Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2008

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 27Cb/40/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105205567
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Varečka

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2008:4105205567.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci navrhovateľa: Dipl. Ing. A. S.

- I. fur M. - U., E. XX,. A-XXXX. L., Rakúsko, zast. JUDr. G. F., advokátka, B., C. XX,. proti odporcovi: N.
akciová spoločnosť, Ž. N. X,. N., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 31.200,- EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,6 % ročne zo sumy 31.200,-EUR od 14.1.2005
do zaplatenia zastavuje.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 15.932,-EUR spolu s úrokom z omeškania 10,9 % ročne
od 14.1.2005 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

V. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu 4.358,50 Sk a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu 8.699,50 Sk a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.3.2005 sa navrhovateľ / občan Rakúskej republiky/ domáhal od odporcu zaplatenia
žalovanej sumy 31.200,- EUR spolu s úrokom z omeškania14,5 % zo sumy 31.200,- EUR od 14.1.2005
do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že pre odporcu vykonal práce bližšie
popísané v návrhu na začatie konania, za dohodnutú odplatu 31.200,- EUR. Dohodnutá odplata bola
odporcovi riadne fakturovaná, odporca však túto navrhovateľovi nezaplatil. Navrhovateľ mal zato, že

medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka,
platného a účinného v Slovenskej republike.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril cestou právneho zástupcu. Odporca akceptoval, že
účastníci konania dohodu uzavreli. Táto dohoda sa však týkala len spolupráce na vypracovaní Technicko
-ekonomickej štúdie pre spaľovňu. Podľa odporcu išlo o dohodu, v rámci ktorej si účastníci zmluvného
vzťahu dohodli predmet zmluvy, bez výslovného určenia ceny tohto predmetu. Čo sa týka ostatných
prác, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha, k týmto odporca uviedol, že tieto si u navrhovateľa

neobjednal. Pokiaľ tak urobili iné osoby pred vznikom spoločnosti odporcu, tak k tomu uviedol, že
spoločnosť odporcu tieto právne úkony v zmysle § 64 Obchodného zákonníka neschválila a preto z
nich ani nie je zaviazaná.V danej veci ide o právny vzťah medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo a bydlisko v dvoch rôznych štátoch,
teda ide o konanie s medzinárodným prvkom, preto sa určenie príslušného súdu a krajiny tohto súdu
riadi kolíznou normou, ktorou je zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účelom tohto
zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, pracovné a
iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť
postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým
napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Slovenskej
republikyvplatnomznení,účastnícizmluvymôžusizvoliťprávo,ktorýmsamajúspravovaťichvzájomné
majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Podľa § 10 ods.3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zmluvy
sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom
obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera

medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi
neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je
ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol
odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto
plnenie malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci
majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrhu smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa§85ods.4O.s.p.všeobecnýmsúdomvobchodnýchveciachjesúd,vktoréhoobvodemáodporca

svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani
miesto podnikania, všeobecným súdom je súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.
V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb. je daná právomoc súdov v
Slovenskejrepublike,sohľadomnasídloodporu.Miestnapríslušnosťsúdusapotomriadiustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých je tunajší súd miestne príslušný. Podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku sa rovnako riadi aj konanie pred súdom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnomaprocesnomvznení
neskorších predpisov, účastníci zmluvy si môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné
majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na
okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Podľa § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú
právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje:
a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa

diela v čase uzavretia zmluvy;
b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;
c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca
alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy;
d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa

v čase uzavretia zmluvy;
e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v
čase uzavretia zmluvy;
f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo (bydlisko)
osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy;

g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie
zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu,
v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sazmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva
uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Súd v zmysle § 9 cit zákona hmotnoprávne uzavretú zmluvu posudzoval podľa Obchodného zákonníka

platného a účinného v Slovenskej republike.
Súd vykonal dokazovanie tak, že vypočul navrhovateľa , navrhnutých svedkov, oboznámil sa s
navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a na určenie rozsahu spolupráce a výšky peňažného
nároku navrhovateľa dal vypracovať znalecký posudok.
Z takto vykonaného dokazovania, najmä zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania mal súd zato, že

nejaký záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol, pričom bolo sporné aký a v akom rozsahu.
Keďže spolupráca, na základe ktorej mal vzniknúť záväzok odporcu, prebiehala medzi účastníkmi
konania a to podnikateľskými subjektmi, mal súd zato, že záväzkový vzťah bolo potrebné posudzovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Navrhovateľ mal zato, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 269 Obchodného zákonníka.
Podľa ods. 1,2,3 a 4, § 64 Obchodného zákonníka, osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej

vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán
spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z
tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.
Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú
zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala

s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo
príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú
za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne.
Osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam právnych úkonov,
ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa odseku 1. Ak spôsobili porušením

tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne.
Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom
záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.
Obchodný zákonník popri množstve pomenovaných, zákonom bližšie upravených zmlúv umožňuje
uzatvárať aj zmluvy atypické, nepomenované. Predpokladom ich platnosti popri všeobecných
náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak
by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna, zmluva k svojej platnosti nevyžaduje

písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa
obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody
účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú
záväzky obsahom im najbližšie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že navrhovateľ

jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému
uzavretiu nepomenovanej zmluvy. Ako bolo uvedené, základným predpokladom k platnému uzavretiu
nepomenovanej zmluvy je to , aby si zmluvné strany dostatočne dohodli svoje vzájomné práva
a povinnosti. Ani výsluchom svedkov nebolo preukázané, že odporca spoluprácu, na v návrhu
uvedených projektoch, s navrhovateľom v takom rozsahu, ako to tvrdí, dohodol. Navrhovateľ síce tvrdil,

že vypracovanie projektov / štúdií/ objednala za odporcu k tomu oprávnená osoba, uvedené však
nepreukázal. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa mala ešte dňa 15.5.2004 uzavrieť ústna dohoda s p. F.
F. / podpredsedom NSK/, podľa ktorej dohody mal navrhovateľ ďalej spolupracovať s odporcom a to
tak, že mu mal poskytovať odborné konzultácie a pomoc na vývoji projektu nazvaného ,, Nadregionálne
centrum úpravy nebezpečných odpadov v N. samosprávnom kraji"/ ďalej len projekt/. Podľa tejto

dohody mali byť konzultácie údajne odmeňované hodinovou sadzbou 4.840,- Sk a navrhovateľovi
mali byť údajne hradené aj výdavky spojené s poskytovaním pomoci / cestovné, stravné, ubytovacie
služby.../. Pri uzavretí tejto dohody mal byť prítomný aj p. Z. B.. Dohoda mala byť zo strany odporcu
viac krát potvrdená, napr. aj v júli 2004. Navrhovateľ sa na základe tejto dohody domáhal zaplatenia
žalovanej sumy, ktorá predstavuje jeho odmenu za odborné, konzultačné a poradenské práce a služby,

ktoré na základe vzájomnej spolupráce odporcovi poskytol. Táto spolupráca mala prebiehať v troch
etapách. V rámci prvej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi odborné konzultácie v procese založenia
spoločnosti odporcu, viesť rokovania na Ministerstve životného prostredia SR a Rakúska ohľadne
možnosti medzifinancovania projektu v rámci Európskej únie a vypracovať technické podklady prevypísanie verejnej súťaže pre tzv. ,,Zvozovú štúdiu". V rámci druhej etapy mal odporca posúdiť stav
riadenia celého projektu. V rámci tretej etapy mal navrhovateľ vypracovať pre odporcu podklady
pre vypísanie verejnej súťaže pre: ,,Technicko-ekonomickú štúdiu" a poskytnúť mu ďalšie odborné

konzultácie k všetkým vypracovaným štúdiám. Odmenu za tieto svoje služby odporcovi vyfakturoval v
sume 31.200,- EUR. Služby mali byť navrhovateľovi poskytované v období od marca 2004, t.j. už v
čase, kedy ešte odporca neexistoval. Odporca sa v konaní bránil, že práce a služby, ktorých zaplatenia
sa navrhovateľ domáha, v takom rozsahu, ako to tvrdí navrhovateľ, odporca neobjednal. Poukázal
na skutočnosť, že časť týchto prác a služieb bola poskytnutá ešte v čase pred vznikom odporcu. Je

zrejmé, že navrhovateľ ešte pred vznikom odporcu rokoval s p. F. F. o nejakej spolupráci. Nebolo však
v konaní jednoznačne preukázané, či na základe týchto rokovaní skutočne došlo k uzavretiu nejakej
zmluvy, t.j. či nejaký záväzok vznikol P. F. F., ktorý bol predvolaný ako svedok poprel, že by v mene
odporcu uzavieral nejaké zmluvy. T.j. ani jeho výpoveďou nebolo preukázané, že k uzavretiu zmluvy
došlo. Podstatné je tu aj to, že v konaní nebolo preukázané / keby sa aj preukázalo, že navrhovateľ
na základe zmluvy vykonal pre odporcu nejaké práce, resp. mu poskytol služby v čase pred vznikom

odporcu/, že by tieto údajné záväzky na odporcu prešli podľa § 64 Obchodného zákonníka. Z uvedeného
dôvodu sa navrhovateľ nemôže od odporcu domáhať zaplatenia odmeny za práce, služby, konzultácie,
vykonané, resp. poskytnuté na základe záväzkov vzniknutých pred vznikom odporcu ako právnickej
osoby, keďže tento záväzok na odporcu neprešiel spôsobom, ako to požaduje § 64 Obchodného
zákonníka. Okrem toho, ako už bolo viac krát spomenuté, navrhovateľ v konaní ani nepreukázal, že

nejaká zmluva medzi účastníkmi konania platne uzavretá bola, či už pred, alebo po vzniku odporcu.
Uvedené nebolo preukázané ani výsluchom svedkov. P. Z. B. síce potvrdil, že navrhovateľ nejaké
poradenské služby poskytol, k zmluve uviedol, že k jej uzavretiu nedošlo pre nedostatok financií. Platné
uzavretie zmluvy nebolo preukázané ani výsluchom svedka p. M. F., ktorý dokonca uviedol, že odporca
nebol priamym dodávateľom, ale len subdodávateľom. V konaní vypočutá p. A. F. taktiež nepotvrdila,

že k uzavretiu zmluvy došlo. Jej výpoveďou však mal súd preukázané, že navrhovateľ vypracoval pre
odporcupodkladypretechnicko-ekonomickúštúdiu.Vypracovanietýchtopodkladovtedaspornénebolo,
potvrdil to aj odporca / prezentoval to jeho právny zástupca na pojednávaní/.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní jednoznačne a nad
všetku pochybnosť nepreukázal, že s odporcom uzavrel zmluvu, či už v ústnej , alebo v písomnej forme,

na základe ktorej by mu vznikla povinnosť vykonať pre odporcu práce, služby... a to v takom rozsahu,
ako ich vykonal a že na strane druhej vznikol záväzok odporcu, zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške
žalovanej sumy.
Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania a tiež výsluchu p.A. F. mal však súd preukázané, že
odporca objednal u navrhovateľ nejaké práce /vypracovanie podkladov pre vypísanie verejnej súťaže

na Technicko-ekonomickú štúdiu/. Uvedené sporné nebolo. Súd mal preukázané, že odporca tieto
nesporné práce, služby, odporcovi poskytol. Súd skúmal, na základe akého záväzkové vzťahu k
vypracovaniu týchto podkladov, ktorých objednanie a dodávku odporca nespochybnil, došlo. Ako bolo
uvedené, navrhovateľ tvrdil, že svoje služby poskytoval na základe uzatvorenej nepomenovanej zmluvy
a že na základe tejto zmluvy aj vyfakturoval odporcovi dohodnutú odmenu. Odporca síce tiež tvrdil,

že nejaká zmluva existovala, avšak bez určenia výšky odmeny. Z dôvodu existujúcich pochybností o
dohodnutom obsahu samotnej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej
sumy, súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti tejto zmluvy. Pokiaľ súd rozhoduje o nejakom
finančnom nároku navrhovateľa je potrebné zistiť, či takýto nárok / v tomto prípade pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi/ existuje a akým právnym titulom ju možno v súdnom konaní priznať.

Ako bolo uvedené, základným predpokladom k uzavretiu platnej nepomenovanej zmluvy je dostatočná
dohoda o vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd však nemal preukázané, že k
platnému uzavretiu takejto zmluvy došlo, keďže nebola preukázaná dohoda o cene , resp. odmene
za služby navrhovateľa. Tvrdenia účastníkov konania boli vo vzájomnom rozpore / navrhovateľ tvrdil,
že dohoda o cene bola, odporca tvrdil, že nie/ a tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani vykonaným

dokazovaním. Súd skúmal, či medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť k uzavretiu nejakej inej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka, napr. zmluvy o dielo. Medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť ani k
uzatvoreniu riadnej zmluvy o dielo, aj keď len v ústnej forme v súlade s § 272 ods. 1, Obchodného
zákonníka, nakoľko nebola dohodnutá jedna z podstatných náležitostí zmluvy a to cena diela/ resp.
nebolo preukázané že bola dohodnutá/ a nebolo ani preukázané, že by sa účatníci dohodli na uzavretí

zmluvy bez určenia ceny. Keďže uzavretie platnej zmluvy preukázané nebolo, účastníkom konania
nemohlivzniknúťžiadneprávaapovinnostiztakejtoneplatnejzmluvy,t.j.navrhovateľovinevznikloprávo
na odplatu podľa zmluvy. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že navrhovateľ nejaké plnenieodporcovi poskytol / práce, resp. služby, ktoré odporca objednal a nerozporoval/. Keďže išlo o plenie
bez právneho dôvodu, súd ho posúdil ako bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,obchodné

záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podl'a § 451 ods. 1, Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podl'a § 451 ods. 2, Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zo strany navrhovateľa došlo k poskytnutiu plnenia v prospech odporcu tým, že preňho vypracoval

podklady pre verejnú súťaž pre ,,Technicko-ekonomickú štúdiu Nadregionálneho centra pre úpravu
nebezpečných odpadov". V súdenej veci teda došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu,
pretože mu bolo poskytnuté plnenie z neplatného právneho úkonu.
Za účelom zistenia obvyklej ceny vyššie uvedeného planenia bol vo veci ustanovený súdny znalec
RNDr. I. Š., G. X,. B., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2008 a k nemu doplnok zo dňa 10.9.2008.

V znaleckom posudku znalec určil časovým odhadom rozsah hodín pre vypracovanie podkladov
pre ,,Technicko-ekonomickú štúdiu Nadregionálneho centra pre úpravu nebezpečných odpadov"
v rozsahu 130 hodín. Obvyklú odmenu znalec určil na 4.840,- Sk za 1 hod., čo predstavuje
pri 130 hodinách 629.200,- Sk. Navrhovteľ si ako devízový cudzozemec uplatnil nárok v mene
EURO. Po prepočte sumy 629.200,- Sk podľa kurzu SK/EUR 39,492 Sk uza 1 EUR / doplnok k

znaleckému posudku/, potom výška odmeny za vypracovanie podkladov pre ,,Technicko-ekonomickú
štúdiu Nadregionálneho centra pre úpravu nebezpečných odpadov"predstavuje 15.932,- EUR.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ dodal na základe objednávky odporcu
odporcovi vypracované podklady pre ,,Technicko-ekonomickú štúdiu Nadregionálneho centra pre
úpravu nebezpečných odpadov". Z uvedeného je zrejmé, že dodaním týchto podkladov bez právneho

dôvodu sa odporca obohatil na úkor navrhovateľa a navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie tohto
bezdôvodného obohatenia v sume 15.932,-EUR.Preto súd odporcu zaviazal na úhradu tejto sumy.
Vo zvyšku žalovanej sumy súd návrh ako nepreukázaný, teda nedôvodný zamietol. V prípade zvyšku
žalovanej sumy totiž navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že by mu vznikol
nárok na zaplatenie tejto sumy, či už titulom zmluvného, resp. mimozmluvného záväzku. Aj napriek

vykonanému dokazovaniu totiž zostalo sporné, kto ostané práce, služby atď. u navrhovateľa objednal
a pre koho ich tento skutočne vykonal.
Podľa § 324 ods. 1, Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 veta prvá, Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10% vyššie, než je základná úroková sadzba N. B. S. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba N. B. S. platná v prvý

kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Odporca je so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní a preto navrhovateľovi patria podl'a §
369 Obchodného zákonníka aj úroky z omeškania. Úroky, ktoré navrhovateľ žiadal priznať, boli pôvodne
vo výške 14,5 % ročne. Neskôr v priebehu konania navrhovateľ vzal úrok z omeškania vo výške 3,6% od
14.1.2005 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd preto konanie podľa § 96 O.s.p.,

v časti o zaplatenie 3,6% zo sumy 31.200,- EUR od 14.1.2005 zastavil. Vo zvyšku uplatneného úroku ,
t.j. vo výške 10,% ročne súd návrhu vyhovel, keďže takto uplatnený úrok je v súlade s Obchodným
zákonníkom.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa v konaní pôvodne domáhal zaplatenie istiny 31.200,- EUR / 100%/. Úspešný bol v sume
15.932,- EUR / 51 %/. Úspech odporcu bol v percentuálnom vyjadrení vo výške 49 %, t.j. pomer úspechu
a neúspechu účastníko konania bol takmer rovnaký. Preto súd, berúc do úvahy pomer úspechu aneúspechu účastníkov konania, rozhodol o náhrade trov konania podl'a § 142 ods. 2, OSP a to tak, že
žiadnemu z účastnkov konania ich náhradu nepriznal
Súd zaviazal v konaní účastníkov konania s poukazom na ust. § 148 ods.1 OSP aj na zaplatenie

trov konania štátu 17.058,- Sk, ktorá suma bola použitá z rozpočtových prostriedkov súdu na
úhradu znaleckej odmeny, v spore ustanovenému súdnemu znalcovi v sume 15.110,- Sk a na úhradu
svedočného svedkom v celkovej sume 1.948,-Sk. Úspech navrhovateľa bol v percentuálnom vyjadrení
51 %, t.j. neúspech vo výške 49 %, preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy štátu a to 49% z trov štátu,
t.j. 8.358,50 Sk. Navrhovateľ ako zálohu na znalečné už uhradil 4.000,- Sk, preto ho súd zaviazal už len

an úhradu 4.358,50 Sk. Úspech odporcu bol v percentuálnom vyjadrení 49 %, t.j. neúspech vo výške
51 %, preto ho súd zaviazal na úhradu trov štátu a to 51% z trov štátu, t.j.8.699,50 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.