Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206462
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216206462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, S.
XXX/XX, XXX XX K., 2/ I. A., rod. K., nar. XX.X.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpení JUDr.
Jánom Garajom, MBA, advokátom, Baštova 6, Kežmarok, proti žalovanému P. K., nar. XX.X.XXXX, A.
A. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeným JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, ul. Hlavná č. 11, 080

01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností (vlastníckeho práva k predaným
nehnuteľnostiam), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28.05.2018
č.k. 7C 155/2016-64 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd u r č u j e , že žalobcovia v 1.

a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území mesta
K., zapísaných na LV č. XXXX a to bytu č. XXX s príslušenstvom na prízemí vo vchode č. XX bytového
domu súpisné č. XXX na ulici E. v K. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach k bytovému domu súpisné č. XXX v podiele XX/XXXXX.

2. Žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého z nerozporovaných tvrdení uvedených v žalobe súdu vyplynulo, že žalobcovia v období mesiaca
jún 2013 požiadali žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov v sume 5.500,- Eur za účelom
pôžičky. Na návrh žalovaného sa žalobcovia 24.6.2013 dostavili do advokátskej kancelárie JUDr.
Róberta Hnatka, ktorý im bez bližšieho vysvetlenia predložil viacero zväzkov zmlúv s inštrukciou, že

zmluvy, ktoré im odovzdal majú ísť podpísať k notárke JUDr. E. I. a podpísané a legalizované priniesť.
Žalobcoviaposplnenípokynovodadvokátaobdržalijednovyhotoveniezmluvya5.500,-Eurododporcu,
ako peňažné plnenie zo Zmluvy o pôžičke. Za spísanie zmlúv zaplatili žalobcovia advokátovi JUDr.
Róbertovi Hnatkovi odmenu vo výške 180,- Eur. V polovici roka 2016 žalobcovia na základe zistenia na
Mestskom úrade v K. v súvislosti so splnením povinnosti zaplatiť miestnu daň zistili, že vlastníkom ich
bytu špecifikovaného vo výroku rozsudku je žalovaný. Žalovaný im situáciu objasnil tak, že vlastníkom

bytu sa stal na základe kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností, ktorá bola vypracovaná advokátom JUDr.
P.I.namiestodohodnutejzmluvyopôžičke.Prevodvlastníckehoprávamalslúžiťakozabezpečovacítitul
na splnenie záväzku žalobcov zo zmluvy o pôžičke. Žalobcovia trpia závažnými zdravotnými poruchamimajúcimi vplyv na ich kognitívne schopnosti. Žalobca v 1. rade je osobou ťažko zdravotne postihnutou s
poruchami zraku a žalovaná v 2. rade je liečenou pacientkou s poruchou osobnosti, čoho si bol žalovaný
plne vedomý.

4. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu potvrdila, že si od žalovaného chceli požičať peniaze z
dôvodu, že sa nachádzali vo finančnej tiesni. Potvrdila že žalovaný im odovzdal peniaze v sume asi
150.000,- Sk, pričom uvedenú sumu žalovanému do dnešného dňa nevrátili, hoci mu ju chceli splácať
v splátkach, a vrátiť mu tak to, čo si od neho požičali. Ponúkané čiastočné splatenie ich dlhu žalovaný

neprevzal, splátky povoliť odmietal, pričom si pýtal stále viac finančných prostriedkov. Uvádzala, že mala
vedomosť o požičaní peňazí, nie však o tom, že by žalovanému previedla byt. Zmluvy mali podpisovať u
advokáta,ktorýimpredložilvyhotoveniazmlúv,niečoimktomuvysvetľoval,alejehoslovámnerozumela.

5. Z kópie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti z 24.6.2013 v spise 1C/197/2016 súd zistil, že
žalobcovia sú v nej uvedení ako predávajúci, pričom predmetom kúpnej zmluvy je byt č. XXX na prízemí

bytového domu súp. č. XXX na ulici E. XX v K. a spoluvlastnícky podiel XX/XXXXX-in na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Predávajúci mali nadobudnúť tieto nehnuteľnosti Zmluvou
o prevode vlastníctva bytu, zápis ktorej bol vykonaný pod V XXX/XXXX. Podpisy žalobcov na zmluve
boli overené notárkou JUDr. E. I. 24.6.2013. Kúpna cena v nej bola dohodnutá v sume 40.000,- Eur.
Zmluva obsahuje ustanovenie, že kupujúci uhradil celú kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. V čl. X

tejto zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany týmto vyhlasujú, že sa v plnom rozsahu oboznámili s
obsahom tejto zmluvy, plne mu porozumeli, ich prejavy vôle pri jej podpisovaní sú slobodné a vážne
a zmluvu nepodpísali v tiesni ani pod nátlakom. Zmluva je vyhotovená v 5 vyhotoveniach, z ktorých
dve vyhotovenia budú predložené Správe katastra K. na povolenie vkladu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností, po jednom vyhotovený pre zmluvných účastníkov a jedno vyhotovenie pre záložného

veriteľa.

6. Z kópie zmluvy o pôžičke z rovnakého dňa, t.j. z 24.6.2018, ktorá sa vyznačuje rovnakou formálnou
úpravou ako kúpna zmluva z 24.6.2013 a na ktorej absentujú podpisy zmluvných strán súd zistil, že
predmetom zmluvy malo byť poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.500,- Eur z titulu pôžičky.

Príslušenstvom pohľadávky mal byť mesačný úrok 1 % z požičanej sumy a mesačný poplatok za
poskytnutie prostriedkov vo výške 9 % z celkovej požičanej sumy. Dlh z tejto pôžičky pozostávajúci
z istiny v sume 5.500,- Eur a príslušenstva 2.200,- Eur sa dlžníci zaviazali splatiť do 30.10.2013. V
čl. IV tejto zmluvy bolo dohodnuté, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a splnenia
záväzkov zo strany dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy, poskytuje dlžník veriteľovi zabezpečenie a to

formou záložného práva na nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území K., zapísaných v
katastri nehnuteľností Správy katastra K., na liste vlastníctva číslo XXXX a to byt č. XXX na prízemí
a príslušenstvo vchodu č. XX bytového domu na ulici S. v K., na ktorý je pridelené súpisné číslo
XXX. Veriteľ je povinný potvrdiť súhlas dlžníkovi, resp. spísať kvitanciu v prospech dlžníka, o zrušení
záložného práva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť pri splnení všetkých záväzkov z tejto zmluvy zo strany

dlžníka. V čl. V tejto zmluvy bolo dohodnuté, že sa strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 1 %
denne z celkovej dlžnej sumy v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky príslušenstva v dohodnutej
lehote. Ak dôjde k realizácii záložného práva predajom predmetu záložnej zmluvy, rozdiel medzi cenou,
za ktorú sa podarilo predmet záložnej zmluvy predať a sumou prevyšujúcou pohľadávku záložne vrátane
jej príslušenstva sa vždy dohodne ako zmluvná pokuta podľa § 544 až 545 Občianskeho zákonníka

(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), s čím dlžník vyslovene súhlasí. Táto zmluvná
pokuta je splatná ihneď po predaji veci a preto uvedený rozdiel sa dlžníkovi nevypláca.

7. Z príjmového pokladničného dokladu z 27.6.2013 vyplýva, že žalobca v 1. rade uhradil za právne
služby JUDr. Róbertovi Hnatkovi sumu 180,- Eur. Pripojené lekárske správy na žalobcov preukazujú

žalobcami v žalobe popisovaný zdravotný stav.

8. Zo žalobcami predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre kat. úz. K.
z 23.8.2016 bolo zistené, že žalovaný je v celosti vlastníkom bytu č. XXX vo vchode bytového domu č.
XX na základe kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V XXXX/

XXXX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, z
obsahu ktorého vyplynulo, že ani žalovaný ani žalobcovia nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
pripadajúceho na nich k pozemku parc. CKN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1498
m2.9. Uznesením 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému zakázal scudzovať, zaťažovať a nakladať s nehnuteľnosťou - byt č. XXX na prízemí,

vchod XX, ktorý sa nachádza v A. - bytovke súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX vrátane
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
XX/XXXXX, ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a žalobcom uložil, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podali žalobu vo veci samej na Okresný súd K. v právnej veci žalobcov 1. Q. A., nar. XX.XX.XXXX

a 2. I. A.ová, nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. XXX/XX, K. proti žalovanému P. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. A. XXXX/XX, K., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2013, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XXX na prízemí, vchod XX, ktorý sa nachádza v A.
- bytovke súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXXX, ktorý je zapísaný
na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. s tým, že neodkladné opatrenie časovo ohraničil tak, že toto

bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
z 24.6.2013. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 4Co/113/2016-91 z
25.10.2016 uznesenie Okresného súdu K. č. k. 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 potvrdil.

10. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 137 písm. d/ Cs.p. žalobou tiež možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred uvedením právneho posúdenia je súd nútený sa
vysporiadať s otázkou obsahu podanej žaloby a to z hľadiska kvalifikácie nároku, ktorý bol v konaní
uplatnený. V zmysle uznesenia 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 žalobcovia podali návrh, ktorým sa podľa
formulácie ich petitu domáhali určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností z 24.6.2013

uzatvorenej medzi žalobcami v 1. rade a 2. rade na strane predávajúcich a žalovaným na strane
kupujúceho, na podklade ktorej bol prevedený nimi vlastnený byt zapísaný na LV XXXX pre katastrálne
územie K. č. XXX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ulici S. vchod č. XX, K., na ktorý je
pridelené súpisné číslo XXX vrátane, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu v podiele XX/XXXXX-in. Právna úprava vyplývajúca z § 137 písm. d) Civilného sporového

poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho
predpisu. V danom prípade podľa názoru súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva prípustnosť
žaloby na určenie neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Tá je totiž svojím charakterom žalobou na
určenie právnej skutočnosti. V tejto súvislosti však súd poukazuje na všeobecne akceptovaný komentár
k Civilnému sporovému poriadku k § 137 písm. d) C.s.p., podľa ktorého ak „bol zápis vlastníckeho práva

na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je
vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Súd však napriek
nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje,
súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu a nie jeho formuláciou. V okolnostiach konkrétneho

prípadu je tak možný taký postup súdu, že súd na základe návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby
bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
505 s.). Súd zastáva názor, že aj v danom prípade sa žalobcovia vo svojej podstate domáhajú určenia

(navrátenia) vlastníckeho práva k svojmu bytu. Z obsahu žaloby totiž priamo vyplýva, že žalobcovia
sa podanou žalobou „domáhajú súdnej ochrany svojho porušeného vlastníckeho práva na základe
podanej žaloby, na podaní ktorej majú naliehavý právny záujem, nakoľko je daný stav právnej neistoty,
ktorý je možné odstrániť deklaratórnym súdnym rozhodnutím, ktoré bude spôsobilé privodiť zmenu v
evidencii vecných práv v katastrálnom operáte nehnuteľnosti“. Preto súd cítiac sa viazaný obsahom a

nie formuláciou petitu žaloby vo veci konal ako o žalobe na určenie vlastníckeho práva k žalobcami
označenému bytu a žalobu kvalifikoval ako návrh podľa § 137 písm. c/ C.s.p. na určenie, či tu právo je
alebo nie je, pokiaľ je na tomto určení naliehavý právny záujem.13. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený
prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu
naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným

z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý
právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru,

že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným
stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

14. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41a, § 123, § 132 ods. 1,
§ 553c ods. 2 a § 588 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

15. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorávskutočnostineexistuje,resp.síceexistuje,avšakvinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Ktakýmto

prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

16. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.

simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho

zákonníka)UvedenýzávervyplývazrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/144/2010z30.3.2013,
ako aj uznesenia sp. zn. 7Cdo/12/2012 zo dňa 14.11.2012.

17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne

následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle
(konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný je tak právny úkon, ak trpí vadami vôle, a to
nebol urobený slobodne a vážne, alebo trpí vadami prejavu vôle, nebol urobený určite a zrozumiteľne.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani v prípade, že na jeho základe

už bolo kladne rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností.

18. V danom prípade z nerozporovaných skutkových tvrdení ako aj výsledkov vykonaného dokazovania
vzal súd za preukázané, že žalobcovia nemali skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode ich bytu
s príslušenstvom č. XXX na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX na ulici E. v K.,

nachádzajúceho sa v katastrálnom území mesta K., zapísaného na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k bytovému domu súpisné č. XXX v podiele
XX/XXXXX-in. K podpisu tejto zmluvy došlo z ich strany domnievajúc sa, že podpisujú zmluvu o pôžičke,
po podpise ktorej im bola žalovaným poskytnutá suma 5.500,- Eur ako pôžička, ktorú sa zaviazali
vrátiť. Žalovaný vedel, že na strane žalobcov nie je skutočná vôľa trvale previesť vlastnícke právo k

predmetnému bytu a jeho príslušenstvu, pričom okolnosti, že zmluvu podpísali napriek nedostatku ich
vážnej vôle sám vyvolal, resp. sa na ich vyvolaní podieľal. Tieto závery súdu potvrdzujú i skutkové
tvrdenia žalobcov, podľa ktorých sa im mal priznať k dôvodom predloženia tejto kúpnej zmluvy k ich
podpisu, ktorým bol úmysel zabezpečiť svoju pohľadávku voči žalobcom zo zmluvy o pôžičke, ktorú im
súčasne poskytol. Predmetná „kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon teda z oboch zmluvných

strán nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), a preto takto simulovaný
prejav vôle súd podľa § 37 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.19. Ak by adresát nevážneho právneho úkonu nemohol predpokladať nedostatok vážnosti právneho
úkonu, právny úkon by bol vo vzťahu k nemu platný, avšak v danom prípade obe zmluvné strany
(žalobcoviaajžalovaný)uskutočniliprávnyúkon,ktorýnebolzichstranyuzavretývážne.Natomnemôže

nič zmeniť ani text kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého jej účastníci sa mali v plnom rozsahu oboznámiť
s jej obsahom, plne jej porozumieť, pričom ich prejavy vôle mali byť slobodné a vážne, nepodpísané v
tiesni, ani pod nátlakom.

20. Označená kúpna zmluva je absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to pre

rozpor so zákonom, konkrétne s § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú všetky dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo,
ktoré boli uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky neplatné. V danom prípade totiž účelom
uskutočneného právneho úkonu bolo uspokojenie žalovaného ako veriteľa pohľadávky zo Zmluvy o
pôžičke voči žalobcom v 1. a 2. rade tým, že si natrvalo prenechá vlastnícke právo k označenému
bytu žalobcov a to pred splatnosťou jeho pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke. Žalobcami napádaná kúpna

zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.

21. Pokiaľ zo strany žalovaného existovala vôľa k uzavretiu zmluvy, ktorá by len zabezpečovala záväzok
z poskytnutej pôžičky (tzv. disimulovaný právny úkon), súd dospel k záveru o neplatnosti aj takéhoto
právneho úkonu, a to jednak z dôvodu, že zo strany žalobcov vážna, t. j. právne relevantná vôľa k

uzavretiu takejto zmluvy zabezpečujúcej záväzok z poskytnutej pôžičky chýbala, ale tiež preto, že takýto
právnyúkonbybolopotrebnépovažovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkonpriečiacisadobrýmmravom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

22. S ohľadom na uvedené súd dospel k prejudiciálnemu záveru o absolútnej neplatnosti Kúpnej

zmluvy na predaj nehnuteľnosti uzavretej 24.6.2013 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi
a žalovaným ako kupujúcim. Absolútne neplatná kúpna zmluva nemohla mať vecno-právne účinky v
zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák., teda na jej podklade nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva, pretože pokiaľ
je prevodná zmluva absolútne neplatná, má sa za to, akoby neexistovala. Žalovanému tak nesvedčí
žiaden nadobúdací titul k bytu č. XXX s príslušenstvom na prízemí vo vchode č. XX bytového domu

súpisné č. XXX na ulici E. v K. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach k bytovému domu súpisné č. XXX v podiele XX/XXXXX-in, zapísanému na LV č. XXXX,
katastrálne územie K.. Aby boli žalobcovia spätne zapísaní v katastrálnom operáte za bezpodielových
spoluvlastníkov označeného bytu, ktorý nadobudli Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zápis ktorej bol
vykonaný pod V XXX/XXXX, bolo dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť a podľa jej obsahu za

bezpodielových spoluvlastníkov označených nehnuteľností určiť žalobcov v 1. a 2. rade, od ktorých mal
označenou neplatnou kúpnou zmluvou nadobudnúť vlastnícke práva žalovaný.

23. Súd spolu s vydaným rozsudkom nezrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom v
K. uznesením č. k. 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 v spojení s uznesením č. k. 4Co/113/2016-91 z

25.10.2016, keďže označené neodkladné opatrenie bolo v zmysle § 330 C.s.p. časovo obmedzené len
do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 24.6.2013 (čo je toto
konanie) a v zmysle § 333 C.s.p. zanikne uplynutím času, t. j. dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie v tejto veci skončí.

24. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Namietal, že postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, pretože jeho
právny zástupca svoju neúčasť riadne ospravedlnil a poukázal na právne relevantné dôvody. Samotné

uznesenie Okresného súdu K. zo dňa 17.04.2018, ktorým súd uložil právnemu zástupcovi žalovaného,
aby si tento zabezpečil substitúciu iným advokátom, je v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v
zákone o advokácii.

26. Žalobcovia právne zastúpení advokátom tak, ako to jednoznačne vyplýva z ich žalobného návrhu,

sa jednoznačne a nesporne domáhali len a len určenia neplatnosti právneho úkonu.

27. V súvislosti s advokátom špecifikovanému žalobnému petitu je treba, podľa názoru odvolateľa
zdôrazniť, že tento je nutné považovať za vadný, nakoľko, ako vyplýva už so súdom citovaného CSP,žalobcovia ako predávajúci nemajú k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda súd
mal aktívnym prístupom zabezpečiť odstránenie vady žalobného návrhu a v prípade, že vady nebudú
odstránené, mal súd žalobu zamietnuť s poukazom na dikciu ustanovenia § 129 CSP.

28. Aj keď je súd viazaný obsahom žalobného návrhu, nie jeho formuláciou, v konkrétnom prípade
zastúpenia žalobcov advokátom nemôže súd takýmto extenzívnym výkladom v podstate meniť žalobný
návrh z jednoznačnej špecifikácie určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na to, že žalobca je vlastníkom
konkrétneho bytu.

29. Strana žalovaného viazaná a informovaná o žalobnom petite žalobcov zastúpených advokátom
nenavrhovala žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a i s poukazom na uvedenú skutočnosť
bola takýmto postupom súdu a jeho extenzívnym výkladom danej právnej úpravy odňatá možnosť
žalovanému aktívne vystupovať pred súdom a brániť svoje práva.

30. Ak žalobcovia v samotnom žalobnom návrhu, ale i v procese dokazovania navrhli vykonať dôkazy
a nikdy nedošlo k späťvzatiu takéhoto návrhu, strana žalovaného už rovnaké dôkazy nenavrhovala a
vykonanie týchto dôkazov považuje za právne významné.

31. S poukazom na presnú a jasnú špecifikáciu petitu žalobného návrhu, žalovaný nemal za právne

účelné, bez ohľadu na príslušné ustanovenia CSP navrhovať dôkazy už i s poukazom na žalobcom
navrhnutý výsluch svedka JUDr. I., ktorý ako osoba koncipujúca uvedené právne úkony, o týchto bol a
je plne informovaný.

32. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť.

33. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

34. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

35. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

36. Ak súd prvej inštancie zvolil procesný postup, že bude pojednávať dňa 28.05.2018 v neprítomnosti
právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil,

požiadaloospravedlneniejehoneúčastinatomtopojednávanízdôvodukolízieshlavnýmpojednávaním
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T 20/2018 a poukázal na to, že jeho
mandant výslovne trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní, tento postup neznamená porušenie práva
na spravodlivý proces, ak súd prvej inštancie ustálil a oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že v
súlade s ustanovením § 183 ods. 2 CSP možno od neho, okrem výnimiek uvedených v tomto zákonnom

ustanovení vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

37. V tejto veci výnimka tvrdená právnym zástupcom žalovaného, že žalovaný odôvodnene trvá na
zastúpení jeho osobou, súdu náležite preukázaná nebola, napriek skutočnosti vyplývajúcej zo spisu, že
právny zástupca žalovaného bol na uvedenú skutočnosť súdom prvej inštancie upozornený podaním

zo dňa 17.04.2018 (č.l. 51).

38. Za tohto stavu nemožno prihliadať ani na ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa namietaného
procesného postupu, ktorým, podľa tvrdenia odvolateľa, súd prvej inštancie neumožnil žalovanej strane,
aby uskutočňovala na pojednávaní dňa 28.05.2018 jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.39.Vbode6.odôvodnenianapadnutéhorozsudkusúdpodrobnevysvetlil,akozatejtovzniknutejsituácie
vyvodil konečné právne závery odôvodňujúce vydanie tohto rozsudku, s čím sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

40. Čo sa týka námietky, že, aj keď je súd viazaný obsahom žalobného návrhu, nie jeho formuláciou,
v konkrétnom prípade zastúpenia žalobcov advokátom, nemôže súd takýmto extenzívnych výkladom
v podstate meniť žalobný návrh z jednoznačnej špecifikácie určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na to,
že žalobca je vlastníkom veci, teda konkrétneho bytu, odvolací súd konštatuje, že k takémuto postupu

nabádajú priamo tvorcovia CSP, na čo poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie.

41. Nesprávnu formuláciu petitu je treba podľa citovaného komentára k ustanoveniu § 137 CSP
považovať za vadu žaloby, avšak súd pre tento nedostatok môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu
žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje.

42. Súd síce môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni
pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania; ak nevyhovie podávateľ tejto výzve,
samozrejme nie je možné podanie odmietnuť. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 465s.).

43. Ak teda je podľa tvorcov CSP a ich názorov uvedených v citovanom komentári „možný taký postup
súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca
je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník
vo verejnom registri“, odstránenie takej vady v tomto konkrétnom prípade nie je možné považovať za
účelné pre ďalší priebeh konania.

44.Zastavu,keďvtejtovecijezožalobydostatočnezrejmé,čožalobcoviasledujú-abybolizapísaníako
vlastníci vo verejnom registri, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo dôvodné
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a podľa jej obsahu za bezpodielových spoluvlastníkov označených
nehnuteľností určiť žalobcov v 1. a 2. rade, od ktorých mal označenou neplatnou kúpnou zmluvou

nadobudnúť vlastnícke práva žalovaný.

45. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

46. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).