Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/297/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417211002
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417211002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v K., č. XXX, zastúpenému právnym zástupcom FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51769654,
so sídlom v Bratislave, Lermontovova č. 14, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ján Falis, advokát
a konateľ, o zaplatenie 1.913,19 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
2.747,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

5Csp/205/2017-117 zo dňa 22.08.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu
2.747,01 € s príslušenstvom (druhý výrok) m e n í tak, že vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti
z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaného v plnom
rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania

žalobcu o vzájomnej žalobe žalovaného.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania o žalobe v rozsahu 52,96 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaného o žalobe žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanieožalobežalobcuzastavil(prvývýrok),žalobcovi

uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.747,01 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %
ročne od 07.07.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok), v prevyšujúcej
časti vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (tretí výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (štvrtý výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že konanie o žalobe žalobcu zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a ďalej sa zaoberal dôvodnosťou vzájomnej žaloby žalovaného;

po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding, a.s., IČO: 35923130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 12, ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 20.06.2012, na základe ktorej poskytol
žalovanému pôžičku v sume 5.317,19 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 96 splátkach v sume139,60 € mesačne, pričom celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 13.401,60 €; súd prvej inštancie dospel k
záveru, že vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí považuje zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bez
poplatkov; nakoľko pôvodný žalobca (pôvodný veriteľ) poskytol žalovanému pôžičku v sume 5.317,19

€ a z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný pôvodnému žalobcovi (pôvodnému veriteľovi)
zaplatil spolu sumu 7.314,20 € za obdobie do 31.10.2017 a žalobcovi na splátkach ešte sumu 750,- €
(dňa 07.03.2018, dňa 06.02.2018, dňa 08.01.2018, dňa 06.12.2017 a dňa 08.11.2017), t.j. spolu sumu
8.064,20 €, žalobca prijal od žalovaného plnenie nad rámec poskytnutej pôžičky, preto sa bezdôvodne
obohatil, nakoľko získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu; vzhľadom na to považoval

súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 2.747,01 € za dôvodnú a vyhovel
jej spolu s uplatneným príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ďalej s
poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ďalej s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54 ods. 1
a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 2, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.; ďalej s poukazom na ustanovenia § 144, § 145
ods. 1, § 147 ods. 1 a 3 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že
„žalovaný bol v spore úspešný (neúspech mal len nepatrnej časti úrokov z omeškania), preto mu priznal

náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 21.09.2018 (č.l. 128-132 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu
výroku o vyhovení vzájomnej žalobe žalovaného (druhý výrok) a v rozsahu výroku o trovách konania
(štvrtý výrok). Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); obsahovo uplatnil aj odvolací dôvod nesprávnych skutkových zistení

na základe vykonaného dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Argumentoval, že napadnutým
výrokom rozsudku ho súd prvej inštancie zaviazal na plnenie, ktoré od žalovaného neprijal; na jeho
účet žalovaný nepoukázal žiadne plnenie v prospech zaplatenia pohľadávky z úveru, preto sa nemohol
na jeho účet bezdôvodne obohatiť; plnenia na splatenie úveru boli zo strany žalovaného zaplatené v
prospechúčtujehoprávnehopredchodcu(pôvodnéhoveriteľa);vyjadrilnázor,ženakoľkožiadneplnenie

od žalovaného neprijal nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia;
poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše nie je možné zistiť kam a na aký
účet žalovaný poukázal plnenie, ktorého vrátenia sa voči nemu domáha; tiež nie je zrejmé, na základe
čoho dospel súd prvej inštancie k záveru o jeho bezdôvodnom obohatení na úkor žalovaného v rozsahu
sumy, na zaplatenie ktorej ho súd zaviazal; pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol, že žalobca prijal od žalovaného plnenie nad rámec poskytnutého úveru, čím sa
mal na úkor žalovaného obohatiť, z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva, preto je
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné; zdôraznil, že nakoľko v priebehu konania došlo k postúpeniu
pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému, čo súdu prvej inštancie aj preukázal, nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu plnenia žalovaného pôvodnému veriteľovi na neho z

dôvodu postúpenia pohľadávky neprešiel, pretože zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného
obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým,
na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo; nakoľko od žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky
neprijal žiadne plnenie, nemohol sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatiť; nesúhlasil ani s výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože žalovaný bude v časti uplatneného nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia po zohľadnení odvolania neúspešný, preto mu nárok na náhradu
trov konania nevznikne; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že vzájomnú žalobu žalovaného zamietne.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o vyhovení vzájomnej žalobe žalovaného (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.4 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadne plnení poskytnutých nad rámec istiny spornej pôžičky
nie je správne. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav
veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383
C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Spornou medzi stranami zostala právna otázka pasívnej vecnej

legitimácie žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe vzájomnej žaloby žalovaného. V
prejednávanom spore je zrejmé, že plnenia nad rámec poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 20.06.2012, ktoré žalovaný považuje za bezdôvodné obohatenie, poskytol žalovaný v celom
rozsahu pôvodnému veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s., resp. jeho právnemu nástupcovi VÚB,
a.s.; v tomto smere žalobca v odvolaní nesprávne argumentuje nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu

prvej inštancie, ktorý síce v odôvodnení napadnutého rozsudku naozaj konštatoval, že „žalovaný plnil
žalobcovi“, ale nie v rámci skutkových zistení, ale až v rámci právneho posúdenia veci ohľadne právnych
následkov postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu (medzi stranami nebolo pritom sporné, že splátky
spornej pôžičky plnil žalovaný v celom rozsahu pôvodnému veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s.,
resp. jeho právnemu nástupcovi VÚB, a.s.); žalobca nadobudol žalobou uplatnenú pohľadávku zo

zmluvy o pôžičke na základe mechanizmu dojednaného v rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 30.11.2017 ku dňu 19.03.2018; podľa aktuálnych záverov súdnej praxe v prípade postúpenia
pohľadávky vo všeobecnosti platí, že „postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu
k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky; zmluvou o postúpení pohľadávky sa z
hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však

zmluvný vzťah ako celok; postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s
dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv
a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté; účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva
naďalej postupca“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/125/2018
zo dňa 27.06.2019); z uvedeného pre posudzovanú otázku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní

o vzájomnej žalobe žalovaného vyplýva, že pokiaľ postúpením pohľadávky nedochádza k prechodu
všetkých práv a povinností zo zmluvného (záväzkového) vzťahu, z ktorého pohľadávky vznikla, na
nového veriteľa, nemôže mať postúpenie pohľadávky priamy vplyv na prípadné iné (samostatné) práva a
povinnosti z iných záväzkových vzťahov pôvodného veriteľa a dlžníka; preto aj keď v prípade postúpenia
pohľadávky ide o singulárnu sukcesiu, zmluvou o postúpení pohľadávky nedochádza k postúpeniu dlhu

(povinnosti), pretože predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len právo a nie povinnosť (porovnaj
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2243/2007 zo dňa 28.01.2009);
postupník sa síce v dôsledku postúpenia pohľadávky stáva právnym nástupcom postupcu, ale len vo
vzťahu k právam a povinnostiam zo zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávky vznikla (postúpením
nadobúda len právo na plnenie od dlžníka); prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

ako nárok zo samostatného záväzkového vzťahu je potrebné uplatniť proti pôvodnému veriteľovi, ktorý
predtým skutočne prijal platby spotrebiteľa (žalovaného), pretože len medzi pôvodným veriteľom a
spotrebiteľom (žalovaným) vznikol (mohol vzniknúť) vzťah z bezdôvodného obohatenia, na ktorý nemá
žiadny vplyv postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke; pokiaľ teda súd prvej inštancie v rámciaplikácieustanovenia§524ods.1a2Občianskehozákonníkadospelkzáveruodanostipasívnejvecnej
legitimáciežalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavkonaníovzájomnejžalobežalovaného,jeho
právne posúdenie veci nie je v tomto smere správne a preto odvolací súd výrok napadnutého rozsudku

o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 2.747,01 € s príslušenstvom (druhý výrok)
zmenil tak, že vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie obsahovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie založené na vykonanom dokazovaní ako aj na nesporných skutkových
tvrdeniach strán však považuje odvolací súd za správne; na druhej strane však dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke pasívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadne plnení

poskytnutých nad rámec istiny spornej pôžičky (bod 4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení
povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.747,01 € s príslušenstvom (druhý výrok) zmenil tak, že
vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti zamietol.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie; odvolací súd preto rozhodol o celých trovách konania žalobcu a žalovaného (t.j.
pokiaľ ide o konanie o žalobe žalobcu ako aj konanie o vzájomnej žalobe žalovaného), pričom samotným

novým rozhodnutím o trovách konania je odstránený aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania
(bez potreby jeho výslovnej zmeny alebo zrušenia); v prípade konania o žalobe a vzájomnej žalobe
si tieto zachovávajú samostatnosť v tom smere, že z pohľadu trov konania je potrebné osobitným
výrokom rozhodnúť o trovách konania o žalobe a osobitným výrokom o trovách konania o vzájomnej
žalobe (o trovách konania nemožno v tomto prípade nikdy rozhodnúť jedným výrokom); v dôsledku

zmeny napadnutého rozsudku bolo preto nevyhnutné rozhodnúť o celých trovách konania, t.j. na súde
prvej inštancie ako aj na odvolacom súde (§ 396 ods. 2 C.s.p.); súd prvej inštancie o trovách konania
nesprávne rozhodoval jedným výrokom, preto bolo potrebné pri rozhodovaní o celých trovách konania
rozhodnúť o trovách zastaveného konania (konanie o žalobe žalobcu bolo zastavené) ako aj o trovách
konania o vzájomnej žalobe; nakoľko vzájomná žaloba žalovaného bola v konečnom dôsledku v celom

rozsahu zamietnutá bol žalobca v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v plnom rozsahu úspešný
a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mu vznikol proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania; pokiaľ
ide o trovy zastaveného konania o žalobe žalobcu bolo nevyhnutné skúmať pomer zavinenia žalobcu a
žalovaného na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.; žalobu v časti o zaplatenie sumy 450,-
€ vzal žalobca späť na základe správania sa žalovaného, ktorý túto sumu zaplatil po podaní žaloby na

súd (v tejto časti svojim správaním zavinil zastavenie konania žalovaný, pričom nebolo rozhodujúce, že
platby realizoval žalovaný na účet právneho predchodcu žalobcu, pretože ich vykonal pred oznámením
o postúpení pohľadávky); vo zvyšnej časti žalovanej sumy procesne zavinil zastavenie konania svojim
späťvzatím žalobca; žalobca tak pri žalovanej sume 1.913,19 € zavinil zastavenie konania v rozsahu
76,48 % (t.j. ohľadne sumy 1.463,19 €) a žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 23,52 % (t.j.

ohľadne sumy 450,- €); pri zohľadnení pomeru zavinenia na zastavení konania vznikol tak žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 52,96 %; pri rozhodovaní
o výške trov konania bude súd prvej inštancie pri stanovení sumy za každý úkon zohľadňovať, či
smeroval vo vzťahu k žalobe alebo vzájomnej žalobe; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trováchkonania formuloval odvolací súd výroky o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.

zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).