Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200845
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200845.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,

s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, N. Ž., o 2.377,94 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie 20 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od
29.06.2018 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.200,42 € s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 17.05.2018 do zaplatenia.

III. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 1.157,52 € s prevyšujúcim úrokom z omeškania.

IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 2,64 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný
žalobca“) sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výrokoch I až III a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril dňa 26.06.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.500

€, ktorú mal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 77,97 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal,
pôvodnýžalobcavyhlásilokamžitúsplatnosťpôžičky.Žalovanývšaksvojdlhneuhradil.Pôvodnýžalobca
potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu. Žalobca napokon ešte pred prvým
pojednávaním vo veci vzal svoju žalobu čiastočne späť.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 16.05.2018, tento však na žalobu
ani výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 20.07.2018 a 06.09.2018 pojednávanie, na ktorom v
ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a neospravedlnenej neprítomnosti
žalovaného vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o poskytnutí pôžičky
z XX.XX.XXXX (č. l. 6 a 7), predžalobná upomienka (č. l. 8) s doručenkou (č. l. 8 rub), oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 10), prehľad splátok a úhrad (č. l. 9), oznámenie o postúpení
pohľadávky z 23.05.2018 (č. l. 35) s podacím hárkom na (č. l. 35 rub), a na základe nich v spojeníso skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za
nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130
(ďalej len „veriteľ“), ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu
rozdelenia k 01.01.2018 (skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti a z obchodného registra).

6. Veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov

(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 6 a 7).

7. Veriteľ a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva
o pôžičke“), v ktorej sa dohodli pôžičke vo výške 2.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60
mesačných splátkach vo výške 77,97 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: ročná úroková sadzba:

32 %, RPMN: 32 %, priemerná hodnota RPMN: 20,44 %, celkové náklady spotrebiteľa: 4.678,20 €.
Žalovaný ďalej v čl. VII zmluvy vyhlásil, že „sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými
podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy“ a súhlasil s nimi. Čl. 8 ods. 8.4
zmluvy o pôžičke stanovoval, že „spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v
prípade,akjeKlientvomeškanísozaplatenímjednejSplátkypodobudlhšiuako3mesiaceaSpoločnosť

upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred“. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému
pôžičku v ten istý deň (nesporná skutočnosť).

8. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.12.2014 a ďalšie platby do podania žaloby
už nevykonal (prehľad splátok a úhrad, č. l. 9).

9. Predžalobnou upomienkou z 27.02.2015 (č. l. 8) veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 05.04.2015
nedôjde k úhrade splátky splatnej v decembri 2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola
žalovanému doručená do vlastných rúk 11.03.2015 (č. l. 8 rub). Veriteľ dňa 29.04.2015 vyhotovil list,
ktorým vyhlásil okamžitú splatnosť dlhu (č. l. 10). Nebolo preukázané, či bol tento list doručovaný

žalovanému.

10. Žalovaný z pôžičky uhradil pred podaním žaloby 1.279,58 € (prehľad splátok a úhrad, č. l. 9). Po
podaní žaloby žalovaný zaplatil 28.06.2018 sumu 20 € (nesporná skutočnosť; č. l. 39).

11. Oznámením z 23.05.2018 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú
pohľadávku na žalobcu (č. l. 35). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu
žalovaného v ten istý deň (č. l. 35 rub).

12. Nebolo preukázané, akým nákladom zodpovedá suma 2,64 € uplatňovaná žalobcom v súvislosti s

vymáhaním pohľadávky.

B. Právne posúdenie

13. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca (bod 11 vyššie). V dôsledku
toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo
právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“),
čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 18.07.2018, č. k. 19Csp/34/2018-54, ktorým pripustil zmenu
na strane žalobcu.

14. Podaním došlým tun. súdu 17.07.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v celej časti uvedenej vo
výroku I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý
by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto
súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stali iba sumy

uvedené vo výrokoch II a III.

15. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za
podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi.Taktovymedzenýpredmetzmluvypotomzodpovedádefiníciizmluvyopôžičkepodľa§657Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral veriteľ
zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle §

52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ,
miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa
(§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým veriteľ

považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný
za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona.

16. Odplata za pôžičku bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 32 %. Takýto
úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných
prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa

judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) pri
dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý
sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru
Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom,takávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 CSP), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov

pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) bola v júni 2013 na úrovni 11,06 %. Odplata požadovaná
veriteľom v tejto veci (32 %) presahovala túto úroveň viac takmer 3-násobne. Takýto exces treba
bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39
Občianskeho zákonníka). Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, ktorá je v zmysle záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011, neoddeliteľnou

časťou zmluvy o pôžičke, je potom neplatnosť celej zmluvy o pôžičke. Ak je zmluva neplatná, do úvahy
prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného
právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu, či by na jeho vydanie nemohol mať žalobca nárok
podľa § 451 ods. 1 OZ.

17. Žalovaný je tak podľa § 451 ods. 1 OZ povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu pôžičky (2.500 €)
po odpočítaní toho, čo medzičasom uhradil (1.299,58 €). Žalobca má teda nárok len na nesplatenú časť
istiny vo výške 1.200,42 €. Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebola dohodnutá
a nevyplýva ani zo zákona. Žalovaný je tak podľa § 563 OZ povinný plniť prvým dňa po tom, čo ho
žalobca o plnenie požiadal. Keďže žalobca nepreukázal, či a kedy bol žalovanému doručený list s výzvou

na zaplatenie dlhu (č. l. 10), mohol súd vychádzať len z toho, že žalovaný bol vyzvaný na plnenie až
okamihom doručenia žaloby (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 MCdo 5/2014), k čomu
došlo 16.05.2018. Od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní a od tohto dňa patrí žalobcovi podľa §
517 ods. 2 OZ nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda
vo výške základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych

bodov. Preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokom z omeškania
od tohto dátumu (výrok II).

18. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke tak žalobca nemá nárok na úrok a poplatky spojené s
pôžičkou a súvisiace príslušenstvo. Takisto nemá nárok na zaplatenie 2,64 €, ktoré skutkovo vymedzil

ako náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. V tomto zmysle totiž nepredložil žiadne dôkazy, z
ktorých by vyplynula dôvodnosť a výška týchto nákladov. Súd preto žalobu v zostávajúcej časti zamietol
(výrok III).

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobca síce

zavinil zastavenie konania svojím úkonom v podobe späťvzatia žaloby, no urobil tak preto, lebo žalovaný
časť dlhu zaplatil po podaní žaloby. V dôsledku toho treba zavinenie v tomto zmysle pričítať žalovanému.
Vo zvyšnej časti rozhodoval súd o trovách na základe zásady čiastočného úspechu v konaní podľa § 255ods. 2 CSP. Vzhľadom na celkový pomeru úspechu strán v konaní (1.220,42 € : 1.157,52 €, teda 51,32
% : 48,68 %) súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 2,64 % trov konania (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.