak zrejmé, že zo strany žalobkyne ako lekárky došlo k odignorovaniu
pacientky, ktorá sa dostavila počas ústavnej pohotovostnej služby žalobkyne do neurologickej príjmovej

a konziliárnej ambulancie žalovanej z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Pokiaľ žalobkyňa slúžila
ako tehotná lekárka, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Podľa žalovanej ide o absolútne zlyhanie
žalobkyne, ako odborné, tak ľudské, spočívajúce v nesplnení si základnej povinnosti, ako zákonnej tak
aj zmluvnej, a to navyše počas výkonu pohotovostnej služby, ktorú vykonávala dobrovoľne, za čo bola
adekvátne finančne odmenená.

50. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

51. Predmetom konania je nárok žalobkyne určenie neplatnosti výpovede, ktorú jej dala žalovaná dňa

z dôvodu, že dňa 27.12.2014 neposkytla zdravotnú starostlivosť pacientke A. N., čím ohrozila jej život
a nesplnila si svoju základnú povinnosť lekárky.

52. Podľa Článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

53. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na

správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy."
Podľa § 11 ods. 1 a ods. 6 vyššieuvedeného zákona, každý má právo na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a na výber poskytovateľa.

54. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotnícky pracovník je povinný:
a) poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej
život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú

zdravotnú starostlivosť;
e) vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a s etickým kódexom, ktorý tvorí prílohu č. 4 k zákonu o poskytovateľoch.

55. Podľa § 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti

s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.
Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.56. Podľa § 3 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme sa spravujú týmto, zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

57. Podľa § 9 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány

zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.
Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.
Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia

zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

58. Podľa § 13 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať
so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť

pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochranepreddiskrimináciouaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(antidiskriminačnýzákon).
V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,
manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého

zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti .
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.

Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych
vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo
zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite
alebo inej protispoločenskej činnosti .

Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa
narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že
ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými
zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy
a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza

kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob
jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej
uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ

je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od
takého konania a odstrániť jeho následky.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže
sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon ).

59. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

60. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.61. Podľa § 38 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.
Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,

ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny
a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi

alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

62.Podľa§47ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zamestnanecjepovinnýpodľapokynovzamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.
Podľa § 81 písm. a) a c/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním
vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.“
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou

zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

63. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť

pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

64. Podľa § 164 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do

pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší
pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu urečneného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je
povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, osamelá žena alebo

osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov sa môžu zamestnávať prácou nadčas
len s ich súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s nimi môže len dohodnúť.

65. Súd po doplnení dokazovania v zmysle intencií právneho názoru a pokynu odvolacieho súdu
konštatuje, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by privodili iné rozhodnutie vo veci samej, než v

pôvodnom konaní.66. Súd opätovne poukazuje na to, že v prvom rade sa vysporiadal s tým, či v procese dania výpovede
žalobkyni bol dodržaný postup podľa Zákonníka práce, ktorého dodržaním nebola žalobkyňa ukrátená
na svojich právach a ktoré zodpovedali stavu, ktorý predchádzal daniu výpovede.

Skutočnosti, na základe ktorých sa žalovaná dozvedela o porušení povinností žalobkyne pri
pohotovostnej službe dňa 27.12.2014 zistil zo sťažnosti, ktorú podal otec odmietnutej pacientky hneď v
prvý pracovný deň nasledujúci po udalostiach, ktoré vyvrcholili hospitalizáciou pacientky v bardejovskej
nemocnici a jej operácii, pri ktorej jej bolo operačne odstránenie krvácanie do mozgu, ktoré jej bolo
diagnostikované. Námietky vo vzťahu k oprávnenosti žalovanej zaoberať sa touto sťažnosťou, nakoľko

ju nepodala priamo pacientka, sú v tomto kontexte nedôvodné už len preto, lebo pacientka v tom čase
sama nemohla reagovať na vzniknutý stav a otec je nepochybne takou blízkou osobou, ktorý má právo
na požadovanie vysvetlenia, prečo sa jeho dcére nedostalo adekvátneho lekárskeho vyšetrenia. Okrem
iného je potrebné mať na zreteli, že podstatou práva pacientov na vysvetlenie správnosti lekárskych
postupov je právom nerozlučiteľne súvisiacim s právom na lekársku starostlivosť - ktoré je právom
ústavným. Zdravie človeka je najdôležitejšou ľudskou hodnotou a preto všetci, ktorí toto právo realizujú

by si mali tejto svojej zodpovednosti byť vedomí a podľa toho sa aj správať.
Zabezpečenie potrebných lekárskych prístrojov je nevyhnutné, ale nad tým všetkým stojí zabezpečenie
medicínskych zdravotníckych pracovníkov, ktorí bezprostredne s pacientom komunikujú, vyšetrujú ho a
následne aj volia tej najlepší a najpotrebnejší postup pri liečbe - teda je to lekár a medicínsky pracovník,
ktorí de lege artis medicinae majú predovšetkým postupovať.

67. Dôvodne teda žalovaná postupovala, ak celý prípad prešetrila a správne a zákonne postupovala aj v
tom, že vec predložila na vyjadrenie primárovi oddelenia a žalobkyni. Správne a zákonne postupovala aj
pri prejednaní výpovede v odborovej organizácii, o čom svedčia listinné dôkazy aj výpovede svedkov B..
M. a B.. O.. Odborová organizácia sa zaoberala konkrétnou výpoveďou, pričom pri prejednaní výpovede

je rozhodujúce, aby obsah výpovede zodpovedal tomu, čo je kladené zamestnancovi za porušenie
povinností, o čom v danom prípade niet pochybností, dokonca prejednania výpovede za odborovú
organizáciu sa zúčastnila aj B.. R., lekárka neurologického oddelenia.

68. Úmyslom zabezpečenia práva zamestnanca na ochranu odborovej organizácie pri rozviazaní

pracovného pomeru je naplnenie jeho práv v konkrétnych okolnostiach a skutočnostiach a preto výklad
ustanovení Zákonníka práce v inom širšom, rigorózne gramatickom význame, nesledujúcom logiku vecí
a účel tohto právneho ustanovenia súd nepripúšťa a neakceptuje.
Súd nezistil ani pochybnosti žalovanej pri doručovaní výpovede, výpoveď bola riadne doručená v zmysle
ustanovení § 38 Zákonníka práce, o tom svedčili X. Š. a primár B.. Š. B. a keď žalobkyňa písomnosť

odmietla prevziať, vedela bez akýchkoľvek pochybností, že sa jedná o výpoveď z pracovného pomeru.

69. Vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochýb ustálilo, že žalobkyňa dňa 27.12.2014 počas
pohotovostnej služby neposkytla ošetrenie pacientke A. N., pričom v ten deň ošetrila všetkých pacientov,
ktorí na pohotovosť prišli pred touto pacientkou aj po tejto pacientke. O správnosti svojho postupu

bola presvedčená, dokonca tvrdila, že tak by postupovala aj v prípade, ak by šlo o jej sestru. V priebehu
celého konania neprejavila ani najmenšiu ľútosť a empatiu nad tým, že pacientku odmietla vyšetriť v
takomstave,ktorýinýlekárposúdilakozávažnýstavanáslednebolaprekrvácaniedomozguoperovaná
v inej nemocnici. Pacientke sa za to neospravedlnila ani počas pojednávania, dokonca sa spôsobom,
ktorý nezodpovedá morálnemu statusu lekára správala voči jej otcovi, ktorý bol ako svedok vypočutý. O

hodnovernosti pacientky a jej otca súd nemal žiadne pochybnosti, pretože ako vypovedal otec pacientky,
podanie sťažnosti bolo prejavom jeho otcovskej bezmocnosti a strachu o dcéru, ktorá v tom čase bola vo
vážnom zdravotnom stave. Nepodali ani trestné oznámenie ani žalobu o odškodnenie, ani tak nemienia
urobiť.
Ak sa žalobkyňa bránila tehotenským kolapsom, tejto obrane nezodpovedali žiadne okolnosti, ktoré súd

otomtodniajemupredchádzajúcichzistilapretotejtoobraneneuveril.,navyšesňouprišlaažvpriebehu
sporu. Na žiadne nové dôkazy o tejto skutočnosti po zrušení veci odvolacím súdom nepoukazovala ani
ich netvrdila.
Pokiaľ jedným z dôvodov, pre ktoré odvolací súd zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie,
bolo zistenie, či bol zo strany žalovanej dodržaný postup podľa § 164 Zákonníka práce, súd vykonal

dokazovanie navrhované žalovanou stranou, keďže ona bola povinná túto skutočnosť preukazovať
a preukázať a dospel k záveru, že žalobkyňa nastupovala do pohotovostných služieb a aj do tejto,
počas ktorej došlo k závažnému porušeniu jej pracovnej disciplíny, na základe jej vlastného súhlasu
vysloveného nielen ústne ale prezentovaného aj konkludentne následným výkonom práce lekárky.Zákonník práce nepredpisuje povinnosť zamestnávateľa uzatvárať dohody s tehotnými
zamestnankyniami, nieto písomné. Ak zákon hovorí o súhlase zamestnanca, mieni tým bezpochybne
taký súhlas, ktorý je vyslovený slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne a vykonaným dokazovaním -

výsluchom svedkýň lekárok oddelenia ako aj primára a zástupcu primára oddelenia bolo zistené, že
takýto súhlas bol ňou udelený, po tom, čo oznámila svoje tehotenstvo primárovi oddelenia. Z tohto
dôvodu aj došlo k zmenám v rozpise služieb na mesiac december 2014. Ak by takýto súhlas neudelila,
nebola by v dodatočne upravenom rozpise a nebola by podpísala výkon práce resp. by určite do služby
nenastúpila.

Súd je ale naďalej presvedčený, že tvrdené porušenie Zákonníka práce v prístupe žalovaného k
žalobkyni po tom, čo oznámila, že je tehotná, ani nemohlo mať vplyv na správanie sa žalobkyne - keďže
táto sama uviedla, že jej zvolený postup dňa 27.12.2014 vyplýval z toho, že odborne bola presvedčená
o správnosti tohto postupu.
Rovnako nevieryhodné boli aj jej tvrdenia o diskriminácii zo strany primára oddelenia. Pracovisko, na
ktorom žalobkyňa ako lekárka neurologička pracovala, je nepochybne jedným z najťažších oddelení,

a v pracovnom kolektíve 15 lekárov sa vyskytnú aj problémy medziľudských vzťahov, kde sa vytvárajú
priateľstvá a kolegiálne zoskupenia názorovo ľudsky a odborne si blízkych ľudí. Primár oddelenia má
zodpovednosť za výkon práce každého lekára a celého oddelenia a preto miera jeho prístupu ku
každému lekárovi osobitne vychádza aj z jeho osobných a ľudských a odborných skúseností.
Pokiaľ by bola žalobkyňa na pracovisku diskriminovaná, iste v prvom rade bolo bránené jej prístupu k

atestácii a potieraniu jej práv, ktoré mala, nie je však zrejmé, na akom princípe mala byť diskriminovaná,
keďže vzhľadom na výpovede ostatných lekárov to kvôli jej pohlaviu nebolo a iný dôvod ani netvrdila.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že primár oddelenia ju odporúčal na atestáciu a hodnotil jej prácu pozitívne,
súd sa domnieva, že primár oddelenia dostatočne v svedeckej výpovedi vysvetlil svoje správanie voči
nej vrátane tohto odporúčania, kedy poukázal na to, že jej zlyhanie bolo kľúčové nielen z hľadiska

jej pochybenia ako lekárky pri posúdení diagnózy pacientky A. N., ale najmä a hlavne z hľadiska jej
ľudského pochybenia, kedy odmietla túto pacientku vôbec ošetriť.

70. Diskriminácia primára oddelenia nebola preukázaná a je nevieryhodné, ak lekárka, ktorá je prítomná
ako zástupkyňa odborov pri prejednaní výpovede na túto skutočnosť v odborovej organizácii nielen

nepoukázala, ale nikdy sa svojej kolegyne nezastala na pracovisku vo vzťahu k primárovi, ak mala za
to, že je diskriminovaná a obeťou šikanovania na pracovisku, ale tento stav rešpektovala a až následne
o ňom vypovedala na súde. Súd nezistil ani bossing v konaní primára oddelenia, lebo logicky vzaté,
pokiaľ by tomu bolo, nedovolila by si žalobkyňa odmietnuť ošetriť pacientku, pretože by riskovala, že
sa o tom primár okamžite dozvie, ak by bola pravda, ako tvrdila - že „po nej išiel“. Zistenia, ktoré v

priebehu sporu vyprodukovala žalobkyňa, spočívajúce v porušení Zákonníka práce vo vzťahu k tomu,
že bola ako tehotná lekárka prideľovaná do služieb bez predchádzajúcej písomnej dohody sa súdu
javia účelové v snahe preukázať diskrimináciu na pracovisku, pričom jej samotnej v tom čase takéto
správanie nepripadalo diskriminačné, pretože inak by na to poukázala skôr resp. nie až v priebehu sporu.
Aj keby tieto zistenia súd bral do úvahy ako dôvodné, pričom zistil pravý opak - a to skutočnosť, že

primár oddelenia jej dával zakaždým šancu svoje odborné a ľudské pochybenia naprávať, nebola by
daná príčinná súvislosť medzi správaním žalobkyne a jej porušením povinností lekárky voči konkrétnej
pacientke, čo bolo predmetom skutku, za ktorý jej bola daná výpoveď.

71. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na spoluzodpovednosť žalovanej v súvislosti s tým, že nezabezpečila

CT prístroj - vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že hoci CT prístroj bol v tom čase pokazený,
vedenie žalovanej zabezpečilo adekvátnu náhradu za tento prístroj a všetci lekári a zdravotnícky
personál boli o tom upovedomení, ako aj o spôsobe akým majú postupovať v prípade, ak vyšetrenie
pacienta vyžaduje diagnostiku na tomto prístroji. Postup, ktorý žalovaná zvolila, a ktorý aj dodržiavali
ostatní lekári, zodpovedá adekvátnej starostlivosti o zabezpečenie náhrady.

72. Súd poukazuje na to, že v medicíne je najdôležitejší vzťah lekár - pacient. Lekár lieči už svojím
prístupomaslovom.Jepotrebnésúhlasiťstým,ženajdôležitejšoupovinnosťoulekárajeošetriťpacienta
a toto je aj najdôležitejším právom pacienta s tým, aby služba bola poskytnutá de lege artis medicinae.
Ak je však tak odmietnutá, ako v danom prípade, niet pochýb, že žalobkyňa ako lekárka zlyhala ľudsky
aj odborne a takéto porušenie nemožno klasifikovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Žalovaný má nielen právo aj povinnosť nemať takýchto lekárov medzi svojimi zamestnancami a preto
dôvodne a zákonne so žalobkyňou rozviazal pracovný pomer.73. Súdu sa v kontexte prípadu javí dostatočným zistenie, že zdravotný stav pacientky bol závažný a
v súvislosti s tým poukazuje aj na závery znaleckého posdudku č. 2/2018 B.. O. o tom, že žalobkyňa
postupovala pri liečbe pacientky A. N. non lege artis a postup lege artis by bol taký, že pacientka A.

N. mala byť v danom prípade dňa 27.12.2014 hospitalizovaná na neurologickom oddelení FNsP Prešov
aj napriek tomu, že žalovaná nemala k dispozícii funkčný CT prístroj. Už v zdravotnej dokumentácii zo
dňa 20.12 a následne 21.12.2014 bola popísaná anizokoria vpravo, ktorá v predchádzajúcom náleze
nebola prítomná, čo poukazovalo na progresiu neurologického nálezu a po odmietnutí vyšetrenia dňa
27.12.2014 bola prijatá v službe na úrazovú JIS v Bardejove s podstatne zmenenom neurologickom

nálezediplopiou,ataxiou,bradypsychizmom.Nebolproblémpacientkuvzhoršenomklinickomstavedňa
27.12.2014 hospitalizovať ne neurologickom oddelení FNsP Prešov, podať adekvátnu liečbu a cestou
RZP odoslať pacienta na zmluvne zastupujúce Rtg pracovisko.
Znalecký posudok v jeho záveroch potvrdili aj ostatní vypočutí svedkovia - lekári, ktorí sa stotožnili s
týmto postupom.

74.Žalobkyňa,aleakovyplynulozdokazovania, neposkytlapacientkeošetreniepreto,lebosapacientka
nedržala jej pokynov, pričom súd chápe, že lekár nemôže nútiť pacienta proti jeho vôli k určitému
postupu, ale ak samotná pacientka vypovedala ako vnímala v dôsledku svojho onemocnenia vonkajšiu
realitu, je nepochopiteľné, že lekárka to z kontaktu z pacientkou nezistila. Ak pacient aj neposlúchne
odporúčania lekára, lebo sám nie je schopný posúdiť následky ich nedodržania, a opätovne príde na

ošetrenie o 6 dní - čo aj laikovi je zrejmé, že je v medicíne a obzvlášť v neurológii také obdobie, že
uspokojiť sa zo zistením zdravotného stavu je nemožné, ak lekár postupuje de lege artis medicinae, a
výsledkom je odmietnutie ošetrenia lekárom - nemožno to nazvať len ospravedlniteľným jednorazovým
zlyhaním lekára, pretože také postoje odborné aj ľudské sa v človeku formujú dlhodobo.

75. Formálna prísnosť v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru je súčasťou ochrany zamestnanca
ako slabšej strany pracovnoprávneho sporu - ale v prípade, ak sa týka lekárov, je namieste otázka, či
druhou slabšou stranou v spore by nemal byť konkrétny pacient resp. zdravie všetkých potencionálnych
pacientov takého lekára. V tomto kontexte nachádzanie formálnych chýb v postupe pri podávaní
výpovede nemôže byť nadradené nad práva ostatných "slabších strán" sporu. Ak by aj súd uvažoval

o tom, že lekári z tohto oddelenia alebo iných oddelení neposkytli v pohotovostnej alebo inej službe
pacientovi ošetrenie, alebo boli v službe pod vplyvom alkoholu a neboli za to braní na zodpovednosť
- je potrebné jednoznačne prejaviť zásadný postoj voči takým porušeniach základnej povinnosti lekára
a toto odmietnuť.

76. Lekárske povolanie je jedno z najťažších a najzodpovednejších povolaní, čo by každý medik mal
starostlivo zvážiť už pri výbere svojho povolania. Uznávaní lekári svoje povolanie chápu ako poslanie a
tomu zodpovedá spoločenské postavenie lekára a jeho prestíž z toho vyplývajúca, ako aj úcta a vážnosť
v mieste pôsobenia. Je potrebné prisvedčiť tomu, že kto nie je lekár, nedokáže sa vžiť do každodennej
reality života lekára. Lekár na neurológii je dennodenne konfrontovaný so smrťou a tak vyhorenie lekára

môže nastať zo subjektívnych aj objektívnych dôvodov. Všetko, čo prináša práca lekára, musí lekár prijať
a naučiť sa popri tom nielen nestratiť ľudskosť a odbornosť, ale ju aj budovať a rozvíjať. Kto na to nemá
predpoklady, nemal by ako lekár pracovať.

77.Odmietnutieposkytnutiaústavnejpohotovostnejzdravotnejstarostlivostižalobkyňoudňa27.12.2014

nebolo spôsobené a to ani čiastočne jej tehotenstvom resp. zdravotnými ťažkosťami tehotenstvom
spôsobenými, pretože túto skutočnosť nepreukazujú žiadne vykonané dôkazy - žalobkyňa sa nikdy
nesťažovala ani svojim najbližším kolegyniam na problémy v tehotenstve lebo pokiaľ by tomu tak
bolo, iste by vedomosť o týchto problémoch mali aj iní kolegovia a primár oddelenia, ale ani tvrdenou
diskrimináciou na pracovisku, čo vyvrátili nielen vykonané dôkazy, ale najmä ich logické vyhodnotenie

v kontexte iných zistených skutočností- lebo bolo výsledkom jej, ako sama vypovedala, odborného
zhodnotenia konkrétnej situácie konkrétnej pacientky.
Takétokonanielekáravšakniejekonanímdelegeartis,jeporušenímvyššieuvedenýchpovinnostílekára
definovaných vo vyššieuvedených zákonných normách a pracovnom poriadku a lekár nemá právo takto
voči pacientovi postupovať a tak sa k nemu správať. Žalobkyňa si pritom musela byť vedomá následkov

odmietnutia lekárskej starostlivosti a spoliehala sa na to, že to bude pacientka a jej rodinní príslušníci,
ktorí ju nenechajú bez potrebnej lekárskej starostlivosti.Takéto porušenie základnej podstaty lekárskeho povolania nemožno kvalifikovať ináč, než ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, pre ktoré dôvodne žalovaný so žalobkyňou ukončil
pracovný pomer.

78. Ohľadom právneho záveru odvolacieho súdu súd konštatuje, že bolo zistené a preukázané, že
hneď po tom, čo žalobkyňa oznámila žalovanému, že je v druhom mesiaci gravidity, došlo k splneniu
podmienok ustanovenia § 164 ods. 1,3 Zákonníka práce a dohode medzi stranami sporu a na základe
toho došlo aj k úprave rozpisu služieb na mesiac december 2014, o čom svedčí upravený rozpis služieb.

Spôsob, akým došlo k dohode o týchto službách medzi žalobkyňou a žalovanou dosvedčili aj ostatné
lekárky, ktoré v tom čase na oddelení slúžili, pritom je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa
vedela o týchto pomeroch na pracovisku skôr, teda vedela o tom, akým spôsobom sa takéto dohody
uzatvárajú a takáto dohoda bola aj s ňou uzavretá. Súd nezistil akékoľvek porušenie Zákonníka práce vo
vzťahu k uzavretiu tejto dohody, ktorá nemusí byť uzavretá v písomnej forme, pretože postačuje ústna
dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v danom prípade k tomu aj došlo konkludentným

výkonom práce žalobkyne, ktorá nikdy túto skutočnosť nenamietala. Žalovaný teda preukázal uzavretie
tejto dohody.
Pokiaľ by aj žalovaný v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bol porušil túto povinnosť, mal
súd skúmať, či prípadné porušenie malo význam z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej
disciplíny žalobkyňou. Súd konštatuje, že pokiaľ by aj bol porušil toto ustanovenie, nemalo by to žiaden

vplyv na ten konkrétny skutok, ktorého sa žalobkyňa dopustila počas ústavnej pohotovostnej služby dňa
27.12.2014 a ktorý bol aj dôvodom pre danie výpovede žalobkyni.

79. Pokiaľ mal súd v zmysle právneho záverovu odvolacieho súdu skúmať aj osobu žalobkyne,
funkciu ktorú zastáva, jej doterajší postoj k plneniu jej pracovných úloh a situáciu, v ktorej došlo k

porušeniupracovnejdisciplíny,mieruzavineniažalobkyneaspôsobaintenzituporušeniajejkonkrétnych
povinností, je potrebné konštatovať, že vykonaním dodatočných výsluchov primára oddelenia, ako aj
lekárok oddelenia súd konštatuje, že doterajší postoj k plneniu pracovných úloh žalobne nebol dobrý,
pričom pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že bola hodnotená v žiadosti o atestáciu ako odborne
vyspelá lekárka a samotným primárom bola odporučená na atestáciu, primár dostatočným spôsobom

vysvetlil, prečo mal potrebu dať jej tak, ako každému inému mladému lekárovi šancu na odborné, aj
ľudské dozrievanie. To, že žalobkyňa napokon na celej čiare zlyhala a sklamala tieto jeho očakávania,
nemožno pričítať na zavinenie ani primára oddelenia, ako samotnej žalovanej. Situácia, v ktorej došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny nebola nijakým spôsobom vypätá, ani nemala nejaký zásadný vplyv
na danú okolnosť, pretože žalobkyňa v ten deň ošetrila niekoľkých pacientov pred touto pacientkou aj

po tejto pacientke, a odmietla ošetriť túto pacientku z dôvodu, že mala za to, že neposlúchla jej skoršie
pokyny. Urobila tak svojvoľne s vedomím, že tak nesmie urobiť a musela si byť vedomá následkov svojho
konania. Intenzita porušenia tejto jej konkrétnej povinnosti je mimoriadne závažná, pretože porušila prvú
a základnú povinnosť lekára - odmietla ošetriť pacienta.
Súd poukazuje na to, že odmietnutie poskytnutia lekárskej starostlivosti v určitých prípadoch zakladá

aj trestnoprávne následky.
V danom prípade pacientka A. N. nemienila riešiť túto situáciu takýmto spôsobom, a jediný dôvod, prečo
sťažnosť otec A. N. podal, bolo to, že sa cítil byť zúfalý v situácii, kedy išlo o život jeho dcéry a žalobkyňa
ju v ústavnej pohotovostnej službe odmietla vyšetriť a poskytnúť jej adekvátnu lekársku pomoc.
Následky tohto porušenia pracovnej disciplíny sú pre žalovaného sú veľmi závažné, napriek tomu, že

pacientka A. N. nežiadala náhradu škody od nemocnice za porušenie povinnosti žalobkyne v ústavnej
pohotovostnejslužbe,leboznaleckýposudokMUDr.Sedlákajednoznačnepreukázalzávažnýzdravotný
stav pacientky, v ktorom sa ocitla v ústavnej pohotovostnej službe aj to, že žalobkyňa ju pri skorších
vyšetreniach neodborne a non lege artis vyšetrovala a posudzovala jej zdravotný stav a neprijala ani
správnu diagnostiku a liečbu. Pokiaľ by nebola pacientka okamžite vyhľadala inú zdravotnú starostlivosť,

mohla aj zomrieť a tento následok by mohol mať pre nemocnicu z hľadiska dobrej povesti nemocnice
a z hľadiska aj dôvery pacientov vo verejnú službu tejto nemocnice veľmi zlé následky. Služba lekára
v nemocnici je službou vo verejnom záujme a službou pre verejnosť. Toto sú základné zásady, ktorými
sa musí každá nemocnica riadiť, pokiaľ chce túto svoju službu plniť na prospech verejnosti. Verejnosť
má nárok na adekvátnu zdravotnú starostlivosť poskytovanú nemocnicami a pokiaľ v nemocniciach túto

starostlivosťvykonávajúlekári,jepotrebnépožadovaťrovnakúmieruzodpovednostiajodtýchtolekárov.

80. Súd nezistil spoluzodpovednosť nemocnice v konkrétnom prípade, pretože CT prístroj, ktorý
vykazoval poruchy v tomto čase, bol nahradený iným CT prístrojom. Podstata porušenia pracovnejdisciplíny žalobkyne ani nespočívala v tom, že nebol k dispozícii CT prístroj. V podstate u žalobkyne v
tomto prípade došlo k vyvrcholeniu všetkých jej dovtedajších pochybení odborného aj ľudského rázu,
ktoré vykazovala na oddelení, a na ktoré aj poukazovali jej kolegyne - lekárky a následkom toho bolo

jej konanie počas ústavnej pohotovostnej služby dňa 27.12.2014.

81. Súd teda nie je toho názoru, aby išlo o jednorázové zlyhanie inak dovtedy odborne a ľudsky zrelej a
vyspelej lekárky, ale o súhrn jej predchádzajúcich pochybení, ktoré napokon dospeli k tomuto fatálnemu
zlyhaniu, pre ktoré dôvodne žalovaná postupovala daním výpovede za závažné porušenie pracovnej

disciplíny.

82. Za daného stavu súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. Súd tak, ako v pôvodnom rozhodnutí, rozhodol o tom, že nepriznáva žalovanej strane nárok na
náhradu trov konania, a odôvodňuje to tým, že žalobkyňa je toho času na materskej dovolenke a jej
osobné, zárobkové, majetkové pomery sú tomu zodpovedajúce.

85. Vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania súd poukazuje na to, že žalobkyňa je oslobodená

odplateniasúdnychpoplatkov,pritomvdanomprípadepokiaľštátuvzniklitrovyvyplatenímsvedočného,
nie je možné zaviazať na náhradu týchto trov úspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).