Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226317
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113226317.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: BASKIM s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava,
IČO: 44 905 874, právne zastúpený: Atelex, s.r.o., so sídlom Rybné námestie č. 1, 811 02 Bratislava,
IČO: 47 255 242, proti žalovanému: EURODOM3, s.r.o., so sídlom Horné Bašty 36/B, 917 01 Trnava,
IČO: 35 882 361, právne zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Banská 17/427, 811 01 Bratislava,
IČO: 36 834 904, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. mája 2015, č.k. 36 Cb/71/2013-244 na
odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. júla 2015, č.k. 36 Cb/71/2013
- 266, ta k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22. mája 2015, č. k. 36 Cb/71/2013-244 z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa zo dňa 27. júla 2015, č. k. 36 Cb/71/2013-266 z
r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) rozhodujúc o uplatnenom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút (bez vyčíslenia spornej
sumy v záhlaví rozsudku ) výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie 48.711,22 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48.711,22 eur od 25.01.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že o náhrade
trov konania rozhodne až pop právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca nároku uplatnený v rozsahu 48.711,22 eur spolu s úrokom z omeškania od 01.03.2011
do zaplatenia (bezdôvodné obohatenie) a 97.422,44 eur s úrokom zo zákona od 30.09.2013 do

zaplatenia (zmluvné pokuty) odôvodnil tým, že dňa 30.09.2009 ako budúci nadobúdateľ a žalovaný
ako budúci prevodca uzatvorili štyri zmluvy o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv na prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam označených v zmluvách o budúcich zmluvách. Podľa zmlúv sa žalobca ako budúci
nadobúdateľ zaviazal nadobudnúť od žalovaného ako budúceho prevodcu a žalovaný ako budúci
prevodca sa zaviazal predať žalobcovi ako budúcemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti špecifikované
v zmluvách o budúcich zmluvách ( štyri byty s príslušenstvom) v lehote najneskôr 60 dní od

vydania kolaudačného rozhodnutia, ktorého predpokladaný termín bol určený na deň 31.10.2010
a za podmienky, že budú predložené a odovzdané dokumenty a to písomné oznámenie, že časť
nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom kúpy, je pripravená na odovzdanie a vyprataná od osôb a
vecí, kópia listu vlastníctva, prehlásenie banky, ktorá financovala výstavbu polyfunkčného domu, na
základe ktorého sa banka zaviazala vzdať sa záložného práva na byt v lehote 15 dní od zaplatenia
celkovejkúpnejcenynaúčetbudúcehoprevodcu.Nazákladepredmetnýchzmlúvsažalobcaakobudúci

nadobúdateľ zaviazal zložiť zálohu vo výške 10% z hodnoty každej zo štyroch nehnuteľností v súhrnnej
sume 48.711,22 eur.Žalovaný nestihol ukončiť výstavbu polyfunkčného domu a získať kolaudačné rozhodnutie do
31.12.2010. Kolaudačné rozhodnutie polyfunkčného domu nadobudlo právoplatnosť dňom 25.11.2011.

Žalobca, v dôsledku nesplnenia podmienok stanovených v zmluvách o budúcich zmluvách a
nedisponovaním informácií o kolaudácii oznámil listom zo dňa 19.01.2012 žalovanému, že žiada o
vrátenie zloženej zálohy a zrušenie zmluvy o budúcich zmluvách. Následne žalovaný oznámil e-mailom
žalobcovi, že byt č. 20, byt č. 21 a kancelárie č. 15 a č. 16 sú pripravené a žiadal plnenie zo zmlúv
o budúcich zmluvách. Žalovaný označil v predmetnom liste kancelárie č. 15 a č. 16, ktoré neboli

predmetom zmluvného vzťahu, keď predmetom dvoch zmlúv o budúcich zmluvách boli kancelárie č. 3 a
č. 4. Predmetný list nespĺňal ani podmienky v zmysle zmluvy, pretože neobsahoval písomné oznámenie,
že časť nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom kúpy, je pripravená na odovzdanie, vyprataná a neboli
predložené kópie listov vlastníctva, ktorými by sa preukázalo vlastnícke právo budúceho prevodcu, ani
prehláseniebanky,ktoráfinancovalavýstavbupolyfunkčnéhodomu,ktorýmbysabankazaviazalavzdať
sa záložného práva na byte (alebo kancelárií) v lehote 15 dní od zaplatenia celkovej kúpnej ceny na

účet budúceho prevodcu.

Zmluvné strany sa dohodli, že ak jedna zo zmluvných strán nebude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo
zmluvy, bude povinná zaplatiť v lehote najneskôr do 10 dní od požiadania druhej zmluvnej strany, titulom
zmluvnej pokuty, sumu vo výške dvojnásobku hodnoty zálohy a budúci prevodca môže jednostranne

započítať túto sankciu so zvyškom zaplatenej ceny. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie štyroch zmluvných
pokút podľa článku IV., bod 4.2 zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva, v
celkovej výške 97.422,44 eur. Žalobca poprel, že by niektorý zo zástupcov žalovaného, ktorých v konaní
žalovaný navrholvypočuť, hovyzval telefonicky alebo iným spôsobom na uzavretie kúpnych zmlúv, resp.
mu oznámil, že požadované dokumenty má pripravené k odovzdaniu.

Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 16.06.2012, že omeškanie cca 18 mesiacov nemôže
tolerovať, a že už nemá záujem podpísať žiaden dodatok k zmluvám o budúcich zmluvách a žiadal
vrátiť zaplatenú zálohu. Žalovaný navrhol uzavrieť dve zo štyroch kúpnych zmlúv oneskorene, t.j.
30.05.2012, teda viac ako 6 mesiacov po tom, čo kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

čím porušil zmluvy, ktoré určujú podpísanie zmlúv najneskôr v lehote 60 dní od získania právoplatného
kolaudačného rozhodnutia. Záväzok uzavrieť budúce zmluvy zanikol ex lege, pretože žalovaný nevyzval
žalobcu riadne a včas splniť tento záväzok. Zánikom záväzku oboch strán uzavrieť štyri budúce zmluvy
vznikla žalovanému povinnosť plnenie vrátiť, a preto žalobca žiadal vrátiť zálohu titulom bezdôvodného
obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 01.03.2011 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vydal napadnutý rozsudok, ktorý s použitím ustanovení
§ 289, § 290, § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 457 Občianskeho
zákonníka odôvodnil tak, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že došlo k uzavretiu zmlúv
o budúcich zmluvách, ako aj k zaplateniu zálohy zo strany žalobcu ako budúceho kupujúceho vo

výške 48.711,22 eur, ale k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv nedošlo, v dôsledku čoho žalobca
žiadal o vrátenie zaplatenej zálohy titulom bezdôvodného obohatenia. Sporná zostala medzi stranami
platnosť zmlúv o budúcich zmluvách, pretože žalovaný spochybnil ich platnosť tvrdením, že obsah
zmluvy je neurčitý, následkom čoho je zmluva neplatná a existuje rozpor údajov medzi samotnými
zmluvami. Žalobca tvrdil, že podľa kolaudačného rozhodnutia byty č. 20 a č. 21 majú iné rozmery, ako

sú uvedené v zmluvách alebo v situačných nákresoch priložených k zmluvám a že nebytové priestory
v zmluvách označené ako kancelársky priestor č. 3 a č. 4 vôbec nie sú v kolaudačnom rozhodnutí pod
takýmito číslami uvedené a žiadny nebytový priestor podľa výmery uvedenej v kolaudačnom rozhodnutí
nezodpovedávýmerezazmluvnenýchkancelárskychpriestorovč.3a č.4.Súdprvéhostupňavzhľadom
na nejednoznačnú dikciu ustanovenia zmlúv považoval dátum 31.12.2010 za predbežný a ak nedošlo

k uzavretiu zmlúv do 31.12.2010, nemalo to za následok zánik záväzku zmluvy uzavrieť, nakoľko v
čase predpokladaného dátumu vystavenia kolaudačného rozhodnutia ešte nezačala 60 dňová lehota
ani plynúť.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že slovné spojenie „od vystavenia

kolaudačného listu“ je potrebné chápať ako synonymá textu „od právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia“, pretože kolaudačné rozhodnutie až dňom právoplatnosti je právne relevantným dokladom
použiteľným pre právne úkony a preto za deň začatia plynutia 60 dňovej lehoty treba považovať deň
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t.j. 25.11.2011 a potom 60 dňová lehota uplynula dňom25.01.2012. Stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že bolo dohodnuté právo každej zo zmluvných
strán vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie zmlúv, pričom nevyužitie tohto práva nemožno pokladať
za porušenie zmluvy. V konaní bolo preukázané zaplatenie zálohy v sume 48.711,22 eur bankovým

prevodom na účet žalovaného dňa 06.10.2009, ako aj úmysel žalobcu neuzavrieť kúpne zmluvy a jeho
žiadosť o vrátenie uhradenej zálohy vzhľadom k tomu, že žalovaný ho nevyzval na uzavretie zmlúv
do 60 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, že vyzval žalobcu na uzavretie zmlúv. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že záväzok uzavrieť
štyri budúce zmluvy zanikol ex lege, pretože žalovaný nevyzval žalobcu splniť si záväzok v lehote 60

dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu, v dôsledku čoho
neuplatnenie práva u zaviazanej zmluvnej strany formou platnej výzvy, záväzok na uzavretie zmluvy
zaniká ex lege. K zániku práva dochádza pri preklúzii kumulatívne uplynutím času a neuplatnením
práva oprávnenej osoby v ustanovenej lehote. Zánikom záväzku vzniklo žalobcovi právo žiadať vrátenie
bezdôvodného obohatenia a preto súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v
plnom rozsahu. Súd priznal žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania odo dňa 25.01.2012, t.j. dňom

nasledujúcim po uplynutí 60 dňovej lehoty na uzavretie kúpnych zmlúv, ktorá uplynula dňa 24.01.2012.
Skonštatoval, že ustanovenie článku IV bod 4.2 predmetných zmlúv dotýkajúce sa zmluvnej pokuty je
nekonkrétne, neurčité a preto neplatné. Zmluvná pokuta, resp. povinnosť, na nesplnenie ktorej sa viaže,
musí podľa ustálenej judikatúry byť presne špecifikovaná, konkretizovaná a určitá, čo v danom prípade
absentovalo. Absentovalo akékoľvek konkrétne vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto

zabezpečená ako jedna zo základných náležitostí platnej dohody o zmluvnej pokute a preto súd dospel
k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodná a preto ju zamietol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm.
h) v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, nakoľko prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy a teda je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V
dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý
v stanovisku zo dňa 16.03.2015 uviedol, že žalobca porušil ustanovenia zmlúv o budúcich zmluvách,
nakoľko ešte v dohodnutej 60 dňovej lehote (55 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), bez

uvedenia dôvodu, oznámil žalovanému úmysel nepristúpiť k uzavretiu budúcich kúpnych zmlúv a žiadal
vrátenie zálohy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu nepriznal súd
žalovanému právo na započítanie si zmluvnej pokuty so zaplatenou zálohou, keďže súd mal v konaní
jednoznačne preukázané, že žalobca v 60 dňovej lehote prejavil vôľu nesplniť svoj záväzok a neuzavrieť
budúce kúpne zmluvy.

Zároveň vytkol súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto je daný odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že záväzok
uzavrieť budúce zmluvy zanikol ex lege z dôvodu, že žalovaný nevyzval žalobcu splniť si svoj záväzok v

dohodnutejlehote60dníodprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutia.Žalovanýnavrholvykonaťdôkazy
formou výsluchu svedkov, pána Z. Z. a pána K. N., ktorí by potvrdili, že zmluvné strany spolu telefonicky
komunikovali a žalovaný bol pripravený pristúpiť k záväzku, avšak súd takýto návrh na doplnenie
dokazovania zamietol. Žalovaný si na pojednávaní dňa 21.01.2015 uplatnil zmluvnú pokutu ako obranu
proti návrhu navrhovateľa a žiadal započítať zmluvnú pokutu na poskytnutú zálohu. Žalovaný pokladal

nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný a žiadal, že ak by súd posúdil, že porušil
zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, tak takéto
dojednanie považoval za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku a preto žiadal, aby súd uplatnil motivačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížil.

Uznesením zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť,
aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 8.767,50 eur (v
zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov).

Žalovaný podal proti uzneseniu č.k. 36 Cb/71/2013-266 včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 2.922,50
eur. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil súdny poplatok, keď v zmysle zákona o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, je
určená výška súdneho poplatku 6% z ceny predmetu konania. Správnym vyčíslením súdneho poplatkuby súd dospel k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.922,50 eur, ktorá
predstavuje 6% zo sumy 48.711,22 eur, t.j. ceny predmetu odvolania s odkazom na Poznámky k Položke
1, bod 2. Sadzobníka súdnych poplatkov „Ak odporca uplatňuje vzájomným návrhom svoju pohľadávku

na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil navrhovateľ. Z prejavu
žalovaného, ktorý súd posudzuje ako obranu proti návrhu sa súdny poplatok neplatí. Poplatky podľa
rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca,
platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiam, proti
ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. h), f)), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania

žalovaného sú dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok a uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,

ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka
(1)Prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môžesastaťvýslovnealeboinýmspôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa § 269 Obchodného zákonníka
(1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy,

ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení
pre každú z týchto zmlúv.

(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka
Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom
záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502.

Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Predmetom žaloby vo veci samej je vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút
na základe zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva.

Podľa článku IV. bod 4.2 všetkých zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva
uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, sa zmluvné strany dohodli, že ak jedna zo zmluvných strán
nedodrží záväzky, dohodnuté v tejto zmluve, neplniaca stránka musí uhradiť najneskôr do 10 dní od
vznesenia požiadavky druhej zmluvnej stránky z titulu zmluvnej pokuty dvojnásobok sumy uvedenejv článku IV., bod 4.1 písm. a). Budúci predajca je oprávnený kompenzovať si túto sankciu časťou
uhradenej ceny.

Pre vznik práva na zmluvnú pokutu je nevyhnutná platná dohoda o zmluvnej pokute, ktorá musí byť
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v písomnej forme. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute neobsahuje určité a zrozumiteľné určenie povinností, na zabezpečenie ktorých mala byť zmluvná
pokuta dohodnutá, a preto predmetné ustanovenie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neurčité, nezrozumiteľné a teda absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací

súd sa preto stotožnil v tejto časti napadnutého rozsudku so záverom súdu prvého stupňa, že nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný, a preto súd prvého stupňa vecne správne
rozhodol, keď žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti
dohody o zmluvnej pokute.

Podľa ust. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy,

zmluvné strany sa musia dohodnúť, v akej lehote bude uzavretá budúca zmluva. Ak nie je splnená
zákonná podmienka jasného určenia lehoty, dokedy sa má budúca zmluva uzavrieť, potom nejde o
zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, ale o zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súdu prvého stupňa treba v súvislosti s tým vytknúť, že riadne neskúmal vôľu strán, čo sa týka
určenia lehoty, dokedy sa má zmluva uzavrieť a len sa stotožnil s názorom žalobcu, že za deň začatia
plynutia60dňovejlehotynauzavretiebudúcejzmluvytrebapovažovaťdeňprávoplatnostikolaudačného
rozhodnutia. Až na základe doplneného dokazovania môže súd prvého stupňa dospieť k záveru, či ide
v danom prípade o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo

o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V prípade, že súd prvého stupňa na základe doplneného dokazovania dospeje k záveru, že predmetná
zmluva je zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je potrebné sa vysporiadať aj s
argumentáciou žalobcu ohľadne odstúpenia od zmluvy, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy

a kedy, čím sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal, čo je
nevyhnutnéajpreposúdenienárokužalobcunaúrokyzomeškania,ktorésižalobcauplatnilpredmetnou
žalobou.

Okrem toho sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s návrhom žalovaného na započítanie jeho

pohľadávky titulom zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia. Aj v prípade, že by súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nie je
dôvodný, je potrebné, aby súd v rozsudku odôvodnil, ako sa vysporiadal s námietkou započítania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, v ktorej zvyšnej časti súd

žalobu zamietol, pretože len v súvislosti so zmluvnou pokutou uviedol, že v tejto časti dospel súd
k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si
uplatnil okrem istiny zákonné úroky z omeškania zo sumy 48.711,22 eur od 01.03.2011 do zaplatenia,
avšak súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 25.01.2012 z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozsudku, ale neuviedol, ako rozhodol vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a teda z

odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd rozhodoval o celom nároku žalobcu, ktorý si
uplatnil predmetnou žalobou.

Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266 namietal nesprávnosť
vyčíslenia súdneho poplatku, ako aj skutočnosť, že nakoľko písomné vyhotovenie uznesenia

neobsahovaloodôvodnenie,zktoréhobybolozrejmé,akýmpostupomdospelsúdksvojmurozhodnutiu,
je predmetné uznesenie nepreskúmateľné a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, prípadne
rozhodnúť tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.922,50 eur s poukazom
na položku 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (6% zo sumy 48.711,22 eur, t.j. ceny predmetu

odvolania).

Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266
odvolací súd dospel k záveru, že z jeho obsahu nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd prvéhostupňa riadil pri vyrubení súdneho poplatku a na základe akých ustanovení zákona rozhodol. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania

realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil, došlo k porušeniu
práva žalovaného na riadny proces so všetkými jeho atribútmi. Na základe uvedeného bol naplnený
dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a jeho vrátenie súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 21.01.2015 „z dôvodu právnej istoty, keďže je
zrejmé, že navrhovateľ nemal záujem plniť svoj záväzok, si zmluvnú pokutu v rovnakej výške uplatňuje
ako obranu proti návrhu voči navrhovateľovi aj odporcovi“, nie je vzájomným návrhom, ale len obranou
na započítanie, a preto nie je možné aplikovať pri vyrubení súdneho poplatku žalovaným označený
výklad k Poznámke k položke 1, bod 2 veta druhá sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov „Ak odporca uplatňuje
vzájomnýmnávrhomsvojupohľadávkunazapočítanie,platísúdnypoplatoklenzosumy,ktoráprevyšuje
to, čo uplatnil navrhovateľ.“

V súhrne treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Vzhľadom na uvedené, je napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný a teda zjavne neodôvodnený.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vôbec nie je odôvodnené a preto je nepreskúmateľné.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie
súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného

práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný,
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozsudku a uznesenia súdu prvého stupňa s uvedenými
kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nimi dôsledne neriadil, keďže

nedostatočným odôvodnením rozhodnutí v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo
k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania
realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k
odňatiu možnosti konať pred súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nemožnosti doplnenia dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne

založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý
proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde.
Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a
prípadnepredložiťnovédôkazy.Akodvolacísúddospelkinýmprávnymzáverompriposúdenízisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie (NS SR 2 Cdo/276/2007).Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňazrušilpodľaustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 O.s.p.) bude opätovne posúdiť vôľu strán ohľadne určenia, dokedy sa mali uzatvoriť budúce zmluvy
a ustáliť či ide v danom prípade o zmluvu podľa § 289 Obchodného zákonníka alebo o nepomenovanú
zmluvu podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa

s argumentáciou žalobcu a žalovaného ohľadne odstúpenia od zmluvy a v nadväznosti na to posúdiť
nárokžalobcunaúrokyzomeškania,riadnedoplniťodôvodnenienapadnutéhorozsudku,zktoréhobude
zrejmé, v ktorej zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Rovnako bude úlohou súdu prvého stupňa
riadne odôvodniť rozhodnutie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok aj s odkazom
na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.