Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508201143
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7508201143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu AGRO OR, s.r.o., so sídlom
Hospodársky dvor Gyňov 193, IČO: 36 568 732, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Poštová č. 14, proti žalovaným 1. ORAČ, spol. s r.o., so sídlom Kechnec 132,
IČO: 36 590 789, 2. Všeobecnej úverovej banke, a.s., (skrátený názov VÚB, a.s.), so sídlom v Bratislave,
Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 29. júna 2012 č.k. 11C/31/2008-311 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku.

V ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa
29. júna 2012 č.k. 11C/31/2008-311 určil, že záložná zmluva č. 1047/2007 Z.Z. o zriadení záložného
práva na pohľadávky z účtu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na všetky existujúce a
budúce pohľadávky z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zaregistrovanej do Notárskeho centrálneho registra
záložných práv pod č.k. NCRzp: 20166/2007 zo dňa 23. augusta 2007 uzatvorená medzi žalovaným v
1. rade a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi neúčinná. Žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že A. H., H.. (K..Č.. XXXXXX/XXXX) miesto podnikania Čaňa, Jarná
1124/24, IČO 37 641 671 uzavrel s VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, Zmluvu o
termínovanom úvere Č.. XXXX/XXXX/UZ dňa 28. decembra 2006. Na základe tejto zmluvy VÚB, a.s.
(žalovaný v 2. rade) poskytol A. H. H.. (dlžník) úver vo výške 3.381.000,- Sk za účelom financovania

prevádzkových potrieb dlžníka v období do vyplatenia podpory vyplácanej Poľnohospodárskou
platobnou agentúrou dlžníkovi formou jednotnej platby na plochu poľnohospodársky využívanej pôdy,
doplnkových vyrovnávacích platieb a vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti na rok 2007.

Platobným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 9. augusta 2007 „č.k.“ (správne sp. zn.
poznámka odvolacieho súdu) 10Rob 401/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1. septembra 2007

bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.773.373,50 Sk s prísl. do 15 dní od doručenia
tohto platobného rozkazu. Žalovaný v 1. rade dlhovanú sumu neuhradil a dňa 17. septembra 2007 bol
podaný návrh na exekučné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. Ex/1843/07. Žalovaný v 2. rade oznámil
exekútorovi JUDr. Michalovi Mazurovi k č. Ex 1843/2007 listom zo dňa 17. decembra 2007, že na účte č.2299053156 je vinkulovaná suma vo výške 2.835.629,08 Sk. Táto suma mala byť poukázaná žalobcovi
na uspokojenie jeho pohľadávky proti žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade si však túto svoju
povinnosť nesplnil a finančné prostriedky nepoukázal žalobcovi aj napriek tomu, že boli vinkulované v

jeho prospech. O tom sa žalobca dozvedel až 14. januára 2008.

Spoločnosť ORAČ s.r.o., so sídlom v Čani, Slobody 28 (žalovaný v 1. rade) uzavrela so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. (žalovaným v 2. rade) dňa 16. augusta 2007 Ručiteľskú listinu č. 560/2007/RL
na zabezpečenie záväzkov súčasných a budúcich záväzkov dlžníka - A. H. H.., L. Y. Č.C., R. XXX/XX

(miesto podnikania Jarná 1124/24, Čaňa) na základe zmluvy o termínovanom úvere č. 2694/2006/UZ,
pričom vlastníkom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je žalovaný v 1. rade, ktorý bol zriadený ako osobitný
účet (len) na vklad dotácie z Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej PPA) a finančné prostriedky,
ktoré sa na ňom nachádzajú sú z PPA , okrem vkladov potrebných na založenie a vedenie účtu.

Dňa 16. augusta 2007 bola uzavretá zmluva Č.. XXX/XXXX/ZZ o zriadení záložného práva na
pohľadávky z účtu, medzi ORAČ, spol. s r.o., so sídlom v Čani (záložca) - žalovaný v 1. rade
a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1 (záložný veriteľ) -
žalovaný v 2. rade. Na základe tejto zmluvy sa záložca zaviazal splniť zabezpečené záväzky voči
záložnému veriteľovi a dodržiavať ustanovenia ručiteľskej zmluvy (č. 560/2007/RL). Zabezpečené

záväzky znamenajú všetky súčasné a budúce záväzky. Podľa tejto zmluvy (o zriadení záložného práva)
ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje bola určená suma 3.
888.000,- Sk. Dlžníkom bol A. H. H.., K. Č. XXXXXX/XXXX, L. Y. Č.C., R. XXX/XX, (miesto podnikania
Jarná 1124/24, Čaňa).

Poľnohospodárska platová agentúra (PPA), so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12 oznámila súdu, že
žalovanému v 1. rade v roku 2007 bola poskytnutá suma 708.543,68 Sk - platba na plochu, suma
1.079.458,98 Sk podpora plodín na ornej pôde a suma 745.458,98 Sk vyrovnávací príspevok na
znevýhodnené oblasti. Teda A. H. H.., L. Y. Č., R. XXX/XX v roku 2007 nebola poskytnutá podpora. Dňa

11. novembra 2011 oznámila Poľnohospodárska platová agentúra súdu, že finančné prostriedky, ktoré
boli poskytnuté žalovanému v 1. rade neboli účelovo viazané, okrem podpor poskytnutých v rámci SOP
04-06. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tvrdenie, že účet č. 2299053156/0200 bol
založený na prijímanie platieb z PPA a že platby z PPA sú (tiež) účelovo viazané neobstojí, lebo zistil
že ide o bežný účet, nakoľko na platby z PPA nevyžaduje sa iný účet a platby z podpory PPA nie sú

účelovo viazané okrem platieb v rámci SOP 04-06 (č.l. 280 spisu).

Po citácii § 42a ods. 1,5 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) súd konštatoval, že účelom
odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva bol založený len na prijímanie

je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a povinnosti) na
úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv.
relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovateľného právneho úkonu, tak ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov
uviedol, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné
je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na upokojenie jeho pohľadávky.
Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že ide o také úkony, ktoré

zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

Súd v tomto konaní posudzoval, či žalobcom uplatnené právo na určenie, že právny úkon (záložná
zmluva č. 1047/2007 ZZ o zriadení záložného práva na pohľadávky z účtu), na základe ktorej bolo

zriadené záložné právo na všetky existujúce a budúce pohľadávky z účtu č. 2299053156/0200,
zaregistrovanej Notárskym centrálnym registrom záložných práv pod č. NCRzp 20166/2007 dňa 23.
augusta 2007 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi právneneúčinná, lebo ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky vo výške 1.773.373,50 Sk s prísl.,
ktorá vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 9.8.2007 sp. zn. 10 Rob 401/2007.

Aktívne legitimovaný na podanie odporovateľnej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka splatná a keď odporovateľným úkonom
dlžníka došlo k zmenšeniu majetku v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Pasívne legitimovaný na základe odporovacej žaloby je ten, kto má z odporovateľného právneho úkonu

prospech ako vyplýva z § 42a ods. 5 OZ. Jednou z podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho
úkonu je, aby podľa § 42a ods. 2 OZ bola žaloba podaná do troch rokov odkedy bol právny úkon urobený.
Žaloba bola doručená okresnému súd dňa 7. februára 2008 a predmetný právny úkon bol urobený dňa
23. augusta 2007, teda žaloba bola podaná v lehote.

Súd dospel k záveru, že žalobca je vecne aktívne legitímny na podanie tejto žaloby, lebo je veriteľom

dlžníka žalovaného v 1. rade na základe rozhodnutia okresného súdu zo dňa 9. augusta 2007 sp.
zn. 10 Rob 401/2007, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.773.373,50
Sk s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade nenamietal výšku dlhu, túto výšku namietal len svedok Ing.
Imrich Mati st., ktorý bol spoločníkom v spoločnosti ORAČ, s.r.o. - (žalovaného v 1. rade) do 4. júla
2008. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade tvrdila, že tento dlh mal byť uhradený v roku 2008

po odpredaní úrody. Súd mal za to, že výška dlhu sa nezmenila zo strany žalovaného v 1. rade, lebo
nedošlo ani k čiastočnému plneniu. Imrich Mati st., ktorý bol pôvodne spoločníkom žalovaného v 2. rade
(správne žalovaného v 1. rade - poznámka odvolacieho súdu) v čase uzavretia predmetného právneho
úkonu, ako sám vypovedal (vo svojej výpovedi) nielen v tomto konaní, ale aj v trestnom konaní zo dňa
12. novembra 2010, že tento úkon urobil preto, lebo radšej chcel zaplatiť peniaze banke (žalovanému

v 2. rade) ako exekútorovi, ktorý vymáhal dlh pre žalobcu, a týmto jednoznačne potvrdil, že konal v
úmysle, aby zmaril platbu veriteľovi - žalobcovi a urobil tento právny úkon, t.j. uzavrel so žalovaným
v 2. rade predmetný právny úkon. V takomto prípade nie je potrebné, a zákon to ani nevyžaduje, aby
druhá strana, t.j. žalovaný v 2. rade vedel o úmysle žalovaného v 1. rade. Vyžaduje sa splnenie jednej
zo skutkových podstát uvedených v § 42a ods. 5 OZ. V tomto prípade bola splnená podmienka písm.

b/, a to tým, že dlžník (žalovaný v 1. rade) prevzal záväzok - ručiteľský bez ekvivalentného plnenia, a
tým došlo k zmareniu zaplatenia pohľadávky žalobcu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané.

Zároveň súd posudzoval odporovateľnosť predmetného právneho úkonu podľa právnej úpravy účinnej

od 1. augusta 2000. Zákonom č. 218/2000 Z.z. bol doplnený Občiansky zákonník ods. 5 § 42a OZ a
podľa tohto je pasívne legitimovaný účastník, ktorý mal z tohto právneho úkonu prospech. Súd dospel
k záveru, že žalovaný v 1. rade nemal prospech z tohto právneho úkonu, ale týmto úkonom získal
prospech žalovaný v 2. rade, ktorý mal získať finančné prostriedky, ktoré požičal A. H. H.. a tento si
svoju povinnosť nesplnil a dlh nesplácal. Súd dospel k záveru, že žalovaný v1. rade z tohto právneho

úkonu nezískal žiaden prospech, a preto voči nemu žalobu zamietol.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade prevzatím záväzku žalovaným v 1. rade bez
ekvivalentného plnenia, získal prospech tým, že pohľadávku, ktorá pozostávala z neplatenej pôžičky

treťou osobou - A. H., H.., by bola uhradená z finančných prostriedkov žalovaného v 1. rade, ktorý mal
splatiť dlh žalobcovi na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a tým bola zmarená možná
platba žalobcovi, a preto súd určil, že právny úkon záložná zmluva č. 1047/2007 ZZ o zriadení záložného
práva na pohľadávky z účtu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na všetky existujúce a
budúce pohľadávky z účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX zaregistrovanej do Notárskeho centrálneho registra

záložných práv pod č.k. NCRzp: 20166/2007 dňa 23. augusta 2007 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi právne neúčinná.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť podľa §151 ods. 3 O.s.p..

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti a žalobu aj v tejto časti zamietnuť. Žiadal priznať
náhradu trov celého konania. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci. Po citácii§ 42 ods. 5 OZ konštatoval, že jedná z kumulatívnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu je,
aby sa jednalo o právny úkon, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal
záväzok bez primeraného protiplnenia. Pri zriadení záložného práva na pohľadávky žalovaného v 1.

rade v prospech žalovaného v 2. rade podľa zmluvy č. 1047/2007 ZZ o zriadení záložného práva na
pohľadávky z účtu, je primerané protiplnenie irelevantné, (resp. nie je obvyklé). Pri záložnom práve je
obvyklé, že záložný veriteľ (v tomto prípade žalovaný v 2. rade) neposkytuje žiadnu odmenu žalovanému
dlžníkovi (v tomto prípade žalovanému v 1. rade) za zriadenie záložného práva.

Vyčítal súdu, že sa riadne nevyporiadal s otázkou, či finančné prostriedky na účte žalovaného v
1. rade č. XXXXXXXXXX/XXXX podliehajú exekúcii alebo nie. Súd dospel k záveru, že použitie
finančných prostriedkov nie je účelovo viazané, ale už sa nezaoberal otázkou, či tieto finančné
prostriedky podliehajú exekúcii. Po citácii § 8 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté

zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Finančné prostriedky na účte žalovaného v 1. rade
Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, okrem sumy 1.000,- Sk, ktorú vložil sám žalovaný v 1. rade na daný účet,
a ktorá suma bola spotrebovaná za vedenie účtu - pochádzajú z rozpočtu Európskej únie, lebo sa
jedná o finančné prostriedky vyplácané PPA, a to konkrétne vo forme podpory na jednotnú platbu vo
výške 1.708.543,68 Sk, podpory plodín na ornej pôde vo výške 1.079.104,99 Sk a z vyrovnávacieho

prostriedku na znevýhodnené oblasti vo výške 743.458,88 Sk. Uvedené prostriedky boli poskytnuté na
základe nariadenia vlády č. 81/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve
formou jednotnej platby za plochu a nariadenia vlády č. 213/2007 Z.z. o podmienkach poskytovania
podpory v znevýhodnených oblastiach, a tak nepodliehajú exekúcii. V tomto smere poukázal aj na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. júna 2008 č.k. 5Co/12/2008-73 (správne malo byť

5Co 128/2008-73 - poznámka odvolacieho súdu). Vyčítal súdu aj vadu konania, že ďalšou kumulatívnou
podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je, aby sa jednalo o právny úkon, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to
najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom.

Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca môže odporovať právnemu úkonu len do výšky určenej
znaleckým posudkom alebo odborným odhadom. Takýto znalecký posudok alebo odborný odhad
žalobca v konaní súdu nepredložil. Za nesprávny záver považuje odvolateľ to, že by žalovaný v 2. rade
prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia. V tomto súd nedostatočne zistil skutkový stav (nebolo v

konaní preukázané znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, že by došlo k prevzatiu záväzku
bez primeraného protiplnenia). Poznamenal, že okresný súd nešpecifikoval ako došlo k faktickému
ukráteniu. Žalovaný v 2. rade má za to, že k faktickému ukráteniu nedošlo, lebo finančné prostriedky
sú na účte žalovaného v 1. rade. Poukázal aj na teleologický výklad § 42a ods. 5 OZ, ktorého účelom
je postihovať odporovateľnosťou fingované právne úkony, na základe ktorých dochádza k ekonomicky

neodôvodneným finančným transferom, ktoré vedome spôsobujú dlžníkovu platobnú neschopnosť,
alebo ktoré majú za cieľ zmariť platbu veriteľa alebo prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť
v čase jeho splatnosti. Žalovaný v 1. rade uzavretím predmetnej záložnej zmluvy so žalovaným v 2.
rade, nedopustil sa žiadneho fingovaného právneho úkonu, ale žalovaný v 2. rade vstupom do úkonov
zabezpečil lepšiu vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči „obligačnému“ dlžníkovi.

Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázal na zistený skutkový stav a správne právne posúdenie veci. Žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v
2. rade v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu voči ktorému je odvolanie prípustné (§
201 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade

nie je dôvodné.Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. marca 2015

o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný v 2. rade neoznačil odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že namietal

odvolaciedôvodypodľa§205ods.2písm.c/,d/,f/O.s.p.,t.j.,žesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré

už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník,

ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný,
nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré boli tvrdené, ale súd prvého stupňa ich
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti
a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to že súd vzal do

úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktoré navrhli účastníci konania. Zistil skutkový stav
a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Žalovaný v 2. rade v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde

prvého stupňa a s ktorými sa okresný súd vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia danej veci, a preto
odvolacie námietky žalovaného v 2. rade nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto :

Novela (zákon č. 218/2000 Z.z.) doplnila dôvody odporovateľnosti (§ 42a ods. 5). Podľa citovanej novely
je odporovateľný aj právny úkon, ktorý dlžník :
a/ urobil v posledných troch rokoch, ktoré sa počítajú od 1. augusta 2000, t.j. od účinnosti zákona č.

218/2000 Z.z.,
b/ predmetom tohto úkonu je prevzatie záväzku bez primeraného protiplnenia posudzovaného so
zreteľom na predmet odporovateľného právneho úkonu,
c/ urobil tak, že súčasne nastávajú niektoré z dôsledkov (stačí aj jeden) uvedené v § 42 ods. 5 písm.
a/ až c/.

Základným predpokladom vzniku odporovateľnosti je to, že dlžník urobil v posledných troch rokoch
taký právny úkon, ktorý znamenal (svojim obsahom) prevzatie záväzku bez primeraného protiplnenia.
Toto primerané protiplnenie sa vyčísľuje v peniazoch (v eurách). Výška ocenenia sa opiera o znalecký

posudok alebo o odborný odhad. Vyčíslenie podľa tohto ustanovenia je najnižšou hranicou pre určenie
primeranosti protiplnenia.

Protiplnenie však môže byť neprimerané na prvý pohľad (prima facie,

a potom nie je potrebný znalecký posudok, prípadne odborný odhad. Typickým príkladom je postúpenie
pohľadávky, (ale aj prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, či uzavretie záložnej zmluvy na
pohľadávky z účtu), ktorá je nielen vymožiteľná (bonitná), pretože smeruje voči platobne neschopnému
dlžníkovi bez odplaty alebo za odplatu v zrejmom nepomere k výške pohľadávky. Zrejmý nepomer závisí
od konkrétnych okolností prípadu a uplatnia sa zjavne skúsenostné poznatky.

Primeranosť protiplnenia je skutková otázka, ktorej základné riešenie spočíva v porovnaní hodnoty
predmetu prevzatého záväzku a dôsledkami tohto záväzku pre dlžníka v jeho majetkovej sfére.Predovšetkým sa musí skúmať, či nedošlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka bez toho, aby sa to
vyrovnalo efektívnym protiplnením.

K prevzatiu záväzku môže dôjsť akýmkoľvek právnym úkonom, ktorý je spôsobilý účinne dosiahnuť
vznik povinnosti na strane dlžníka plniť (nielen v peniazoch ale aj iným zákonom dovoleným alebo
predvídaným spôsobom). Nie je rozhodujúce, či pôjde o jednostranný alebo dvojstranný právny úkon
alebo aj viacstranný právny úkon. Rovnako je nepodstatné, či pôjde o právny úkon inter vivos alebo

mortis cauza. Takýmto právnym úkonom môže byť aj právny úkon dlžníka znamenajúci zánik záväzku
u jeho dlžníka, ktorý bol urobený bez primeraného protiplnenia, napríklad započítanie spornej alebo
neexistujúcej pohľadávky, odpustenie dlhu, potvrdenie o splnení dlhu, vzdanie sa nároku a podobne.

Vznik odporovateľnosti je však viazaný na splnenie ďalších troch „alternatívnych“ predpokladov. K týmto

predpokladomuvedenýmv§42a/ods.5písm.a/ažc/považujeodvolacísúdzapotrebné(podrobnejšie)
uviesť toto :
1. Vznik platobnej neschopnosti voči svojim veriteľom (nevedno prečo zákonodarca použil formuláciu
o ďalších veriteľov) sa posudzuje rovnako ako platobná neschopnosť podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii.

2. Právny úkon bol urobený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi. Dôležité
je, že právny úkon sa musí urobiť úmyselne. Dokazovanie tohto úmyslu (priameho alebo nepriameho)
zaťažuje žalobcu v spore o odporovateľnosť. Neodôvodnené odloženie platby spočíva predovšetkým
v takých účinkoch odporovateľného úkonu, ktoré znamenajú odklad splatnosti (zročnosti) platby.
Odloženie platby však môže súvisieť aj s úkonom zakladajúcim neodôvodnené splátky rozložené na

také dlhé obdobie, že to v skutočnosti odkladá na dlhú dobu platbu. K zmareniu platby dochádza aj vtedy,
ak dlžník, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, nie je exekvovateľný z iného majetku, ako z toho
majetku, ktorý bol nepriamym predmetom odporovateľného právneho úkonu. Zmarenie platby je totiž
stav platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý vznikol nielen v dôsledku odporovateľnosti právneho úkonu,
ale aj kvôli tomu, že dlžník nemá iný majetok, z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť.

K prevzatiu dlhu môže dôjsť nielen dohodou o prevzatí dlhu, o pristúpení k dlhu ale aj uzavretím kúpnej
zmluvy o predaji podniku, alebo jeho časti, pričom pôjde o podnik (jeho časť), v ktorom prevyšujú
pasíva, t.j. dlhy, prípadne aj zmiešaným alebo atypickým (nepomenovaným) právnym úkonom, ktorého
dôsledkom je zaťaženie dlžníka dlhom, ktorý nebude môcť splniť v čase jeho splatnosti. Rozhodujúci

je obsah takéhoto právneho úkonu a jeho dôsledky a nie jeho označenie. Schopnosť splniť dlh v čase
jeho splatnosti sa posudzuje na prvú splatnosť takého dlhu a nie splatnosť, ktorá nastala po urobení
právneho úkonu, ktorému sa odporuje.

Pasívne legitimovaným v spore o odporovateľnosti podľa zákona č. 218/2000 Z.z. je osoba, ktorá mala

z prevzatia záväzku bez primeraného protiplnenia prospech za predpokladu, že sa preukážu niektoré z
jeho dôsledkov podľa § 42a ods. 5 písm. a/ až c/ OZ.

Účelom inštitútu odporovateľnosti je jednak preventívne pod hrozbou sankcie odrádzať dlžníka od
neoprávneného ukracovania možnosti uspokojenia veriteľa z dlžníkovho majetku, jednak - a to najmä

- zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka (fyzickej alebo
právnickej osoby) v prípade, že k ukráteniu veriteľa týmito právnymi úkonmi dlžníka dôjde. Podstata
odporovateľnosti právneho úkonu (tzv. odporovaný právny úkon) spočíva v tom, že na rozdiel od
neplatnosti právneho úkonu, ktorá vzniká buď zo zákona alebo tým, že sa neplatnosti dovolá oprávnený
subjekt, ktorá neplatnosť v oboch prípadoch pôsobí proti všetkým - odporovaný právny úkon (či už

zmluva, dohoda, či jednostranný právny úkon), ktorý je inak platným právnym úkonom, stráca na základe
právoplatného rozhodnutia súdu v stanovených prípadoch účinnosť iba a výhradne voči veriteľovi (ide
o tzv. relatívnu neúčinnosť).

Odporovanými právnymi úkonmi pritom môžu byť nielen scudzované právne úkony, ale aj každý právny

úkon dlžníka, ktorým objektívne dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky (môže tak ísť napríklad, ak už bolo vyššie spomínané o kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu,
výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru,
odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodnéhoručiteľského záväzku, a uzavretie záložnej zmluvy - zriadenie záložného práva na existujúce a budúce
pohľadávky, a použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a podobne).
Ako už bolo uvedené dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

veriteľa.

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosti právneho úkonu, táto prislúcha ktorémukoľvek
veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku (pritom právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju

pohľadávku, je odporovateľný, nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou už v dobe,
kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi sa
stala vymáhateľnou).

Podľa názoru odvolacieho súdu výklad a aplikácia práva - ustanovenia § 42 ods. 1 OZ musí v
prvom rade napĺňať jeho účel, ktorým (ako už bolo uvedené) je najmä zabezpečenie občianskoprávnej

ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, v prípade, že k ukráteniu veriteľa týmito právnymi
úkonmi dlžníka dôjde. Preto nie je namieste, aby posudzovanie aktívnej legitimácie v konaní o
neúčinnosti právneho úkonu bolo prísne formálne viazané, nad rámec existencie pohľadávky veriteľa
v už vymedzenom zmysle vymáhateľnej pohľadávky, na splnenie ďalšej podmienky spočívajúcej v
existencii pohľadávky, ktorá môže byť (reálne) v občiansko-súdnom konaní priznaná.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade veriteľ mal preukázateľne voči dlžníkovi
nielen vymáhateľnú, ale aj vykonateľnú pohľadávku, ktorá mu bola v súdnom konaní priznaná. Aj pre
ten prípad, že by došlo k zániku dlžníka v dôsledku či už vyhlásenia konkurzu alebo likvidácie, nestratil
by veriteľ aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosť predmetného právneho úkonu.

Nepatričná je výčitka odvolateľa, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, či exekúcii
podliehajú konajúce prostriedky na spomínanom účte. Odpoveď na túto otázku nemá vplyv na
rozhodnutie vo veci samej v danom spore.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo
vyhovujúcom výroku.

Vzhľadom na to, že v ostatnej časti rozsudok súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním (teda
výrok, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 1. rade zamietnutá, ako aj výrok, kde si súd vymienil

rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku), nadobudol právoplatnosť,
(nebol predmetom prieskumu podľa § 206 ods.2 O.s.p.), a preto odvolací súd konštatoval, že v ostatnej
časti zostáva rozsudok nezmenený.

O trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.