Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010780
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010780.1

Uznesenie

KrajskýsúdBanskáBystricananeverejnomzasadnutíkonanomdňa6.augusta2019vsenátezloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, o sťažnosti
okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/57/2018 zo dňa
03.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresného súdu bol skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mal obžalovaný M. M. M. dopustiť tak, že

v čase okolo 23.30 hod. dňa 26.11.2016, v A. A., v priestoroch klubu V., v chodbe vedúcej k

východu, Z. B., ul. N. C. č. XX, A. A., došlo k incidentu medzi M. M. M. a poškodeným W. K., nar.
XX.XX.XXXX, po čom poškodený W. K., už aj so svojou manželkou M. K., nar. XX.XX.XXXX, si chcel
vec vydiskutovať s obžalovaným pričom došlo k slovnej potýčke, pri ktorej poškodený následne udrel
obžalovaného jedenkrát päsťou do brady, načo obžalovaný, po tomto údere udrel najmenej 3 krát
päsťami poškodeného do oblasti tváre, načo spadli obidvaja na zem, následne približne po 15-tich
minútach pokračovala potýčka von pred vchodom do klubu, kedy poškodená M. K. potiahla zozadu za

tričko obžalovaného M. M. M., načo sa obžalovaný otočil a 1 krát ju udrel päsťou vľavo na krku, po čom
prišiel brániť svoju manželku W. K. a udrel dvakrát obžalovaného do oblasti hlavy, čím vyššie uvedeným
útokom obžalovaný spôsobil poškodenému W. K., nar. XX.XX.XXXX, otras mozgu, pomliaždenie hlavy
v oblasti čelovej a okoloočnicovej obojstranne, zníženie počutia na ľavé ucho, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu PN 21 dní a poškodenej M. K., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil zranenia stredne ťažkú poruchu
dynamiky krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého pleca, ktoré zranenia si vyžiadali dobu PN 10 dní,

bol postúpený Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, so záverom, že
žalovaný skutok nie je trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú zdôvodnil tým,
že vo výsluchu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného udrel trikrát, lebo sa
chcel brániť. V danom prípade, ak súd uvádza, že boli rôzne výpovede svedkov podľa toho, či boli na

strane obžalovaného alebo poškodeného, je jediným objektívnym dôkazom odborné vyjadrenie znalcov
z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplýva, že mechanizmus zranení zodpovedá popisu poškodeného a
obžalovaný priznal, že poškodeného viackrát udrel. Obžalovaný spôsobil poškodenému také zranenia,
ktoré sú v zmysle Trestného zákona ublížením na zdraví a spáchal to na verejnosti prístupnom mieste,
resp. pred viac ako dvoma prítomnými osobami, teda verejne. Súd uvádza, že znalec potvrdil, že
zranenia, ktoré utrpel poškodený, mohli vzniknúť tromi údermi a súd vyhodnotil, že nešlo o nutnú obranu.

Sťažovateľ má za to, že boli naplnené zákonné znaky obidvoch žalovaných prečinov. Prokurátor sa
nestotožňuje s úvahou súdu o možnej pomoci zo strany lekárov vo M. K., pretože takéto úvahy nie súničím podložené a znalec dobu liečenia nespochybnil. Okresný prokurátor navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nemožno označiť za dôvodnú.

Preštudovaním spisového materiálu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dostupné dôkazy,

tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a napokon dospel k správnym skutkovým záverom
a tiež k záverom právnym.

Z obsahu trestného spisu pre krajský súd nepochybne vyplynulo, že poškodený utrpel pri konflikte s
obžalovaným zranenie prejavujúce sa hematómom pod ľavým okom a drobnými odreninami na krku.
Problematickým sa javí ako konflikt vznikol, akým spôsobom prebehol fyzický atak na poškodeného zo

strany obžalovaného, jeho intenzita a napokon rozsah zranení poškodeného.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že konflikt vyprovokoval poškodený, na druhej strane dospel k
záveru, že obžalovaný nejednal v nutnej obrane. Okresný súd tiež spochybnil dĺžku doby, kedy sa
poškodený liečil s tým, že ošetrenie mu vykonala N., v ktorej poškodený pracuje.

Možno prisvedčiť názoru prokurátora, že pri dokazovaní sa vytvorili dve skupiny dôkazov, ktoré sa
vzájomne vylučovali. Bolo potom potrebné vychádzať z nezávislých dôkazov, ktoré objektivizovali
tvrdenie jednej či druhej strany.

Obžalovaný M. tvrdil, že konflikt vyprovokoval poškodený a on bol ten, ktorý sa mal brániť. Poškodený
K. tvrdil, že ho napadol obžalovaný a spôsobil mu zranenie. Svedkovia, ktorí mali blízko k jednej alebo
druhej strane podporovali výpoveď obžalovaného alebo naopak poškodeného.

Objektívne však bolo preukázané, čo potvrdila aj manželka poškodeného M. K., že ako prvý udrel

poškodenýobžalovanéhoatenpotomútokopätoval.PodľavýpovedesvedkyneM.K.samalobžalovaný
zahnať na ňu a preto poškodený zaútočil na obžalovaného.

Je potrebné tiež vidieť, že konflikt mal tri fázy, z ktorých dve prebehli v priestoroch diskotéky a tretia fáza
prebiehala už mimo priestorov a bola zachytená aj priemyselnou kamerou.

Poškodený tvrdil, že obžalovaný ho mal chytiť pod krk, o čom mali svedčiť aj drobné odreniny na jeho
krku. Potom v ďalších fázach vždy vyhľadal obžalovaného poškodený a konflikt tak gradoval, až vyústil
do vzájomných úderov, keď ako už bolo uvedené, prvý úder zasadil obžalovanému poškodený. Ďalšie
pokračovanie konfliktu vyplynulo z videozáznamu, z ktorého je zrejmé, že manželka poškodeného M.

K. zozadu uchopila obžalovaného, ktorý ako tvrdil sa domnieval, že je to opäť poškodený a M. K.
udrel. Potom poškodený opäť zasadil dva údery obžalovanému, ten údery už neopätoval. Možno uveriť
obžalovanému, že bol sám prekvapený, že udrel manželku poškodeného, pretože predpokladal, že
znovu zaútočil poškodený. Je tiež nepochybné, že obžalovaný neutrpel pri konflikte žiadne podstatnejšie
zranenie. Poškodený mal po konflikte hematóm pod ľavým okom a drobné odreniny na krku. Tieto

zranenia boli viditeľné a objektivizované. Obžalovaný vyhľadal ošetrenie až po návrate do M. K. v N.,
kde pracuje. Tam bol hospitalizovaný z podozrenia z otrasu mozgu, čo sa však objektívne nepotvrdilo
a preto bol z nemocnice prepustený.

Poškodený subjektívne pociťoval aj pískanie v uchu. CT vyšetrením sa nijaké zmeny na mozgu ani na

uchu poškodeného nepotvrdili. Subjektívne ťažkosti pociťovala aj M. K..

Odborné vyjadrenie znalkyne z oblasti chirurgie, čo sa týka poškodeného, kopíruje lekárske správy.
Znalkyňa v odbornom vyjadrení konštatovala, že poškodený W. K. bol obmedzovaný na obvyklom
spôsobe života po dobu 21 dní psychickou traumou a bolesťami hlavy. Poškodená M. K. bola

obmedzovaná bolesťami chrbtice.Je nepochybné, že poškodený je D. W. a minimálne prichádzal do častého kontaktu s lekármi N., pre
ktorú pracuje, čo môže vyvolávať pochybnosti o dĺžke liečenia poškodeného, pričom jeho subjektívne
ťažkosti neboli objektívne potvrdené.

Aj krajský súd má za to, že aj keď obžalovaný tvrdil, že sa len bránil, nejednal v nutnej obrane. Keď ho
poškodený udrel prvý, následne išiel do spoločného vzájomného konfliktu a sám pokračoval v útoku na
poškodeného, keď tento už po páde na zem na neho neútočil.

Tiež je potrebné uviesť, že sa jedná o fyzicky zdatných aktérov konfliktu, pri ktorom len jeden z nich mal
zranenie v podobe hematómu pod okom.

Za daných okolností, keď fyzický konflikt začal poškodený úderom do tváre obžalovaného a následne pri
ďalšom pokračujúcom konflikte utrpel menej závažné zranenia, takéto konanie formálne môže naplniť
znaky žalovaných prečinov, na druhej strane po zohľadnení materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2

Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následok a okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Takéto konanie potom
nie je potrebné kriminalizovať a možno ho podradiť pod priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie okrem iného drobným ublížením
na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Správne si počínal okresný súd, keď postúpil skutok obžalovaného Okresnému úradu Banská Bystrica,
v obvode ktorého ku skutku došlo, pretože skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť prejednaný ako priestupok.

Skutku sa obžalovaný dopustil 26.11.2016.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch - priestupok nemožno prejednať, ak od
jeho spáchania uplynuli 2 roky. Nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia s účinnosťou od 01.02.2014 do plynutia lehoty podľa odseku 1
sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Podľa § 96b spomínaného zákona ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o priestupkoch v znení účinnom od

01.02.2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 01.02.2014.

Vychádzajúc z uvedeného preto potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.