Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010045
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819010045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a

JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému C. F., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom mesto
J., okres J., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa
14. mája 2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca
2019 pod sp. zn. 0T/8/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo
výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný C. F., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom
mesto J., okres J.,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Ilava,

o d s u d z u j e

podľa 212 odsek 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) ,písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr.
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca 2019 pod sp. zn. 0T/8/2019 bol obžalovaný
C. F. uznaný za vinného na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo
dňa 22. januára 2019, č. k. 1Pv 48/19/3307-7 zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212
odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 20.01.2019 v čase okolo 17.00 h. v obchodnom dome S. na X. M. č. XXXX/XXb v J., na predajnej
plocheodcudzil1kssúpravuhlavícatotak,žesiuvedenýtovarvzalzregálu,preniesolhodoexteriérovej
časti predajne, kde ho prehodil cez plot do priestoru mimo predajne a následne prešiel pokladničnou
zónou bez toho, aby uvedený tovar priznal a zaplatil zaň, čím spôsobil poškodenej spoločnosti S. R.s.r.o.,P.XX,L.,IČO:48258946škoduvovýške59,99eur,pričomsatakéhotokonaniadopustilajnapriek
tomu, že bol dňa 14.12.2018 H. políciou J. postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa §
50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložením blokovej pokuty

nezaplatenej na mieste vo výške 20 eur, číslo bloku A XXXXXXX a napriek tomu, že dňa 12.03.2017
bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 0T 25/2017, právoplatným dňa 07.04.2017,
uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona.

Za tento trestný čin bol obžalovaný C. F. odsúdený podľa § 212 odsek 3 Tr. zákona s použitím
§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2
písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný proti výrokom o

treste a spôsobe jeho výkonu. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol,
že pokiaľ súd prvého stupňa jeho prijaté vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr.
poriadku nepoužil ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod jeho zákonnú dolnú
hranicu analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d) odsek 4 Tr. zákona, čo súd prvého stupňa odôvodnil
jeho osobou, mohol podľa jeho názoru v rámci zákonne trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov mu

aspoň uložiť trest odňatia slobody vo výmere menšej ako 20 mesiacov a to aj s prihliadnutím na nízku
škodu 59,99 €, ktorá nedosahuje ani výšku malej škody podľa Trestného zákona. Preto navrhol, aby
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a aby súčasne odvolací súd
uložil obžalovanému miernejší nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 212 odsek 3 Tr. zákona

s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona, vo
výmere menšej ako 20 mesiacov.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
poukázal na vecne správny a zákonný rozsudok súdu prvého stupňa a navrhol, aby odvolací krajský

súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu zotrval
na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení odvolania a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom
uvedených.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol jeho
obhajca právom konečného návrhu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 14. mája 2019 na podklade podaného odvolania, ktoré
mu spolu so spisom bolo predložené 23. apríla 2019, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktorým napadol iba výrok o uloženom

treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného súdu
krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku
síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, avšak
na druhej strane dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože
prvostupňový súd pochybil, keď uložil obžalovanému neprimerane prísnejší trest odňatia slobody.

Krajský súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide zistenie skutkového stavu veci žalovaného skutku,
právoplatným uznesením na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o
uznaní ich viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktorý bol právne posúdený ako trestný čin
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f), odsek 3 písm. b) Tr. zákona a odvolací súd v dôsledku

takéhoto procesného stavu preto ani nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako i právne posúdenie žalovaného skutku.Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnompresvojerozhodnutie.Srovnakoustarostlivosťoujepovinnýobjasňovaťskutočnosti,ktoré
svedčia proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr.

poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Prvostupňový okresný súd sa týmito ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú aj na rozhodovanie o súvisiacich
výrokoch s vinou (výrok o trestnoprávnych sankciách) aj so zreteľom na zachovanie kontradiktórneho

spôsobu vykonania dokazovania v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní pri ukladaní trestu
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu dôsledne neriadil, keď obžalovanému vymeral trest odňatia
slobody 20 mesiacov, pretože takto vymeraný trest odňatia slobody je trestom neprimeraným a
nezodpovedá všetkým zákonným kritériám a zásadám, ktorými sa má riadiť súd pri ukladaní trestu (§
34 Tr. zákona) v posudzovanom prípade. Predovšetkým prvostupňový súd nesprávne ustálil vyrovnaný
počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Správne síce identifikoval u obžalovaného poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
avšak obžalovanému opomenul priznať poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. n)
Tr. zákona, čo je v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, keďže obžalovaný urobil
vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré bolo súdom aj právoplatne
prijaté a pritom síce správne, toto nezohľadnil ako relevantný dôvod na mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody pod dolnú zákonnú hranicu podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per
analogiam. Preto z pohľadu prevažujúcich poľahčujúcich okolností došlo u obžalovaného k zníženiu
hornej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona o 1/3,
t. j. na hranicu 26 mesiacov, čím sa potom súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov, aj so zreteľom na preukázané, nie závažné skutkové okolnosti javil ako trest

neprimerane prísny vo vzťahu k očakávanému jeho účelu upraveného v ustanovení § 34 odsek 1, odsek
4 Tr. zákona. Odvolací súd vzhľadom na uvedené preto napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 2 Tr. poriadku najskôr zrušil a potom podľa § 322
odsek 3 Tr. poriadku a vyhodnotením vykonaných relevantných dôkazov vo vzťahu k výroku o treste
dospel sám k záveru, že obžalovanému na dosiahnutie očakávaného účelu trestu, t. j. individuálno-

preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho účinku bude postačovať
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, spojený s jeho bezprostredným výkonom, vzhľadom na jeho
doterajšie viaceré odsúdenia, predovšetkým za majetkovú trestnú činnosť, vo výmere 15 mesiacov, ktorý
trest obžalovanému potom aj uložil. Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody odvolací súd
obžalovaného zaradil, ako to už predtým aj súd prvého stupňa správne urobil v napadnutom rozsudku,

podľa§48odsek2písm.b) Tr.zákonadoprísnejšiehoústavunavýkontrestu,t.j.doústavusostredným
stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody. Iné, či už miernejšie alebo prísnejšie zaradenie podľa § 48
odsek 4 Tr. zákona odvolací súd nepokladal za nevyhnutné. Obžalovanému odvolacím súdom uložený
trest odňatia slobody s určeným spôsobom jeho výkonu uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je

dostatočným trestom aj z hľadiska morálneho odsúdenia spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.